Ako sa dnes máš? 2

Tomas,to je pravda,že keby si mal poškodené IQ,nemožeš mať IQ 136.Všetkým termínom na tej Tvojej správe som nerozumela a nemám chuť ani si to hľadať,lebo podľa mňa niektorí,česť výnimkám ,lekári píšu blbosti do správ.No dnes už vačšina z nás vie aj čo je autizmus,disleksia,či diskalkúlia,človek jednoducho može v niečom vynikať a v niečom byť podpriemerný.Všetko som to dokopy zamotala,čo som chcela povedať,snáď ma chápete.
Čo sa týka šokov,vadia na pamať viac v staršom veku,to znamená od 30 vyššie,no ako som už písala,žiadajú si ich aj ľudia čo majú cez 50.Nemyslím si,že sú najvačšie zlo na pamať z liečebných metód.Zle skombinované lieky a závislosť na bezodiazepínoch može narobiť podľa mňa viac zla na myslenie,než šoky. Smozrejme netreba to preháňať,že niekomu ich natrepú aj 12 za sebou.Nemám už našťastie prehľad ako to teraz chodí.

ludkovia, kapu mi rybky uz mi zostali len tri...

Lapaj, dnes mas akusi umelecku naladu

Ahojte kamaráti. 1. júna na MDD budem maturovať, budem mať ústnu maturu z ekonomiky, účtovníctva, sloviny aj literatúry a z angliny, ktorej sa bojím najviac... Po ukončení štúdia sa bojím, že budem izolovaný, že nebudem mať okrem rodiny nikoho, aj keď sa to môže zmeniť, ale neviem ako. Rozmýšľam, že by som sa prihlásil do zväzu invalidov čo som už spomínal, ibaže neviem, že či mi tam bude dobre. Milé ženy Ahojka, Eška a Hviezdička. Už ste sa dlho neozvali. Máte nejaké zdravotné problémy? Ste hospitalizované? Alebo čo vám je? a ako sa máte? Ak chcete, tak mi môžte posalať aj súkromnú správu, rád si ju prečítam a veľmi rád odpíšem. Pozdravujem aj Mateja, Lapaja, Filipku, Slnečnicu, Tomáša, Lauru... Majte sa krásne, Robo.

Ahojte všetci, ahoj Robko, diky, že si si na mňa spomenul, síce som sa dlho neozvala, ale asi preto, že nemám o čom písať. Vlastne mám, veľa sa toho udialo, lenže sú to samé fakty a ja mám radšej citový svet, ako ten reálny. Môj citový svet pozostáva z lásky, ktorá trvá už 12 rokov, a stále zisťujem, že je zakaždým novšia, krajšia ale aj reálnejšia. Kedysi sa všetko odohrávalo len v mojej hlave, dnes vidím, že láska si vyberá aj svoju daň a chce obete. Nikdy som si nemyslela, že budem mať vlastnú domácnosť, bola som hrozne závislá na rodičoch, nie po finančnej stránke, lebo naši ledva vyžijú a hlavne na mojej sestričke.Lenže sestrička je už rok vydatá a ja už rok bývam zo svojim priateľom vo vlastnom byte a tak sa predsa len musím starať o domácnosť. Bolo vlastne už načase, pretože mám 34 rokov a patrilo sa už vyletieť z hniezda.Ale teší ma, že sme si všetko nadobudli z priateľom sami, síce prácou v zahraničí, pretože prácou tu by sme si na byt nenašetrili. No ale Robko nemysli si, že tým že nepíšem, tak nie som na fóre. Ja som na fóre každučký boží deň, čítam všetko, všetci ma veľmi zaujímate, pretože sme všetci na jednej lodi. Vlastne som sa hanbila napísať Vám, že som 19.februára prišla o prácu, takže som doma. Vo firme nemali zákazky, tak nás prepustili viaceré... Bola to moja prvá výpoveď v živote, ktorú som dostala, tak ma to dosť vzalo. Zatiaľ som zo zamestnaní odchádzala ja sama, sama som dala výpoveď,ak sa mi niečo sprotivilo a niekedy ma zamestnávatelia ani nechceli pustiť, tým sa nechcem chváliť, ale pravda je, že vtedy som bola zdravá a mohla som si to dovoliť. Dnes je všetko celkom iné, ja bez práce neviem žiť, doma stále upratujem a napríklad včera som celý deň s priateľom spolu pokladala mojej tete plávajúcu podlahu, síce som len podávala, prichytávala, značila, nosila, zametala, merala atď, ale mala som neskonale vynikajúci pocit z dobre vykonanej práce a dnes som príjemne unavená. Chodím po rôznych pohovoroch, veľa telefonujem, ale budem sa musieť krotiť, lebo minule mi prišla horibilná faktúra za mobil, zajtra idem znova na pohovor, tak mi držte palce, až už si konečne niečo nájdem, lebo doma ma porazí a bojím sa, že chytím mániu. Teraz mám výborné lieky nastavené, takže celkom fajn, len keby prestalo pršať. Píšem asi dosť nesúvisle, ale som rada, že som Vám dokázala povedať o tej výpovedi. Robko, Tebe držím moc a moc palce, aby si zvládol maturitu čo najlepšie a neboj, príde aj práca, noví ľudia, nové kolektívy, nové zážitky, si mladučký, hlavne sa neboj nadväzovať nové kontakty a snaž sa myslieť pozitívne, viem, takéto frázy sú zbytočné, ale ja som teraz doma dosť zmenila svoj postoj k životu, začala som hľadať, napríklad som cez FB našla kamarátku, z ktorou som na základke drela jednu školskú lavicu. Dokonca sme sa po desiatich rokoch stretli a tento zážitok vo mne rezonuje dodnes. Spoznala som jej manžela, cudzinca, jej malú dcérenku, ktorá ako jeden a pol ročná hovorí dvoma jazykmi, čo ma úplne fascinuje, je to malilinký anjelik... A o tom to je. Musíme žiť aj s chorobou... Ešte nedávno som zase raz chcela zomrieť, však viete, písala som tu o tom a dnes chcem opäť raz žiť...Až sa čudujem, ako mi je fajn, ale pri mojej smole zase len čakám, čo sa zase vyvrbí. Nie, nie, nie, nesmiem myslieť na nešťastie, mám právo byť konečne šťastná. A budem sa o to snažiť...Nechcem sa večne len sťažovať a bedákať, že musím jesť lieky, že nevládzem, že všetko je ničotné... Treba hľadať zmysel...Bože, tieto frázy ma fakt zabijú, ale asi je pravda, že topiaci sa aj slamky chytá...

Robo napísal:Pozdravujem aj Mateja,...

Ďakujem Ti, Robo, za pozdrav. Veľmi som sa potešil, že si si aj na mňa spomenul. Je pravda, že sa to tu v poslednej dobe hýbe málo, takže vždy som rád, keď niekto prispeje a Ty veru patríš medzi tých skalných, ktorí radi popíšu, ako sa majú. Super.

Robo napísal:Ahojte kamaráti. 1. júna na MDD budem maturovať, budem mať ústnu maturu z ekonomiky, účtovníctva, sloviny aj literatúry a z angliny, ktorej sa bojím najviac...

Máš to teraz ťažké, verím. Na mňa, keď som maturoval, choroba pôsobila veľmi pomaly a rozvláčne, postupne mi nabúravala systém života. Ja som si ešte neuvedomoval, že som chorý, takže som sa neliečil, preto som pristúpil k maturite "posunutý v realite aj v nálade". Nedokázal som sa učiť. Môžem odprisahať, že som sa na maturitu absolútne nič neučil, ale Ty to neskúšaj, Ty si šikovny, a navyše sa liečiš, takže verím pevne mocne, že Tvoja snaha nevyjde nazmar a naozaj to dokážeš. Nakoniec to dobre dopadne, zmaturuješ, otázkou sú len známky, ale na nich netreba si dať záležať. Ja som mal na maturitnom vysvedčení aj štvorku, keďže som sa nedokázal učiť, ale prešiel som. A bol som vtedy veľmi šťastny.

Nezabudni zostať s nami pevne v kontakte, aby sme vedeli, ako sa Ti darí učiť a pripravovať sa.

Robo napísal:Po ukončení štúdia sa bojím, že budem izolovaný, že nebudem mať okrem rodiny nikoho, aj keď sa to môže zmeniť, ale neviem ako. Rozmýšľam, že by som sa prihlásil do zväzu invalidov čo som už spomínal, ibaže neviem, že či mi tam bude dobre.

Napíš nám, prosím, či sa cítiš na prácu. Vieš zhruba, či by si ju zvládal? Lebo pokiaľ viem, tak sa dá popri invalidnom aj trochu zarábať, a to by bolo pre Teba výhodné v mnohých smeroch. Viac by si sa osamostatnil finančne od rodiny, ďalej by si získal pracovný kolektív, kde by si mohol celkom reálne získať nových priateľov. Vrelo to podporujem. Len či bude pracovná príležitosť, veľmi Ti ju prajem. Hviezdička radí veľmi dobre, mysli pozitívne a neboj sa nadväzovať nové kontakty, keď prídu pod ruku v novom kolektíve.

Držím Ti teda palčeky, aby sa Ti darilo a aby si to všetko zvládol, a to aj na tej nepodarenej angličtine. Ahoj, skalný pisateľ!

Joj, hviezdička, krásny príspevok si napísala. Som si ho prečítal trikrát a je okúzľujúci. Som nadšeny.

hviezdička napísal:...Vlastne mám, veľa sa toho udialo, lenže sú to samé fakty a ja mám radšej citový svet, ako ten reálny. Môj citový svet pozostáva z lásky, ktorá trvá už 12 rokov, a stále zisťujem, že je zakaždým novšia, krajšia ale aj reálnejšia.

Priviedla si ma týmito slovami k hlbokému zamysleniu. Totiž ešte prednedávnom by som bez váhania napísal, že aj ja mám rád radšej ten citový svet a k tomu ešte nejaký svoj fantazijný detský svet, no teraz sa pod vplyvom nových skúseností učím orientovať čoraz viac na realitu. Tým nechcem Teba prevychovávať, to nie, iba sa tak zamýšľam sám nad sebou, lebo som prekvapený, aké monštruózne zmeny v mojom zmýšľaní sa udiali a dejú v posledných mesiacoch od januárovej hospitalizácie. Asi som sa fakt zmenil. Ešte k tomu nejaká duchovná literatúra na mňa pôsobí a nepochybne aj psychoterapia (už som bol na troch sedeniach, v utorok idem na štvrté ). Začal som napr. veriť v ľudský pokrok. Som síce o 10 rokov kratšie na svete, ako Ty, ale ako vidím, tak to stačí na to, aby som dokázal už mať prežitú istú históriu, mal za sebou nejaké dejiny jednak sveta, jednak Slovenska, jednak seba samého. A veru začal som celkom spontánne veriť v ľudsky pokrok, že sa ako civilizácia dostávame dopredu a bude to dobré. Stal som sa v istých smeroch a do istej miery optimistom, čo ma veľa ráz v poslednom čase príjemne prekvapuje.

Začínam sa tak viac orientovať na realitu, všímať si pokrok, všeobecný prehľad vedomostí, politiku, vývoj vo vede, filozofii, tiež históriu, napr. včera večer som si čítal v dejepise kapitoly o situácii v Uhorsku a Habsburskej monarchii v 16. storočí. Pôsobivé čítanie, na škole mi to až tak neprišlo, ale teraz ma to fakt zaujíma. Ale je pravda, že zatiaľ je táto orientácia na realitu namiesto na city len povrchná; povrchnou nebude až vtedy, keď začnem riadne chodiť do školy a plniť si povinnosti bakalaristu.

hviezdička napísal: Ja som na fóre každučký boží deň, čítam všetko, všetci ma veľmi zaujímate, pretože sme všetci na jednej lodi.

Vidím to rovnako.

hviezdička napísal:Vlastne som sa hanbila napísať Vám, že som 19.februára prišla o prácu, takže som doma. Vo firme nemali zákazky, tak nás prepustili viaceré...

Ach, tá kríza. Je mi veľmi ľúto straty Tvojho zamestnania, hviezdička, a držím Ti pevne pršteky, aby Ti pohovory už vyšli a našla si si uspokojujúcu a dobrú prácu.

hviezdička napísal:Dnes je všetko celkom iné, ja bez práce neviem žiť, doma stále upratujem a napríklad včera som celý deň s priateľom spolu pokladala mojej tete plávajúcu podlahu...

Rozumiem Tvojej nepohode byť bez práce, lebo ja mám bohaté skúsenosti s nudou a niekedy z toho šaliem. Ale na druhej strane Ťa aj veľmi obdivujem, že keď sa nudíš, veľa toho porobíš okolo domu. Ja som nielenže unudený, ale aj lenivy, lebo práce by sa našlo kopec okolo domu (v izbe mám bordel jak po výbuchu), ale nechce sa mi. Hanba mi.

hviezdička napísal:Teraz mám výborné lieky nastavené, takže celkom fajn, len keby prestalo pršať.

Aké berieš lieky? Ja som spokojný s tým antidepresívom Escitil 10 mg. Lieky mám nastavené dobre, ak mám fungovať v remisii. To je správne. Len škoda, že mám takú obmedzenú tvorivosť, inteligenciu a tiež že sa mi nedarí vôbec schudnúť, keď beriem ten risperidon aj depotne, aj perorálne. Hm. Ale inak fajn. A ten Escitil je super, pomáha mi vyjasňovať náladu a mať viacej šťastnejších dní. Horšia je však situácia s nudou, už ma nebaví žiadna hra, na wikipédiu sa neviem dobre sústrediť a do školy sa mi pripravovať moc ešte nechce.

Plne súhlasím, aby prestalo pršať. Som z toho počasia už strašne vyšťaveny, otrandženy. Stále sa mi chce buvať a nič nerobiť. Som teraz v týchto dňoch jedna veľka lemra.

Takže toľkoto slov som mal na srdiečku k Tvojmu príspevku. Vďaka Ti zaň. Ahoj.

Ahoj Matej, ahojte ostatní. Ja si myslím, že na prácu sa momentálne vôbec necítim. Mám problém vydržať v škole, teraz som na nových liekoch Abilify 10 mg a stále nie som v remisii. Stále ma prenasledujú moje psychotické myšlienky. Doktorka mi povedala, že do dvoch týždňov, čo bude 20. mája, mal by sa účinok lieku prejaviť, zatiaľ to tak necítim. vo štvrtok 19. mája pôjdem ku psychiatričke na kontrolu po dvoch týždňoch, dúfam, že sa dovtedy nejako stabilizujem. A o učení ani nerozprávam... Vôbec sa mi nechce nič učiť, ťahám sa len silou maminej vôle, ktorá mi teraz veľmi pomáha. Na vysokú školu nemám ani pomyslenia, čo sa môj ujo čuduje-nevie nič o mojej choreobe. Ja by som sa po ukončení školy aj chcel zamestnať. Na internete som čítal, že invalidní dôchodcovia, ktorí začínajú pracovať majú nárok na nejaký štátny príspevok pre zamestnávateľa za vytvorenie pracovného miesta. Ak by to bolo možné-to si zistím po maturite, tak by som sa zamestnal u mojej sestry. Pravdepodobne jej budem robiť nejaké ekonomické práce, ale musel by som ten príspevok z úradu práce dostať, lebo sestra by na mňa nevyrobila. A ostatné uvidím, čo mi život prinesie. Neviem, ako by som zvládol prácu u cudzieho zamestnávateľa. V prvom rade sa musím stabilizovať a dostať sa do dlhšej remisie. Som rád, že ste ma povzbudili ku mojej maturite, už keby bola za mnou... Takže asi tak... Majte sa krásne, Váš kamarát Robo.