Ako sa dnes máš? 11

Dobý den, dnes ráno jsem vyvenčil psa a jak teď pracuji tak se my těžko vstává. Nálada po ranní kávě vcelku dobrá. Na dnešní den se těším. Mám obavy abych to v práci zvládal (není to tam jednoduché).

Ahoj Oskar!
Vítam Ťa na fóre a zároveň vyjadrujem obdiv, že popri ochoreniu aj pracuješ, čo sa ma, až na drobnosti, netýka. Budem rád, ak nám o sebe napíšeš viac. Teším sa na Tvoje ďalšie príspevky.

....................

Ahojte píšuci aj čítajúci!
Pre dnešok akosi chytila nervozita spojená s hnevom, a stále sa ma to akosi drží. Moju podráždenosť "zachytilo" aj okolie, ale pre tentoraz jednoducho potrebujem na čas kľud. Čosi málo ma povzbudilo zvládanie akp., čítanie a drobná práca. Podiel na zhoršení mal určite aj slabý spánok.

Isteže dúfam, že vás budem počuť na Zelle.
Užite si deň do pohody a čaute... Tuto

Ahojte.

Tento týždeň mi zatiaľ plynie ako jeden z tých lepších. Som za to veľmi vďačný. Pripisujem to mojim intenzívnym afirmáciám, o ktorých som písal v predošlom svojom príspevku, plus svoje, si myslím, robí aj zdvojnásobený Wellbutrin s poriadne navýšeným Spitominom. Uplynulé 2 dni som, žiaľ, necvičil dychové cvičenia... meditáciu. Bývajú aj stresové podnety - zatiaľ ma nerozbili natoľko, aby som dostal "svoje nálady" a "stavy" - totiž vždy si ihneď v duchu sugerujem príslušné afirmácie. Niektoré podnety boli už takého charakteru, že by ma to "za normálnych okolností" riadne zdeprimovalo, a teraz som sa cez to preniesol behom 2 minút. Takže hlásim sumárne určité zlepšenie situácie. Uvidím ešte ako zajtra, posledný deň pred víkendovým odpočinkom...

Dnes som skôr doma, už od 15:15 zhruba. Totiž bol som na 14:00 objednaný k zubárke a po vybavení sa som už nešiel do práce. Priepustka platí zvyčajne 4 hodiny a ja som takto vynechal 3,5 hodiny, takže sa do limitu platnosti priepustky v pohode zmestím. Navyše v práci nie je taký tlak úkolov, že by niečo urgentne horelo. Je v súčasnosti cítiť odmäk povinností. Dnes sme mali inak kontrolu BOZP (bezpečnosť a ochrana pri práci)... dostal som fúkať, namerala mi nula promile. Náhodne vybrali aj ďalšie 2 kolegyne, tiež s nulovým výsledkom, takže paráda.

Psychicky sa mám teda v súčasnom týždni celkom schopne. Fyzicky vlastne tiež, nič nebolí. Zubárka spravila 2 kazy, dala biele plomby, vypýtal som si aj injekciu. Peňaženku to bolelo riadne, ale ja som v tom kresle takmer nič necítil. Hneď mi spravila aj preventívku, keďže som bol prvý raz v tomto roku u nej. Ešte mám 1 kaz, dala mi termín na marec. Inak to v mojej puse vyzerá obstojne...

V noci som trochu na dnes ponocoval... asi do druhej. Cítil som určitý útlm doobeda kvôli tomu... energeťák našťastie zabral, ale až po vypití asi 7 deci. Pijem litrovú fľašku Maxx Energy s minimálnym obsahom cukru.

Dnes sa ešte plánujem hrať na PC a budem variť trochu zemiakov... dám si s volskými okami a uhorkou... myslím na zajtra na obed. Včera som kuchtil knedle vo vajci... až tak sa mi to, žiaľ, nevydarilo. Ale zjesť sa to dalo, len to nemalo dobrú konzistenciu a asi som tam dal aj viac soli. No čo už, keď Boh rozdával talenty, tak mne sa ten kuchársky neušiel.

Dnes známka asi 1-.

Ďakujem Vám za vypočutie. Srdečne všetkých pozdravujem a držím Vám, kamaráti, všetky prsty.

Ahojte.
Mám sa, no, vlastne je to nič moc. Po somatickej stránke teda, tá psychická ujde. Ale rana bolí celkom dosť, plus mi opuchlo na inom mieste ďasno, odriekla som teda terapiu a bohvieprečo ma hrozne podráždilo, ako si v SMS odpovedi neodpustili poznamenať, že to dávam vedieť neskoro. Najradšej by som sa na psychologičku vybodla úplne, nemám chuť ešte tam chodiť.
Možno tá duševná stránka nebude až tak OK.
Takže ako hovorím, bolí to, vyplachujem zatiaľ len ústnou vodou na podobné prípady určenou a cítim sa trochu dehydrovane, ako nepijem celý deň skoro, keďže vtedy je to ešte horšie. Pri prehĺtaní sa to zintenzívni a neviem, čo s tým, asi po víkende ísť zas k zubárke, ak to dovtedy nedá pokoj. Sakra aj s tým. Štve ma to, plus do toho problémy ako každý mesiac, som "nadšená", ozaj.
No nič, koniec sebaľútostivého výlevu, majte sa, držte sa

Zdravím,
Tak ja píšem dnes svoj druhý príspevok a zároveň druhý príspevok tu na fóre vôbec. Spočiatku som mal strach, že to rôzni ľudia budú čítať, ale bol to strach neopodstatnený, ako si už teraz uvedomujem. Chcel by som napísať niečo o sebe.
Len neviem, kde začať.
Takže v januári slávim (v skutočnosti neslávim, lebo to pre mňa nie je udalosť hodná oslavy) narodeniny. Antinarodeniny mám v júli(kto vie, Čo sú antinarodeniny, tak pre neho nebude problém zistiť presný dátum narodenia). Ale nové narodeniny by som mal mať 4.4. Vtedy som sa totiž druhýkrát narodil. 2.4.2018 som sa pokúsil o samovraždu kombináciou sedatív a alkoholu. Doma som ležal 14 hodín, kým ma našli. Keď sa tak stalo, bol som takmer pri konci. Dopadlo to tak, že som sa po 48-hodinách prebral z kómy, našťastie bez trvalého poškodenia mozgu, iba s kontúziou nervus fibularis. Precitnutie do reality je nepríjemné, radšej by som to mal už za sebou, ale čo sa dá robiť, keď doktor na áre bol veľký odborník. Potom som išiel na psychiatriu, kde mi určili diagnózu schizofrénia s prejavmi: bludy, halucinácie, paranoja, pseudofilozofovania, odklon od reality... (Teraz spätne si to všetko uvedomujem, čo bolo zle. Vtedy som to pokladal za bežné. Počutie vlastných myšlienok, mal som pocit, že mám niekoho, kto mi radí, keď potrebujem pomoc a rozpráva sa so mnou. Pocity prenasledovania, každého kamaráta som obvinil zo zrady. Divné správanie. Nezrozumiteľné vyjadrenia. Plytkosť emócií, citová oploštenosť, uzavretosť, strata záujmov. Namal som nič, len chápadlá chobotnice, ktoré ma ťahali do temnoty a trieštili moju myseľ na milióny kúskov. A vtedy jediný zmysel dávala samovražda.) S primárkou som si veľmi nesadol, celý čas bolo medzi nami nevypovedané napätie. Liečila ma liekmi, ktoré mi nerobili dobre, a nechcela ich zmeniť. Po strašnom mesiaci ma prepustila a išiel som späť do školy, vtedy som bol v druhom ročníku na farmácii. Samovraždu som dlho neplánoval, ale napokon to vyšlo na to najlepšie obdobie, lebo v škole som mal najľahší semester, a tak som to všetko zvládol. Našiel som si v Bratislave vynikajúceho lekára, ktorý mi zmenil lieky. Psychologicky ma podporil. Povedal, že moje filozofovanie nepokladá za odklon od reality, tak to ma teší. V mnohých názoroch sa teraz zhodneme.
Cez letné prázdniny som brigádoval v Rakúsku, nohu som pomaly rozcvičoval. V septembri som nastúpil do 3. ročníka.
A tak to je v skratke všetko.
Dnes sa učím na poslednú skúšku z predmetu farmaceutická chémia, je to ako diabol z Rorschacha.

Ahojte

Iacobus - vítam ťa na fóre a dúfam, že ti bude osožné...

a tak ak sa mám?...vlastne nemám sa na čo sťažovať po psychickej stránke...len, no len....včera ma dost prestrašíla sestra....len tak mi napisala a vyzvedala o mojej psychiatricke....čo mi zo začiatku nebolo ani čudne...ale potom som jej zavolala...prečo?....naivne som si myslela, že nejaka jej kolegina ma problem....a sestra jej zhána doktorku...ale nie je to pravda....sestra chce ist k doktorke.....čo je viac ako čudne.....iste je despota, nervozna...atd...ale to je ona...nechcela mi povedat prečo...a od včera sa o nu bojím.....no ano aj o ňu....iste ja mam schizofreniu viem čo to obnaša a uz to "zvládam" , ale čo môže byť jej?????????? rozmyšlala som dlho a dufam ze to bude len nejake vztahove problemi...aj ked vztah nema teraz...no proste bojim sa o nu dost....a to nehovorim ani o mame...ako ta je teraz v pohode...len strasne zabuda....ako alzhajmer ju urcite neminie......a okrem iného ma bolia oči....a to uz beriem kvapky a mast antibiotikovu...a boli ma hlava....jo ani som nechcela začínať ale dnes ma príst priatel k nam prespat....prvy krat...tak no mam kopu roboty....aj ked no musim vystihnut sestru ked bude na nete...a napisat jej...

S pozdravom

Zdravím,
takže ešte ráno som sa mal veľmi dobre, potom prišla jedna myšlienka a všetko sa zmenilo. Mám chuť na samovraždu. (...)
Cítim takú mizériu, ničotu, prázdnotu a temnotu. Neviem to správne opísať. Ale chcem koniec. Verím, že po smrti príde bezbrehý oceán temnoty, čiže znova len temnota, ale tá temnota je už dobrá, takú chcem. Chcem tú bezstarostnosť.

Ajoj!
Iacobus, pod ma nahradiť do práce, budeš mať iné starosti...
Na svete žijú desiatky miliónov ľudí, čo musia bez prestávky, dennodenne čeliť nekonečnému ,,otrokárstvu,, a z posledných síl sa starať aj o svojich, o detí. Chápem ťa, že príznaky choroby sú hrozné. Ale veľa ľudí sa veľmi trápi! A nemajú moc nádeje na lepší život.
Aj mňa denne chytá túžba po dlhom odpočinku od zla vo forme smrti. Ale hanbím sa zato ako pes!
Be cool. Sme tu nato, aby sme sa podporovali keď nám je zle. Tu dostávame istú lásku od členov. Tak aha, už máš niečo pozitívne. Chill! Čau

Okolo 7500 miliónov ľudí žije na planéte. Každý ma svoje starosti. Nechcem vyzerať ako infantilné malé dieťa, ale nepáči sa mi, ako svet funguje. Možno je to len mojim existenciálnym nihilizmom, ktorý ako filozofiu uznávam, ale život sa mi zdá taký prázdny. Alebo mám len zlý deň, ako má každý človek niekedy. Nejako to predýcham, ale mne sa už nechce s tým pocitom bojovať. Časť mysle mi hovorí, že to mám ukončiť; druhá časť, že tu mám ostať pre blízkych a neviem, z akého dôvodu. Sú to chápadlá chobotnice, ktoré ma ťahajú do temnoty a bojujem s tým, lenže to ma veľmi vyčerpáva.
Na samovraždu myslím od svojich asi 12 rokov, takže tieto pocity sú u mňa hlboko zakorenené a je ťažké sa ich zbaviť. Len ma zaráža, že včera som sa cítil veľmi dobre a dnes úplná zmena. Ako radíš, musím sa niečim zamestnať, aby som nemal príležitosť myslieť na hlúposti. Potrebujem sa učiť na skúšku, ale vôbec sa mi nechce, len filozofujem o zmysle života a ničote.

Ja sa za svoje suicidálne myšlienky nehanbím. Ešte pred rokom som si myslel, že to má tak každý človek, a preto som o tom nikomu nehovoril, nikoho som nechcel zaťažovať svojími problémami. Až to tak vo mne kumulovalo, že to prišlo do štádia pokusu. Len to som bol zo schizofrénie tak mimo, že som to nedomyslel a zobral som málo. Bolo to zlé obdobie. Obdobie temna, chaosu.

Presne s tým mám aj ja najväčší problém. S tým, ako to na tomto svete, či už v našom štáte ,,chodí,,. 
Taktiež ma to núti myslieť a túžiť po smrti. Ale nezniesla by som to, čo tým urobím blýzkym. Hlavne ,,rezerva bratovi,, ktorý ma miluje celú, aká som. Pokus o samovraždu som ešte nespáchala, zvládla som to predýchaním a usnutím. Naopak, už párkrát som mohla pokojne zomrieť, naposledy v autonehode. A nič sa mi nestalo. Buď to vyriešili operácie, alebo airbag ..a nejakí ľudia tam hore...
A preto sa hanbím veľmi, keď sa mi chce počas dňa kvôli znechutenosti z tochto sveta zomrieť. 
Neurobím to, aj keď som si chorobne doničila život, a nevidím už vo svojom živote nádej.
Niesi sám. Dám na to krk, že skoro každému, čo sme členovia, nesedí tento svet...to, čo istí ľudia z neho urobili, alebo ich správanie voči iným. Ale stále verím, a dúfam, že vždy sa pri človeku nájde iný, duševne trošku silnejší človek, čo mu dá chvíle radosti.

Chápem, máš oporu v bratovi, nechceš mu ublížiť. Ja, keď som sa pokúsil, som už nemyslel ani na blízkych, na nikoho. Chcel som len ujsť. Ale bolo to čisto patologické, takže podľa mňa nie je začo sa hanbiť.
Raz sa niekto postavil proti rýchliku. Na internete v jednej skupine som čítal príspevky arogantných študentov typu, že prečo to spravil, keď toľkým ľuďom spôsobil meškanie, kým sa nehoda nevyriešila a vlak sa o 3 hodiny pohol, mal si vybrať iný spôsob, aby ostatným neuškodil.
V prvom rade si treba uvedomiť, že ide o patologický čin spôsobený nie vlastnou svojvôľou, ale chorobou. V druhom rade tam vyhasol ľudský život, tak mi príde férové voči pamiatke zosnulého byť ticho a nehovoriť, že to mal spraviť iným spôsobom, aby ľudí nezdržal. Hnus. Takí sú ľudia. A  vysokoškolskí študenti, ktorí by mali byť inteligentní.
A to mi ešte jeden kamarát povedal, že keď sa chcem zabiť, tak nech sa zabijem. Milá útecha. A ja sa snažím, bojujem sám so sebou.