Ako sa dnes máš? 13

Ahoj @Ally, skús sa porozprávať so svojim psychiatrom o možnostiach liečby. Ja musím lieky meniť každé 1-2 roky, aby som sa cítil ako tak dobre. Našťastie psychiater ma nenúti užívať dlhšie jeden liek. Len horšie je, že možností sa už míňajú. Tých antipsychotík som bral už asi 5 druhov (kventiax, invega, aripiprazol, leponex, reagila). Neviem, čo urobím, keď všetky možností sa minú...

Ahoj všetci. Dnes v pohode. V druhej polovici týždňa budem vybavovať doktorov,a sa uvidí. Prajem príjemný zbytok dňa.

Ahojte dnešok na figu. Nič nevyšlo. Na stacionár som nemohol ísť pre menšie zdravotné problémy, do fitka tiež detto. Futbal s kamarátmi sa zrušil pre malý počet kamarátov. Inak sa mám celkom dobre...

Dobrý deň.

Pred týždňom som mal obdobie, kedy som chcel všetko ukončiť. Nespravil som to. Nieže by som nemal dosť odvahy, neviem nájsť vhodný spôsob. Potom som telefonoval s kamarátkou, ktorá ma z toho dostala. Viete, vtedy bolo obdobie, keď som nebral lieky. Neviem, či to nejako súvisí. Myslím, ze nie. Je to skôr náhoda.

Teraz lieky berem a mám sa znovu dobre. Priam euforicky. To sa mi stáva po znovunasadeni liekov.
Dnes som mal však panický atak. Ani by som nevedel, ze je to atak, keby mi jeden kamarát, ktorý ma panicku poruchu, nehovoril, ako taký atak vyzerá.
Prišiel bývalý učiteľ do lekárne. Hneď som vedel, ze bude zle. Bol som tam v ten čas sam, nemal som sa na koho obrátiť. Jednoducho cítil som sa veľmi zle, ani to neviem opísať. Strasna uzkost, strach. Úplne som sa začal triast. Srdce sa mi rozbusilo atď. Ani neviem, coho som sa tak bal, v škole bol ku mne mily. Zrejme som sa bál, ze sa pred ním ukážem ako neschopný. Co sa vlastne aj stálo, lebo som nedokázal dostať zo seba suvislu vetu a tak sa mi triasli ruky, ze si určite myslel, ze mám abstak.

No, toľko za mňa.

Prajem ešte pekný večer. Jakub

Ahoj,

tak som začala s Chlorprothixeom mám za sebou druhú tabletku. Včera som bola unavená celý deň, ale psychicky ok. Problém je, že som bola tak lenivá, že sa mi nič nechcelo a neurobila som nič z toho, čo som mala urobiť, ale... bolo mi to úplne jedno čo je asi cieľom týchto tabletiek, mať v p...

Dnes je druhý deň, tak uvidím ako to pôjde. Unavená som už teraz, ale myslím, že je to aj tým, že beriem ten Apaurin od nedele. Čiže snáď to káva spraví a rozchodím to, musím to rozchodiť, lebo inak budem doma hibernovať už druhý deň.

Ahojte "hrdličky", čo si tu radi štebotajú.
Včera som sa cítila mizerne. Z toho všetkého čo ma trápi, že nemám žiadnu istotu... keď nemám istotu v sebe, nemám istotu v ničom. Úprimne, asi mám istotu len v dôchodku. Včera sa mi akoby ani nedalo vydržať nažive. Ale chcem bojovať, lebo jeden muž z nášho mesta je nezvestný a ja nechcem, aby mali somnou ťažkosti. Bolo mi ťažké už len existovať. A tým mi bolo ťažké robiť všetky veci, čo k tomu patria. Neviem, ale mňa si asi nejaký skvelý chlap nezaslúži. Toľko k mojej depke
Mám pre vás ešte otázku: chcela by som sa opýtať za môjho kamaráta. On žije v Česku a začal chodiť ku psychiatrovi. Chce s tým prestať, je mu len horšie, nič sa mu nezlepšilo, akurát sa mu tak chce viacej spať .. Myslíte, že môže prestať chodiť k nemu bez obáv a aj mu to povedať s tým, že ho nedá do nemocnice? Proti jeho vôli? Ďakujem

@lacobus tiež som bola iná, keď som nemala lieky. Neviem čím to bolo... a tiež mám problémy s trasením sa

Inak, mám pre vás jeden task! Skúste sa zaćať mať viac radi. Možno sa o to už snažíte...  Nekritizujte sa. Samozrejme, priznajte si svoje chyby. Ale zároveň hľadajte vo svojom vnútri krásu. Ste jedinečný. Áno, ste výnimočný! To vám hovorím ja z celého srdca. Si dokonalý. Tvoja duša je čistou láskou. Chyby robíme len z ľudskej stránky. Skúste sa mať radi takým spôsobom, akým to viete.  Ja napríklad pokladám za jednoduché sa pochváliť. Pochváľ sa za každú maličkosť. Za každý pohyb. Tým nezlepšíš len svoj svet, ale na základe princípu vlnenia pozitívne pvlyvníš náš svet ako celok! A aby som zachovala meno autora a myšlienok odkiaľ čerpám, je to Lorna Byrne. Treba rozširovať lásku.  A najdôležitejšia láska je láska k sebe. Potom môžeš milovať viac aj druhých.
Milovaniu zdar


Pozn. admina: Reakcie na "Myslíte, že môže prestať chodiť k nemu bez obáv a aj mu to povedať s tým, že ho nedá do nemocnice? Proti jeho vôli?" pokračujú vo vlákne: https://www.schizoforum.net/t392-topic#29596

Anonymka napísal:Včera som sa cítila mizerne. Z toho všetkého čo ma trápi, že nemám žiadnu istotu... keď nemám istotu v sebe, nemám istotu v ničom.

JA SOM hľadal istotu a našiel SOM

To, že JA SOM, je istota, ktorú sa mi nepodarilo vyvrátiť

Uvedomujem si SEBA a preto musím existovať

Minimálne ako činiteľ a potom aj ako pozorovateľ

Od tejto istoty, že JA SOM, sú potom odvodené ďalšie fakty

Dnes som prešiel na biku 96Km. Tak si teraz užívam endorfíny a som komunikatívny

@ relouth - mať tak tvoju energiu, tvoju vytrvalosť a asi chuť... a nepotiť sa toľko ako žena v prechode... a bike mi chýba, ale to už je pri vyššie spomenutom iba maličkosť. Good job bro!

Ja som bol teraz 2 mesiace dobrovolne doma zatvoreny a nerobil som nic okrem hrania hier..Tak som rad sa to zas vracia aj k tym outdoor aktivitam  A v prechode som uz tiez 

No klobuk dole relouth ja sa pridávam k Ally, tiez som uz ako v prechode s tym potenim, ale piatok sa chystam zas na turistiku, ale sa nic nezmení. Sice funim ako pes do hora, ale stoji to za to pekný vecer všetkým, inak mam sa prijatelne...

Ahoj všichni! Jsou už to asi dva roky, co jsem tohle forum objevila. Od té doby čtu vaše příspěvky-mám období, kdy pravidelně a období, kdy se vracím, když mi není dobře. Všimla jsem si, že tu přibylo i hodně nových členů Zrovna teď nemám to nejlepší období. I když nazývat to obdobím, když se to dobrý se špatným střídá po minutách či hodinách. Snažím se chodit ven. Vlastně to je asi ten problém, chodím ven častěji než jsem byla zvyklá, častěji mezi lidi. Dokonce jsem poznala bezva chlapa. Ale...Asi spousta z vás chápe. Je to rozbití komfortu. My zony komfortu, kdy jsem nejradši sama. Uplně sama, maximálně komunikuju s rodinou, jednou, dvakrát do týdne se ozvu kamarádce, když pocituju neskutečnou euforii. Mám teda i další dva výborný kamarády. V tom mám opravdu štěstí, jsem za ně neskutečně ráda. Dřív jsem s každým přestávala komunikovat, se spolužáky ze základky či střední nekomunikuju vůbec. Takže jsem ráda, že jsem to s těmahle nepodělala a "zustali" mi Ale když jdu ven s kamarádem, tak si popovídáme, vrátím se domů a konec. Sice mi není chvíli dobře, protože jsem byla mezi lidma, ale za den či dva je vše v pořádku a hnusný pocity se změní v hezký vzpomínky...Ale chodit s někým? On ví o mé nemoci, ale čím častěji se vídáme, tím se cítím hůř. Dává mi prostor, čas pro sebe, ale stejně. Stýkáme se chvíli, ze začátku to byly spíš obavy z budoucnosti, co a jak, myšlenky, že když se budeme vídat častěji, že budu nepříjemná atd...Ale ted, i když se vidíme, i když je všechno v pořádku, tak se prostě objeví uzkost, hororový pocit, který by se třeba objevil i kdybych byla sama. Ale zvládat to, když jsem s někým, to je tak vysilující. Povídat si s někým, když každá minuta, sekunda je jiná...Začala jsem psát, protože jsem měla strasnou uzkost, spíš jen fyzický projevy. Udělalo se mi líp. Strasně dlouho jsem nenapsala něco, co by bylo delší než dva řádky:) Ted mám jen strach, že se nějak blbě někdo vyjádříte k tomu, co jsem napsala. Tak kdyžtak radši nereagujte, pokud by to nemělo být hezký. Jsem citlivka a nechci brečet...Mějte se zatím krásně