Ako sa dnes máš? 11

Ahojte.

Vrúcne pozdravujem všetkých predo mnou píšucich, prečítal som si aj ja Vaše nové osudy a moc Vám držím palce. Teším sa z anjelikových zážitkov, niektoré boli veľmi úsmevné, tiež som sa potešil Meretiným koníčkom, ktoré spomenula. Hulkovi držím palce s alternatívnym kvetiapínom, nech len plní svoj účel! Z Icacoba mám veľkú radosť, že sa mu do určitej miery polepšilo, čo mu osvedčil aj lekár, takže paráda. Držím Ti, Iacobus, všetky prsty v škole, v labákoch i pri zápočtoch, si hlavička! Oriax, vítam Ťa po určitom čase, Tvoj príspevok mi vyznel príjemne, hoci si spomínal veľkú depresiu. V nej Ti určite silno prajem polepšenie, drž sa, vedieš si statočne.

---

Môj uplynulý týždeň bol relatívne náročný na psychiku. Ako som písal cez víkend, keď som sumarizoval predošlé dni, tak moje stavy, žiaľ, pokračovali a nebývalo mi dobre ani teraz. Dalo by sa to zhrnúť pod niekoľko spoločných menovateľov: demotivácia, nechuť k činnosti a k práci, pocity, že ma nič nebaví, nervozita, emočné napätie, podráždenosť, mĺkvota, zamračenosť, nekomunikatívnosť, negatívne myslenie, deprimovaná nálada, únava, nepohoda v bruchu.

Niekedy v štvrtok či stredu som si opäť kúpil energeťák a tiež kolovú žbrndu bezkalorickú. Výrazne to pomohlo a cítil som sa opäť oveľa lepšie a motivovanejšie. Bol to skutočný citeľný skok v pocitoch - tak ako predtým, než som to vysadil. Aj ma to mrzí... s mamou som telefonoval a hovorili sme si, že veď celkovo nežijem nejako extra nezdravo, skôr mám mnoho dobrých životnoštýlových návykov, aj stravovacích, takže jedna neresť v podobe takýchto žbŕnd by nemusela hneď spustiť rakovinu, nie? Cez víkend som si aj tak vždy dával od tých žbŕnd pauzu, doma cez víkend pijem skôr vodu, čaje, kofeínové tabletky, prípadne slabšie kávy, aj to už teraz pomenej... Nefajčím, alkohol som pil naposledy prípitok pred nejakými 15 mesiacmi. Hýbem sa dosť, je tu snaha cvičiť, ovocie, zelenina sú, možno iba menej cukru treba a menej kalórií, zúžiť trošku pás o 3-5 centimetrov. Takže jedna neresť... môže ma zabiť? Asi áno, ak mám predispozíciu. Čo ak nemám? Hm.  

Ako vidno, snažím sa sám pred sebou obhájiť, že si pitím nízkokalorických a energetických žbŕnd nepočínam až tak odsúdeniahodne.     Budem sa to snažiť aspoň držať v náznakoch medzí, napríklad že 500 ml nízkokalorického energeťáku a 2 litre bezkalorickej malinovky. A aj to len v čase, keď som v práci, inak doma len vodu, prípadne čaj. Najväčším strašiakom tam sú aspartám, farbivá a benzoan sodný, ktoré príliš veľa webových článkov zatracuje.

V práci inak veci odsýpali. Dva dni po sebe sme mali nejaké marketingové akcie, takže som musel nadčasovať. Potom včera v piatok som za to dostal náhradné voľno, takže už o nejakej jednej som lebedil doma. Po večeroch sa venujem zväčša relaxu, čítaniu kníh, najnovšie som si kúpil od Carslona "Prestaňte premýšľať a začnite žiť." Je veľmi dobrá, odporúčam. Občas sa hrám hru na PC. Zdá sa, že doma nemám príliš pestrý život - pohybuje sa to stále niekde medzi čítaním, webom, fórom, PC hrou, spánkom a domácimi prácami. Bolo by fajn tráviť ten čas aj nejak zaujímavejšie, možno plodnejšie. Tvorenie na wikipédiu ma už ale dlhšie nebaví a moja stránka schizo.sk sa od januára neaktualizovala. Hanba mi. Začínam chytať staromládenecké maniére, že reku zvykať si na určitý stereotyp, ktorý sa mi stáva železným, skostnatelým. Budem voči tomu musieť niečo podniknúť. Chcel by som byť flexibilný a "duchom mladý, čerstvý, otvorený" dlhodobo.

Ďakujem Vám, priatelia, za prečítanie. Želám Vám príjemnú sobotu, držme sa!

Matej, si na seba príliš prísny. Vôbec pred sebou nemusíš obhajovať pitie energy-drinkov. Je to úplne v poriadku, každý má nejakú závislosť. Mňa tiež hnevá, že fajčím, ale beriem to ako terapeutickú cigaretu párkrát denne. Pomáha mi to, tak prečo sa obmedzovať? Zdravotné riziko tu nehrá rolu, viem, že rakovinu nedostanem, to by som mal príliš veľké šťastie, ktoré ma nepostretlo ani, keď som pred rokom bol v kóme...
Občas si výjdem s priateľkou na víno. Nemyslím si, že by mi to ublížilo, naopak život si treba nejakým štýlom užiť. Takéto menšie výpady za relaxom sú popri škole(v tvojom prípade popri práci) veľmi dôležité. Takže žiaden strach kola ťa nezabije a ani nedostaneš rakovinu.

Dovoľte mi ešte jednu myšlienku.
Mal som kamarátku. Cítil som k nej niečo viac ako k bežným ľuďom. Ten cit voláme láska. Neviem, ako sa mi to mohlo stáť, vždy som myslel, že ja som imúnny voči týmto citom. Potom som ju vydieral samovraždou, chcel som, aby bola so mnou. Nechcela, tak som to spravil. Nanešťastie som sa prebudil a musel som tú bolesť cítiť znovu. Myslel som si, že so mnou bude len preto, že som výnimočný. Omyl. Nemala ma rada.
Tak potom logickým vysvetlením bolo, že chce takého výnimočného človeka zničiť, preto pripravuje sledovačky, inštaluje odpočúvacie zariadenie na mojej izbe, ako aj kamery, organizuje veľkú skupinu osôb, aby ma prenasledovali. Samozrejme preto, aby mohla o mne vedieť všetko a prípadne na mňa naplánovať atentát. Bol som presvedčený, že ma chce zničiť. Keď som vysadil lieky, nejako sa o tom dozvedela(pravdepodobne to videla na mojom správaní), a chcela aby som ich začal zase brať.
Bol to pre mňa dôkaz, že ma chce utlmiť liekmi a zničiť ma. Tak som sa opýtal priamo, či ma sleduje. Odpoveď bola "Presne, mám ťa pod dozorom."(Nenapadlo mi, že to bol sarkazmus) Takže celé mesiace som bol presvedčený, že ma naozaj prenasleduje.
Až v týchto dňoch som na dohovor lekára a zvýšenú dávku aripiprazolu zistil, že nie som výnimočný. Tým pádom ma nemá prečo sledovať a chcieť mi ublížiť. Veľmi sa teším z toho zistenia, žije sa mi teraz ľahšie, keď sa nemusím báť, že ma má pod dozorom. A zároveň cítiť sa ako bežný človek, nie extra výnimočný zjav je príjemné.

Ahoj Iacobus! Som totálne nadšený z Tvojho myšlienkového posunu a toho úžasného sebauvedomenia! Dal som Ti aj zelený bodík za seba a dal by som Ti ich aj desať, ak by sa dalo. Tlieskam, fakt sa teším, lebo si v myšlienkach spravil veľkú vec. Strašne Ti držím palce, aby sa Ti aj naďalej darilo, v škole, ako aj vôbec v živote. Si super!

---

Ahojte.

Sobotu som prežil akosi pokojne, možno miestami až nudne. Dvakrát som mal šlofíka na gauči. Dňu dominovalo čítanie kníh, hranie sa na PC a pranie 3 várok v práčke. Inak som ten deň nemal ničím ozvláštnený. Celkom ma ale aspoň to čítanie bavilo, hoci som si musel robiť pauzy, čiže po nejakých 2 kapitolách som musel činnosť zmeniť, trebárs si ísť prečítať dačo na web, alebo povešať prádlo, alebo sa trochu zahrať na počítači a aj to opäť len na zopár desiatok minút. Tento raz by som to nehodnotil, že neviem vydržať pri jednej činnosti - skôr mi to striedanie prišlo prirodzené a možno aj príjemné.

Známka za včerajšok asi 2+.

Dnes zatiaľ dobre, ale opäť som zväčša pasívny. Priznávam, že sa cítim lenivo, nechce sa mi primäť do rôznych činností, ktoré by mohli mať hádam aj význam. Zostávam pri určitom "relaxovaní" (skôr unudení), kedy striedam čítanie knižky s hrou na PC. Čo ale robiť iného? Môžem viacej upratovať, umyť sprchu a vôbec kúpeľňu. Potom mi napadá wikipédia, schizo.sk, učenie sa jazykov či iné študijné akožepovinnosti. Hm. Je tiež pekne, slnečno, možno by som sa mohol vybrať na prechádzku po meste. V čom je môj problém? Som málo motivovaný, alebo som proste lenivý a nezvyknutý prekonávať svoju dosť úzku zónu pohodlia? Obávam sa, že asi skôr to druhé. Ak je to tak, pozitívom na tom môže byť skutočnosť, že by nemalo ísť o zdravotný problém, ale jednoducho o niečo, s čím sa dá dobre pracovať a skrátka sa to učiť prekonávať. Už len sa nabudiť a pustiť sa teda odhodlane do toho...

Ahojte

čítala som si posledné príspevky a Matej - ta prechádzka ma u teba napadla ako prvá....teda, že určite by si to mal skúsiť....otrepane dristy, ale pravdive....prečistiš si hlavu....a zabudnes na problemi v práci atd....aj ja som včera ako prve bola vonku na dvore....cely deň ...a to slniečko mi urobilo lepšie...aj ked problemi to nerieši....aspon oddych a relax to bol....tento týžden v práci u mna to bolo na figu a nie ze v stupnici od 1 do 5 - jedna samozrejme nalepšie po pet najhoršie....tak u mna to bolo na šesť....a nesrandujem....ja už po tomto tyždni tvrdím, že všade je lepšie ako u nas v práci.....a možem povedať že velmi intenzivne si hladam novu pracu....a zrejme budem tak drza a obehnem par uradov v okoli......ja fakt chcem odtial odisť čim skor....viem, že sukomník tlaci na zamestnancov to je všeobecné známe....ale toto u nas je moc aj na mna.....proste nestaci ze robite každy den svoju robotu.....ano podotykam slovičko SVOJU a povedzme že s časti zastupim kolegu na dlhodobej PN....ano je to ludske...šak prečo nie....ale aby sme zvladali robotu za 3 zamestnancov....je podla mna moc....a samozrejme sefka nechce nikoho nového prijať....no ved aj z čoho ani nám neplatí načas....a nehovorim o tom ze ani neocení nič ....a vrieska po nas take nezmysli, že to logicky nie je možné....no ako sa vzdy hovori 2+2=4 ano to sedí....ale šefka sama tvrdí, že mala 7 zamestnancov a nestíhali jej robit navyše spisy.....preklapat....a teraz ked sme tam 3 máme stihať preklapať spisy....a svoju pracu...a plus pracu tych kolegov co odisli alebo su na dlhodobej PN.....nie to nie je vyplakavanie, to je realita....a poviem Vám takmer som tento týžden dála ustnu okamžitu vypoved.....ani neviem prečo alebo čo ma zastavilo a nedala som ju teda.....ale hned podotýkam HNEĎ ako si najdem hocijaku novú pracu....dávam okamžitu vypoved.... a tak, viete to asi ako prvý.....no niekde som to napísať musela....jo, a asi budem tak milá a dobrá....a pošlem na sefku nejaku kontrolu.....minimalne preto, že pri tom všetkom ma este okrada aj jej učtovník na vyplate....zistila som to len nedavno....volala som kade tade po infolinkach....a ano okradol ma 120 eura za minuly rok....na čo ked som za nim s tym prisla....tvrdil, že on s tym nic nemá....o tyzden na to mi povedal, že k dalšej vyplate ich dostanem........vtip je v tom ze som ich podla cteného zákona mala dostať už minuly rok....ako, keby ze sa neozvem tak ich ani nikdy neuvidim....a tak...život je pestrý....a jo hladam niečo pozitivné....no nič extra som nenasla....

Radím, do boja!!!!!!!!!!!!!!!!!!       P.S: asi sa Vám to zdá čudne ukončenie dlhého prispevku.....ale radím Vám, nedajte sa......a bojujte, za svoje práva!!!!!!!! a verte okradnu Vás aj ty najbližší.......

Ahojte kamaráti,
nemal som veľmi čas tu písať, ale mám sa stále rovnako. U mňa je to bez zmeny, čiže veľmi dobre. Momentálne s príznakmi ochorenia veľmi nebojujem. Teda až na slabú vôľu a demotiváciu ide to vcelku. Denný režim dodržiavam, dnes som bol cvičiť vo fitness centre, trénoval šachovú taktiku, či prevetral bicykel. Chcel by som si do 16-tej dať test z dejín ako aj anglického jazyka.

Ahoj, priatelia.

Nedeľa i dnešný pondelok mi plynuli celkom dobre, prevládali skôr dobré nálady. V práci ma síce neobišli isté stresové situácie, ktoré mi padli zaťažko, no vcelku som sa otriasol do približne 15 minút od podnetu. Hneď ráno ma zdeprimovala, možno až rozčúlila jedna zákazníčka, pričom evidentne hrozilo, že skysnem v deprimovanej nálade na pol dňa. V duchu knižky od Carlsona, čo teraz čítam a čo som minule spomínal, som si začal hovoriť, že presne toto je tá typická situácia, kedy nabieham na negatívne premýšľanie a rozvíjanie negatívnych súvislostí a mojou úlohou je v duchu autorových rád dané myšlienky ignorovať, odpútať sa od nich, odmietať im pozornosť, poprieť ich naliehavosť a reálnosť. Je to zvláštne, ale už len rozmýšľanie nad týmito radami z knihy ma odpútalo od tých negatívnych myšlienok, čiže som ani nemusel hľadať iný spôsob ich ignorovania. Skrátka som zopár minút premýšľal nad knihou a to mi odviedlo pozornosť, čím naliehavosť "rozčúlenia a deprimovanosti" akosi stratila na sile. O pár krátkych minút, asi 10, som si na sebe všimol, že sa už vlastne nehnevám, resp. ani necítim nutkanie byť mĺkvy a kvázi-nešťastný. O ďalších 5 až 10 minút som opatrne nadviazal komunikáciu so šéfkou na úplne inú tému a išlo to - stresor bol pokorený. Píšem to takto obkecane preto, lebo zopár týždňov dozadu ma takéto rôzne stresory vedeli vykoľajiť na veľkú časť dňa, skrátka ak sa mi ráno pokazil deň, tak som vedel byť zdeprimovaný a zamračený už potom celý zvyšok smeny. To mi svojho času vytkli aj kolegyne, a to viackrát.

Neskôr prišli tiež všelijaké stresory, no väčšinou som sa mal vlastne dobre. Úlohy tiež dnes dobre odsýpali, odchádzal som spokojný s vykonaným. Potom ešte drobné nákupy, hurá do sprchy, vybaľovanie, večera, web, plánovanie, nejaké úradné dokumenty, pošta, telefonát s mamou, rotoped, krátke cvičenie a teraz fórum.  Ešte si plánujem dať ďalších 5 minút na rotopede, 20 minút angličtiny, kuknem možnosti na schizo.sk a hurá spať. Ráno k sestričke po lieky, potom do práce, na obed idem na daňový úrad podať priznanie, odtiaľ k zubárke, potom asi k rodičom na návštevu, lebo mi mamina chce nabaliť vepřo-knedlo, vraj to celé nezjedia.

Včerajšia nedeľa mi dopadla vcelku dobre, bola relatívne aktívna. Okrem čítania knižiek som upratoval, utieral prach, umýval riady, pral plachtu a návlečku, čistil wecko, zametal. Po návšteve u rodičov som sa nejakých 30-40 minút venoval angličtine, z filozofie som si pozrel jednu malú knižku, no nič extra to nebolo, asi na 5 minút. Merám tieto akožepovinnosti na čas, na minúty, než na množstvo zvládnutej látky. V tomto zmysle mám dlhodobo v hľadáčiku sa aspoň tej angline venovať pravidelne po polhodinke. Zase som mal zákazníka, ktorého som mal odkomunikovať po anglicky, no bol to des. Nevedel som poskladať súvislú informáciu. Pasívnu slovnú zásobu mám značnú, ale aktívna viazne na totálnych základoch. Štve ma to a hodlám to zmeniť! Je fajn, že viem rozumieť anglickým článkom a knihám, ale gro je komunikovať! Večer som potom aktualizoval trošku schizo.sk, nejaké technické nastavenia a údržba, plus aktualizácia Metaprojektu. Trvalo to hodinu, no dokopy som vlastne nič nespravil.

Známka dnes asi 1-.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Želám Vám všetko dobré, držme sa!

Ahoj Mischelll!
Môj obdiv máš nielen v tom, že tak pekne žiješ, ale aj ako si prakticky zvládla spomínané nezrovnalosti vo financiách v práci. Mám dojem, že si žena, ktorá sa skutočne v živote nestratí, a teda zvláda to reálne potrebné...

..........

Ahoj Kimi!
Prirodzene Ti držím palce, aby si aj naďalej udržiaval tento režim dňa, a snáď poprípade aj čosi pridal. To fitko Ti v dobrom závidím, lebo sa mi už dlhodobo nedarí zabrať smerom k cvičeniu.

..........

Ahoj Matej!
Je vynikajúce, že si sa naučil zvládať stres v práci a vieš s ním takto krásne narábať. Určite to aj ticho ocenili aj spolupracovníčky, hoci Ti to ani nepovedali. Len tak ďalej, držím palce.

..........

Ahojte!
Tieto dni mám mierne poslabšie. Problém nie je až tak v naplánovaných činnostiach, ako v tom, že mám akúsi divnú náladu uberajúcu sa prostredníctvom znesiteľnej úzkosti smerom k tradične známej depresii. Nie, nie je to ešte čučanie do plafónu na posteli, ale cítim zvláštny intelektuálny prepad. Lieky sú bez zmeny. Práca na pol úväzku či brigáda v nedohľadne. Aspoň, že tie prechádzky si udržiavam a aj akp. je celkom fajn.

Teším sa na vaše ďalšie príspevky a pekný deň prajem! Tuto

Ahoj @tuto, prajem ti všetko dobre a robíme toho veľa na to, aby nám bolo dobre. Bohužiaľ s prácou je to ťažké. Ja si myslím, že v súčasnosti by som i pri 4 hodinovom pracovnom úväzku vydržal len pár dní. Bolo by pre mňa veľmi ťažké manuálne pracovať. Nemanuálna práca je zase nápor na psychiku. Zišlo by sa nájsť niečo ľahšie, ako keď som roznášal letáky, keď som bol zdravý, ale tam s niektorými ľuďmi bolo ťažké.

Ahojte,
mám sa veľmi dobre. Nálada je tiež dobrá, činnosti mi veľmi pomáhajú, aby som sa mal dobre.

Čo som dnes robil?
1. Prechádzky - bol som na 4 prechádzkach, ktoré mi pekne zbehli. Chodil som len tak po okolí.
2. Cyklistika - Mal som aj cyklistickú vychádzku, na ktorej som sa polhodiny preháňal po uliciach mesta. Vybral som si jeden z možných okruhov a išiel som ten.
3. Šachy (šachový a nešachový tréning)- Tak dnes som dal 10 diagramov na šachovnicu. Možno dám ešte ďalších 5. Nešachový tréning na lepšiu koncentráciu nebol najhorší ani najlepší. Robil som 10 opakovaní a úspešnosť bola rovných 50%. To potvrdilo, že s koncentráciou mám väčšie problémy.
4. Anglický jazyk - Riešil som cvičné úlohy z knižky gramatiky. Preberanou témou bol minulý čas jednoduchý verzus predprítomný čas jednoduchý a páčilo sa mi to, že som to zvládol. Tie rozdiely som tam videl.
5. Testy z dejín - Momentálne študujem tak, že poviem si odpoveď na otázku v mysli a snažím sa pozrieť hneď do knižky, či je to správne a tým sa aj učím tak trochu dejepis.

Bude ešte večerný halový futbal, na ktorý sa už teraz teším.

Čauko.

Spravila som veľké rozhodnutie  Vymazala som si účet na Facebooku (hoci mám ešte necelých 30 dní na rozmyslenie), plus všetko ostatné, na čo som si spomenula, od blogu, cez YouTube profil, DeviantArt, Instagram... etc. Proste som v podstate "zmizla" z online života, ešte sa rozhodnem, čo s týmto fórom. Dúfam, že v prípade potreby je možné požiadať o deaktiváciu účtu alebo niečo podobné

Ono, to je tak. Trávila som tam hodiny scrollovaním a pozeraním si blbostí a houby z toho. Áno, moju cosplay FB stránku malo lajknutých 1100 ľudí, ale čo vlastne z toho? Absolútne sa mi neoplatí zaplatiť fotografke tých 120€ a mať z toho zopár lajkov a toť vsjo. Kým ma ešte podporoval Jim, okej, ale takto? Nič sa mi z toho nevracia. Tož rozhodnutie číslo 2 je už fakt seknúť s cosplayom, keďže to ani nemám kam dávať, že. Premyslím, čo s doplnkami, či mám šancu predať to alebo to bude zapadať prachom. Exkamarát z Prahy mi tiež poposielal dosť vecí, zvažujem vyhrabať jeho číslo a vypýtať si adresu, aby som mu ich vrátila, ale bohvie, ako by to prijal.

Inak je to, samozrejme, očividne každému jedno, vrátane toho prekliateho Jima, pretože sa nik neozval. Holt "kamaráti", no  Opäť sa mi potvrdzuje, že sú to len falošní hajzli, ktorí na druhého zabudnú v štýle "zíde z internetu, zíde z mysle". Whatever. Osamelosť našťastie vraj zabíja, už sa neviem dočkať, či ma dorazí

V princípe sa však mám fajn. Jo, občas prídu nejaké náznaky depresie, samovražedné úvahy, ale stále som nevymyslela nič, čo by mohlo seriózne vyjsť. A tak vlastne len celé dni hrám Zaklínača (momentálne druhé DLC, Blood and Wine a až to onedlho dokončím, tak to dohrám už načisto a čo budem, OMG, robiť  ). Kúpila som si Dragon Age a PoP, ale notebooku sa to sťahovanie akosi nepáči a ruší mi ho, holt budem tuším musieť ostať na custom TR leveloch

Vraj tento víkend sa chcú mama s bratmi konečne presťahovať, ale ja ostávam v starkinom baráku, hlavne preto, že je tu Jony a Sissi a v novej lokalite nie je dostavaný plot, takže by mohlo zvieratstvo poutekať. Čo bude, až sa tam všetko dokončí, či tam budem teda bývať tiež, je neisté, ale moje veci tam v podstate sú, snáď sa so mnou ráta

Premýšľala som aj nad lekármi, či tam ísť, ale nehodlám. Vravela som si, že trebárs nepôjdem v lete ani na preventívku na gynekológiu, i tak som už mala chodiť na sono pŕs a vybodla som sa na to - pokiaľ dostanem rakovinu, povedzme, tak som odhodlaná nechať to tak a neliečiť. Škoda peňazí na také čosi, ako som ja, že  Uvedomujem si, že som absolútne zbytočná (a nie, nepresvedčíte ma o opaku, ani sa nesnažte) a o jedného človeka viac či menej, to je predsa fuk.

Možno by tomu pomohla terapia, ale nežiada sa mi riešiť to tam, ako som vravela, už sa mi tam nežiada preberať vôbec nič. Do napísania mailu mám ešte dva mesiace, ale stále som viac naklonená tomu, prestávku predĺžiť a netrápiť sa na zbytočných sedeniach, ktoré ma akurát viac zdeptajú, než keď som doma. Zvažujem, či je ideálne, že som sa prestala rezať a v rámci odmietania nejakej... sebaúcty, snáď? som sa teda vykašlala na cukrovku a návštevy lekárov, ale ak to psychologičke pripadá okej, nedbám. Mne je to ukradnuté.

Tož tak, no

Zdravím,
znova som v takej neutrálnej nálade, kedy neviem povedať, ako sa mám. Zatiaľ sa mi darí, nič negatívne sa nestalo, mal by som byť asi šťastnejší, ale nie som. Necítim sa však ani celkom zle. Žiadne depresívne rozlady, avšak ako píše Meretseger, aj ja si uvedomujem svoju zbytočnosť, či je na svete o jedného viac alebo menej, na tom nezáleží. Ešte nedávno som mal grandiózne bludy o svojej výnimočnosti(našťastie som sa toho zbavil a teraz sa mi žije lepšie), ale aj tak som bol naklonený k samovražde. Neviem, čím to je. Považujem to za pevnú súčasť mojej osobnosti. Neviem, ako si predstavujem svoju budúcnosť v práci v lekárni, kde bude mnoho aj potencionálne toxických liečiv. Niekedy, keď na mňa príde zlý afekt, tak to poberiem asi...
Dnes som na labáku trochu zúfalo hľadal KCN, ktorý sa používa pri príprave benzoínu z benzaldehydu.

Potom som to vzdal, povedal som si - dnes ešte nie. Aj tak by som ho tam nenašiel, v súčasnosti sa nesmie pracovať s jedmi.
Toxicitou nazývame schopnosť chemickej látky vyvolať poškodenie alebo smrť organizmu. Charakterizuje ju letálna dávka (LD(mg/kg)), ktorá vyjadruje aké množstvo látky na kg organizmu vyvolá smrť nejakého podielu testovaných organizmov, napr. LD50 privodí smrť pri 50% testovaných organizmov. Hovorím všeobecne o chemických látkach, takže každá chemická zlúčenina môže v určitom množstve spôsobiť smrť, napr. aj voda. Avšak toxickou látkou (jedom) je iba taká látka, ktorá už v malých množstvách spôsobí vážne poškodenie organizmu. Také látky sa označujú týmto symbolom:

Zdravím,
Píšem svoj 80. príspevok. Chcel som ho venovať nejakej zaujímavej téme, ale nič neprišlo.
Som v kaviarni, keďže dnes máme rektorské voľno. Objednal som si espresso. Mám veľmi rád takúto kávu, na internáte som obmedzený iba na instantnú alebo obyčajnú zalievanú, ktorá mi vôbec nechutí. Práve som si spomenul, že som zabudol zobrať lieky v obvyklom čase, tak idem na to.
Pondelkový zápočet zo sociálnej farmácie dopadol dobre, rovnako dobre dopadol aj včerajší zápočet z farmaceutickej chémie.
Na 8-hodinovom labáku som syntetizoval fenacetín (farmakoterapeutická skupina: antipyretikum - analgetikum) z 4-fenetidínu (4-etoxyanilín), ktorého som použil 6,4 ml (áno, je to kvapalina pri laboratórnych podmienkach, bod topenia má 3°C) a acetanhydridu (anhydrid kyseliny octovej) (tiež kvapalina). Výťažok bol 4,9 g fenacetínu po prekryštalizácii so zriedeným etanolom a izolácii. Reakčný mechanizmus:

Bola to jednoduchá syntéza.
Fenacetín sa dá pripraviť aj éterifikáciou paracetamolu brómetánom v prítomnosti NaOH a bezvodého etanolu (vytvorí sa etanolát sodný,ktorý v pristredí fenolu, keďže je kyslejší, posúva rovnováhu k fenolátu, ktorý atakuje brómetán), čo je trochu zdĺhavejšie. Mrzí ma, že sme nevyskúšali aj túto cestu, lebo 2,8 g paracetamolu sme mali z predchádzajúcej syntézy. Tu je reakčná schéma:

V druhej časti labáku som fenacetín podrobil chromatografii za účelom identifikácie a stanovoval som jeho fyz.-chem. vlastnosti, aby som overil nasyntetizovanej zlúčeniny čistotu. Tieto skúšky ma nebavia, lebo je to už monotónna činnosť, keď s každou látkou robíte to isté. Navyše to ani nevychádzalo. Fenacetín má teplotu topenia 135°C, mne vyšla 84°C, Tt môže byť posunutá prítomnosťou nečistôt, ale nie až tak veľmi, takže mám podozrenie, že to vôbec fenacetín nie je(?). Pri chromatografii sa pod UV svetlom objavili 3 škvrny, čo znamená prítomnosť 3 rôznych látok, môže ísť o nečistotu, alebo sa látka rozkladá na tri časti. Je zaujímavé, že aj pri štandarde sa objavili 2 škvrny, ten však musí byť čistý, čiže sa fenacetín ozaj rozkladá na 2 molekuly? Ako vidíte, fenacetín má amidovú väzbu, ktorú in vivo pri xenobiotikách štiepia enzýmy, avšak v podmienkach in vitro nie je také jednoduché ju hydrolyzovať, potrebujete silnú kyselinu alebo zásadu, inak by sa bielkoviny rozpadali vo vode na aminokyseliny.
Píšem o tom tak veľa, lebo ma to baví.
Dnes sa budem učiť na ďalšie zápočty z farmakológie a farmakognózie. V piatok cestujem domov, nemám ešte zabezpečenú dopravu, tak neviem, ako sa dopravím.

Ahojte!
Odvčera sa mi chce napísať že: ZABITE MA!
Mám sa hrozne. Pravidelne hádžem do seba tie AD, ale asi keď človek podvedome vníma, že je v keli, tak nepomáhajú.
Nemám silu na nič. Duševnú. Ani inokedy ju nemám, ale teraz sa rúcam bez toho, aby som musela zrazu riešiť nejakú hnusnú záležitosť v práci, alebo s matkou. Proste zopár dní už sa bez prestávky duševne rútim dole, východiská vidím len také, kde by som mala riskovať veľa, a úplne sama, a na nič nemám v živote odvahu, nieže také. Potrebujem si strašne veľmi oddýchnuť od života, ale nemôžem si to dovoliť, pretože by som nemohla vyplatiť ani nájom. Zato, po každým keď ma bolia veci cez deň, si ubližujem nielen telesne, ale úplne si ničím budúcnosť, pretože túžim po oddychu. Nebyť. Alebo byť vlastne, existovať, len ďaleko od všetkého zla čo tu je, len tak sledovať. A potom sa vrátiť. Ale toto sa nedá, len spôsobom, ktorým by som tým pár ľuďom ublížila, čo ma majú radi. A aj tak. Ostala by som tom istom čertovskom kruhu ako teraz.
Neviem, či aj vy vnímate negatívne veci v každodennom živote tak intenzívne. Proste mne šibe. Ak cez deň z hocikoho vycítim negativitu, skrytú agresiu, bársčo, pohrdanie mojou osobou, tak je to po každým ako taký výstrel z dela, to zlo ma prebodá, a zanechá veľa bolestivých rán, od ktorých sa neviem odreagovať nikde. ani doma, ani cez noc, nikdy. Od AD asi toto zlo cítim ešte intenzívnejšie, ako prežívam všetky emócie intenzívnejšie ako normálne.

Potrebovala by som niekoho, kto by ma trošku viedol. Duševne. Najhoršie je, že som asi taká sebecká, že ak by to bola žena, tak ma to nerajcuje. Vôbec. Nedokážem sa do tých predstáv o budúcnosti, o zmenách, o práci na svojom živote vžiť dostatočne, ak by mi radila žena. Potrebujem muža, ale zároveň sa chlapov bojím ako fu...no proste bojím sa. Mám človeka v živote, s kým sme si ako brat a sestra, stará sa o mňa, jedine kvôli nemu teraz ešte žijem.
Plus poviem pravdu, čo aj vnímam z rozprávania napr. kamarátky, ktorá ,,neotrokárči vo svojej práci,,, o jej práci, vzťahoch...bolí ma to tiež  Všetky tie veci. Zlé veci, nemravné, bolí ma to ako decko. A sama, deväť rokov som na doprave, učili ma ako klamať, ako využívať situáciu, ale nerada to robím, nechcene ublížiť niekomu, strpčiť mu deň. Zároveň, keď z iných firiem mne zničila predom moju urobenú robotu, klamstvami najčastejšie, tak sa rúcam.
Toto ma trápi veľmi a smerujem k tomu najzbabelejšiemu koncu, a vôbec nevidím ako toto zastaviť.
Som úplne duševne slabá. Ale že úplne. Nedokážem tak rázne zmeniť veci, ako napr písala Mischell, proste nič. Do inej roboty tuto by sa mi neoplatilo ísť, pretože platy sú také isté, a riskovala by som, že nezaplatím svoje veci, ktoré som nahromadila ako kompenzáciu zažitých stresov. Do BA sa bojím ísť. Zasa prečo? Lebo som zbabelá. Bojím sa rizika, že ostanem bez práce,a zasa to isté, nezaplatím veci... Chcem byť duševne silnejšia, ale proste každá imaginácia o mojej budúcej sile končí tam, že vidím to riziko, a zbabeliem. Viem, že každý si musí svoje sebavedomie vybudovať sám, nikto nikomu nevie dodať odvahu k životu, ale proste som vadná...
Jaaj a plus...nedokážem sa zmieriť s trendom vymieňanie si životných partnerov pre hlúposti. Akože keď niekoho jeho partner bije, zneužíva, ubližuje mu, trápi, tak áno. Jasné, lebo nikto si také zaobchádzanie nezaslúži. Ale tento nový trend že: ,,vieš čo, nepáči sa mi akým spôsobom vytláčas zubnú pastu z tuby,,...nechám ťa...rob si čo chceš ,,- no tak toť už nie. Proste aj toto. Bojím sa mať hociaký vzťah preto, lebo trendom je vymýšľať si...fabulovať si o ,,lepšom,, partnerovi/partnerke. Úcta sa vytratila z partnerského života ľudí, ktorí sa majú ,,dobre,,.
Tak sa bojím aj vzťahov, chlapov. Všetkého. Kokos. Vlastne, bojím sa, že by som to nevydržala ešte raz, keď ma nechajú. Tak som radšej sama.
Plus, pridávam si to zlo do života jedna radosť... Ak ma niečo bolí, som sklamaná, netrpezlivá, spravím voči sebe hlúposti, že si už úplne doničím život. Aj som.
Tag´...potrebovala som sa vyrozprávať. Prepáčte Viem, že som napísala veci úplne krížom-krážom, od veci, proste je mi zle.