Ako sa dnes máš? 11

@Neti,
to mi niečo hovorte o paranoidnej ideácii. Včera som bol na autobusovej stanici. Bol tam veľký počet ľudí, prirodzene, bolo totiž poludnie. Ja som stál na mieste, čakal som. Vtom išiel popred mňa jeden chlapec, držiac svoju priateľku rukou na pleci, ale takým štýlom, že stredný prst (digitus medius) mal vystretý a ostatné boli sklopené. Hneď som si pomyslel, že mi niečo naznačuje. Ale vlastne mohol to ukazovať všelikomu. Alebo len náhoda, že mal prsty sformované do vulgárneho gesta??? Tak ma to rozrušilo, že som hneď musel vziať 0,5 mg alprazolamu.

Chápem a obávam sa, že to bolo jasné non-verbálne gesto. Otázka je, či nastal očný kontakt a teda bol namierený proti tebe (tykám, lebo je tu taký úzus) alebo ho ukazoval niekomu inému alebo všetkým (spoločnosti). Vnímal by som to ako prejav agresivity niekde na úrovni facky. Akurát včera som dopozeral dokument Netflix o Ted Bundym, ktorý počas rozhovoru smeroval ukazovák na sudcu a ten mu dal jasne najavo, že útok(!) na svoju osobu v súdnej sieni tolerovať nebude.

Ahojte

nakolko nečítam moc forum....tak sa ospravedlnujem ale nebudem jednotlivo reagovat...

inak mam sa dobre...zda sa, že hrdlo čo ma bolí už 3 tyžden zhruba.....aj raz prestane....a tak no ....fandím našim v hokeji...aj ked nie som uplne 100% fanda hokeja....a musím povedať že čo sa choroby tyka nijake extra symptomy sa mi neukazuju...čo je super....mam iste obavy ako bude v lete....kedže zase budem vela cestovat....a či to dam...ale musím to dať....asi tak....už si pomaly kupujem nejake veci na cestu.....teším sa.....jo a mam viacero ponuk na stravenie dovolenky....čo je dosť čudne....ale ja nemam dosť dní dovolenky na to....no chapete to???? ...aj by som šla....ale potom pridem zaručene o prácu....nakolko je to o držku v práci....1 zamestnanec robí za 2,5 zamestnanca....čo je fakt moc...ale čo už....to je východ.....

P.S.: Tuto - ďakujem za sms....potešila....

Hlásim sa, som rozbila to ,,neoblomné,, kamarátstvo s mojim idolom  
Hm...nevydržala som tú bolesť, aj bez sa ma veľa bežných vecí teraz bolí. V noci som mu napísala môj názor na jeho ženskú, a blokol ma celkom. Ráno som to napísala nášmu kamošovi, že nech na neho dá pozor, lebo toto celé je strašne choré s tou ženskou (v živote sa nič neodvážil plánovať s mladými ,,našimi,, babami, a teraz neberie večerné lieky, pretože on ,,musí rozmýšľať,, plánuje život so starou hnusnou s troma deckami-dodávam pred mesiacom čo sme boli spolu, uistil ma v tom, že nikdy by nič od nej nechcel, len bol zavolaný ako kolega od nej na kávu, a naopak, posledné 2 týždne je neustále v strehu s rozmýšľaním, ako si zariadi život s takou).

Napísala som nášmu spoločnému kamošovi, že sa o kamaráta bojím, ale ten naopak, je tupý a zhnusil sa zo mňa . Aj keď ma len napadala myšlienka, že kamarát spomínal že posledné 2 mesiace mal strašné stavy, a neozýval sa mi, ako ani ja jemu. No a teraz posledné týždne..ja neviem...bojím sa či nemá dlhšiu psychózu, preto som sa aj spýtala druhého kamoša že čo o tom vie.
Ja neviem čo mnou prebehlo večer, myšlienka, cítila som, že takáto dobrá trápenie nedám. Veď som už celkom neschopná, len ležím a utekám do snov. Snažila som sa spomenúť aká som bola predtým. Chcela som cítíť to zlo. A dnes ráno sa mám dobre. Silná.
Jeho bude lepšie už nevidieť.  Nevydržala by som to. Dúfam, že jeho kamaráti sa dozvedia čo je, a že mu pomôžu. Lebo on tú ženskú pred každým tají. A ja... nájsť si musím takého, u ktorého si budem istá, že čo u mňa vysloví alebo urobí, je reálne.

ja sa mam dnes v podstate dobre len som zase musel vybavovat nieake veci co ma moc netesi ale u nas je to akosi zauzivane ze vsetko co treba vybavit po uradoch ohladom urbaru domu alebo podzemkov alebo nieco objednat tak sa obracaje na mna, brat,mama,manzelka a najnovsie aj dcera spoliehaju maju nato taku carovnu formulku treba tam zajst,treba tam zavolat aj ked treba mamu niekde zaviest na aute tak vzdy musím ist ja ako keby nemohol ist brat aspon niekedy ked sa opitam preco nemoze ist brat tak mama povie ze ty si lepsi sofer mas za volantom viacej trpezlivosti no co uz narobim.

Ahojte!

Matej, ďakujem za milé slová, ktoré si mi adresoval.
Fakt sa citim ako matka, a babka na plný uväzok
Vikend bol ako zvyčajne trochu ťažší i keď plný radosti z vyvíjajúceho sa vnúčika. Mladí odišli len včera a tak až dnes som mohla oddychovať a trochu dlhšie ráno pospať. Len som navarila obed, vyprevadila syna na autobus /nieze by to bezomna nezvladal, ale mala som to cestou/ a šla k mame a sestre na pokec. Takze taký relax den je za mnou. Zvysok dna som travila pri PC, kedze som na nete nebola 4 dni

Zdravim. Ospravedlnujem sa ze Vam nedviham telefonaty a ani neodpisujem ale... je to tazke momentalne. Opat som v tom kruhu kde sa postupne dostavam do hlbokej depresie. Je preto zlozite udrzovat kontakt so svetom. Ale tak rozhodol som sa tu nieco predsa napisat.

No... opat som sa po neuspenom pokuse s Mirzatenom vratil k Fevarinu a pridal sa aj liek Elicea. Avsak zatial je to bieda. Nalada hrozna, cele dni preflakam alebo prespim, nic ma nepotesi... ved to poznate... Je to katastrofa. Ale zatial sa drzim v tomto tornade negativity. To znamena ze zatial to riesim ambulantne ale nevylucujem ze ak to takto pojde dalej tak bude potrebna dalsia hospitalizacia. Snad nie ale nikdy nevies... Zatial totizto nepocitujem tu extremnu psych. bolest ktora ma dostavala do nemocnice.

To je tak vsetko... nemam energiu ani napad pisat nieco dalej. Drzte sa.

Ahoj Matus!

Držím palce aby to bolo čoskoro lepšie.
Je dobré že si opäť napísal. Vieš, ak sa duša pre niečo trápi, tak je jedno čo si do seba dávaš. Isto, bez lieku by to bolo ešte horšie, ale tak keď sú časy, keď cítime že naša duša je brutálne vyčerpaná, tak ani za kýbeľ Fevarínu nepomôže. Jedine asi jedna myšlienka, že budeš silnejší duševne, a viera že to tak bude. Liek bez iskry vôle nakopne len pri prvých užívaniach.
Ale toto ako píšeš, poznáme asi všetci. Kokos, ja už ani neviem koľko mesiacov teraz chcem vyhodiť labky do vzduchu Akože fakt. A furt spím. Lebo že vtedy som inde... Hovorím, mesiace nič, od množstva Fevarínu max tlak v nose ako od Coly, ale nijaké zlepšenie . Len preto ti píšem teraz tú ,,myšlienku,, na zmenu, na nádej, lebo mi posledné dni pomohla. Napr ja som sa nasrala, a chcela som byť taká ako dávno. Veľmi dávno. Pred všetkými zlomeninami duše. Ja že budem zlá, sebecká, a niesom, ale hneď na to ráno som bola duševne oveľa silnejšia. Kdežto, bola som presvedčená, že taká myšlienka nikdy nepríde. Proste že len chcem byť už inde. Nehovorím, že sa necítim všeobecne na prd. Ale duševne silnejšia a predsa na prd... Ale je to lepšie.
Ja neviem, skús to aj ty, veď nič zato nedáš. Proste, je ti zle ako rozplácnutému pudingu, a pomysli si napríklad na to, že budeš taký, ako pred depresiami. Asi to bolo v detstve, ale ajtak. Proste, že budeš sebecky, ísť si za svojím...a tak. Ak by to pomohlo trošku aj tebe, aká haluz.
Viem, napísala som to opäť ako decko, ale pjosím, žiadne ,,však to nejde,,..

,,Buďte ako malé deti.´´
Kto by zlým príkladom narušil vieru jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, tomu by sa lepšie stalo, keby ho hodili do mora s mlynským kameňom na krku.
Beda svetu, ak sa na ňom dejú veci, pre ktoré človek stráca vieru. Pokušenia sú síce nevyhnutné, ale beda tomu, kto ich spôsobuje!<sup>´´
Mat 18:1-24:20

Skús aj ty takú myšlienôčku len v sebe. Maličký ciel. Hovorím, ja posledné mesiace nosntop chcem vyhodiť labky, ale teraz je to už lepšie.</sup>

Ahojte.

Pár dní som sa tu nezjavila, potrebovala som oddych od týchto vyslovene psycho vecí, čo viacerí vypisujete. Občas zabúdam, že máte schizofréniu a nie som príliš schopná pochopiť vás, pre mňa ako len hraničiarku sú to... ehm... No, skrátka čím viac tu som, tým mám lepší pocit zo seba, že mi vlastne lautr nič nie je

Inak sa mám fajn. Bola som včera na preventívke u zubárky, kde mi už vyslovene pohrozila, že mi zrejme vypadnú dva predné zuby (jo, kývu sa), ale akosi mi je to šumák. Ohľadom dentálnej hygieny mám traumu ešte z detstva, neviem sa toho zbaviť a takto som teda dopadla, nuž, čo už. Lieky zas neberiem a glyčky meriam sporadicky. O dva týždne koniec mesiaca, mala by som písať psychologičke, no som zas odhodlaná prestávku o pár mesiacov predĺžiť, je mi nepríjemne už len pri predstave, že sa tam mám zas zjaviť. Nemám na nikoho náladu. Kamoška chcela prísť, odložila som to na neurčito, Jimovi neodpovedám na správy a rodina mi extrémne lezie na nervy. Dosť dlabem aj na Facebook, odkiaľ som vyhádzala pár ďalších ľudí (spomedzi "priateľov") a zrejme by som uvítala najviac pártýždňový pobyt na opustenom ostrove. Zúfalé hľadanie partnera/ky mi teraz pripadá fakt čudné, tuším je aj fajn, že si niet koho vybrať. Ktosi tu hovoril o tom, že je "stará dievka", ale to je východ SR a navyše dedina, preto som len zhovievavo pokrútila hlavou, že tam panujú zrejme iné pomery a ľudia sú tam... eh... jednoduchší, použijem trochu eufemizmus. Keby som si ja hľadala niekoho len preto, aby ma okolie nemalo za "starú dievku", tak patrím na uzavreté oddelenie Pinelovej nemocnice, ale tam je to asi normálne

Meret,
napusti si vaňu, daj si horúcu kúpeľ, ba aj diabetickú čokoládku pri tom, uvoľni sa, urob niečo, a netrénuj si pazúriky na nás

Ahojte kamaráti/ky!
Momentálne som v zhode s anjelik(-om). Určite teda prajem obzvlášť matus(-ovi) skorú stabilizáciu duševna a aj našej milej Meretseger dni do pohody.

...............

V posledných dňoch je u mňa duševné zdravie ustálené, hoci na volanie: "sláva!" to nie je. Večery mám mierne rozkolísané. Dosť skúmam, čo je dôvodom. Mierne sa mi zdá, že telo pýta Gerodorm, teda jeho benzodiazepamínovú zložku. Za riešenie považujem znižovanie jeho dávky na noc. Úprimne mám strach z leta, vyššej teploty, otázkou je vtedy spánok a... veď to už poznáte.

Fyzický stav sa celkom dá, rád by som si odpustil cigarety a možno aj kávu. Prospelo by mi aj chudnutie spojené s určitou nenáročnou diétou a zvýšením pohybovej aktivity. Síce chodievam denne aspoň na malú prechádzku, uvedomujem si, že je to málo. Akp. plním v rámci možností, "vyskakuje" mi tam budenie, cvičenie aj chudnutie. Dlhodobo som zo seba v spomínanom sklamaný. Relax prestavuje hlavne záhrada, čítanie, Net, mierne TV...

Nezvyklé záležitosti sa u mňa vyskytujú v malej miere. Včera som sa potkol priamo na ceste a buchol som na "ostrovčeku" ako klát, našťastie až na zašpinenie nič vážne. V potoku som dnes na prechádzke sledoval káčatká a mal som aj šťastie na drozda čvíkotavého, ktorého som v týchto končinách ešte nevidel.

Majte sa všetci čo najlepšie a rád vás uvítam na Zelle (Zello dialógy).
Tuto