Ako sa dnes máš? 9

Ahojte,
spánok nestal za veľa. Netuším, prečo ale nespal som celú noc, aj zásluhou svojej lenivosti. Nechcelo sa mi ísť po lieky na spanie do kuchyne. Napriek danej nemilej skutočnosti nepociťujem veľmi únavu, čo hodnotím kladne.

Ja a nálada? Tak dnes náladovo je to pomerne neutrálne. Pozitívne ani negatívne príznaky nepociťujem. Myšlienky nie sú dnes najlepšie. Veľmi som sa tešil, že kedy bude u nás hokej. Rekonštruuje sa u nás zimný štadión a mal byť hotový do konca roka. Napokon hokej sa bude hrať v mojom meste najskôr v marci, čo je pomerne dosť veľký sklz. Na Slovensku nie je to nič prekvapujúceho. Časť myšlienok sa týkala aj blížiacej posudkovej komisie, mamka odniesla totiž papiere a postúpil som do druhého kola. Pred komisiu sa dostanem pravdepodobne až po Vianociach, čo hodnotím tiež kladne. Budú snáď kľudné Vianoce.

Ráno som začal kognitívnym tréningom. Tentokrát mal som si zapamätať, čo najviac miest na západe Česka. Tých miest tam nie je skutočne veľa aj preto som napísal okolo 17 miest, pričom som nevedel napísať len 2 mestá, čo ma teší a je to dobrý výsledok. Pokračoval som potom tradične čítaním knižky z bankovníctva, témou bolo tentokrát centrálne bankovníctvo. Bolo to pomerne zaujímavé čítanie. Ďalšie aktivity netuším, aké budú, či vôbec niečo ešte bude okrem tradičného večerného futbalu s kamarátmi.

Spánok bol uspokojivý, aj keď som nespal až tak tvrdo, ako by som mal. Dnes vstal som o hodinu a pol skôr ako obvykle, čo mi prospelo. Som o niečo čulejší, ako keď vyspávam do pol desiatej.

Nálada je celkom dobrá, ale mohla byť aj lepšia. Negatívne príznaky pociťujem v menšej miere. Snažím sa aktivizovať. Emócie ani myšlienky nemám akosi žiadne, zrejme som duševne vyprahlý.

Čo sa týka aktivíť tak zašiel som do posilky. Robím evidentne pokroky, sila sa zväčšuje a už aj lepšie sa cítim pri cvičení. Negatívum je, že vynechal som asi 2 stroje, ale to som si uvedomil až doma. Svet bez tých strojov sa nezrúti. Musím však dávať pozor, aby sa to nestávalo pravidelne. Práve lenivosť je najväčším nepriateľom každej aktivity.

Po príchode z posilky som začal trénovať a spestril som si deň kognitívnym tréningom na tému severné Španielsko. Mestá v Španielsku nepoznám až tak dobre, nikdy som tam nebol, ale čo človek neurobí pre dobrý tréning. Z takmer 30-tky miest som si zapamätal 18 miest, čo nie je najhorší výsledok. Niektoré mestá známe z futbalu som vynechal, čo hodnotím za mierny mínus. Myslím si, že môže byť spokojnosť. Doobedie som zakončil čítaním knižky z bankovníctva na tému nezávislosť centrálnej banky. Poobede sa bude program riešiť operatívne, ale mám istú predstavu pravdepodobne Kutyil, šachové video, hádzana (zápas v mojom meste).

Ahojte kamarátky a kamaráti!
Na bilancovanie dneška je asi priskoro, takže len tak v stručnosti. Tradične si dnes plním povinnosti, ktorých mám síce pomenej, ale moja snaha je zameraná na kvalitné zvládnutie. Túto stredu som prekvapivo rýchlo zvládol akp. a tak trošku som sa s lopatou aj zabavil aj s mokrým snehom. Nie, že by odhŕňanie bolo nejako naplňujúce, ale bola to fajn, priam zábava. Trochu ma mrzí dnes vstávanie v nevhodnú hodinu, ale ani sa tomu nedivím, keď do pokročilej hodiny bdiem. U mňa je to už klasika, z ktorej som takpovediac nešťastný. Vlastne je to aj dôvod problémov s prácou, kde sa mi spánkový režim rozhodí a kopne ma do chorobnosti. Na druhej strane, nie je všetkým dňom koniec, takže, keď sa nezadarí trebárs dnes, aj zajtra je deň.

Poprípade vás rád kamarátky a kamaráti budem počuť dnes na Zelle. Momentálne vám však prajem pohodu do dneška aj ďalších dní. Držte sa! Tuto

Ahojte všetci,

pokračujem neustále v učení, až som zabudla na dátum a bola si až dnes dať predĺžiť pn-ku. Nuž každý mesiac u lekára je nejako často na mňa. Asi sa odzrkadlilo, že som ponorená do učenia a nevidím ako ani dni plynú. Cigaretku mám asi už len ako odmenu za koncentráciu. Viem si predstaviť, že by som aj nefajčila, ale možno sa to aj dostaví, keď budem vnímať svoj život plnejšie. Keď niekto príde do môjho života alebo tak, ale k tomu ma čaká ešte dlhá cesta so sebou a svojim podvedomím, kde mám asi ukryté svoje emócie. Včera som to tak zosumarizovala, trochu mi bolo ľúto, že si nevediem denník. Lebo v podstate sa nič také zaujímavé v mojom živote nedeje. Iba občas. Bola som na hypnoterapii už v septembri a dopátrala som sa nejak ku dátumom. Je zaujímavé čo tá terapia spravila. Dostali sme sa do podvedomia s terapeutkou a už hneď pri začiatku som ucítila hrozný strach, podobné pocity ako keď sa mi spustila psychóza. Nemohla som potom týždeň spávať a ľutovala som, že som tam vôbec šla. Ale...po týždni keď to odznelo a zas som začala normálne spávať sa mi vrátili pocity a cítila som ten môj nezvládnutý problém, ktorý psychózu spustil. Terapeutka to moje podvedomie nejak uzavrela a moje pocity opäť vymizli. Je to dosť zaujímavé, trochu neviem čo robiť. Môj psychiater mi to nedoporučoval, avšak terapeutka tvrdí, že by mi to nemalo ublížiť. To sú dva odlišné názory. Keďže pre ňu sú aj psychické ochorenia len nejakou nerovnováhou, kedy sa len podvedomie dostane do vedomia. V minulosti som sa to snažila riešiť svoju psychózu samozrejme len so psychológom, kedže som myslela, že je to len psychologický problém až neskôr som už potrebovala nemocnicu. Vraj lieky vytvárajú akúsi bariéru medzi podvedomím a vedomím, preto sa človek cíti často odpojený od seba. Je to teraz dilema pre mňa, či v budúcnosti niečo také ešte skúsim. Ale vyhovuje mi tá komfortná zóna, čo uprednostňuje psychiater, ale za to ochudobnená o veľa prežívania. Nemáte niekto skúsenosť s niečím podobným?

A Kimi, mne by sa hodil ten tvoj kognitívny tréning. Celé moje štátnice sú len o menách a názvoch a neviem ako to dostať do hlavy. V jednej otázke ich mám tak 20-30 názvov. Otázok je 38, plus estetika. Neviem ako to dostať do hlavy.

Ahojte fórumáci.
mám sa už tradične neutrálne, čo znamená že asi je to OK. Cez týždeň sa mi ale strááááášne nechce ráno vstávať i keď teraz už chodím len na jednu smenu ale vstávať musím cca o 5,30. Nikdy to ale tak nevydá že vstanem na prvé zvonenie budíka a vždy si chrochním ešte v posteli a potom som na behu. Tento týždeň som musela ísť aj neskoršou mestskou čo som v robote ltt. Inak sa nedeje nič také zaujímavé, len cez víkend sme mali z roboty vianočný večierok, čo bolo príjemným spestrením. Celkom dobré jedlo, nejaké alko, nealko, zatrsali sme si a šlo sa domov. Bolo to celkom fajn, vcelku som sa zabávala, aj posmiala na vtipnom videu.
Inak moje dni plynú celkom rýchlo, len niekedy sa trocha nudím keď prídem z práce. Ale tak niekedy si musím variť, inokedy zas upratujem byt. Stále ale pokukujem po inej práci, čo by zodpovedala môjmu odboru, bola som aj na pohovore jednom a dúfam že ešte pôjdem na nejaké, kde som rozhodila siete.
Inak prajem všetkým pekného a veselého Mikuláša, držte sa a bojujte so všetkými príznakmi i prízrakmi
Le pluie prajem veľa síl do učenia, neboj sa určite to zvládneš! ale zas treba aj trocha hlavu vyvetrať sem tam...
a ešte som chcela toľko, že klobúko dole pred všetkými čo si aj niečo študujete a tak sa vzdelávate, ja by som tiež veľmi chcela aj som raz oprašovala teóriu prekladu, no dlho mi to nevydržalo.....to bude mojou slabou vôľou.

Ahojte,
mám sa fajn. Jasné, večery sú stále dosť beznádejné, ale ešte žijem, to pôjde Glykémie sa tiež pomaly zrovnávajú, došiel mi dnes aj vianočný príspevok spolu s dôchodkom, tak nie je mi sveta žiť? Čakám teraz kuriéra s novým mobilom, takže sa zas mám na čo tešiť, len mi chýba spriaznená duša nablízku, ale čo už. Aspoň pes tu je Po psych. stránke teda celkom okej, po somatickej tiež.
A tak, majte sa, držte sa

Ahojte tak dnes bude toho z mojej strany viac.

Čo sa týka spánku tak bolo to na výbornej úrovni. Musel som ísť spať skôr, lebo dnes na mňa čakal klasicky stacionárový deň. Nálada je pomerne dobrá, mal som sa oveľa lepšie ako včera. Zažil som aj pomerne príjemný deň. Depresívne syndrómy sa nedostavili. Myšlienky boli pozitívne, týkali sa príjemných podnetov, ktoré som zažil a fakt ľudí na stacionári mám pomerne rád...

Tak teraz ku stacionáru, prežil som tam nejakých tých 6 hodín veľmi príjemne. Potešilo nám, že chcú nám skvalitniť prostredie. Momentálne tam maľujú, ale deň prebieha v improvizovaných sparťanských podmienkach. Napriek daným skutočnostiam bolo celkom fajn. Dnes nás prišlo pomenej nejakých 8 kúskov, podebatili sme dobre. Mali sme aj dobre pracovné činnosti. Podarilo sa mi dostať na dobrú terapiu, kde som obkresľoval premiérovo a išlo mi to veľmi dobre. Aj ergoterapeutka bola so mnou veľmi spokojná, lebo som to robil fakt na vysokej úrovni. Jedine mínus dňa bolo, že doma som nič neurobil, len ľahol som si a išiel spať už o nejakej pol tretej. Ten stacionár dokáže neskutočne vyčerpať, režim dňa je tam fakt náročný na energiu, ale zrejme to má takto byť. Večer som si napustil vaňu a tak som završil relaxačnú časť dňa.

Urobil som si večer kognitívny tréning, pri ktorom som sa necítil najlepšie. Únava bola výrazná, ale je nutné testovať pamäť a koncentráciu za každých podmienok. Nielen vtedy keď sa darí a je to na vrchole, ako sa hovorí. Zameral som sa tentokrát na mestá v strednom Španielsku. Veľkých miest je tam pomenej nejakých 20, zapamätal som si takmer presnú polovicu 11. Vzhľadom na krkolomnejšie názvy miest tak nehodnotím to najhoršie. Hoci mohol som si ich zapamätať aj viac. Bol by som spokojný s 15 mestami.

No a negatívum je snáď len jedno a to, že som nešiel s kamarátmi na šachový tréning, ale je fakt, že po slepiačky sa šach ťažko baví a spoluhráči by si veľmi fandili. Hlavne jeden z ktorého si robím tradične fackovacieho panáka a chcem, aby takto to zostalo.

Ahojte ako sa máte....už dlhšie som sa neozvala, musím sa pochváliť novou fakt konečne super psychologičkou ktorá mi sadla!!! a konečne so mnou pracuje ako sa má! a rieši so mnou moju diagnózu aby sme boli obe spokojné ....všíma si také veci ktorým ja nepripisujem žiadnu hodnotu a to je u mňa chyba pomaly sa začínam nakopávať a riešiť svoj problém ako sa má... u mňa sa emócie objavujú v noci keď sa budím s plačom a všetko sa mi snívajú reálne moje obavy a veci ktoré ma ťažia... ale aspoň viem že niesom až taký zombie,niekde to skryté mám len to treba objaviť... inak som uvarila skvelý obed a ako správna žienka domáca poriadila čo trebalo...teším sa z Kimiho že je plný aktivít a má sa pomerne dobre! Držte sa Vaša Sarah

Ahojte,

spánok bol viac ako dobrý. To budem tým, že som užil pre istotu tabletku na spanie. Som rád, že som sa vyspal, aj napriek tomu, že počas včerajška som relaxoval dosť veľa.

Nálada je celkom dobrá, čo ma teší. Príznaky ochorenia nebádam v žiadnej miere. Aj keď tradične sa mi nič nechce robiť. Keď aj idem vonku tak po 4-5 minútach ma láka niečo, aby som sa vrátil domov. Neviem, či je to príznak choroby, alebo čo, ale vždy mám také nutkania. Našťastie som dostatočne silný na to, aby tie slabšie chvíľky som prekonal. Po prekonaní tých chvíľok je potom relatívne pokoj.

Ráno som sa vybral do posilovne, kde som mal zo seba radosť, že dobre som makal. Zlepšuje sa každým tréningom sila, ako aj výdrž. Približne 40 kg závažia dvíham už bez problémov. Dávam pozor na váhy, s ktorými cvičím a snažím sa ich nezvyšovať každým tréningom. Váhu zvyšujem len vtedy, keď vidím, že ide mi to už veľmi ľahko, tak by som mohol odcvičiť to o dierku až dve viac. Dnes som si dal veľmi záležať na to, aby som odcvičil tréning tak ako mám. Nevynechal som pravdepodobne žiaden stroj, aspoň doma som si nespomenul na nič, čo by som ešte mohol robiť.

Po príchode z posilovne som absolvoval tradične kognitívny tréning. Pokračoval som južným Španielskom. Potešilo ma, že názvy miest neboli tam náročné a z nejakých 17 väčších miest som dokázal napísať 14, čo môžem hodnotiť kladne. Pokračoval som v čítaní knižky z bankovníctva, čo mi tiež prospelo. Škoda, že som schopný prečítať len 5 strán denne. Potom je to, čo sa týka sústredenia ako aj myslenia oveľa horšie. Poobede som sa venoval už len takým ľahším aktivitám, ako som bol na menší nákup, prechádzke, pozrel som zameškané šachové videá a tiež pozrel som sitcom Kutyil.

Ahojte,
Tento piatok bol na bilancovanie optimisticky asi tak za 3. Premáhala ma dosť únava, ktorá ide ruka v ruke s tendenciou k pasivite. Veľkú časť dňa som polihoval, hoci sem tam bola v rukách aj nejaká kniha. Aspoň som rád tomu, že ma niečo podobné "nechytilo" počas nutných záhradkárskych prác. Je zima a hlavné moje činnosti sa skladajú z akp., záujmového čítania, domácnosti, prechádzky po obchode a obchodoch, niekedy aj s menším nákupom.

V súčasnosti prikrmujem drobné vtáctvo. Momentálne lojovými guľami zavesenými na strome. Za pár dní polovicu odzobali. Pri loji sa objavila aj sojka, tak som obdivoval za oknom. Teraz sa nám sneh dosť potopil, takže až zas napadne, snáď nejaké sýkorky zase budú po stromoch a kríkoch čakať na niečo do ich maličkých brušiek.

Chcem pozdraviť sáru aj kimiho, a to práve preto, že mám takú nostalgiu na časy, keď som intenzívne posilňoval. Môj rekord dvíhania na lavičke bol 110kg a vždy som sa rád "vyšantil na boxerskom mechu". Už je to tak dávno, že si ani nepamätám nejaké tie moje "rekordy", snáď 24kg dvoch jednoručiek som pomerne bežne "dal" na 8 opakovaní 3-4série. Najobľúbenejšie som mal cviky na hrazde, širokým úchopom som sa bežne dostal na 10 opakovaní pri váhe tela 90kg. Úzkym úchopom som spravil dvíhanie na rekord presne 50krát. Jednou rukou zdvíhanie mi však nešlo.

Už je čas spánku a nočného kľudu, tak vá všetkým praje sviežosť po zobudení a pohodu pre celý sobotňajší deň. Tuto

Ahojte priatelia.

Tento týždeň bol veľmi vyťažujúci, zväčša som robil jedenástky, dvakrát som išiel z prevádzky až okolo 20:45. Trochu ma to aj mrzí, mám z toho zmiešané pocity. Na jednej strane ma tá práca baví, na druhej strane moja psychika kvázi-trpí nedostatkom odreagovania. Prejavuje sa to zvýšenou podráždenosťou, nervozitou, úzkostnosťou. Niekoľkokrát som sa pristihol rozčúlený, haproval môj vzťah so šéfkou, mávam domnienky, že sa na mňa hnevá, lebo možno má pocit, že ju nejak obchádzam, že nejak riadim jej ľudí alebo že má pocity, že ju dajak kontrolujem, naprávam alebo v niečom zastupujem, v čom na to nemám kompetenciu. Ona mi nepovedala priamo, že áno, je to pravda a že áno, hnevá ju to. Len si to tak dovtípujem z jej mimiky, gest a niektorých slov. Celkovo je na vine, myslím, moja expanzia, teda akási tendencia sa do všetkého montovať a ku všetkému sa vyjadrovať, čiže úplný opak toho môjho správania, ktoré som zastával dlhodobo predtým, teda tiché hľadenie si svojho piesočku. Strašne ma tieto moje, nazvime to, expanzie trápia, okamžite sa ich snažím zastaviť a úplne zo správania odstrániť. Sú prejavom aj môjho stresu, teda pnutia, frustrácie, tlaku vybuchnúť (aj fyzicky). Možno by sa to všetko vrátilo do normálu a nemal by som takéto reakcie na stres, keby som mal dosť odpočinku, k čomu ma šéfka opakovane priateľsky vyzýva - inými slovami, aby som nenadčasoval. Zisťujem, že mojím problémom je, že keď odchádzam, chcem mať pocit uspokojenia, že hotovo, spravil som a dokončil som potrebné. Vzhľadom na to, že ja mám prácu, ktorá sa ukončením pracovnej doby nevyznačuje ohraničenosťou úloh, a že teda mám prácu, ktorej agenda sa kvázi-nikdy nekončí a je rozťahaná stále cez viac dní a neustále, tak neviem nadobudnúť pocit ukončenosti pri odchode domov. A preto neviem odísť domov spokojný a núti ma to psychologicky zostať cezčasovať v snahe domáhať sa pocitu ukončenosti a spokojnosti s ukončeným. Je to zvláštne, ale tento problém fakt nemám v hlave zvládnutý a musím sa ho ešte len naučiť spracovať.

Dnes relatívne odpočívam. Varil som si zemiaky, vajcia natvrdo a kôprovú omáčku Vitana. Robil som si aj toasty, ale sú moc mastné, takže som zjedol tri a štvrtý už nemôžem. Opral som dve várky a zavesil. Zametal, umýval riady, telefonoval s mamou. Ešte treba čistiť kúpeľňu a vysávať koberec. Pijem Pigi čaj. Počúvam rádio Retro Rock. Poobede som si na 2 hodinky zdriemol. Kofeín papám najmä cez tabletky, sem-tam sú aj energeťáky, dnes bola tradične víkendovo aj káva. Posledné dni jem strašne veľa sladkého, takže chcem zaradiť v tomto spiatočku. Myslím, že som dosť pribral, opticky sa mi zväčšilo brucho, keď sa naňho nahaté pozriem. Týždeň som si nezapisoval jouly, odhadujem, že som papal priemerne 13-14 tisíc kJ. Darčeky mám zopár, ale ešte nie všetkým. Som trochu nakapatý, mám sprej do nosa a soplím. V stredu som dostal dovolené vybehnúť si z práce k sebe, lebo odpisovali cez obed vodomery. Mám 2 studené a 2 teplé.

Psychiatricky sa mám vlastne zhoršene. Manifestujú sa mi aj určité pozitívne príznaky, ale iba v slabej forme - najmä vzťahovačnosť, pocity ohovárania, pocity nesenia vín a hriechov, spasiteľský komplex, potreba trestať sa, pocity naničhodnosti, absencie hodnoty, túžba aby mi druhí zvyšovali môj pojem o vlastnej hodnote tým, že by ma pochválili alebo nejak uznávali alebo ma mali nejak radi, veľmi zlé znášanie toho, keď ma niekto nemá rád, závislosť na mienke druhých. Ďalej magické témy, strácanie náhľadu na to, čo je ešte normálne a vecou povahy, a čo je už psychotické, a teda okolím vnímané ako čudné a choré (niektoré tie moje expanzie, ako som ich vyššie nazval, sa vyznačujú táraním o ozajstných hlúpostiach, ktoré prídu kolegyniam dosť divné).

Nálady sú zväčša smutné, pod stresom. Býva plačlivosť. Kofeín naďalej vo výške asi 500 mg dokáže náladu dočasne zdvihnúť a vylepšiť, a to aj smerom k premotivovanosti, flow, dokonca k radosti z činnosti a naplnenia.

Lieky beriem. Na meranie valproátu som ešte nebol, hoci je už december a mám v decembri práve ísť. Ohľadom ID nie som stále rozhodnutý, raz som za, raz proti, bojím sa. Moja šéfka jasne vie, že som nejak labilný a keď jej prinesiem rozhodnutie Poisťovne o ID a ešte jej aj budem tajiť dôvod, tak je isté, že jasne pochopí, že ho mám "na hlavu". Bojím sa zmeny jej prístupu ku mne, nakoľko mi veľmi záleží na nej, mám ju ako osobu veľmi rád, nielen ako šéfku, ale aj ako kamarátku (tak trochu vlastne aj ako ženu, čo ale musím krotiť - no tak trochu to vo mne vzbudzuje potrebu prezentovať sa pred ňou ako zdravý samec, čo je po prvé strašne živočíšne, po druhé zbytočné, lebo nie som jej typ ani zďaleka, po tretie je to moja šéfka a po štvrté je to už aj tak stratené, lebo už aj tak vie, že som asi psychicky nejako vedľa).

Ďakujem za vypočutie, kamaráti. Prajem Vám hojné zdravie a lásku v srdciach.
S úctou a pozdravom
Matej

Ahojte,
Neviem, či je to predzvesť niečoho väčšieho, ale momentálne mám pomerne problém so spánkom. Spánok bez liekov je taký menej hlboký, veľa sa budím. Budem to riešiť zrejme s pánom doktorom najbližšie vo štvrtok. Po tabletke nemám problém zaspať.

Nálada môže byť celkom. Čo sa týka toho, je to na celkom dobrej úrovni. Negatívne príznaky sú prítomné v znesiteľnej miere. Držia sa len niekde v pozadí. Ráta sa mi to, že v poslednom čase nemusím riešiť myšlienky. Snažím sa nezámyšľať nad svojim súčasným životom. Isté vecí už nezmením a nemá zmysel sa venovať hovadinám, ktoré dobrej pohode ubližujú. Pokiaľ nebudem mať relaps tak svet bude len malou gombičkou.

Teraz prejdem ku lepším veciam a to aktivitám. V doobedňajších hodinách som behal po obchode v potravinách, aj preto mi to zbehlo v celku príjemné. Jedno mínus je, že takmer som odpálil tašku. Pri odchode som zabudol úplne na ňu, ale našťastie do tohto obchodu chodia slušní ľudia (podnikatelia) a našiel som ju tam, kde som ju nechal.

Kognitívny tréning bol tentokrát o niečo náročnejší. Otestoval som dobre svoje schopnosti, predsa len sever Nemecka má mesta o niečo horšie na zapamätanie. z vyše 20 miest som si zapamätal 11. Teší ma hlavne to, že som nezabudol na žiadne väčšie mestá, ako sa mi to stávalo v minulých tréningoch. Mal som v ruke aj knihu o bankovníctva (tradične 5 strán). Je to tiež celkom zaujímavá aktivita, škoda len že začiatok knihy je suchopárnejší. Prečítal som z nej už 70 strán a k tomu, čo ma zaujíma viacej tak som sa ešte nedostal. Chcem to, ale čítať poctivo i veci, čo bavia ma menej.

Večer som bol na poslednom hádzanárskom zápase tohto roka. Stretli sa 2 najlepšie tímy, ale dopadlo to jednoznačne pre naše dievčatá, ktoré zvíťazili o 11 gólov, čím majú slovenský pohár takmer vo vrecku.