Ako sa dnes máš? 18

Aj ja mám schizoafektívnu poruchu, a psychiatrička hovorí, že je to do konca života.

Catherin4 napísal:Som z toho trocha mimo. Som z toho zmatena.

A čo presne si mu povedala? že počuješ hlasy (potom je dg. správna a aj liečba - pretože neexistujúce hlasy = halucinácia) alebo že máš nutkavé myšlienky (potom je dg. nesprávna a aj liečba).

Stretávam sa na tomto fóre opakovane, že si ľudia pletú tieto dva pojmy. Preto je na čase ujasniť si, čo je čo:

Hlas je produktom sluchových centrier mozgu, napr. ti niekto nahlas povie, aby si išla k lekárovi. Tie dve "anténky" ,)) na strane hlavy (uši) zachytia zvukové vlny a následne centrá v mozgu tieto vlny spracujú.

Myšlienka je obsah vedomia, napr. ráno vstaneš a spomenieš si, čo sa ti snívalo. Tvoj sen je v tvojom vedomí (ako bunda v šatníku) a môžeš ho prepísať na papier. Myšlienku ti nikto nerozpráva ako keď počúvaš nejakú poviedku v rozhlase.

Občas sa stane, že mozog spracováva vlastnú myšlienku rovnako ako externý hlas. Vyslovene ju počuješ. Potom sa jedná o halucináciu a ochorenie schizofrenného okruhu. Dá sa to liečiť (liekmi), ale nie úplne vyliečiť - podobne ako cukrovka (holt potrebuješ dožitovne inzulín).

Tiež sa občas stane, že myšlienka je doterná, otravná a neustále sa vnára do mysli. Deje sa to napr. v prípade závislosti (narkoman neustále myslí na drogu) alebo v prípade obsesívno kompulzívnej symptomatiky (myšlienka, či som naozaj zamkol dvere a vypol šporák?). V tomto prípade sa nejedná o dg. schizofrenného okruhu a liečba antipsychotikami je kontra produktívna.

Ak nevieš rozoznať hlas od myšlienky, zapni si rádio (youtube) a sústeď sa na to, čo počuješ. Jedná sa o hlas spracovaný sluchovými centrami v mozgu. Potom si spomeň na príjemnú dovolenku, ktorú si zažila. Spomienky, ktoré ti vstúpia do mysli (emočné, ale aj faktické), sú obsahom tvojej mysle. Jedná sa o myšlienku.

_____
Ak si lekárovi povedala, že počuješ hlasy, ale v skutočnosti sú to doterné myšlienky, zavolaj mu zajtra znova a upresni anamnézu. Pretože doterné myšlienky sa liečia úplne inak ako halucinácie - na OCD symptomatiku existujú kvalitné antidepresíva. Tiež by som lekárovi povedal, že máš podozrenie na vysokofunkčný autizmus (Aspergerov syndróm) - tuším si o tom raz písala. V prípade ASD je obsesívno kompulzívna symptomatika často komorbidná (nemusí sa zrovna jednať o OCD poruchu, len o nejaké prejavy)..

_____
Sám mávam nutkavé myšlienky. Nie sú to žiadne temné výzvy, aby som niekoho zabil alebo zbil.. ale aby som sa niečomu venoval - o čom viem, že je to zbytočné a nechcem sa to robiť, napr. aby som analyzoval zverstvá na mne napáchané (celkovo Mutter, babku a nevlastného otca). Celé leto to riešim a už som mal kvôli tomu aj NUTKAVÉ samovražedné myšlienky. Samozrejme som ich poslal do prdele, aj keď je to presne ako píšeš : robí si to, čo chce. Pretože nad tým, čo ti vstúpi do mysli, nemáš žiadnu moc (ani psychiater). Jediné, čo môžeš urobiť, je rozhodnúť sa, že to nebudeš následovať (hnevať sa na to ;; rozvíjať to v mysli ďalšími myšlienkami). Vtedy to postupne začne slábnuť..

Lenže nie sú to hlasy. Nikto mi nahlas nerozpráva, aby som sa zabil. A v tom je signifikantný rozdiel. Antipsychotiká sú IMO v tomto prípade kontraproduktívne. Antipsychotiká sú super aj na to, ak máš takzvané magické myslenie :
- tušíš, čo si kto myslí
- ak ti niekto nezdvihne, potom ťa podľa teba nemá rád
- ľudia sú proti tebe zaujatí
- celkovo paranoidné nálady
- Boh ti vysiela indíce
- spájaš nesúviace fenomény

Písala si raz, že si mala v detstve filtívnu kamarátku - to indikuje prítomnosť magického myslienia.

Ale, ak je reč o nutkavých myšlienkách, nejedná sa o psychózu, ale o obsedantno kompulzívnu symtomatiku, popr. závislosť. Škrečkovia ti zrejme dávali pocit blízkosti. Možno sa cítiš osamelá, tak ťa mozog núti, aby si na nich myslela - pretože samota bolí. Samota je celkovo životu ohrozujúci pocit a tvoj mozog sa proti tomu prirodzene bráni. Neviem, len premýšľam nahlas..

Saladin, to si presne vystihol, mam pocit, ako keby si mi videl do hlavy. Ja som tu naozaj osamela, rodina je daleko, priatel takisto, toho vidam vlastne velmi zriedkavo, len na dovolenkach. Mam tu akurat dvoch kamosov. Doma byvam sama, nemam sa s kym rozpravat, mam tu len tie morcata, tak sa rozpravam s nimi. Dost som k nim prilnuta, snazim sa, aby sa mali u mna co najlepsie, ked zapiskaju, vzdy dostanu jest. Neviem si predstavit zeby som bola bez nich, to by som bola uz uplne osamela, prazdny byt. Ale ja som psychiatrovi hned na zaciatku jasne povedala, ze ten hlas nepocujem ako zvuk, ale ze je to len myslienka. Aj mna napadlo, ci to nie je OCD, aj som si k tomu nieco vygooglila, ale tam pisali ze to je nutkanie robit nieco, napr. pocitat dlazdice na namesti, alebo sa viac krat vracat domov a kontrolovat, ci je vypnuty sporak. Ale ja nemam nutkanie, ten hlas mi neprikazuje nic robit, ten si proste len mele furt dokola to iste. Tak teraz neviem, trocha si ma zneistil pri tej diagnoze. Ja si este raz a viac vygooglim info o tej OCD, ci su tam aj take pripady ako ja. V kazdom pripade nech je to cokolvek mi to robi bordel v hlave a zhorsene sa mi funguje. Ja teraz zacnem brat ten Aripiprazol, som teraz tyzden na PN, a uvidim ci pomoze. Ak nepomoze, zavolam v utorok doktorovi, nahlasim sa ze pridem a spomeniem mu aj toto, ze ci to nemoze byt OCD.

A o tom autizme som mu nehovorila, hoci ja som presvedcena ze ho mam. Ale mne je to trapne toto mu hovorit, sa pred nim hanbim. Viem, ze on je tu od toho, ale ja mam pocit, ze mam uz nejak moc vela tych psychiatrickych diagnoz, a pritom zavaznych. Aj ked si hovorim, ze mozem byt na seba hrda, s tolkymi diagnozami a ja fungujem v tomto svete akotak normalne, mam pracu, platim si najom bytu. Fungujem v tomto systeme ako bezny obcan. Nie som na invalidnom, ani nanho nikdy nechcem ist. Som presvedcena, ze dokazem v tomto svete aj nadalej takto bezne fungovat, a ze invalidny u mňa nie je potrebny. Prave citam knihu O kolecko min, autor je autista. A potom tu mam este knihu Aspergerholka, ktoru budem citat potom. Zaujima ma, ako ziju ini autisti. Tak autorovi O kolecko min nesiaham ani po clenky, ten so svojou chorobou dosiahol uzasne veci.

@Catherin4
Podľa mojich laických znalostí a skúseností z nemocnice, aj v prípade dekompenzácie stavu i pri  OCD sa pridávali do liečby prvej línie atypické antipsychotiká (kvetiapín, aripiprazol). Základ je totiž teraz pacifikovať "vzruchy", ktoré obťažujú.
Veľa symptómov je totiž na hrane...
OCD už chce razantný AD prístup (Anafranil+Fevarin napríklad) + antipsychotikum.
Najlepšie je zdôveriť sa lekárovi so všetkými pocitmi. Dôvera lekár-pacient je základ úspechu.

Áno, OCD je už patologický stav, keď ťa mozog celkovo núti robiť rituály (počítaš dlažbu na námestí atď). Na výške som bol až tak zúskostnený, plus zmena a stres, že som si musel pravideľne umývať ruky (až do krvi kvôli chlóru). Potom som sa "oklepal" a prešlo to.

Nemyslím si, že máš full-blown OCD (poruchu), preto som použil slovo symptomatika t.j. niečo, čo pripomína obsesívno kompulzívne správanie, ale nemusí sa jednať vôbec o OCD.

V tvojom prípade ťa podľa mňa myseľ núti myslieť na škrečkov neustále, pretože pri nich cítiš ako takú blízkosť. Blízkosť, vzťah a kontakt s druhými ľuďmi sú úplne prirodzené potreby. Písala si, že ak si s niekym, potom tá myšlienka začne slábnuť. No a čo znamená byť s niekym? napr. prehodíš pár slov v obchode s pokladníčkou alebo tu na fóre s inými? VZŤAH. KONTAKT. BLÍZKOSŤ. Opak OSAMELOSTI.

Rovnako by si myslela na jedlo, ak by tu bol hladomor. Mozog by ti vyslovene nedal pokoj, kým by si sa nenajedla. Pretože jedlo je základná potreba prežitia.

Aj ja mám silné OCD prejavy, musím stále počítať niečo a robiť štatistiky nejaké. Stále musím niečo s číslami robiť čo koľko je čoho a tak. Čistá katastrofa, myslel som si najskôr že len OCD mám , len tie stavy keď ma to chytilo boli odporné a to už asi len OCD nebolo, to som vedel že je niečo zle veľmi a musel som volať doktorke ihneď.
Inak vypočuť poriadne pacienta a zanalyzovať problém je základ a mal by to robiť každý lekár, mal by sa rozumieť aj iným pridruženým veciam, ktoré daný problém môžu spôsobiť. Bohužiaľ takéto lekára ktorý by ma poriadne vypočul a trval ten rozhovor aspoň 5 minút som ešte nezažil.
Vždy sa každý spýta len aký problém mám, poviem 2 vety a tým to skončilo.
Ja lekárom veriť nebudem nikdy poriadne, každý si povie svoje a iné a posúva ťa k druhému. Aj jeden bol na hadici až 3 krát pokedy mu našli vážny problém, vkuse mu bolo zle a mal problémy a pobehal všeliaké vyšetrenia a nič, musel neviem koľko krát chodiť na to isté vyšetrenie pokedy sa lekári zobudili.
Lekár je povolanie a práca a každý si ju vybral dobrovoľne lebo ho ti asi bavilo, tak podľa toho by mali aj pristupovať k pacientom, lekár by sa mýliť nemal.

@Catherin4, máš premyslené komu dáš morčatá, keď pôjdeš do Gruzínska?

No precitala som si teraz nieco viac o OCD a obsesii, v podstate sa to aj priblizuje tomu co mam, aj ked nie je to presne ono. Ale mozu byt viacere druhy obsesii. To by mal vediet psychiater. Ked k nemu najblizsie pojdem, poviem mu viac o tom hlase, aj ako vznikol. Ja som mu nehovorila uplne konkretne co ten hlas hovori, on sa ani nepytal. Celkovo bol so mnou velmi rychlo hotovy, ako spomina Jaro. Ked sa nad tym zamyslam, nemam halucinacie ani bludy. Uvedomujem si vsetko co sa okolo mna deje, realne. Uplne normalne komunikujem s inymi. Najhorsie to je, ked s nikym nekomunikujem a nic necitam a nieco vykonavam, napr. pracujem v praci alebo šoférujem. Saladin, ano, ked komunikujem napr. s pokladnickou alebo hocikym, aj tu na fore. Proste ked sa sustredim na rozhovor s niekym, musim pocuvat co hovori, plus k tomu adekvatne odpovedat, je ten hlas prec. Ale vrati sa v sekunde ako s nim dokomunikujem. Ja som tu v Nemecku uz dlho osamela a mala som tu dlhe obdobie vazne stresy, ktore ma davali psychicky dole. Zacalo to ťažkou depresiou, na to som dostala lieky a vyvrcholilo psychozou, to bola vtedy skutocna psychoza s maniodepresivnymi stavmi. To som mala pred dvoma rokmi. Potom som sa davala dokopy a trvalo to dlhsi cas, ale vyhrabala som sa z toho. Momentalne nemam ziadne depresie a ani poruchy spanku. Citim sa inak dobre, nic ma netrapi. Nieco ako myslienky na samovrazdu vobec nemam. To jedine co ma trapi, su tie myslienky, ten hlas ktory furt dokola opakuje to iste v mojej hlave a stava sa to neznesitelnym, ked uz ho nemozem vystat a chcem aby bol prec a aby dal mojej hlave pokoj.

Juraj ano, ja tu mam jednu pani, dokonca dve ak by jedna nemohla. Obe same chovaju morcata a beru k sebe tieto dovolenkove. Kontakt na ne som ziskala cez nejaku organizaciu pre morcata, ktoru som nasla na internete. Beru 3 eura na jedno prasa na den. Tam su v dobrych rukach, lebo tieto panie sa vyznaju, a keby cokolvek bolo, mozu s nimi ist k veterinarovi. Uz sa stalo ze mi s jednym morcatom musela ist k veterinarovi, ja jej to potom preplatim.

Ahojte, tak sa ozývam po dlhšej odmlke, mám sa fajn, sme s malým na prázdninách pri partnerovej mamke, malý ju strašne ľúbi. Mne už prestali hlasy, sem tam mám úzkosti, ale to len sem tam, takže sa cítim ako zdravá, ani by som nepovedala, že mám schizofréniu, lieky beriem poctivo podľa pokynov psychiatričky. Síce mám sem tam výpadky pamäti, ale to že Dr bude riešiť na najbližšej kontrole, lebo minule som jej to zabudla povedať, tak som jej písala, že ešte s týmto mám problém, ale že sa mám pripomenúť na najbližšej kontrole. Priebežne som vás čítala, len nebol veľmi čas na napísanie, teraz som u svokry doma, kým zvyšok osadenstva šiel k švagrovi na dom, pomôcť trochu pri rekonštrukcii, lebo ma bolí osmička, asi sa mi posúva, alebo dorastá, tak som si našla chvíľku na vás.

výpadky pamäti

Má úzkosť vplyv na pamäť a celkovo kog. funkcie? Môže AD s týmto pomôcť, popr. zvýšenie dávky? Raz som čítal, že niektorým dôchodcom nesprávne diagnostikovali demenciu a v skutočnosti to boli psychické problémy a po liečbe AD sa ich stav zlepšil. Nemá s týmto niekto skúsenosť? (nemyslím demenciu ,)), ale celkovo pamäť)..