Ako sa dnes máš? 12

Dnešný song patrí každému, ktorý tlačí svoj šuter do kopca (viď klip). Btw. RIP Avicii...

Ahojte, priatelia.

Prečítal som si každého z Vás, dobehol som resty a vnímam, že to máte mnohí zložité, ale cítim tu aj bojovnosť a snahu prekonávať svoje zdravotné obmedzenia, ako sa len dá. Držím Vám moc palce, aby Vaše snahy prinášali svoje plody.

Čo sa týka mňa, striedajú sa mi v mojich dňoch chvíle, kedy vyslovene nevládzem a psychicky i fyzicky sa mi už podlamujú kolená. Sezóna v mojej práci prináša veľké množstvo stresu, ktoré mám v súčasnosti navýšené ešte aj mojou školou. Tento týždeň tiež pracujem povinné cezčasy, takže prichádzam domov asi až po pol ôsmej večer, v podstate robím v kuse dvanástky. Okrem toho, že prídem domov vždy značne unavený a aj psychicky vyšťavený, tak ma čaká škola, nakoľko v sobotu píšem zápočtovú písomku. Vianoce som poriešil vlastne na 2 fázy, prvá bola cez istý eshop, to mi už došlo, a v pondelok som bol zas na 2 hodinky po vianočno-darčekových nákupoch, nakoľko pondeľňajší plánovaný nadčas som si odrobil už v nedeľu, takže som mohol ísť v pondelok po svojom v normálnom čase. Darčeky by som tým mal mať prichystané, ešte ich musím zabaliť. Sú skromné, nič prekvapujúce, skrátka drobnosti ako pozornosť.

Občas sa cítim dosť zúfalo, neraz aj podráždene a nahnevane. Inokedy zas len smutne a bez chuti niečo riešiť. A strieda sa to s náladami, kedy som aj relatívne veselý, komunikatívny a aj robím, čo treba. Ale poviem Vám, potreboval by som trochu pauzy... aspoň 3 dni voľna na zresetovanie, kedy by som nerobil ani prácu, ani školu. V tomto mi zostáva sa len povzbudzovať, že už vlastne odrobím do konca sezóny len 3 dni - teda 2 dvanástky štvrtok a piatok, a potom ešte 23. decembra v pondelok klasickú osmičku. Cez víkend musím skúsiť spraviť tú písomku, v nedeľu zas ísť k rodičom vypomôcť tatinovi s nosením stoličiek, vianočného stola a stromčeka hore k nim do bytu z pivnice. Potom sa počas sviatkov trochu zresetovať, dobiť baterky a hneď okolo 27., 28. decembra naštartovať vrtuľu v zadku a začať riešiť skúškové a v práci pomaličky, ale isto veľké prípravy na inventúru.

Základ je dobre spať, musím to fakt nezanedbávať. Hádžem tiež veľa výživových doplnkov do seba okrem psychofarmák a samozrejmou barličkou je pre mňa kofeín (vrátane energeťákov).

Známka za prvé 3 dni tohto týždňa: asi 2, pri niektorých vyhrotených situáciách 3.

Ďakujem Vám za vypočutie a za možnosť sa Vám vyrozprávať, kamaráti.
Všetko dobré Vám prajem.

S úctou
matej

Ahojte,

prípravy na Vianoce u mňa vrcholia. Zajtra totiž už prídu mladí s vnúčikom a v piatok i syn, ktorý tento týždeň má po zápočtoch, skúšky ešte nemá a tak pracuje. Keďže nás od zajtra bude plný dom, priestor na upratovanie a pečenie už veľmi nebude. Preto som včera upiekla dvoje koláče a dnes takmer dopupratovala celý dom. Ostali už len drobnosti. Kúpiť potrebujem už len kapra a banány.
Čakajú ma namáhavé dva týždne, pretože mládež odíde až po novom roku a hoci sľubujú, že budú aj pomáhať, budem toho mať určite dosť. Keď sú tu tak je celý dom hore nohami. Inokedy mi stačí víkend, aby som toho mala dosť. Ale ja to dám, zvládnem to!
Dnes som od rána tak makala, že som si aj lieky zabudla vziať. Prišla som na to až večer, takže vezmem až ďalšiu dávku - zajtra. Občas sa mi stane, že lieky jeden deň vynechám. Nezvykne mi to však robiť problém.
Tuto ma pozýval na Zello a aj by som bola "prišla" ale bolo už 21:00 keď som si na to spomenula. Dovtedy som stále niečo robila. Už teda oddychujem a pozdravujem tých, čo chodia na Zello i sem a všetkým prajem príjemné, pohodové Vianoce.
Neti, vo svojom príspevku spomínaš, že nezávidíš tým, čo sú na ID, lebo ... Veru, keď som dostala ID, rok som ešte robila, pretože som nechcela byť doma. Po roku po ďalších hospitalizáciách som to však v práci vzdala a poviem ti, že mi trvalo sakra dlho, kým som si zvykla. Chýbali mi ľudia. Cítila som sa akási odstrčená. Po dvoch rokoch som si však zvykla, našla si režim aj doma a dnes už prácu nevyhľadávam. Stres mi nechýba a práce mám dosť aj doma okolo domu, domácnosti a v záhrade. Ale musím priznať, bol to pre mňa doslova šok - ostať na ID a to som mala dcéru na VŠ a syna ešte na základnej škole. Takže aj vtedy sa bolo o koho starať.
Myslím, že tak skoro sa neozvem, tak ešte raz vám prajem, aby ste v zdraví prežili Vianoce i Nový rok.

Neti,
zajtra idem vybavovať invalidný dôchodok. Možno nie je čo závidieť, ako píšete. Lenže ID nutne neznamená nič nerobiť. A teda nie je to pre mňa veľká dovolenka. Budem pokračovať v škole, ak mi to zdravie dovolí. Zatiaľ sa chcem poistiť, aby som neostal úplne bez peňazí, ak sa mi stav zhorší ako v lete a nebudem vedieť pracovať. Lebo leto mi ukázalo, že práca je veľký stresor, a nezvládol som ho.

Matej,
verím, že v tomto období máš veľa práce. A navyše si sa rozhodol zabojovať v škole. Držím palce na zápočet. Cez sviatky si oddýchni a potom sa venuj skúškam. Aj ja cítim, že potrebujem relax. Škola ma tento semester poriadne vyčerpala. Až sa divím, že som to zvládol.

Regina,
teším sa s Vami, že sa tento týždeň stretnete celá rodina. Užijete si vianočnú pohodu v kruhu blízkych. A nezabúdajte, že Vianoce nie sú o upratovaní, varení dobrých jedál, či pečení. Podľa mňa sú práve o tej rodine, aj keď to môže vyznieť ako klišé. Tak sa nestresujte, ak nebude všetko celkom vyšperkované.

Mám znova nočnú, tak dovysvetlím svoju myšlienku o ID. Mám to podobne ako Matej, ak som ho správne pochopil. Píšem iba(!) o sebe, tak ako "to mám ja" a nehodnotím nič a nikoho. Nepoznám totiž kontext. Poznám však riziká, ktoré z ID vyplývajú - sám som zažil nedobrovoľný "dôchodok", ktorý som si financoval z vlastných úspor. Mne sa vtedy kompletne rozpadla osobnosť. Cítil som sa osamelý, izolovaný, že o mňa nikto nemá záujem, každý na mňa kašle, že za nič nestojím, že som nepoužiteľný, k ničomu, totálna prázdnota až nihilizmus. A s tým spojené depresívne rozladenie, suicidálne tendencie. Samozrejme to takto nezačalo, ale skončilo to s týmito pocitmi. Ono sa to totiž mení postupne, po malých dávkach. Človek nie je schopný vnímať malé zmeny v živote, ale po rokoch zistí, že sa ocitol úplne inde (veľký skok). Prečo sa to teda deje? Pretože bežný život je nepríjemný. Prináša aj nepohodu, človek musí vstávať aj keď sa cíti zle. Musí ísť do práce aj keď sa mu zrovna nechce. Vidí za sebou nejaký výsledok svojej činnosti (práce). Vstupuje do konfliktov, ktoré nie sú zrovna príjemné. A na ID, či už dobrovoľnom alebo nedobrovoľnom tieto "svaly" postupne atrofujú, oslabujú. Vidím to na sebe, teda aspoň takto to vnímam. Predtým som vydržal temnotu roky, dnes nevládzem ani len 3 týždne počkať na doktorku po Vianociach (dnes idem za ňou znova).

Takto to teda vnímam ja. Samozrejme to nie je kritika ničoho a nikoho. Nepoznám kontext. A k ID ako finančnej poistke sa nemôžem vyjadrovať, pretože to zaváňa špekuláciou. Predsa ak môžem študovať, tak nemôžem dostať invalidný dôchodok, nie? Veď ten je pre ľudí, ktorí nemajú inú možnosť - nemôžu ani len študovať. Ale znova - nepoznám kontext, nechcem sa k tomu vyjadrovať a hlavne nechcem pred Vianocami vstupovať do zbytočného konfliktu. Takže toľko k ID, snáď som sa nikoho nedotkol a neurazil. Ja sa mu vyhýbam oblúkom. Nestojí to za to. Ale rozumiem tomu, keď niekto nemôže pracovať. Aj to som zažil a nie je to zrovna najpríjemnejšie. Ochorenia v spektre tohto fóra prinášajú mnoho nepríjemností a handicap. Vnímam to až teraz, keď som stratil to najcennejšie - psychické zdravie. Mám na mysli to, že pokiaľ som nemal psychické problémy, tak som si neuvedomoval, že mať pevné zdravie je naozaj k nezaplateniu.

A ako sa mám? Dobre aj zle. Stav sa mi zlepšil, únava pretrváva ale je slabšia. Začína sa vynárať môj temperament, ktorý má základ v bipolárnej symptomatike. Čiže stav sa mi zlepšuje. Lenže nutkanie konať s väčšou únavou je ako cukriť si kávu soľou. Solená ka´va chutí nechutne. Dnes idem za dr. a skúsim to s ňou prebrať. Vďaka za výraz "akatízia", je to presne ono. Úzkosť teda ustúpila, sociálna fóbia tiež. Paranoidná ideácia je na bode 0, už nemám pocit, že ma sledujú ani tu na fóre. Alebo som zamestnaný tou akatíziou, who knows.. Ale celkovo nemám pocit, že mi hrozí nebezpečie. Myšlienky na stalkerov neživím, občas sa mi dostane do mysli ľútosť, že to dopadlo takto, ale akceptujem ju a kráčam ďalej. Včera cez deň som prespal snáď aj svoju smrť. Spal som vkuse, tak buď je to Paliperidónom alebo injekciou B12.

Som rád, že ste tu. Som rád, že tu prispievate. To sa nedá porovnať so začiatkom roka, keď tu bolo vyslovene mŕtvo. Držím všetkým palce, nech bojujete ako draci.--

Tak som sa dnes zastavil u doktorky. Wellbutrin mi predpísať nechcela, vraj by ma to ešte viac aktivovalo (nabudilo), čo si nemyslím, ale budiš. Predpísala mi však Akineton, tak som zvedavý, či (mi) to pomôže. Lieky pred Vianocami meniť nechcela - to chápem a súhlasím. Jedine ak by mi dala na seba fón . Dnes plánujem pohodu. Nemienim na nič tlačiť, ako dopadne deň, tak dopadne - prijímam kompletne všetko, čo má prísť. Jo a vytvoril som si excel, do ktorého som nahádzal všetky lieky od júna. Aj čo mi prepláca poisťovňa. Chcem vedieť koľko (ma) bude stáť tento špás. Zdar.

Píšem dnes 3. príspevok ako som nabudený. Priznám sa, že ráno o 5 mi krátko prebehlo mysľou, že chápem (rozumiem) tým, ktorí si v skrate siahnu na život - väčšinou štatisticky v mánickej fáze. Bola to len myšlienka, že ak sa neupokojím, neustálim, nestabilizujem, tak to nezvládnem. Ten pocit nabudenia je nechutne nechutný, otravný, neviem sa sústrediť na nič iné. Len hľadám činnosti, ktoré by som robil. Som zvedavý na ten akineton, práve si prechádzam príspevky tých, ktorí ho užívajú. Inak lieky beriem v jednej lekárni. Chcem, aby si ma pani (za)pamätala a nemusel som furt vyťahovať ZP kartičku a ona objednávať AP a pod.. Mám rád rituály a opakované rutiny, aj keď príprava dokumentácie, papierovačky nenávidím.

Neti,
Neurazili ste ma, ani to neberiem ako kritiku, či zatiahnutie do konfliktu. Špekuláciou to zaváňať môže. Ale nie je to tak. Práve z toho dôvodu som sám dlho zvažoval, či si žiadať o ID alebo nie. Určite viete, aký vývoj môže mať toto ochorenie. Vychádzajúc z lekárskeho nálezu, prognózy mojej choroby nie sú dlhodobo priaznivé. Viem, čo som zažil v lete, najradšej by som bol, keby som to nemusel zažívať. Lenže s toto chorobou je to riziko relapsu jednoducho spojené.
Taká implikácia, ak môžem študovať, môžem aj pracovať, neobstojí. Zákon o sociálnom poistení neošetruje prípadné štúdium alebo prácu. Hovorí len o zabezpečení príjmu invalida "v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca." Čiže ide len o pokles schopnosti pracovať a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zákon však nezakazuje pracovať alebo študovať. A na získanie ID nie je rozhodujúce, či invalid pracuje alebo študuje, rovnako nie je podstatná sociálna situácia invalida.
Aj tak všetko záleží len na posudku posudkového lekára.

Je to presne tak (sme v zhode).

Čo sa týka mojich strastí a radostí - akineton (za)účinkoval. Neuspáva ma to, ani neunavuje, ale kognitívne mám pocity, ktoré som zažil po maturite v Holandsku (jointy, hašiš a pod.). Je to zvláštny pocit. Som akoby omámený, ale zároveň schopný premýšľať. Psychofarmaka sú proste fascinujúce. Chcel by som niekedy ochutnať ayahuascu, ale nám sa tieto úlety neodporúčajú. Včera som si prečítal názory 3 doktorov, ktorí tvrdia, že po dlhodobom užívaní AP sa zmenšuje hmota šedej kôry (že mozog jednoducho atrofuje). Snáď to nie je pravda, ale iba fáma.

Zdravím,

včera som docestoval domov. Bolo pol deviatej večer. Išiel som spať niečo po pol noci. Robil som si také nejaké svoje veci. Ráno som sa zobudil o šiestej, aby som mohol ísť na siedmu k obvodnej lekárke v okresnom meste. Cestou som stretol jednu milú doktorku z gymnázia. Pozdravila ma, vybozkávala ma, pochválila výzor, spýtala sa, ako sa mám. Bola naozaj milá, som rád, že som ju stretol. Keď budem mať po skúškach, asi ju pôjdem do školy navštíviť. Stretnutie s ňou ma posilnilo. A aj vďaka tomu som zvládol presúvať sa od lekárky na soc. poisťovňu, ktoré sú na opačných koncoch mesta. Vôbec som nečakal, že to dopadne tak dobre. Predpokladal som, že postretám ľudí pozerajúcich na mňa, hodnotiacich mňa a ohovárajúcich mňa. Ale našťastie sa tak nestalo. Som rád, že to takto dopadlo.

Na soc. poisťovni som s úradníčkou vypísal žiadosť, ktorá o dva týždne príde k obvodnej lekárke, ktorá doplní lekárske nálezy. Potom to pošleme a budem čakať na predvolanie pred posudkovú komisiu.

Keď už som bol v okresnom meste, navštívil som otca, starú matku a matkinu sestru. Veľa som toho stihol a teším sa z toho. Po príchode domov som balil darčeky a písal listy s krátkou úvahou a spomínanými citátmi.

Pekný deň!

Ahoj!

Musím súhlasiť s Netim ohľadom ID. Príspevok som preletela, no určite je na invalidnom aj kopa nevýhod. Osamelosť a pocit/vedomie, že som úplne inde než bývalí kamaráti, než "normálni ľudia", že som neužitočná a nič nedokážem. To posledné ani nie je pocit, no objektívna skutočnosť Nepotrebujem síce k životu tých, ktorí sa na mňa aj pre toto vybodli, no je mi to trochu ľúto, že ten život je... iný? Jop. Dostávam síce najvyššiu dávku, akú som mohla získať, preto o sume nikdy nehovorím, lebo Slováci sú zúfalo závistliví, no aj tak to nie je nič horibilné. O to zas až tak nejde, vyžiť sa z toho určite dá, najhoršia je tá odlúčenosť. Preto som chcela chodiť na kurzy, len to tentoraz nevyšlo, skúsim ďalší raz. ID mi pomohol v tom, necítiť sa ako blbý príživník v rodine (OK, som príživník štátu, ale to je teraz jedno) a získať finančnú samostatnosť, až na to, že neviem, či to úplne stojí za tie psychické problémy. Tie sa vlastne pridružili či zintenzívnili natoľko, že už mi ani iné než ID neostáva. Asi. Viď ergoterapia v PK, asi určite nie

Avšak v psychickej pohode to nevnímam nijak zvlášť tragicky, práve vďaka tej sume. Všetko má svoje + aj -, holt tak to je.

No a ako sa mám? Zrejme fajn, myslím. Brúsim si zuby na Zaklínača, určite hej! Rozohrala som 2. raz aj hru, nedalo sa odolať Akurát by to chcelo asi konečne aj niečo, čo som ešte nehrala. Mala by som doraziť Mirror's Edge Catalyst a mám tam tuším Veneticu, nech už je to čokoľvek. Ale tak, zas... TR po miliónty raz, why not!
Sem-tam ma chytajú nálady na cosplay, boli by aj nápady, ale potom sa mi do toho už nechce. Keby nebola fotografka taká drahá, tak ich mám už hafo, ako zvyčajne, no ale občas mám zas chuť aj šetriť
Nákupy darčekov mám porobené, ešte zistiť, ako sa balia a bude to v cajku celé Bavilo ma to, prinášalo mi to uspokojenie. Obdarúvať druhých je vraj lepšie než seba, tuším fakt. Mama dostane kopu vecí pod zub, nevedela som už, čo jej dať Niečo som jej tam prihodila aj preto, že mi lekár kvôli tlaku nakázal vysadiť soľ, na čo som okamžite zabudla, kúpila si nejaké slané záležitosti, potom mi to zišlo na um, tak to dostane ona Keď sa cítim dobre, dokážem sa o seba aj starať, aké čudné. Niežeby som sa sťažovala

Meret, vystihla si to trefne, presne toto som mal na mysli.

Čo sa týka mňa, tak nočné služby sú už pravidelnou súčasťou mojich dní a nocí. Únava je síce menšia, našťastie, ale aj tak som momentálne nepoužiteľný človek. A hanbím sa za to ako (kroch kroch). Akineton mi veľmi pomohol. Radšej nechcem vedieť, čo je to za humus a koľko neurónov mi zlikvidoval. Síce hodinu po užití cítim, akoby som mal neviditeľné závažie na všetkých svaloch, ale aspoň nemám tie nechutné symptómy (o ktorých som písal). Ak by to pokračovalo ešte pol roka, tak by som aj zobol všetky lieky čo mám, nech mám pokoj (nie, nemám suicidálnu ideáciu, len som z toho všetkého vyčerpaný). Ale našťastie som (vy)počul intuíciu a zašiel za doktorkou. Ďalší meeting mám až po 3 kráľoch a myslím, že mi dr. vymení AD. Tipujem, že bude šermovať s ďalšími SSRI, ale tie už nechcem ani zadarmo. Podľa mňa som voči SSRI rezistentný (úzkosť sa síce zlepšia, ale pridali ďalšie negatíva resp. neriešia iné podstatné symptómy) a potrebujem duálne AD. Ak by to ale bolo takto ako to teraz je, tak som celkom spokojný.

Dnes som dostal nejaký stupidný kupón od ZSE, tak som si ho išiel do lekárne vybrať. Inak klasika - spánok, spánok a denný spánok, takže v noci budem hore. Ale nerozčuľuje ma to vôbec, veď čo mi iné zostáva. Po Vianociach budem musieť check-núť Mordor, tak skočím do sauny, na čo sa veľmi teším. Milujem saunu. Milujem čaje. Dnes som dal Pu erh, mňam, mňam, nabil ma energiou. Inak je to momentálne strašne o ničom, taká nuda, cítim sa nepoužiteľný, akoby bez zmyslu. A to ma strašne vyčerpáva. Do toho strach, či to všetko zvládnem. Celkovo mám pocit, že som na planéte úplne sám. Čo už. Všetko je tak ako má byť, budem bojovať sám, na čo som zvyknutý...