Ako sa dnes máš? 12

Ahojte!
Filipka, som rád, že si medzi nás zavítala, teší ma to. Kimi, celkom Ťa chápem a držím palce, aby sa Ti polepšilo a bolo aj dobre.

U mňa nič extra, hoci je aj pár záležitostí, čo ma dlhodobo tešia. S mierou sa realizujem na záhrade, snažím sa fungovať v rámci "akožepovinností" a prirodzená je aj starostlivosť okolo domácnosti. Mierne sa obávam o spánkové záležitosti, ktoré sa podozrivo naklonili smerom k ich nedostatku. Vie ma to vždy naplašiť, pretože práve takto začínali moje zdravotné problémy. Celkovo horúce dni zvládam o čosi horšie.

V prípade času a chuti navštívte "Zello dialógy", potrebujete k tomu mobil alebo štandardné PC s mikrofónom a máličko umu pri registrácii. Pred vstupom k nám si všetko odskúšajte na "echo".

Držte sa! Som tu s vami denne, hoci teraz príliš neprispievam. Tuto

Ahojte.

Nemávam sa, žiaľ, v týchto dňoch príliš dobre. Pondelok som mal ešte ako-taký, veci v práci ma aj bavili a dokázal som mať aj komunikatívnu, veselú náladu, tiež vitalita a motivácia boli približne ok. Avšak v utorok ráno prišiel kvázi-silnejší negatívny podnet, ktorý ma veľmi vystresoval a rozhodil. Nevedel som sa dať dokopy celé hodiny a vlastne som aj dnes v práci bol v nálade pochmúrny, smutný. Kolegyňa mi vytkla, že sa mračím, a druhá kolegyňa mi vytkla, že: "Zase máš zlú náladu." Komunikatívnosť bola biedna a najhoršie som prežíval demotiváciu, nechuť k činnosti, nechuť k povinnostiam. Ku koncu smeny som si bol na chvíľku sadnúť na wc do samoty a spraviť si cvičenie bránicového hlbokého dýchania. Vždy, keď mi je v práci už moc zle, tak sa idem na pár minút zavrieť do Wc a predýchať to (prípadne si poplakať, čo ale v tomto prípade nebolo). Dýchanie a vzchopenie sa tam osamote ma čiastočne nakoplo a dodalo mi silu na poslednú hodiny smeny, naplánoval som si spraviť ešte jedného dodávateľa, nakoniec som ich za tú hodinku stihol až dvoch plus vyriešil som 2 reklamácie. Odchádzal som tak domov relatívne spokojný, lebo práve niektoré veci, čo som spravil na záver, boli ešte pred chvíľou predmetom mojej nechuti a demotivácie. Na kolegyne som sa pri odchode usmial a myslím, že úprimne, nie silene, ako tomu bolo počas väčšiny času dvoch uplynulých dní.

V ťažkej nálade mávam ťažkopádne myslenie, mám myšlienky, že veci nemajú svoju cenu, a že mi niečo v živote chýba, a neviem presne čo. A že som akože vnútri nešťastný... Psychoterapeut R. Carlson, ktorého mám preštudovaného, ma ubezpečuje, že to sú len moje myšlienky, ktorých zdrojom som ja sám a ktoré netreba brať vážne, lebo súvisia iba s náladou. Analytický rozum je výsostne nevhodné používať a brať vážne v takej nálade, vždy bude totiž výsledkom jeho činnosti len negatívne myslenie a v toho dôsledku negatívne, nepríjemné emócie a stavy. Riešiť problémy analyticky treba v jasnej nálade, pričom často zistíme, že v jasnej nálade mnohé problémy už ani neexistujú, vyriešia sa akoby v jasnom počasí našej mysle samé, pretože existujú len za zlej nálady, kedy istým (negatívnym) spôsobom vnímame seba a svet. Takže sa treba len naučiť prijať fakt, že zlé nálady občas proste prichádzajú (zákonite), nedá sa im úplne vyhnúť, a že ich pôsobenie nesmieme brať vážne, skôr ich treba vnímať s nadhľadom, odstupom a zakazovať si vtedy využívať analytický rozum. Dôstojne ich nechať prehrmieť s pripomínaním si, že "prejdu, odídu, tak ako prišli."

V tejto súvislosti nechcem robiť závery ohľadom svojich negatívnych myšlienok z utorko-streďajšej nálady. Skrátka len vidno, že som naďalej dosť citlivý ako mnoho z nás a že negatívny podnet ma vie dosť položiť na neúmerne dlhý čas. Ak by som mal prostredie v práci konštantne stresujúce, trebárs nejaké konfliktné kolegyne, alebo sekeru-šéfku či drsné, šikanujúce vedenie, tak by som to nemohol robiť. Taký psychický stres a konštantná nepohoda by ma potopili a musel by som ísť buď inam, alebo na ID. Uvedomujem si čoraz viac, že ako schizofrenik mám šancu pracovať nie preto, že by som bol nejak vnútorne silnejší alebo také niečo... ale iba proste preto, že som dostal z neba šťastie vykonávať tú zárobkovú činnosť v prostredí, kde toho stresu reálne nie je veľa... hlavne nie medziľudského týkajúceho sa vzťahov. Tie sú veľmi priateľské pre môj zdravotný stav... navyše mi tolerujú (zatiaľ) moje vlastné výkyvy. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť Anjelika, ktorej skladám obdiv, lebo pracuje dlhé roky v prostredí, ktoré pre psychický stav vôbec nie je priateľské, kompatibilné, a statočne sa tam aj tak drží a prináša tam hodnoty. Klobúk dole, Anjelik, viem, že Ťa to ale vnútorne ničí a budeš musieť odtiaľ odísť, ale v rámci kontextu svojich slov mi jednoducho prídeš obdivuhodná, lebo ako vravím, ja viem pracovať asi naozaj len kvôli tomu, že mám šťastie na minimum reálneho stresu. Trochu sa niečo niekde "pokazí" vo vzťahoch alebo niekto na mňa zatlačí, a hneď vidno, kto v skutočnosti som, že som vlastne tiež len pacient s F20 a utečiem akurát tak sa zosypať na wecko a zamknúť sa tam...

Zajtra je štátny sviatok, som doma. Dnes večer odpočívam, trochu som mal aj šlofíka, a inak sa mám akosi pokojne, vyrovnanejšie. Mraky v mysli sú redšie. Zajtra si spravím relaxačný deň, musím oprať ale plachtu a možno pohnem aj s akožepovinnosťami. Momentálne však k nim necítim motiváciu, ani k štúdiu.

Ďakujem za prečítanie, priatelia. Prajem Vám všetko dobré, držte sa.

matej

.

.

Ahojte.

Priznávam, že sa mám viac než mizerne, nechcem si síce sťažovať, ale... ah, asi budem. Vlastne je toto jediné miesto, kde sa nemusím permanentne tváriť, aké je všetko fajn a suppa... a vôbec sa mi nechce umrieť, jasne. Vygooglila som v tomto smere zaujímavé veci, len ich ešte splašiť. Vyznieva to ako jednoduchá smrť, možno niekde bude háčik, ale to je fuk. Chcela by som si ešte pomôcť sebapoškodzovaním, akurát má byť ešte dosť dlho teplo. Nedá sa na ramenách, rukách, boku, nikde...

Vlastne je mi hrozne. Kočičáci tu spia okolo mňa, kdesi je aj Jony a nechcem ich nechať napospas osudu, nemôžem... a nemôžem toľko vecí, až ma to desí. Zodpovednosť a strach, asi? Do toho osamelosť, hoci len pred cca hodinkou odišiel ex, úzkosti a stará dobrá sebanenávisť, zas a znovu.

Možno by som mala ísť opäť do PK.
Skôr nie.
Proste sa len zabiť a nechať to tu celé tak.
A trebárs ani to nie, len sa poriadne vyplakať. Ako dlho som neplakala? Sakra dlho, jo. možno už ani neviem, ako sa to robí
a asi som už na všetko moc nschopná, aj na plač, vyrovnané glykémie, čo mi je viac ukradnuté každým dňom, na všetko skrátka
zas ja ľutujem, I am so sorry

sorry, i keĎ ani neviem už, komu to patrí... a či vôbec... Nemaa som tu byť. Teda na svete. nechcem tu byť.. a musím, asi? Zatiaľ... na chvľu ešte.. asi
neviem nič už

Ani mne sa tu na svete nechce byť

Doslova sa mi chce nebyť

Len neviem či sa to dá

Ehm, uznávam, že som bola včera kapku dosť mimo Nič ste nikto nečítali a všetko je v najlepšom poriadku, stačí sa prespať, zaplávať si a vychlastať dobré kafe

.

Ahojte, priatelia.

Dnes sa mám zhruba dobre. Včerajší deň v práci prebehol približne ok, veci išli, aj nálada bola vlastne v norme, ako aj moja "mohúcnosť" k činnostiam. Večer som skočil na nákup potravín na víkend, a potom doma tradičné "večerné rituály". Tie činnosti, čo robím doma po práci, sa mi už časom dosť stereotypizovali, ustálili... Bol som však dosť unavený a nevyšiel mi čas na cvičenie, hoci som chcel. Našiel som si k nemu čas až okolo 20:30, ale to som už bol taký spavý, že hurá umyť zuby a šiel som si ľahnúť s knihou. Zaspal som pomerne skoro a naspal som aj vyše 9 hodín, zobudil som sa až dnes ráno o siedmej.  

Čo sa týka knižiek, v týchto dňoch investujem čas skôr do svojich tradičných motivačných "tracyoviek" (od autora Briana Tracyho). Mám ich asi 5-6 titulov a čítam si ich dokola. Vždy tam nájdem niečo aktuálne, čo ma nakopne alebo nejak inšpiruje, aby som zlepšil svoje myslenie a žitie. A teda aby som sa necítil zle, nešťastne alebo nemohúcne. Je to veľmi dobrý autor, vie skutočne namotivovať. Je to zvláštne, že tie texty mám už sto ráz prečítané a naďalej ma vedia nakopnúť. Zároveň, ak ich dlhšie nečítam, tak ich zase na druhú stranu strácam z mysle a zo zreteľa, a prestávajú na mňa účinkovať, namotivovanosť mi klesá a opäť sa vraciam k starým vzorcom myslenia.

Dnes víkend, zatiaľ odpočívam prevažne za počítačom, dal som prať prvú várku, pijem druhú šálku instantnej kávy a pôjdem porozmýšľať, aké úlohy si na dnes vytýčim. Kúpil som si zeleninovú balenú čerstvú chladenú zmes na tácke, takže sa pokúsim z toho spraviť vývar, resp. polievku. Mám aj kúpené nejaké slíže, niťovky. Snáď to zvládnem uvariť, lebo ja som v kuchyni trdlo. Ale už som pred pár mesiacmi zvládol aj o čosi zložitejšie recepty, tak snáď sa do toho znovu dostanem. Dostal som chuť si totiž občas niečo uvariť aj svoje. Uvidím, ako dlho mi to vydrží.

Známka za včera a dnešné ráno: 1-.

Prajem Vám, priatelia, príjemnú sobotu, držme sa!
Ďakujem za vypočutie.

matej

Dobrý deň,
ozývam sa po dlhšom čase, nakoľko som bol hosp. na psych. klinike kvôli masívne zhoršenému stavu. Bol som nútený ukončiť brigádu o dva týždne skôr a zájsť za svojim lekárom, ktorý ma odporučil na hosp. Po podávaní incizívnych antipsychotík som sa dal dokopy. Momentálne som nastavený na atypických neuroleptikách: aripiprazol 30 mg ráno a olanzapín 20 mg večer. Za účelom anxiolýzy mi bol nasadený diazepam 5 mg, ráno, na obed, večer. Ale to som už vysadil. Nechcem si vybudovať toleranciu. Budem ho používať, iba ak budem musieť ísť do kontaktu s ľuďmi.

Z nemocnice som sa dostal domov konečne včera. Musel som použiť všetky svoje manipulátorske techniky, aby ma ošetrujúci lekár prepustil po tak krátkom čase. Schizočloveka si tam nechávajú aj štyri týždne. Ja som sa stihol dať dokopy po dvoch. Takže super. Na Mickiewizcovej som zistil, že na tom nie som až tak zle. A momentálne sa cítim úplne skvelo.

Ahoj!

Momentálne sa mám okej, asi do večera. Tie začínajú byť čoraz pochmúrnejšie, včera som sa musela uchýliť k starej "dobrej" taktike, ktorá ma dnes núti nosiť náramky, ale nič hrozné. Premýšľam, nakoľko je divné už v mojom veku, ale zákaz činnosti a neriešenie toho, prečo a začo nepomohlo k tomu, aby som si už v živote neublížila. A pokiaľ sa aspoň vďaka tomu nezabijem, tak je to prijateľné... možno?

Ráno bolo lepšie, dokázala som hodnú chvíľu stráviť v kúpeľni, aby som vyzerala ako človek, nie mŕtvola v rozklade. Po troche začínam viac čítať či relaxovať pri TR/zaklínačských omaľovánkach, hlavne preto, že čumenie do obrazovky pred spaním skutočne má nepriaznivé následky, modré svetlo to má myslím na svedomí. Okrem toho mozog celkom unavujú podnety a všemožné zbytočnosti v online priestore.

Glyčky sú tradične biedne, neriešim to, inak po somatickej stránke viac-menej okej. Okrem tých prekliatych ďasien, zas si varím lektvar zo šalvie.

Keďže som takmer došla o strach vyjadrovať svoje názory na soc. sieťach, prípadne predostrieť krutú pravdu (historickú najmä) o tomto príšernom národe, schytala som už toľko hejtu, nenávisti a označení, z ktorých najslušnejšie začína pri p..a, že by jeden neveril, koľko sa toho v tej lúze nájde. Viem, že Slováci sú zlí a nenávistní, dôkazov je hafo, nuž ale, sakra... až tak?
Aspoňže sú aj výnimky, našťastie. Na tom "čím viac poznávam ľudí, tým mám zvieratá radšej" je však hrozne veľa pravdy.
Mohla by som viac kecať s Jimom, to je príslušník civilizovaného národa, i keď americký vidiek je vraj veľmi podobný slovenskému. Čiže, jedným slovom, katastrofa. Ale napísať to na FB a roztrhali by ma v zuboch

Denne chodíme s Jonym na priehradu kus od mesta, zabeháme si po hrádzi a páči sa nám to obom. Zistila som, že po cyklotrase je vzdialenosť 5 km a robím si zálusk na zabehnutie - na úvod - práve päťkm úseku. So súčasnou kondičkou a kapacitou pľúc by som zdochla po pol kilometri, ale výhody sú nespochybniteľné: zníženie glykémií a pulzu, vytrvalosť, silnejšie nohy, etc. Pozdáva sa mi predstava absolvovania letného závodu "Hecni sa", kde sa nachádza aj zopár prekážok. Jedna z nich je síce o kus vyššia než ja, ale kto povedal, že by som ju v prípade núdze nemohla proste podliezť
Pri prechádzke počúvam v MP3 hudbu a upokojuje to. Aspoň dačo.

Na krátky čas sa zjavil aj ex a zanechalo to vo mne značne protichodné pocity. Nebolo to zlé, to zas nie a mám ho mierne rada, no nespĺňalo to predstavy o nejakej úcte či vzájomnom uspokojení potrieb. Napr. som vyžrala chladničku, keď odišiel; prečo ženy v prítomnosti mužov zobkajú šalát a osamote vysajú zásoby ako vyhladované monštrá? Záhada.
Občas v sebe nájdem sebaúctu, hlavne na tom nete, keď si na mňa lúzri otvárajú hubu a viem, že mám o slušný kus naviac, znášať to, ale pokiaľ ide o akékoľvek vzťahy, kde figuruje láska? partnerstvo? sex?, tak netuším, ako sa mám vlastne správať a čo si nechať a čo už nie. Má to pôvod v detstve, iste, ale i tak.

A čo som ešte chcela dodať, som zabudla, tož sa zas odplazím

.