Ako sa dnes máš? 18

Juraj urcite to tam pridaj, za to nic nedas. Ja by som to tam na tvojom mieste tiez pridala.

@juraj ja keď som išla vybavovať ID tak mi Dr dala všetky prepušťačky z nemocnice plus ešte takú správu, ktorá popisuje môj stav za celé obdobie

Vďaka za rady, baby. Tak tam dám aj to psychologické vyšetrenie a zopár papierov od psychiatričky, z doby keď mi vypukla psychóza.

O dvanástej idem na autobus a potom to v meste skopírujem.

V pondelok si vypýtam evidenciu z úradu práce a ak to dobre dopadne, podám žiadosť o invalidný.

Držte mi palce.

Juraj,
ja som k žiadosti o dôchodok prikladala zvlašť na tieto účely vystavený nález od psychiatričky. Požiadala som ju o to, že to potrebujem k žiadosti o ID a ona mi tam zosumarizovala ako sa mi stavy vyvíjali, popísala všetky príznaky i hospitalizácie (nielen posledný polrok). Stálo ma to síce nejaký poplatok, ale myslím, že to bolo potrebné.

Ahojte, priatelia.

Mám sa ako-tak. Objektívne naďalej dobre, iba pocitovo ma trápi niekoľko osobných problémov. Ale to už asi tak býva... často mám pocit, že musím vždy mať nejaké problémy - a keď náhodou zrovna nemám, tak si ich musím vymyslieť.

Mnoho v živote si komplikujem ja sám, až som zostal v istý okamih v úžase, že ako by som sa mohol mať reku aj dobre, keby som si na seba toľko nenakladal. Stále mám akýsi pocit dlhu voči životu, taký čudný nervózny pocit, že som dlžný, že žijem a že musím využiť čo najviac potenciálu a čo najviac času na niečo užitočné, pozitívne a produktívne. Čítam v knihách, že to vôbec nie je adekvátne a že je to skôr trend len hádam určitých pováh a aj to len hádam z dôb posledných niečo vyše 100 rokov. Vôbec by som nemusel taký byť, ak by som chcel. Mnohí takí nie sú a vôbec ich to netankuje. Nemajú pocit, že musia niekomu alebo sebe dokazovať, že sú v existencii relevantní a že musia slúžiť ako nástroj pre niečo väčšie, než sú oni. Ani ich to nenapadne tak uvažovať. Snažiť sa ospravedlniť svoju existenciu, zápasiť o priznanie hodnoty.

Myslím si, že to mám v hlave veľmi neurotické, ak sa takto vnímam. Viem aj z čoho to pramení - ako inak, z detstva a z tínedžerských rokov, kedy som veľa rokov sústavne čelil poníženiu, výsmechu, marginalizácii a prehnanej protekcii, ktorá bola spojená s podprahovými posolstvami, že nie som v skutočnosti dostatočne kompetentný a schopný sa sám o seba starať, sám si niečo vybaviť, zariadiť, ba dokonca ani sám za seba myslieť. Ale to poníženie z mojich sociálnych úzkostí (silné červenanie, viditeľná úzkosť a neurotickosť a z tohto prameniaci výsmech okolia) bolo pre mňa určite zásadné pre hlboké vštepenie si viery, že v skutočnosti vnútorne nemám žiadnu hodnotu a že ju musím druhým nejako obhajovať. Samozrejme len naoko ustavičnou snahou a sebazničujúcim slúžením zadarmo, prípadne za pochvalu a aspoň nejaké uznanie, niečo, čo by mi pripomenulo dotyk lásky a blízkosti, hoci to tí ľudia často prejavia len vágne a neúprimne, ba možno niektorí, ktorí ma prekuknú, tak aj vypočítavo - lebo takíto pochopia, že sa pôjdem zodrať za kúsok pohladenia, a tak s tým začnú kalkulovať.

Napr. v práci ma riaditeľ tak trochu zradil, lebo projekt, čo som programoval, dal robiť externej firme, hoci ja mám riešenie hotové a plne funkčné, nasaditeľné do produkcie hneď z hodiny na hodinu. A určite to nebolo kvôli nekvalite kódu, to viem naisto aj od vývojárov, lebo prerábky, ktoré som tam urobil v duchu ich inštrukcií, boli dobré a dostatočné. Moja neuróza sa následne prejavila krásne v tom, že z úzkosti a z pocitu dlhu a aj zo strachu som potom tej externej firme prezradil svoje know-how, ktoré som si nazhromaždil v danom projekte. Skrátka som im posunul kľúčovú časť kódu, lebo ma o to požiadali kompetentní. Takže oni založia svoje riešenie vlastne na mojom know-how a ešte dostanú za to aj zaplatené, lebo sú vlastne v pozícii našich dodávateľov. A ja, čo som na tom robil celé týždne v práci, doma, po večeroch a vo vlakoch, nedostanem ani 50 eur príplatok k výplate. A ešte sa mi aj odďaľuje sen, že by som mohol užšie spolupracovať s vývojármi, čo by som chcel preto, aby ma to potenciálne raz priviedlo priamo medzi nich na plný úväzok. A tak vychádzam s dlhým nosom aj preto, že som taký neurotický. Na čo by mi boli peniaze, alebo nejaké väčšie zapojenie, keď vie, že to všetko bez námietok ponúknem na tanieri len za jedno potľapkanie po pleci? A prečo to robím? Pretože som sprostý. Povedané psychologickejšie: Som skrátka neurotik v zmysle predošlého odstavca.

Tento týždeň mám on-call službu... som fyzicky doma. Evidujem v posledných týždňoch všeobecne a špeciálne aj pri týchto on-call službách, že som viac napätý a toto napätie priveľmi nezriadene zajedám. Prejedám sa, čo v kombinácii s tým, že som celý týždeň doma, spôsobuje, že už mi opäť po rokoch začína rásť bruško. Kilojouly si už nezapisujem tak ako v minulosti dosť dlhú dobu. Vyšiel som z toho zvyku vlastne úplne a myslím si, že keby som chcel ísť touto cestou znovu, bolo by to pre mňa ťažké. Snažím aj krotiť klasickým spôsobom, ale všímam si, že keď mi niekto zavolá, napäto a s úzkosťou nahlásený problém poriešim, a následne idem do chladničky si niečo zobnúť. Akoby som sa musel uvoľniť. Pripomína to, keď si fajčiar pri nejakej napätej situácii musí ísť zapáliť. Ešte neviem, ako dostanem toto svoje prejedanie zo stresu pod kontrolu - momentálne sa mi to z kontroly vymklo, žiaľ.

Potešila ma v tento týždeň aspoň jedna informácia. Vyrubili mi školné za nadštandardnú dĺžku štúdia ešte po starom. To znamená zopár stoviek, a nie ako to malo byť po novom. Ja som mal pôvodne info, že oni zmenili pravidlá hry za jazdy, čiže mali nové predpisy platiť už aj pre študujúcich študentov. Zdá sa však, že nie, a vyrubili čiastku po starom. To znamená, že zaplatím len základných 600 eur, a nie niečo vyše 2000, ako to majú v súčasnosti noví študenti pri nadštandarde. Je to pre mňa veľká finančná úľava. Takže sa z tohto teším.

Takže tak... Ďakujem Vám, kamarátky a kamaráti, že som sa Vám mohol vypísať a zdôveriť. Ďakujem, že máte trpezlivosť to vôbec po mne čítať. Mám Vás moc rád a ďakujem, že ste. Prajem Vám všetko dobré.

S úctou
matej

Zdravím vás, přátelé,

tento týden jsem měla celý nabitý činnostmi:
- Obvolávala jsem doktory (s pouhou třetinovou úspěšností). Nedovolala jsem se synově nefroložce kvůli předepsání silnějších léků - syn má už zase nízké citráty v moči. Navíc mi po dovolené vyskákala nějaká kožní reakce - zarudlá bolestivá kůže. A kožní dr. jsem se samozřejmě nedovolala.
- Sháněla jsem v různých e-shopech věci, což jsem dosud odkládala kvůli dovoleným.
- Prala a žehlila jsem 3 plné pračky špinavého prádla po poslední dovolené.
- Včera jsem šla s kamarádkou plavat do bazénu a potom na večeři. Vrátila jsem se večer řádně utahaná, dala si sprchu a šla spát.
- Dnes jsem byla u bratra. Pomáhala jsem mu hlídat mého malého synovečka. Synovec v září (september) už nastupuje do školky.

Příští týden mám taky pořád co dělat:
- V pondělí jdu k psychiatrické sestře. Musím jí říct, že mám poránu pořád depky a často i úzkosti. Říkám tomu "depky", ale vlastně nevím, co to je. Možná lehká deprese. Mám poránu hrozný odpor k činnosti (máme na to termín "kopr" = ku*evský odpor k práci ), jsem unavená a táhne mě to zpět do postele. Typicky mi to začíná 1-2 hodiny po probuzení a skončí to většinou až po obědě. Náladu přitom nemám dobrou, není mi do smíchu, ale už jsem zažila smutnější náladu, když jsem kdysi vysazovala AD.
A poté, co mi jeden den nebylo moc dobře a po procházce s kamarádkou mě chytly úzkosti, jsem si přesunula večerní kousíček (0,125 mg) Neurolu na ráno nebo nejpozději poledne.
- V úterý jdu se synem na preventivní prohlídku k dětské dr.
- Středu a čtvrtek si nechám na domácí práce.
- V pátek půjdu znovu plavat.
- V sobotu jdu s kamarádkou do asijské restaurace na all-you-can-eat. Chodíme tam ne z toho důvodu, abychom se pořádně nacpaly , ale z důvodu, že je to jediné místo, které kamarádka akceptuje, kde nás nechají sedět klidně i 3 hodiny v kuse, aniž by nám pořád vnucovali jídlo a pití, aby měli velkou tržbu.
- A v neděli půjdu už nakupovat potraviny na další týden, protože pak nadejde nový školní rok. Čas letí.
A měla bych už začít zase se svými matematickými vypočty...

Přeji vám, přátelé, ať vám čas ubíhá příjemně.

Motylek, to mas dost nabity program, aj zavidim, ja nerobim zvacsa nic. Mam tu dvoch kamosov, ale s tymi sa stretam tak raz za tyzden, za dva. A ako sa ma syn, co ma nove, este furt nie je zdravy? Ja som tu nejaky cas nebola tak som z toho vypadla.

Inak spominala som tu, ze nosim strojcek na zuby, taky plastovy, a ze to bolo pekelne drahe. Nosila som to nejak 7 mesiacov a uz som na konci. Uz mi maju nasadit len retainer, to je taky maly drotik co sa da za zuby, aby sa zase nepohli a zostali tak jak su. Davam vam sem foto mojich zubov pred a  po. Este je tam mala  medzierka, ale ja som s tym vysledkom spokojna. Este vybielit by som ich mala, ale teraz musim setrit, to necham na inokedy.

@Catherin4 Syn už má od jara vytáhnutý ledvinový kámen. Takže je jakože zdravý. Ale bude muset doživotně užívat citrát draselný a chodit na kontroly na nefrologii, resp. potom na dospěláckou urologii. A problém je, že i když ten citrát užívá, tak ho pořád málo vylučuje močí. Takže se mu ten přebytečný citrát asi usazuje v ledvinách. Takhle nějak jsem to pochopila.

Motylek to ma mrzi ze ma taketo problemy, taky mlady chlapec. Drzim palce nech sa to este upravi a nech uz nema ziadne problemy. Uz si toho vytpel dost.

Catherin4 napísal:Inak spominala som tu, ze nosim strojcek na zuby, taky plastovy, a ze to bolo pekelne drahe. Nosila som to nejak 7 mesiacov a uz som na konci. Uz mi maju nasadit len retainer, to je taky maly drotik co sa da za zuby, aby sa zase nepohli a zostali tak jak su. Davam vam sem foto mojich zubov pred a  po. Este je tam mala  medzierka, ale ja som s tym vysledkom spokojna. Este vybielit by som ich mala, ale teraz musim setrit, to necham na inokedy.

Catherin, to je fakt rozdíl, ta fotka před a po. Hodně se ti postavení zubů upravilo.

Ahojte,
@Matej K tvojim pocitom zo seba, červenanie atď... celkom si viem predstaviť, ako sa asi cítiš, respektíve si sa cítil ešte počas školy v triede. Tiež som sa zvykol červenať a zažíval som určité neprijatie kvôli tomu. Avšak ono, ako si si asi všimol, do istej miery to človek rozdýchal. Ja si osobne myslím, že citlivejší ľudia sa zvyknú častejšie hanbiť a červenať a to je myslím fajn. Svet je plný magorov, tomu ver, takže ak si citlivejšia duša, čo dokazujú aj tvoje príspevky, myslím že je to len plus a nemusíš sa preto ostýchať. Určité podivínstvo (bez urážky) pozná aj na tomto fóre asi každý z nás.) Pritom mne to príde normálne, byť citlivejším.
Neurózu, ktorú opisuješ, poznám. U mňa je to asi takto- občas sa mi stalo, že som na úkor niekoho asertivity sa stiahol do úzadia a nebolo to pre mňa vôbec výhodné. Myslím si ale, že niektorí ľudia sú proste magori- keď vykorisťujú, nemali by to robiť.
Inak sa mám po starom, pijem veľa bylinkového čaju, byliny si zbieram. Písal som veľa, čítam tiež dosť (teraz robím betareading jednej známej- takú fantastiku), pracujem okolo domu, polievam záhradu, občas grilujem, už nefajčím rok a pol. Takže som ušetril veľa peňazí Je to smiešne, ale je to tak. No aj tak, oproti dĺžke, ktorú som fajčil, je to ešte veľmi krátko.
Pozdravujem
majte sa