Ako sa dnes máš? 2

Matej Skalík napísal: Prepadávam sa do čoraz väčšej beznádeje a zúfalstva. Normálne cítim vnútri v psychike, ako kolabuje, rúti sa, odumiera tomuto svetu, i všetkému.

Hmm. To môže byť aj otázka čo robíš počas dňa.

Jednoducho sebarealizácia.

Počas dňa sa môžeš zaoberť:
- A) činnosťami, ktoré nevyžadujú žiadnu námahu a sú práve pre spomínanú ľahkosť vykonávania populárne (pozeranie TV, ležanie, sledovanie filmov, "ničnerobenie", browsovanie, zamýšľanie sa...)
- B) činnosťami, ktoré vyžadujú námahu (štúdium, čítanie ťažšej literatúry, koníčky, šport, pomoc v domácnosti, upratovanie, práca na záhrade, práca ako taká...)

A) je ľahké, ale nenaplňuje - výsledný efekt je zlá nálada, skľúčenosť...
B) napĺňa, je zmysluplné - výsledný efekt je pocit vykonanej práce, spokojnosť

Neviem, či toto súvisí práve s tvojimi pocitmi, ale u mňa to funguje, ak sú tvoje negatívne pocity už viac rozrastené navštív práve doktora.

Niekto nevie spinkať že?

Ahoj Lapaj.

Ja som kedysi chodil do supermarketu a prečítal som si noviny, časopisy, bol som tam aj 2-3 hodiny, predavačky frflali a zákazníci mali tiež poznámky, ale mal som ich na háku, doma som čítal knihy...potom som upadol do apatie a už vôbec nechodím čítať do supermarketu, aj knihu čo som si objednal, tak som prečítal 4 strany už ani na seriály sa nedokážem sústrediť, tiež sa cítim vyprahnutý a akosi ma nič nenaplňa...beriem rivotril, citalec....

Ja som sa s tym tiez morila. Ale pomohlo znizenie jedneho AP a vysadenie druheho, i ked doktorka o tomto liecivom zasahu nevie.

Vďaka béčkam mi je oveľa lepšie. Po všetkých stránkach. Včera som 4 hodiny tvrdo makal na záhrade, po veľmi dlhej dobe, potom som išiel s kamarátom na bicykli asi 30km. Vrátil sa s Talianska, ktoré prešiel na bicykli za mesiac, tak mi rozprával zážitky. Dnes som bol v robote. Spravil som zopár opráv, predal bicykel a bolo po práci. Ubehlo to ako voda. Je sedem hodín večer a stále mám veľa energie. Ani ma nič nebolí. Škoda že som to nevedel pred 30 rokmi, že stačí papať veľké dávky béčok, aby som mohol normálne fungovať. Ale som vďačný aj za to, že teraz môžem normálne fungovať. Je to na nezaplatenie.

Lapaj napísal: napr. zacnem citat knihu a hned sa pozeram, kolko mam este stran do konca. akoby ma to citanie vobec nebavilo. to iste je s lustenim krizoviek. vylustim jednu a musim si dat pauzu.

Je to celkom normálne, keby si bol nejaký nadšenec pre určitý obor a mal by si v ňom prečítať knihu a mal by si s tým problém bolo by to iné. Čo je však na tom, keď ťa krížovky, kniha úprimne nebaví. Buď si hľadaj niečo čo ťa chytí, alebo naďalej čítaj knihy po pár stranách - nikto Ťa neženie.

Aj ja mám obdobný problém nečítam veľa, ale keď si to prepočítam: ak by som čítal denne 10strán za rok prečítam 3650 strán a to je minimálne 12 kníh po 300 stranách. Je to málo? Ja to mám rozdelené na činnosti. S každej dobrovoľnej činnosti neurobím veľa, ale keď zoberieš dajme tomu 15 činností za deň po 15minútach máš to cca 4hodiny činnosti. Za rok sa to násobí dňami a to môžeš pre seba urobiť skutočne veľa a ani príliš tvrdosti na seba nepotrebuješ.

Ivan napísal:Niekto nevie spinkať že?

Všimol si si. Trocha mám rozbitý spací režim. Riešim to, zatiaľ chodím spať cca o 2:00. Tým mám však "veselšie" vstávania. Keď sa však musí tak sa musí. Pozitívom je, že večer sa toho dá stihnúť pomerne dosť - vidíš, ešte som aj odpísal na diskusiu. Následne som zaspal ako batoľa.

Neviem aké stanovisko mám zaujať k B-čkam. Viem, že sa dávajú anorexičkám ako doplnok na pribratie a majú vplyv nielen na metabolizmus, ale aj zabezpečujú správny chod nervovej sústavy. Bojím sa priberania. Nie som ako prútik, takže ma trápi každé kilo. Čítal som si tvoj web, je to podnetné.

Lapaj napísal:[i]Ano. zrejme tak nejako fungujem aj ja. nevydrzim dlho pri jednej cinnosti, ale za den ich vystriedam viacero. ja len...strasne mi chyba zapal pre nieco. niecomu sa vasnivo venovat.

Čo chceš nie je ani zďaleka jednoduché ani pre zdravého človeka. Náš kraj je charakteristický výrobnými podnikmi. Zdravý-zamestnaný robia ako robotníci 8 hodín pri stroji. Prídu domov zapnú telku a pozerajú. Neskôr idú spať. Cez víkend štuchnú do domácich prác, nakúpia, pozrú si programy v TV, možno sa preidú pár km po prírode, idú na pivo. To je všetko. Mám známych aj na vyšších postoch, ktorí tak bežne fungujú. Myslíš, že je tam nejaký zápal? Zmysel?

Jednoducho to čo riešiš, nie je nič výnimočné. Potrebuješ len zaplniť čas. Hľadaj preto niečo čo ťa zaujíma. Môžeš napríklad študovať. Navštív miestnu knižnicu a pozri sa v sekcii odbornej literatúry, čo by ťa zaujímalo. Nehambi sa za výber jednoduchšej literatúry, práve tá svojím všeobecným zameraním môže omnoho lepšie ukázať smerovanie tvojho budúceho zamerania.

Hľadanie toho, čo ťa zaujíma je dosť dlhá cesta. Je dôležité sa k nemu postaviť zodpovedne. Keď po rokoch štúdia zistíš, že si "oprel rebrík o nesprávny strom" je ťažšie začať od znova.

Každý máme vlastnú cestu, niekto má všetko určené od detstva, iný sa hľadá po skončení strednej školy, príp. vysokej. Nie je málo aj tých, ktorý svoje smerovanie nájdu až v dôchodkovom veku. Nemálo ľudí svoje chodníčky vyšlapalo bez hľadania a možno ani nezistia, že celý život išli nesprávne.

Ty si spravil krok dopredu - zamýšľaš sa nad tým. Smelo v tom pokračuj, verím že dokážeš postupne nájsť svoju cestu. Máš veľký potenciál už len časový, ktorý hrá pre teba.

Je veľa vecí čo môžeš robiť. Výzvou je stať sa po rokoch odborníkom na určitý smer. Naučiť sa jazyk/jazyky. Začať postupne cvičiť (na začiatok trebárs 10min denne) a postupne pridávať. Písať blog. Tvoriť v oblasti, ktorá je Ti milá...

Spomínam na nedávnu návštevu Nicka Vujicica, beznohého a bezrukého Austrálčana, ktorý svojím postojom dokázal naozaj veľa a nielen to čo bolo v jeho predpokladaných silách, ale aj to čo by nikto ani nepovedal. Tu je článok o ňom. Keď to dokázal niekto s takýmito malými šancami, my máme tiež predpoklady na osobný úspech. Držím palce.

Je 0:42 a ja sa poberám na nočný oddych. Dnes nebol bohovie aký deň. Ráno som zacvakol budíka a keď som následne otvoril oči zistil som, že som si prispal viac ako som potreboval. Mám dosť rozvrátený spánkový režim, tak ma ďalší čas spania ráno nepotešil. Nasledovala bežná rutina. Rýchle raňajky, káva, cigareta, rozcvička...

Som na seba hodne nahnevaný, že mám prehádzané spanie. Keď sa zle vyspíte stojí celý deň za deravú bačkoru. Len sa motáte a chuť do roboty žiadna. A tak som strávil deň. Stál za... , ale povinnosti som si splnil. To je podstatné. Od štvrtka nabieham na nový kvázy job, takže teraz mám trochu "leháro". Trochu mám depku (len trochu), ale v zásade som spokojný a teším sa na zajtrajšok. Zase sú tam naplánované nejaké povinnosti, takže čosi urobím a budem spokojný.

Keď mi je fakt zle spomeniem si na moju prvú depresiu spojenú so sociofóbiou a paranoiou, keď som sa celý roztrasený schovával pod stolom a bol pre mňa problém priísť k oknu, lebo som si myslel, že ma ľudia sledujú aj spoza závesov. Jednoducho, vždy by mohlo byť horšie. Teraz je dobre. Zaujímavé, ako sa niektoré spomienky uchovajú aj po 11-tich rokoch. Je to varovanie minulosti. Zdvihnutý prst. Už sa do toho nechcem nikdy dostať.

Som rád, že pokrok vo vývoji medikamentov pokročil a mne je teraz relatívne dobre. Na pravidelné užívanie a zodpovednosť v tom, som si za tie roky už zvykol. Zo začiatku (asi pred 12-timi rokmi) bol aj toto sakra veľký problém. Spôsobovalo mi to častejšiu návštevu v nemocnici, čo tiež nebolo moc zaujímavé. Teraz už pokročila doba a môj stav sa v zásade 4 roky pohybuje v min. znesiteľných hraniciach. Aj hospitalizácia pred 4-mi rokmi bola skôr pozorovanie ako hardcore liečba. Tak si užívam občas mierne depresie, rozbitý spánkový režim, únavu, niekedy až apatiu, mierny strach... Našťastie to nie je časté. Dúfam, že do budúcnosti sa to minimálne nebude zhoršovať. Teraz sa snažím držať a pozitívne nazerám do budúcnosti.

Držím palce každému, kto to potrebuje, najmä F25-kám. Dokážeme to! Veď čo nám ostáva?
S pozdravom Tuto. Brú...

Lapaj. To že ťa nič nebaví je pri depresii normálne. Je dobré mať zamestnanie, kam človek nechodí preto, že by ho to bavilo, ale preto, že to je z nejakého dôvodu potrebné. Ja chodím do práce preto, lebo mám rodinu ktorú treba živiť a mám pocit, že aj ľudia oceňujú služby ktoré ponúkam. Ja som bol na tom horšie. Nemal som požiadavku aby ma niečo bavilo, taká požiadavka mi pripadala luxusná. Mal som len potrebu, aby ma nič nebolelo. To že človeka niečo baví požadujem za nadštandard, ktorý si ani nepamätám, že by sa mi niekedy prihodil. Napriek tomu si ale snažím zachovať vnútorný optimizmus. Vnútorný optimizmus mi je vlastný,dokonca som si našiel dôvod na tento optimizmus aj v prípade, že by som ostal chorý až do konca tohoto života. Je to všetko o motivácii a tú mám vždy. Keď som videl, že mi druhí nie sú schopní pomôcť, motivovalo ma to k tomu, aby som si pomohol sám. Našťastie máme internet, ktorý nám dáva neobyčajné možnosti pomôcť si. Vidíš, napriek depresii, bolestiam a schizofrénii sa nepamätám, že by som sa niekedy nudil. Ozaj, čo je to nuda?