Ako sa dnes máš? 8

Ahojte kamaráti. Mám sa celkom dobre. Zajtra cestujem s rodinou autobusom na dovolenku ku moru do Chorvátska na destináciu BIOGRAD NA MORU. Takže sa už teším. Už som takmer zbalený, ešte nejaké maličkosti a môžme zajtra cestovať... Idem na klasický turnus, teda 10 dní aj s cestou a 7 nocí v penzióne. Po návrate z dovolenky idem do kúpeľov na liečenie na 3 týždne cez zdravotnú poisťovňu. Kúpele ma vyjdú drahšie, teraz za 3 týždne v kúpeľoch v hlavnej sezóne sa platí 357€ na osobu, minulého roku platila akcia-teraz iba do konca júna za pobyt v kúpeľoch okolo 217€... Hlasy nepočujem, zistil som, že nie všetko treba brať vážne... Roznášam letáky Kaufland a aj iné... V júli mi zobrali krv-doktorka nevolala, takže je krv v poriadku... Nabudúce mi sestrička zoberie krv o tri mesiace... Pár dní sa vyhýbam zmrzline, nanukom... Aby ma nebolelo hrdlo... Ale na dovolenke si určite SLADOLED kúpim.. V mojom meste bol už 61.Spišský trh, kúpil som si tričko, CD Indiánov z Peru. Kúpili sme aj kokosky medovníčky, trdelník, marhule, sebe som kúpil tričko, otcovi sme kúpili tričko, mama si kúpila 2 šaty. S mamou som si dal aj medovinu... Synovci pochodili aj po kolotočoch... Miška sa má celkom dobre, navštívim ju na jej meniny-teda na Michalský jarmok-tak ako každý rok. Takže asi tak... Majte sa krásne, po dovolenke Vám milí moji kamaráti napíšem, že ako som sa tam mal, čo som videl , zažil a tak... A píšte básne. S pozdravom Robo.

Ahojte,

Robo, určite si uži krásnu dovolenku, nech Ti je tam len príjemne.

Xkrchnav, počuli sme sa na Zelle, zdá sa, že si v pohode.

Mischelll, verím, že sa Tvoje snahy, nielen z oblasti pertnerstva, zúročia čo najlepšie.

Matej, Tvoje príspevky sú vždy inšpirujúce, rád si ich čítam, hoci niekedy sa až podivím nad dobrou známkou, ktorú si dňu prisúdil. Na druhej strane som tomu aj rád, lebo je to fajn.

...............

Ahojte všetci,
pre dnešok to bol deň podriemavania a pospávania. Ešte pred zobraním krvi som urobil časť akp., vlastne som v noci pomenej spal. Bol som rád, že "akožepovinnosti" som v plnej miere zvládol. Únava bola badateľná aj v poobedí a tak zase som pospával. Reálne fungujem až od 16:00, keď som sa definitívne prebral. To ma aj trápi a nie som tým nadšený. V podstate som predpokladal, že dnes pôjdem spať na záhradu. Zase by bola romantika v podobe zelene, spevu vtákov a asi aj minipolievaniu. Tentoraz zasiahli naši, že keď som tak "divne" spal, nemal by som pokúšať, tak predsa len som sa rozhodol neísť. Inak vlastne nemám dnes nič extra, snáď zajtra.

S pozdravom Tuto

Ahoj kamaráti.

Dnes trošku horšie. Stav hodnotím na 2-. Mal som v práci emočné vyčerpania, nechcelo sa mi usmievať, komunikovať. Zase boli reči, že vraj som znovu "bez nálady". Tie ma štvú, lebo predsa sa žiadny človek nedokáže furt usmievať konštantne celú osmičku a ja nemám právo sa neusmievať, lebo hneď sa dostanem do rečí, že mi niečo vraj je, že mám znovu útlm, že som zase raz bez nálady. Cítil som značnú únavu. Tiež som pocítil nedobré pocity z toho, že moje okolie sa vyžíva v letných zážitkoch, dovolenkách, dobrodružstvách, sociálnych interakciách a všelijakých jedlách. A ja som doma, môj najlepší priateľ je počítač, cez deň zjem akurát tak dva maslové rožky a chlórovú vodu z vodovodu. A kolegyne vypekajú, nosia na smeny do kancelárie kopec koláčov, maškŕt, vyvárajú a potom sa o tom v kancelárii bavia, že ako im čo krásne chutilo a aký pôžitok z toho mali. Sa cítim pritom akýsi prázdny, keď si nič z toho nedoprajem. Akoby môj minimalizmus, pôsty, diéty, chudnutia, sebaobmedzovania - boli nafigu. Ale zase neviem, kde sa vo mne berie závisť, keď ja predsa netúžim po sociálnych interakciách, ja predsa nechcem byť s niekým vonku a kecať za stolom na pive. Nebaví ma také a ešte mi je to aj stresujúce. Všade sa ponáhľam, už-už aby som bol sám a osamote. Tak neviem, prečo sa mi ich čulý a pôžitkársky život zdá taký závideniahodný. Ani na dovolenku nemám s kým ísť, ani si to popravde neviem vybaviť. A vlastne ma ani destinácie nezaujímajú. Ale zas keď kolegyňa zanietene rozpráva o tom, ako si bude o týždeň užívať Chorvátsko a potom Dubaj, tak jej reči mi prídu ohurujúce, vzrušujúce, že sa vo mne na okamih vzbudí aj dajaká závisť. Je časníčka, má väčší príjem odo mňa o 300 eur. Vyštudovala len strednú, z diktátov mala štvorky, ako mi povedala (dodnes sa ma pýta na ypsilony, keď píše maily). A ešte je aj o 10 rokov mladšia než ja. Neviem, asi som sa načisto zbláznil, že sa zrazu starám do takýchto materiálnych okolností. Veď to nie som ja, ja takýto nie som. Ale možno to, že sedím 8 hodín v miestnosti, kde sa furt takéto reči vedú, tak sa mi to postupne dostáva pod kožu a moje Ja sa trochu mení (k horšiemu) a zrazu sa objavuje otázka: "Prečo ja nežijem tak ako ony?" Tak otvorene, čulo, komunikatívne, plno peňazí, dovoleniek, cestovania po svete, kopec sexu kade-tade, kopec dobrôt v podobe jedál, zákuskov, pričom ich línia zostáva naďalej štíhla. O čo som horší než tieto mladé kolegyne? Vraj sa dostatočne nezabávam, mi jedna vravela. V stredu som si zobral dovolenku, lebo som sa v práci nudil, nebolo čo robiť, jedine tak predávať ísť na plochu. Kolegyňa to nechápala, "brať si dovolenku, keď nič nemusíš robiť?!" - to si vraj mám zobrať, keď treba toho veľa robiť. Nechápala moje vysvetlenie: "ja mám rád v práci zaneprázdnenosť, vtedy ma to tu baví a mám pocit, že za mnou ostávajú výsledky. Naopak, keď nie je do čoho pichnúť, tak to môžem sedieť aj doma." - A ona: "Ty si blázon."

Ja neviem, to mám naozaj také odlišné chápanie života, než iní? Kolegyňa mi hovorí: "Nenájdeš si ženu nikdy, keď budeš minimalista a budeš chcieť garsónku. Ženy nemajú rady minimalizmus. Ženy chcú zabezpečenie a veľký dom, reprezentatívne auto, majetok a dostatok." Myslím si, že je naozaj lepšie byť človeku sám a neriešiť nejaký vzťah. Je to len zbytočná ťarcha, upísanie sa do nejakého papiera a celkom zvráteného bezpodielového vlastníctva.

Asi som úbožiak. Začal som už opäť chodiť do solária, už som bol za tieto 2 dni vnútri 20 minút ožarovania, ešte nie je na mne vidieť nič. Skrátka asi nemám pigment. Sa čudujem, že nemám červené oči a že nie som vyhlásený za albína. Kolegyňa vraví: Páčia sa mi snedí chlapi. Druhá vraví: "Mne sa páčia také tie opálené typy, tmavé." Paráda, bledokoží sú niekde medzi odpadom a včerajším obedom.

Myslím, že behom dňa som čoraz viac klesal na duchu, a teraz už cítim niečo na spôsob depresie. Vykašlal som na čistú vodu a celú tú teóriu o zdravom živote - kúpil som si kofolu bez cukru a teraz ju sŕkam. Zjedol som 200mg kofexu. Dneska som sa z depky prežral - mal som 2 teplé jedlá, vysokokalorické, asi 8 koláčov, 20 piškót, nejaké bonbóny, obložené chlebíčky, 2 banány, 1 broskyňu, 1 maslový rožok. Ani to nejdem schválne sčítavať, je mi to jedno. Resp. nie je, ale som na seba nahnevaný, že sa o takéto veci vôbec pokúšam a že takto žijem. Totiž vidím čoraz hlbšie, ako žijú iní, a keď vidím, ako sa v tom svojom štýle majú skvelo, tak som proste zo seba sklamaný. Neviem, ako to mám urobiť, aby som sa mal lepšie. Nič akoby mi nestálo za to. Všetko sa mi zdá také prázdne, zbytočné, že najlepšie je asi len umrieť. Skrátka tento svet nestojí ani za deravý groš. A čo tam po tom, prajem všetkým, nech si ho užívajú, ak chcú. Ja si svet vôbec neviem užívať, a preto skôr ako on ja sám stojím za deravý groš.

Prosím, naučte ma žiť. Mám 30 rokov a stále neviem, čo tu robím a čo tu mám robiť, alebo čo je správne a čo nie je!
So smútkom
Váš zatrateniahodný kamoš
Matej

Ahoj.

Už mi je asi trošku lepšie, než mi bolo cez deň a večer. Resp. zlepšuje sa to. Čítam si knižky, ktoré sa venujú mojim "životným otázkam", mám ich tu niekoľko. A smerujem k ponocovaniu, pričom pravdepodobne budem ešte rozmýšľať. Kofola zaberá, som čulý. Čo sa týka problému, nastoleného v predošlom mojom príspevku, tak ma moje dumanie vedie k tomu, že just budem stáť za svojím životným štýlom a ešte ho aj pritvrdím. Tá dnešná moja závisť ma prekvapila a trochu ma posilnila, že sa jej budem možno vedieť v budúcnu vyhnúť. To, že si neužívam svet, resp. si užívam len maličké spektrum z jeho ponuky, nebudem hodnotiť ako svoju nevýhodu a dôsledok mojej poruchy, ale skôr ako niečo, čo ku mne patrí ako vec hodnotovej výbavy. Skrátka sa mi to zrejme páči nejak. Cítim trochu, že to má určitý zmysel, hoci v porovnaní s mentalitou môjho okolia sa to zdá ako naozaj nezmyselné. Ešte však ten zmysel, ktorý v tom čiastočne vidím, nevnímam jasne a zreteľne, iba hmlisto, z diaľky. Musím ešte viacej rozmýšľať, aby som svojim hodnotám našiel jasný význam a jasné poslanie, ktoré by malo priaznivý dosah aj na iných ľudí (lebo bez toho, aby to nejak pomohlo druhým ľuďom, by to bolo nanič). I keď samozrejme pomôže to aj mne, keďže nebudem riešiť materiálne okolnosti, kto má väčší plat za menej práce, alebo kto má v živote viac dobrodružstva, akcie, majetku.

A koniec koncov, až tak maličké spektrum "z ponuky sveta" si neužívam - veď v porovnaní s celozemskou populáciou patrím medzi najbohatších a najprepychovejších ľudí na planéte (myslím také tie veci ako pitná voda, strecha nad hlavou, vlastná posteľ, zdravotná starostlivosť, peniaze na účte, zamestnanie, jedlo v chladničke, schopnosť čítať a písať, a tak ďalej podobne). Minimalista v Európe je stále rozmaznaným boháčom v porovnaní s chudobným človiečikom kdesi v niektorých krajinách. Takže by som tu v príspevku ani nemal pusu otvárať...

Idem teda rozmýšľať, ako svoj životný štýl sprísnim a ako mu objavím ešte plnší a hlbší zmysel, než doteraz. Držme si palce.

Ďakujem Vám za hojnú trpezlivosť s mojimi dlhými, rozvláčnymi príspevkami. A že si ich vôbec prečítate. Vtedy sa cítim, že to s Vami zdieľam a že nie som na to sám, hoci by sa k tomu nikto z Vás priamo nevyjadril. Aj tak veľká vďaka. Dobrú noc.

Ahojte priatelia...
Nie,nezabudla som na vas.Casto na vas myslib,ako sa vam dari.Prezivamectrochu burky...natahujeme sa po sudoch s majitelon domu kde sme v prenajme.Oklamal nas na zmluve a teraz nad vydiera.tak sme nemali inu moznost ako ho dat k sudu.Dochodok stale nemam...ale...uzivam riadne lieky.leponex,trittico,depakine,gerodorm.
Minule sa mi stala sranda...na noc si mam davat dva 25mg leponexy a z nejakeho dovodu som su dala dva 100mg lepinexy.spala som v kuse bez prestavky 17 hodin:)takze tak.chybate mi.dufam,za sa mate dobrea

Posnazim sa chodievat sem pravidelne,mam vas rada

Ahoj Helenka,
budem na Teba/vás myslieť, že nielen na tom súde to dopadne dobre. Ten Leponex vyzerá poriadna "pecka", ale aspoň si sa dobre vyspala a niekedy sa aj to ráta.

................

Ahoj Matej,
v súčasnej komerčnej dobe nie je celkom jednoduché udržať si skromný a jednoduchý štýl žitia. Práve naopak, spoločnosť tlačí jednotlivca k neustálemu nakupovaniu a modernizácii. Neviem si celkom dobre predstaviť, ako si minimalizmus teraz realizuješ, ale budem Ti fandiť, aby Ťa to aspoň dostatočne uspokojovalo. Úplne kašli na spolupracovníčky. Každý si žije život za seba, nikto to za Teba neprevezme. Na Tvojom mieste by som však postupoval v sebapoznaní, či je práve minimalizmus to, čo je pre Teba prirodzené.

...............

Ahojte,
dnes som mal taký spací deň, v podstate som to dobré-potešujúce napísal v predchádzajúcom príspevku do témy "Vcelku ma to teší". V podstate môžem k tomu ešte dodať tie zdravotné informácie, ale ani tie nevychádzajú inak ako v minulých príspevkoch. Neviem, či napísať, že sa mám dobre, alebo podobne. Nejako sa mi to dnes ťažšie píše. Som však rád, že som si takto odpočinul a dúfam, že sa to presunie aj do ďalších dní. Radšej by som však bol tomu, že v noci by som spal a bdel cez deň.

Teším sa aj na vaše príspevky. So želaním toho dobrého, Tuto

Matej, ja prezivam nieco podobne, akurat ja po takom zivote, ako ziju ini (zdravi) ludia, tuzim. rad by som sa stretaval s kamaratmi, podnikal rozne vylety, chodil na dovolenky, mal vztah, priatelov. neda sa mi to realizovat v stave, v akom som a som z toho smutny. niekedy sa mi zda, ze po tom ani ja netuzim, ale niekde hlboko vnutri viem, ze to tak nie je. preto sa mi paci, co napisal Tuto, ze by si mal "postupovat v sebapoznani..." a mozno zistis, ze tak trochu po takom zivote aj tuzis. a mozno nie.

este doplnim... Mischelll, vieme, ako to casto byva u ludi s diagnozou schizofrenie a sice, ze partnera nehladaju, nemaju taku potrebu, je im dobre samym. preto ma velmi tesi, ze Ty si priatela hladas a drzim Ti palce.

niekedy aj ja mam pocit, ze po tychto "veciach" netuzim, ale myslim, ze u mna je to vplyvom choroby, pretoze v dospievani, ked som bol viac vporiadku, tak som toto vsetko chcel. aj to, co som napisal Mischelll, ze ma tesi, ze si hlada partnera, tak ma tesi, preto, ze mi pride, ze je na tom zdravotne celkom dobre, ked ma taku potrebu. ale chapem, ze kazdy to ma inak.

Pozdravujem Vás, Mischelll, Helenka, Tuto a Lístie, tiež Robo a Jožin! Prečítal som si Vaše príspevky, ďakujem za myšlienky adresované mne. Prajem Vám len to naj - majte sa dobre. Držím palce Mischelll s prácou a partnerom, Tutovi so spánkom, únavou a prajem veľa potešenia zo záhrady a mačiatok. Helenke držím palce s tým súdom a isteže aj so zdravím! A Lístiemu prajem, aby sa raz dočkal takého životného štýlu, aký si jeho srdce praje. Jožinovi držím palce v zotavovaní, nech sa ciele a očakávania od psychoterapie príjemne plnia a nech sa má dobre a nech je jeho návrat do práce ok. Robo, aj Tebe prajem super dovolenku, už teraz sa teším, čo všetko tam pozažívate - prajem hojne slnka, veľa zážitkov, dobrodružstiev, vody a čo najmenej teroristov.

***

Dnes sa mám pomerne dobre. Hodnotím stav na 1-.   Podaril sa mi "nákup desaťročia". Cestoval som doobeda do Bratislavy a v Ikei som si nakúpil milión vecí do izby, novú posteľ, nábytok, skrine, stôl, komody, koberec, záclony a tak ďalej. V piatok mi to dovezú, vynesú a odnesú staré imanie preč do "likvidácie". Plus vezmú aj ten televízor. A v sobotu doobeda mi prídu dovezené montážnici zmontovať. Na piatok si beriem dovolenku, aby som tu bol prítomný a nezaťažoval "akciou" rodičov. Kupodivu sa moji rodičia stavajú voči tejto mojej aktivite priaznivo, resp. tolerujú to a akceptujú. Nemajú radi zmeny, takže reorganizácia kompletného zariadenia mojej izby by ich mala skôr znervózňovať. Zo začiatku aj hej, ale už to berú ako fakt. Izbu idem zariadiť v duchu minimalizmu, takže ešte v piatok budem pravdepodobne dosť veľa vecí vyhadzovať.   Pustil som sa pred 2 týždňami do plánovania tejto akcie preto, lebo sme sa s rodičmi dohodli, že tu v byte s nimi ešte zopár pekných rokov zotrvám, zatiaľ čo si budem šetriť. Tak nech zatiaľ v tejto miestnosti žijem tie roky "podľa seba" a akokeby "vo svojom".  

Nálady sú dobré. V BA bolo veľmi teplo, avšak vlaky boli klimatizované. Na stanici v BA ma prekvapila strašná chudoba, videl som bedára, ktorý bol vychudnutý na kosť, oblečené mal vyslovene len nejakú látku prehodenú cez plece a šnúrou obviazané roztrhané handrové gate. Presne ako nejaký chudobný Ind alebo Bangladéšan. Akurát som vtedy jedol kebab a som sa cítil strašne nepríjemne, že ja sa tu napchávam a on vyzerá, akoby vyšiel práve z koncentráku. Celý štátny systém solidarity so svojimi sociálnymi príspevkami, dotáciami, podporami asi úplne u tohto človeka zlyhal. Veľmi ma to mrzelo, potom ho o chvíľu vyviedli policajti zo stanice. Ďalší bedár odo mňa pýtal centy, že reku potrebuje na autobus - tieto maniére dôverne poznám aj z bratislavskej autobusovej stanice, tam sa mi to stávalo svojho času pravidelne. Stretol som sa s kopcom cudzincov - na stanici špráchovali rakúske deti, vo vlaku boli českí turisti, tiež anglickí. Jeden Vietnamec mal vo vagóne hlasný odposluch a tou zvláštnou rečou hučal polku cesty. V Ikei boli na mňa milí, ochotne poradili a veci vybavili. Dávam im zákaznícke 4 body z piatich. Piaty bod im dám až v budúcu sobotu, keď to všetko bude hotové aj tu reálne pred mojimi očami. Celkovo som sa cítil na "výlete" dobre, hodnotím vec kladne. Rozmýšľam, že by som si robil takéto svojhlavé výlety častejšie. Proste si naplánoval trebárs pobehanie nákupných centier po Bratislave v nejaký víkend a behal tam. Nič by som samozrejme nemíňal, ale trebárs by som si popozeral naše kníhkupectvá, čo patria do siete, kde robím. Dnes som bol v tom Avione, ale do kníhkupectva som nešiel. Chcel som ísť čo najskôr domov a ešte som nevedel, kde sa nachádza zastávka 61tky späť na stanicu. Občas som bol zmätený, napr. v buse som hypnotizoval očami ten displej, kde zobrazujú názvy zastávok - čakal som na tú svoju, aby som náhodou nepremeškal.   Bol som tak trochu ako nejaký vidiečan, čo ide prvý raz do veľkomesta, chi.   V Ikei som behal s nákupným zoznamom a až neskôr som si uvedomil, že idem s veľkokapacitným vozíkom v protismere. Všetci ľudia išli oproti mne, čo mi prišlo podozrivé, a vskutku na zemi boli šípky, že treba ísť opačným smerom. Takže tak trochu dobrodružstvo. Jediná nepríjemná vec bol teda ten šok z chudoby na stanici, a potom možno to, že BA je drahé mesto... napr. cena kebabu ma prekvapila, a tiež aj cestovné mestskej hromadnej dopravy - v podstate som minul 2,40 eur na lístky, aby som sa presunul zo stanice do Avionu a z Avionu na stanicu. Pre porovnanie - v mojom meste sa presúvam po celom meste za 45 centov.

Možno teda pôjdem budúci víkend opäť na nejaký výlet, alebo dobrodružstvo. Veď prečo nie? Bol som príjemne prekvapený, že mi to psychicky nespôsobovalo nejaké závažnejšie útrapy, možno aj vďaka slnečnému počasiu. Uvidíme...

Ďakujem za vypočutie. Priatelia, prajem Vám hojne pokoja, zdravia, príjemnú noc a super nedeľu.  
Všetko dobré!  
S úctou
matej

Ahojte

Špeciálne ďakujem Opadanému listiu...potešil ma tvoj príspevok....a po pravde ja som si dlho nikoho aktivne nehladala...ale teraz ked uz ohlasky maju take deti oproti mne...je cas začať po pravde už to beriem ako neskoro alebo najvyšší čas...

inak Matej tie vylety do mesta su super....aj ja tak chodim a sama...teda vzdy som tak chodila...teraz uz v meste mam kamosku co ked jej napisem pride zo mnou po meste pochodit...takze no tak....ale aj sam je super...dlhé dlhé roky som tak chodila...

a ešte aby ste si nemysleli ze sa mám tak super....nemam....totiž otec mi odvrkol...ma zlu náladu a povedal aj mne ze co len doma som a nič nerobim myslel to pre nasu malu mačku .....ja ze sa s nou hram....a on ze to figu stoji....tak som z toho rozhovoru smutna....ako viem ze to tak nemyslel...alebo ze som to ja inak pochopila....ale proste citim sa ze som len doma a nic nerobim...a som na nič.....moju predstavu predtym umocnilo to ze pri kave pred vcerom otec povedal ze je hanba byt doma na margo niekoho....ja viem spojujem si to....ale hej mysli si to urcite aj o mne....a pritom je to blizka osoba mne...a mysli si ze som tu teda doma nanič.....hej je to pravda...a chcela som aj odisť do Ciech robit ale rodičia mi to nedovolili....teda presne zakazali....ze len tu si mam hladat pracu a co tu ked tu aj na predavačku potrebujes dat uplatok aby ta vobec zavolali asi na pohovor.....joj no ja viem prehanam....ale proste kazdy ma to svoje svoje problemi...a svoje veci rieši....

P.S: vztahy no tento tyzden budu rozchodove....jednemu dobrému kamaratovy co som s nim chcela chodit...sme si vyjasnili vztahy...takze nic s toho....som smutna ....ale prezijem....je tu predsa niekde pan dokonaly

Ahoj opadané lístie,
podobne ako Ty nejaké aktívne hľadanie partnerky u mňa nie je prítomné. Nie že by som sa neotočil za peknou ženou, ale v zásade to je tak maximum. Prevažne je to so mnou tak ako píšem v príspevkoch, teda byt-záhrada-obchod. Momentálne aj knižnicu obchádzam, lebo sa mi tu toho poviac neprečítaného nazbieralo. Láska je tak trochu bokom z môjho života.

................

Ahoj Matej,
ten výlet bol podľa mňa úplne super. Myslím, že takéto niečo vie určite spríjemniť deň. Teším sa s Tebou.

................

Ahoj Mischelll,
nerob si starosti s rodinnými "strkanicami", jednoducho to určite nie je ľahké sa tak trochu slovne "chytiť". Niekedy to vie od blízkych skutočne raniť. Tie rozchody ma mrzia, ale budem na Teba myslieť, aby to bolo OK a Ty si našla niekoho, kto sa k Tebe hodí a bude pri Tebe stáť.

.................

Ahojte,
dnešok sa u mňa niesol v duchu rodinnej oslavy. Osobne síce nemám až tak rád takéto stretnutia, ale bolo celkom fajn a aj som podebatil s bratrancami a aj ostatnou rodinou. Celkom sa mi to rátalo, hoci som bol nadmieru unavený. Doma som "odkväcol" do postele a zaspal. Aj tak to bol krásny a hodnotný deň.

Všetkých vás srdečne pozdravujem a majte sa čo najlepšie. Tuto