Ako sa dnes máš? 11

Ahojte, kamaráti.

Ako mi napokon dopadol týždeň? Mal som sa, žiaľ, podstatne horšie, stavy sa mi prehlbovali. Tento týždeň bol u mňa viac-menej celý o depresii a frustrácii. V štvrtok sa objavila aj podráždenosť a bolo mi dosť zle, úzkostne. Samozrejme som mal aj problém komunikovať, uzatváral som sa do seba, bol som mĺkvy. Práca sa mi vykonávala naozaj ťažko, krízy začínali hlavne okolo obeda, kedy bolo ešte akože ďaleko do skončenia pracovnej doby a už som nemal silu a motiváciu pokračovať. Bojoval som s túžbami ísť domov a tiež s radikálnejšími túžbami dať výpoveď. Svetlé chvíle začali pribúdať až v piatok včera. Nalial som sa štyrmi malými energeťákmi nediétnymi, čo ma výrazne naštartovalo a zapôsobilo na mňa ako antidepresívum číslo jedna. Wellbutrin aj s Escitilom sa môžu schovať oproti efektu obyčajnej plechovky energeťáku. Naozaj, takto to vnímam. Ale už som zároveň aj poučený, takže viem, že samotné energy drinky by ma nepozdvihli, keby som tie lieky nebral, teda koketovať s myšlienkou kompenzovať si "stavy" len čisto energeťákmi by u mňa nešlo, tá ranná podpora tým chemickým antidepresívom jednoducho musí byť. Skúšal som už 3krát, možno 4krát v priebehu posledných 3 rokov nejaký alternatívny spôsob boja, vždy to dopadlo len zle. Takže energeťáky dobre, je super si ich dávať ako barličky, ktoré majú skutočne perfektný účinok, ale tú tabletku ráno aj tak vynechať nesmiem...

Piatok bol teda už o dosť lepší. Poobede sa mi prejasnila myseľ, dokázal som byť odolný voči aj náročným stresorom, ktoré ma v predošlé dni potápali, až priam vyraďovali zo života takmer. Dokonca som zostal trochu cezčasovať, lebo sa mi zlepšila motivovanosť (takzvane som dostal proste chuť robiť). Večer som ešte bol u rodičov výnimočne aj mimo nedele, potrebovali pomôcť dačo s internetom.

Dnes som vstával okolo 7:45 a nasledovali tradičné ranné rituály. V ich rámci som urobil zmenu - oholil som si svoju briadku, takže zase som nahladko, ako som bol celý život pred decembrom 2018. Nevedel som si na ňu ani za tých 6 týždňov zvyknúť, hoci pochvaly od kolegýň sa len tak sypali. Asi mi to vytknú a budú sklamané, ale literatúra ma povzbudzuje k tomu, aby som bol radšej sám sebou a keď sa budem sám v sebe cítiť dobre, tak ma budú mať rady a páčiť sa im budem aj taký, ako som, teda aj bez briadky... Oveľa viac ich názor na mňa ovplyvňuje moja nálada, a nie môj výzor.  

Teraz už lejem do seba druhú plechovku a cítim sa vlastne schopne. Doménou dňa je odpočinok a relaxovanie pri niečom hádam nepodstatnom. Musím tu trochu poupratovať, lebo mi prídu poobede odpočítať z radiátora spotrebu tepla. Po ich odchode dám prať...

Známka dnes doobeda: 1-.

Prajem Vám, kamaráti, peknú sobotu. Držme sa!

S priateľským pozdravom
matej

Ahoj @Faceless

Ja už tie holuby kŕmim pekelne dlhú dobu ako bezdomovec - tulák. Totiž v mysli mám aj tento scenár žitia. Momentálne som v stave chudák - žebrák, nakoľko socialná poisťovna mi vypláca za moju blbost almužnu. V poznámkach mám vytvorený rozpočet o ktorého sa všetko točí.
Tak isto som prepočítal aj idealný možný rozpočet pre mna samého a rodinu a vyšla mi pekná sumička! Celkom 1500€/mes.
Ináč kámo, nepoznám ťa až tak dobre a nepoznám ani tvoj príbeh, len tvoje riadky z fóra. Pane Faceless nevešajte hlavu na strom. Život je len jeden i s chorobou či bez nej.

Ahoj ostatní

Tak ako sa mám asi?,  len to, že ma vytočilo bývalé prítomné Ja, nie mojou zásluhou,
totiž došiel som domov z obchodu a hneď videotelefón, na ktorom som hľadal tlačidlo vypnúť. Nemám to rád a pred chorobou tento telefón bol v plnej mojej moci, sukromný, osobný. Teraz ako keby bol verejný bez tlačidla vypnúť. Všade bolo zrazu moje bývalé niekdajšie prítomné Ja, a to som bol len v obchode! Pamätám sa ako som raz pracoval v Arlo a po týždni som dal výpoveď, myslel som si že 10. hodin denne sa budem venovať práce, a zbytok sebe a priatelom, rodine, a ono keď som došiel domov, neustále ma bývalé prítomné Ja vytláčalo a pracoval som tak non stop denne.
Je to možno zlozvyk a fakt, kebyže, som dlho aktívnejší jak v práci či niekde v exterieri, tam, kde by som svojou prítomnosťou bol pravidelnejší o účasť, by bývalé niekdajšie ja sa stalo len spomienkou, či nezaujimavou myslienkou, či dokonca neexistujúou. Pamätám sa keď som chodil pravidelne na šípky,  na šachy a do klubu. Problemy s telefónom?, teda byvalim prítomným Ja? Neboli žiadne.

Je to na hlavu postavené, keď je človek večnosť zavretý v jednej domácnosti a keď raz za čas vybehne žiť, alebo sa začne pravidelne zúčastňovať aktivity, je v tom parádny rozdiel, verim, že na pravidelnej spoločenskej účasti mizne a úplne vymizne doma bývalé prítomné ja, čo tým myslím? Neustále špehovanie, snivanie do minulosti, tam vonku, tam medzi ľudmi, tam v spoločnosti som prítomné ja, žijem tu a teraz!, prítomný okamih! Doma je to len o tom, ako som dlho, pravidelne, spoločensky prítomný.
Domov mi pripadá akoby bez času, dimenzia ako v Newtonovom svete, tu čas nehrá rolu. Môžem dodať, že domov, alebo útočisko sa nachádza v bezčasovej dimenzie, v ktorej vládne len prítomný okamih!!! Niekedy mi aj tento okamih pripadá ako opakujúci sa okamih. Logické riešenie ako vypnúť, či stíšiť tento videotelefón je byť aktívnejší mimo domova, pravidelne sa zúčastňovať na spoločenských aktivitach, jak pracovných, oddychových tak aj koničkovych

Fajny mne by stačil max. možný dôchodok cca. 1100 eur a bol by som vysmiaty. Nie som tým šťastlivcom, ktorý ho má v takej výške. Vlastne je to len almužna, čo teraz dostávam.

Mám sa dobre, dnes mal som veľa práce. Menili sme koberec za podlahovú gumu a bolo veľa roboty s nábytkom, ale tak som si poposiloval trochu. Inak problémy nezažívam žiadne.

Ahojte, priatelia.

Sobota mi dopadla približne dobre, hoci mal som aj dlhé chvíle, kedy som sa vlastne dosť nudil. Vtedy som zraniteľný a ľahko začnem cítiť prázdnotu, bezcieľnosť môjho života a ľahko skĺznem k negatívnym zamysleniam, ktoré ma jedným razom hneď aj intenzívne zdeprimujú. Prestoj, ako to nazývam, prípadne "dlhá chvíľa", je teda pre mňa fenomén, voči ktorému musím bojovať, musím si rozvrstviť čas tak, aby som mal aktivitami pokrytý celý deň. Aktivitami myslím aj voľnočasové zábavky. Niektoré staré tieto zábavky ma začínajú omrzievať... napr. už nejaké 2 týždne sa neviem tak motivovane pohrúžiť do mojej počítačovej hry, ktorú mám rád. Akoby ma prestávala baviť. Prednedávnom som sa venoval wikipédii a svojej stránke, ale zdá sa mi, že to sú len také svetlé chvíľky, kedy ma osvieti raz za čas, že tam idem a dačím na ne prispejem - nejaví sa mi to ako činnosť, na ktorú by som sa cítil na pravidelnej báze na spôsob skutočného koníčka. Toto zistenie mi je ľúto, lebo je to fakt škoda, bol by z toho nielen dobrý koníček, ale prinášal by aj nejaké tie plody pre druhých ľudí... Škoda-preškoda.

Okrem toho som sa v sobotu, žiaľ, prežral. Nedodržal som limit energie. Prať som nestihol, lebo odpočtári tepla prišli až večer... namerali 216 jednotiek za rok na mojom radiátore (mám len jeden), takže som si okamžite "sadol za papiere" a začal rátať na základe minuloročných parametrov, že či bude nedoplatok. A vyrátal som si predbežne nedoplatok na teple asi 55 eur... uvidím, či sa mi to v júni, keď sa bude riešiť vyúčtovanie z bytovej spoločnosti, potvrdí - toto je zatiaľ iba môj vlastný laický výpočet. A to som ani tak strašne nekúril, snažil som ho mať zväčša na trojke a cez deň, keď som v práci, som ho mal vypnutý. Len málokedy som ho nastavil medzi trojkou a štvorkou, pričom cez slnečné zimné dni som vedel byť aj na stupni 2,5. Asi je na vine čiastočný únik môjho tepla cez balkónové dvere, nakoľko nie úplne doliehajú. Je to minimum, ale vzhľadom na to, že radiátor je hneď vedľa dverí, tak asi v tomto bude zakopaný pes.

Dnes vstávanie o 7:50... ranné rituály, dal som už aj prať. Včera som si k večeru rozčítal starú tracyovku (motivačnú knižku od Briana Tracyho), a tak sa skúšam namotivovať k nejakým schopnejším náladám. Zaujímavý postreh z knihy bol včera tento: Nie je najprv pozitívne myslenie, a potom z neho optimizmus. Ale najprv sa treba rozhodnúť byť stopercentným optimistom (ktorý sa vyznačuje tam vymenovanými štyrmi vlastnosťami), a to sa mu stane akýmsi ťahúňom k pozitívnemu mysleniu ako udržiavacemu prostriedku tohto optimizmu. Najprv teda zažratý optimista, pričom pozitívne myslenie sa k tomu už pridá akoby samo automaticky, azda bez námahy. Sú tam 4 vlastnosti optimistu: 1.) na každej situácii hľadajú a nachádzajú niečo pozitívne, 2.) z každej prekážky či ťažkosti si odnášajú nejaké ponaučenie, 3.) pri každom probléme hľadajú riešenie (čiže nie vinníka alebo sťažovanie sa), 4.) neustále hovoria a rozmýšľajú o svojich cieľoch, orientujú sa na budúcnosť a prítomnosť. Tak uvidím, či sa mi takéto niečo bude dariť. Mal som už aj obdobia, kedy som zažratý optimista naozaj bol. Ale návyk na kofeín, kedy sa strácala intenzita jeho efektu, plus haprovanie s liekmi, plus nepriaznivý rozvoj vplyvu mojich stresorov - to všetko ma v priebehu rokov 2017-2018 začalo vracať pomaly späť do negatívneho myslenia a častej deprimovanosti. Je to skutočne tak, že byť šťastný je určitý zvyk v spôsobe myslenia a človek sa mu musí naučiť. Rovnako sa pod vplyvom všeličoho nepriaznivého môže človek naučiť byť nešťastný... tiež nespadne do negatívnych vzorcov a mentálnych programov len tak zo dňa na deň, ale pod tlakom určitého dlhšieho psychického vývoja...

Juj, ako som sa tu rozrečnil! A pritom to ani nie je úplne o tom, ako sa mám! Ale čiastočne hádam hej.

Prajem Vám, kamaráti, príjemnú nedeľu. Držme sa.  
matej

A ešte jedno mám na srdci:

Všetko najlepšie, @rasto, k Tvojim meninám!

vdaka matej.

Ahojte,

prosím Vás, vy pracujúci. Ako riešite priepustky, keď nechcete aby zamestnávateľ vedel hneď, že sa liečite u psychiatra?

caute ! tak ja mam toho vela noveho isiel som do noveho byvania do bratislavy na ubytovnu a mam aj novu pracu vo vw na 3 zmeny po 8h. zatial som spokojny platovo je to vyborne ohodnotene spolubyvajuci su v pohode jeden tak mlady ako ja. konecne som vysiel z domu uz stacillo mi pocuvat mamu a nevlastneho fotra tie ich blbosti. majte sa o tyzden napisem zas inak nemam dost casu

le pluie napísal:Ahojte,

prosím Vás, vy pracujúci. Ako riešite priepustky, keď nechcete aby zamestnávateľ vedel hneď, že sa liečite u psychiatra?

Z práce si vždy vezmem dve čisté priepustky. Následne si dávam najprv oraziť priepustku u psychiatričky, a potom idem s touto priepustkou k svojej všeobecnej doktorke, kde mi sestrička obratom na počkanie dá pečiatku na novú zvlášť priepustku (tú druhú). A túto s pečiatkou od všeobecnej MUDr. poskytujem do dochádzky v práci. Tento postup mi poradila Filipka. A funguje to, sestrička u všeobecnej povedala, že je to bežná prax a vôbec sa nad tým ani nepozastavuje, orazí to doslova medzi dverami bez čakania.  

rene007 napísal:
tak ja mam toho vela noveho isiel som do noveho byvania do bratislavy na ubytovnu a mam aj novu pracu vo vw na 3 zmeny po 8h.

Paráda, René, gratulujem! Prajem Ti, aby Ti v novej práci s novým zárobkom bolo čo najlepšie, drž sa, si makač!

matej

Ahojte

tak ja si na vyšetrenie u psychiatričky poslem bud mamu / nepracuje/ aby mi zasla po recept...a ked musim ist ja tak beriem dovolenku a robim si vylet do mesta ....:-)

Ahoj,

Tento týždeň idem na návštevu svojej psychiatričky, bo musím, sestrička pohrozila že mi recepty už nevydá, na medikaciu k doktorke mám chodiť 1/4 - ročne.

Moje očakávania do buducnosti? Také malé životné poslanie! Veškeré všemožno zosynchronizovat do jednoty. Napr. Fizično s bezduchovosťou

Ahojte kamarátky a kamaráti!
Tieto dni tak mierne prežívam akúsi únavu aj v podobe útlmu a asi aj z dôvodu akéhosi rozvratu v oblasti zaspávania - spania - vstávania. Ani by mi na um neprišlo, keby sa jednalo o pol, či hodinu rozdielov, ale... Každopádne vás zdravím a teším sa na vaše príspevky tu do fóra.

Pred časom som dostal "akožekompliment" tu na schizofóre, že som psychológ či psychiater. Potešilo ma to aj napriek tomu, že to možno bolo myslené asi skôr opačne ako pozitívum. K tomu snáď len toľko, že po tých vyše štyritisíc štyristo príspevkoch už človek získava prehľad vo veci týchto oborov, taktiež som získal bakalársku štátnicu z psychológie a hlavný je pre mňa stály záujem o oba obory. Bol som deväťkrát hospitalizovaný, hoci si osobne myslím, že z toho trikrát to až tak nebolo nutné a potrebné. Žiaľ doteraz pociťujem určité negatíva ochorenia/poruchy či aj vedľajších účinkov medikácie. Veľkým problémom je najmä udržanie sa v zamestnaní, spánková režim, rýchla unaviteľnosť, pozitívne príznaky F25, otázna hmotnosť... Bojujem a som rád, že ste tu a teší ma vaša spoločnosť vo virtuálnom svete.

Rád budem, keď si prečítam aj vaše riadky a poprípade môžete aj prísť na Zello dialógy v tradičnom dni a čase, je tam fajn.

Zatiaľ toľko, držme sa a podporujme sa... S pozdravom a želaním zdravia a pohody, Tuto