Ako sa dnes máš? 2

Ivan napísal:Tuto, ty nedávaš pozor.

Sakra, máš pravdu. Dosť sa za to habím.

Samozrejme. Formulka "budem zdravý" je úplne iné kapfe. Ešte raz sa ospravedlňujem.

Aspoň sme dali dobrý návod tým, čo to chcú začať.

Inak uzdraviť sa len pomocou sugescie je skutočne obdivné, ak to vôbec niekto dokáže. Ja sa snažím, ale trochu to flákam. Takže aj výsledok je taký flákačský.

(- niečo som napísal k téme tvojho životopisu, pozri si
Určite si vážim, že sem prispievaš. V akej oblasti podnikáš?)

Sugescia, ak sa robí s vierou a presvedčením, dokáže veľa. Dôkazom sú aj "zázraky" v náboženskom duchu. Veľmi silné presvedčenie môže napomôsť aj ťažko zdravotne chorým (rakovina). Liečba sugesciou je veľmi častou podpornou liečbou v USA aj v západných krajinách.
[left]

Dobré psychické rozpoložene je fajn pri akejkoľvek chorobe. Okrem toho, že odbremeňuje fyzično od ďaľšej záťaže prostredníctvom psychiky, tak vytvára aj príjemnejší psychický stav, čo nie je na zahodenie zbiť takto dve muchy jednou ranou, čo poviete?

Sugescia má zmysel len keď z nej cítite pozitívno. Akonáhle by ste z nej cítili negatívno, prestaňte. Ale to viete aj bezo mňa že?

Tuto, túto stránku robil môj syn, keď mal 12 rokov: http://cykloeva.tym.sk/ to je naša firma.
Minulú zimu som čas v práci zabíjal výrobou tejto stránky http://bicykle.eshop-zdarma.cz/index.php
A teraz mám záujem rozvinúť toto http://elektrobicykle.eshop-zdarma.cz/

Ivan, dobrá práca, aj synátor je šikulka, asi po ocinovi.


Je fakt dobré, že pri tom všetkom dokážeš aj toto. Je to vec, že máš, aj napriek nepriazni osudu, veľkého ducha, odhodlanie, odvahu.

Drž sa, verím, že aj naďalej sa Ti bude minimálne takto dariť.

Synček je šikula po maminke, ona je bývalou učiteľkou matematiky, fyziky a programovania. Po mne moc nie je, pretože radšej prejde 10km pešo než na bicykli a neviem či by vedel nafúkať gumu. Ja mu to nechcem vnucovať keď ho to nebaví. Stačí že vynesie kôš a občas niečo pomôže na záhrade. Nech si užije voľné chvíle podľa svojich predstáv.

A čo sa týka podnikania, fungujem už len zo zotrvačnosti. A veľakrát som sa aj zadrel. Ešte že sa našlo niečo, čo ma aspoň trošku premazalo. V čase zadretia nabehne manželka a čaká, kedy sa zas premažem aby som mohol fungovať. Tento rok to bolo oveľa lepšie s fungovaním ako minulý rok. Oveľa menej som sa zadieral. Zohnal som lepší olej. Posledný model sa volá B3 a B complex. Dobrá značka. Asi ako Wd 40. Mám pocit, že tento posledný model nie len maže, ale aj regeneruje, čo je povzbudivé. Ráno som sa premazával aj staršou značkou, Zeolite a DMSA. Nebojte sa, to nie sú bludy čo tu píšem, to je len moja španielčina, ktorej asi rozumiete, že?

Tuto, ty si ma tu vychválil, ako keby som neviem čo urobil. No urobil. Ale dalo sa neurobiť? Nedalo, na to nemám náturu. Ja robím len to, na čo mám náturu. Ak by som to nerobil, bolo by mi horšie. Ale ďakujem. Pochvala vždy poteší.

Ivan napísal:Tuto, ty si ma tu vychválil, ako keby som neviem čo urobil. No urobil. Ale dalo sa neurobiť? Nedalo, na to nemám náturu. Ja robím len to, na čo mám náturu. Ak by som to nerobil, bolo by mi horšie.

Boli určite rôzne varianty ako sa zachovať. Najhoršou a zároveň nie nečastou mohlo byť "zlomenie sa". Rezignácia je problémom, ktorý sa častokrát rieši aj na akademickej úrovni v súvislosti s pacientami všeobecne. Hlavne v počiatkoch závažnej choroby sa stáva, že sa dotyčný totálne zrúti po stránke motivácie a pozitívneho myslenia. Namiesto napomáhania liečbe svojím postojom urobí opak, a to že sa totálne poddá a často aj uzavrie do seba. Spôsobí tým nielen problémy smerom k stagnácii v stave ale aj zhoršovanie.

Obzvlášť toto platí u psychiatrických pacientov. Tí sú priam precitlivení na negatívne emócie. Práve preto sa u nich bežne vyskytujú liečebné metódy ako muzikoterapia, sugestívna terapia, joga, psychoterapia... Princípom je naviesť na pozitívne myslenia. Veriť v krajšie zajtrajšky. Zlikvidovať beznádej. Najväčšími "špecialistami" ne antipozitívne maslenie sú klinicky depresívny pacienti.

Ty si to riešil inak a podstatne lepšie. Optimizmus veľmi pomáha. Možno keby si to robil inak, tvoja choroba by bola v závažnejších dimenziám. Snaž sa zachovať si tento postoj, patrí k tvojej terapii a je možno účinnejší ako všetky medikamenty dohromady.

No, je štvrtok, a ako-tak som sa už spamätal. Stalo sa mi v pondelok niečo, na čo som veľmi citlivý, takže som skoro s plačom odchádzal. Psychiatrička na mňa nakričala a mňa sa to veľmi dotklo. Bol som tak prekvapený a zaskočený jej necitlivosťou voči typickým schizofrenickým mínusovým symptómom, že som len žasol a nič som nepovedal. Vôbec som sa nebránil. Iba som čakal, kým mi vypíše recepty a už som aj utekal z ambulancie. Veľmi sa tam teraz bojím 4. októbra ísť. Vtedy mám mať ďalšiu včeličku a zároveň kontrolu.

Prezentoval som myšlienky jedného môjho kamaráta, s ktorým chatúvam, ale zároveň sa poznáme aj zo školy. Ten povedal, že moje rezonantné nálady by mohli mať psychotický pôvod, lebo vraj som ja v skutočnosti dobrý chlapec, len - citujem - si veľmi precitlivený, možno vzťahovačný, zle si interpretuješ veci, ktoré sa ťa týkajú, máš pocit, že ti je ubližované a tými nadávkami sa vlastne brániš. Mňa takáto interpretácia môjho správania veľmi oslovila, nikdy som sa nad tým takto nezamyslel, ale uvedomil som si, že fakt si mylne myslím, že mi ľudia ubližujú, hoci na rôznom stupni spôsobovania psychickej ujmy. Mám na mysli časy, keď mám depresiu, lebo vlastne väčšinou len vtedy idem na chat - keď som o.k., tak vtedy robím všelijaké iné činnosti a na chat sa utiekam len ako ku svojim priateľom, ktorých mám jedine vo virtuálnej realite, a keďže vtedy trpím, tak tam idem s cieľom zdôveriť sa. No a občas šliapnem vedľa a dostanem rezonanciu a začne sa urážanie. Strašné.

A ja som to takto prezentoval doktorke, že čo na to povie. Keď som hovoril o vzťahovačnosti, tak na to zareagovala, ako keby to bolo to najdôležitejšie, pritom o to vôbec až tak nejde. Hneď mi zvýšila Rispen z 1 mg na 3 mg, čo už hneď v posledných dňoch poriadne cítiť vždy ráno po zobudení, že vstávam celé dopoludnie, som zdraný, oťapený, zničený. Ťažko sa proste preberám z nočného spánku, trvá mi to aj do jednej obeda, a pritom spať idem normálne, teda okolo desiatej, jedenástej večer.

A potom zvýšila hlas, ale predovšetkým veľmi nepríjemne zvážnela a začala mi hovoriť, že "ja vás nemôžem liečiť to, čo nahučíte do internetu! prečo radšej nejdete do fitka, prečo sa neučíte, neupratujete doma, nezapájate sa do prác v domácnosti, nejde von na prechádzky" a podobne. A pritom mi ukrivdila. Lebo ako hovorím, ja tieto činnosti robím a často, len akurát v čase depresie nemôžem, vtedy mám silné jednak depresívne pocity, a jednak negatívne príznaky schizofrénie, takže ma nič nebaví a nič nemôžem robiť, iba sa nudiť a umierať. A tak idem za svojimi jedinými priateľmi, ktorých mám jedine na internete, a stane sa sem-tam, že keď sa ma dačo dotkne, že sa neovládnem a vynadám dakomu, čo ma následne veľmi mrzí.

Ukrivdila mi. Nemusela byť taká prísna, vážna, hoci až tak nezvýšila hlas, aby to bola naozajstné nahučanie, ale bolo to vážne upozornenie, výstraha, ktorá vo mne vyvolala mimoriadne silnú opozičnú reakciu. Ja som potom cestou domov bol strašne nešťastný, hovoril som, že už nikdy nepôjdem psychiatrovi, že končím s liečbou, že som nečakal, že psychiatrička s PhD. titulom nebude mať pochopenie a cit pre schizoafektívneho pacienta a jeho typické pocity resp. symptómy.

Teraz neviem, čo mám urobiť. Či sa cez to prebrodiť a ísť k nej toho 4. októbra znovu a robiť, ako by sa ma nič nebolo dotklo, akokeby mi neublížila... alebo si nájsť iného psychiatra? Alebo skončiť s liečbou a dať len na hentie vitamíny? Som veľmi smutný z toho, ako sa zachovala.

Viete, ono jej reči boli logické, naozaj v istých veciach mala aj pravdu, ale ten spôsob podania mi ublížil. To ako bola vážna, prísna, s mierne zvýšeným hlasom... autoritatívne. Bez pochopenia a citu. Keby to podala s úsmevom a pokojne, tak by som to bez problémov prijal a išlo by sa ďalej.

Ďakujem za vypočutie. Držím Vám palce. Teraz som už náladovo na tom lepšie, rysuje sa mi možnosť zohnať eliptický trenažér, takže možno začnem aj opätovne chudnúť kardio-cvičením, uvidíme, ako to dopadne. Myslím celkovo, že mi tie béčka pomáhajú, lepšie sa mi spí, paradoxne mám aj menšiu chuť do jedla, zatiaľ čo viacerí ste písali, že by sa z nich mohlo pribrať. Mne zatiaľ akoby znižovali chuť do jedla, viem sa viac kontrolovať. Teším sa. Poraďte prosím, ako sa mám zachovať k tej svojej doktorke. Mám možnosť o tom ešte pokecať na sedení s psychologičkou 29. septembra, tak možno aj tam na niečo prídeme.

Ahoj.

Matej Skalík napísal:Alebo skončiť s liečbou a dať len na hentie vitamíny?

Len to nie, vysadiť lieky. Práve naopak, brať ich ako hodinky pravidelne. B-čka ber ako doplnok.

Mne zmeny v liekoch nezaberali hneď, skús byť trpezlivý.

Napriek negatívnemu tónu, ktorý zvolila Tvoja doktorka mám dojem, že to z tebou myslí úprimne dobre. Vieš aj ona je len človek, dohovie koho tam mala pred Tebou, príp. aká je jej situácia v rodine. Niekedy emócie prevýšia aj nad profesionalitu. V zásade - obsahovo Ti poradila dobre.

Matej, prosim Ta, robis z komara somara. Ved ti nic strasne neurobila, to ta ma stale ofukovat a utlocitne davat pozor, aby nedajboze "nepokazila" intonaciu hlasu? Ona nie je robot s vecne nalepenym chapavym usmevcekom! Tvoja precitlivenost na svoju osobu je extremna, mal by si s tym nieco robit v psychoterapii, lebo prezijes cely zivot s pocitom, ze ti krivdia a budes zbytocne trpiet. Boze, kolkokrat mne povedala psychiatricka-"Mna z teba porazi, ja si asi kvoli tebe nasadim diazepam!" a naozaj pritom kricala a nikdy som nemala tragicky pocit nepochopenia. Alebo ked som si "upravila" lieky, zanadavala si, ze je to v keli a davala mi rozne podmienky. Ale to nikdy nebolo podstatne, podstatne bolo, ze vzdy za mnou stala a ked som mlela z posledneho, tak vymyslela nieco, co pomohlo. Kaslat na to, ze sa vie rozculit, podstatne je, ci vie pomoct. A este nieco z mojej skusenosti: je ovela prirodzenejsie v kontakte s psychiatrom nepouzivat odborny psychiatricky zargon, aj ked ho ovladas. Urcite navodis lepsi kontakt vtedy, ked uprimne povies, ze si sa strasne nastval a mal si pocit krivdy, ze sa ta nieco velmi dotklo, ako ked zacnes hovorit, ze si upadol do rezonancie a vztahovacnosti a podobne. Tym dokazes len to, ze si si precital ucebnicu psychiatrie, ale ludske naladenie sa na spolocnu vlnu ti to neprinesie.
Nechaj svoju hlavu vychaldnut a skus sa na celu situaciu pozriet s nadhladom. Vies, je neocenitelne, ak lekar pozera na pacienta ako na CLOVEKA, a nie ako na subor symptomov a diagnoz vidiac len "negativne schizofrenne priznaky" alebo "rezonantnu naladu". Dobry lekar to dokaze. Ak takeho mas, drz sa ho ako kliest.

Neplac, radsej sa na celu zalezitost vyspi. Uvidis, ze po case ti to uz nebude pripadat take hrozne. Ukaz doktorke, ako sa snazis a uvidis, ze aj ona sa bude snazit. Vie vobec o tom, ze si zalozil toto forum? Pochvalil si sa, alebo jej referujes len neprijemne stranky tykajuce sa tvojej osoby?

Tuto, ty si mi zobral slová z úst. Matej, Tuto má pravdu, bohvie koho mala pred tebou, alebo nejaké rodinné problémy. Je pravda, že lekár, najmä psychiater by si mal zachovať profesionálny odstup, ale aj on je len človek aj keď s titulom PHD. Mňa by sa dosť pravdepodobne tiež dotklo, keby na mňa lekárka vybehla, tiež som dosť zranitelný

Tuto napísal:

Ivan napísal:Tuto, ty si ma tu vychválil, ako keby som neviem čo urobil. No urobil. Ale dalo sa neurobiť? Nedalo, na to nemám náturu. Ja robím len to, na čo mám náturu. Ak by som to nerobil, bolo by mi horšie.

Boli určite rôzne varianty ako sa zachovať. Najhoršou a zároveň nie nečastou mohlo byť "zlomenie sa". Rezignácia je problémom, ktorý sa častokrát rieši aj na akademickej úrovni v súvislosti s pacientami všeobecne. Hlavne v počiatkoch závažnej choroby sa stáva, že sa dotyčný totálne zrúti po stránke motivácie a pozitívneho myslenia. Namiesto napomáhania liečbe svojím postojom urobí opak, a to že sa totálne poddá a často aj uzavrie do seba. Spôsobí tým nielen problémy smerom k stagnácii v stave ale aj zhoršovanie.

Obzvlášť toto platí u psychiatrických pacientov. Tí sú priam precitlivení na negatívne emócie. Práve preto sa u nich bežne vyskytujú liečebné metódy ako muzikoterapia, sugestívna terapia, joga, psychoterapia... Princípom je naviesť na pozitívne myslenia. Veriť v krajšie zajtrajšky. Zlikvidovať beznádej. Najväčšími "špecialistami" ne antipozitívne maslenie sú klinicky depresívny pacienti.

Ty si to riešil inak a podstatne lepšie. Optimizmus veľmi pomáha. Možno keby si to robil inak, tvoja choroba by bola v závažnejších dimenziám. Snaž sa zachovať si tento postoj, patrí k tvojej terapii a je možno účinnejší ako všetky medikamenty dohromady.

Tuto, pekne si to napísal. Inak som si toho vedomý, preto sa tak správam. Ak by som sa tak nesprával, tak behom krátkeho okamžiku je po mne. Takže mám len dve možnosti. Buď sa tak správať, alebo sa zabiť. Zvolil som si jednotku.