čítal som na Nete:

kimi2028 napísal:Celkom zaujímavý rozhovor, hoci je o schizofrénii len veľmi okrajovo. Odporúčam ho však prečítať celý. Veľmi poučné:
https://www.aktuality.sk/clanok/607233/hladame-ciele-ktore-su-nad-nase-sily-rozhovor/?i9=e55474e99d69

Veľmi pekný rozhovor. Palec hore!

Tak naše dôchodky pôjdú v ďalšom roku 2020 o 2,9% hore https://www.cas.sk/clanok/866976/vacsina-seniorov-si-polepsi-o-2-9-percenta-zistite-ako-vam-porastie-dochodok/

Pri tom raste cien, čo číha všade si neviem, čo si mám myslieť.

Hodně zajímavé čtení ProNáladu cz Vždycky se najde někdo,kdo tě potřebuje.

ProNáladu.cz

Inspirala

Prima inspirace

https://www.interez.sk/existuju-ludia-bez-vnutorneho-hlasu-ti-teraz-vysvetluju-co-sa-deje-v-ich-mysliach/

https://www.interez.sk/ludi-sokovalo-ked-zistili-ze-nie-kazdy-ma-vnutorny-hlas-niektori-ziju-bez-vnutorneho-monologu/

Ahojte.

Pri včerajšom surfovaní webom ma zaujali 2 články na vyššie uvedených linkoch. Komu sa to nechce celé čítať, tak v skratke môžem zhrnúť, že ide o to, že sú ľudia,

1. ktorí nemajú/nevedú žiaden vnútorný myšlienkový monológ
   
2. ktorí ho síce majú, ale len útržkovito, v obrazoch, takmer neverbalizovane.
   
3. ktorí vnímajú v hlave monológ priam v ucelených vetách, často aj rozvité vety - vtedy sa to dokáže nazvať "vnútorným komentátorom" všetkej našej činnosti
   

A tiež je obsahom tých článkov zistenie, že ľudia navzájom často netušia, že sú tieto 3 typy mysle a predpokladajú, že všetci majú rovnakú myseľ ako oni sami. Je pritom pre nich šokujúce, že niekto trebárs vôbec nemá vnútorný monológ... alebo ľudia, ktorí ho nemajú, si zase nevedia predstaviť, že ho niekto má a aké to je.

Toľko zhrnutie.

Ja patrím do tej tretej skupiny... teda tej, ktorá vnútorný monológ nielenže má, ale ide o ustavičného komentátora s ucelenými, rozvitými vetami. Osobne to cítim ako nevýhodu. Oveľa radšej by som chcel mať ticho v hlave. Myslím si, že by som tým bol ušetrený od nemála duševných problémov.

Do ktorej skupiny patríte Vy, priatelia? A ste so svojím "typom mysle" v uvedenom zmysle spokojní, alebo by ste chceli mať "iný typ mysle"?

Skutočne zaujímavé. Ja som tretí typ. Tiež som predpokladal, ze vnútorný monológ ma kazdy. Neviem si predstaviť, ako môže byť človek bez neho. Veď predsa, keď napr. človek zaspava musí sa niečím zaoberať, nie? Alebo to nechápem správne? Ja vzdy myslím na niečo, vediem monológ sam so sebou, zväčša to isté dookola, ale nevadí, paci sa mi to.

Mám ho, ale len vtedy keď pozerám na slovenský šport... Väčšinou len nadávam im v mysli... Inak v bežnom živote nepoužívam ho vôbec.

Skorej by Som označil ten druhý typ, ale Som za prvý typ. Kontemplovanie, vnútorný monológ, či dialóg sám so sebov vediem iba, keď ho potrebujem, dačo poriešiť. Mám na to aj vyhradený čas. Napr. proces zaspávania je bez vnútorného dialógu, ale je tvorený iba obrazmy a symbolmy, teda snívaním (fantazírovaním) sa snažím (ne)Vedomky zaspať. Alebo procesom zaspávania je totálna (ne)Myseľ, (ne)Vedomie a to koncentrácia a sústredenie sa na stred.

Ďalej, kde využívam vnútorný dialóg sám so sebov je po zvačša v sede, pri cigarete a káve, PC, či mojom oblúbenom kresle, kde študujem a vzdelávam sa. Ináč sa snažím byť vnútorne ticho, lebo akonáhle sa vnútorne prejavím, má to škodlivé a parazitné následky. Totiž život navonok reaguje na moje myšlienky.

Mimo spoločnosť je to o porážke, poprave a smrti tohto vnútorného hlasu. Teda snažím sa byť vnútorne ticho. A v spoločností ľúdí, tam je to skorej (non)Verbálne, kde sa snažím byť tiež vnútorne ticho, ale v spoločnosti ľudí mám na výber. Buď budem navonok ticho a načúvať druhým a povzbudzovať ich, aby hovorili o sebe, alebo sa prejavujem na vonok verbálne, kde vediem monológ, dialóg, polylóg ba dokonca Som svedkom aj polemiky. Svoj raport tak doživotne rozvíjam ako aj svoju inteligenciu, čítaním pravidiel a zásad z nemálo knižiek.

"eGo je semienkom sveta. Poviete si Ja Som a celý svet sa začne okamžite pprejavovať"

Ahoj Matej, hoci som nečítala tie články, no tiež to považujem za zaujímavé. Na základe tvojho zhrnutia by som sa zaradila do typu z každého rožka troška Väčšinou ale tiež 2. a 3. typ. Niekedy dokonca sa rozprávam sama so sebou aj nahlas, najčastejšie v práci keď sa sústredím a niečo robím a tzv. si "mrmlem" čo robím (tie kroky) a idem urobiť. Ale môžem povedať, že to ani kolegyne nehodnotia ako niečo čudné, lebo veď aj oni si šomrú popod nos. Niekedy to tam vyzerá že "každá si ide to svoje". Fakt ale sú situácie, kedy sa mi nedá sústrediť na to, čo práve robím a preto si to musím akokeby potvrdiť formou vyslovenia nahlas. Niekedy ani to nepomáha ....Ale inak pravidelne mám vnútorný monológ, niekedy si nadávam v duchu atď. ... a niekedy zas úplne kľud, ticho, len vnímam napr. spev vtáčikov, šum potoka, alebo autá z hlavnej cesty
Teraz sa už aj pred spaním snažím toľko nekontepmlovať, a ide to .....zaspím do pol hodiny a klop klop....spánok mám dobrý našťastie.

Ono s tým vnútorným hlasom je tak. eGo chce (ne)Ustále viac a viac. Chce byť silné, veľké. Chce viac vedomostí, viac viery. Chce hračky strednej triedy a chce hromadiť majetok. Vnútorný hlas "eGo" je tak večne (ne)Naplnené, má (ne)Ustále potreby, je dokonca lakomé, malé, frustrujúce, nepochopené, nevediace....

Ale, ak si uvedomujeme tento vnútorný hlas v sebe, máme nad sebov kontrolu. Nie sme tak mysľou ovládaný a riadený, tak ako blázni. "Blázon je človek, ktorého ovláda vlastná myseľ, vedomie a emócie. Opakom je Mudrc, ktorého (ne)Ovláda žiadna mysleľ, žiadne vedomie a žiadne emócie".