Ako sa dnes máš? 2

Netreba sa porovnávať s ľuďmi,čo hltajú knihy,či vylúštia more krížoviek,v súčastnosti si myslím,že zdraví ľudia menej čítajú knihy,vačšina zamestnaných si prečíta tak akurát niečo z netu a pozerá TV.Načo sa porovnávať s ľuďmi čo hltajú knihy,či lúštia more krížoviek.Robota je v súčastnosti dar,preto že sa za ňu dostávajú peniaze a nie každý ju má.No ešte aj teraz je kopec zdravých ľudí ktorým sa robiť nechce.Viem čo je to nemať prácu zo zdravotných dôvodov.Stretla som sa s množstvom ľudí,ktorí si myslia,že duševne chorí sú leninví robiť,no jediné,čím môžem potešiť ľudí,čo nemajú robotu zo zdravotných dôvodov je,že za 20 rokov,čo ja sa liečim,prešla spoločnosť aspoň akými takými zmenami vo vnímaní duševných problémov.Dnes už aj herci a speváci otvorene o nich rozprávajú.Kedysi to bolo tabu.No a dar je samozrejme ako tu niekto spomínal,keď niekto môže robiť to,čo ho baví a sa tým aj živiť.Dokiaľ som sa nemusela živiť sama,obviňovala som našich aj lekárov,že mi dali dôchodok,no až keď človek je naozaj odkázaný sám na seba zistí,že je dobrá každá koruna.Po voľbách je u nás napatá situácia,ľudia závidia dôchodcom čo berú dôchodok a robia.Nikto z nás nevie čo nás ešte čaká.Preto by sme si mali vychutnať každý deň,čo sme tu,lebo ten druhí môže byť aj horší.

Nikto z nás nevie čo nás ešte čaká.Preto by sme si mali vychutnať každý deň,čo sme tu,lebo ten druhí môže byť aj horší.

Nie je umenie si vychutnať deň pokiaľ vám chutí. Umenie je "vychutnať si ho" pokiaľ vám nechutí. Je to ako vychutnať si jedlo, ktoré vám nechutí. Ja si dni nevychutnávam, pretože nemajú najlepšiu chuť. Skôr sa snažím ich neutralizovať, tak ako sa snažíte neutralizovať chuť jedla, ktoré vám nechutí.

Zaujímavý film o rakovine http://rakovina.wgz.cz/liecba-rakoviny-z-vnutra

Ahojte dávno som tu nebola, mám sa tak všelijak, furt robíme okolo domu. Som z ludí ktorých stretávam dosť deprimovaná. Zistujem, že ľudia sú zlí a byť k nim dobrý sa nevypláca. Každý každého odžubuje ako sa len dá.
V poslednom čase ma ani nič nebaví, neviete niečo poradiť na povzbudenie. Aj ked začnem niečo robiť, vydrží mi to nejakých 5 minút a potom sa mi už nechce, nebaví ma to. Na budúci týžden sa chystám k svojmu lekárovi, lebo mi dochádzajú lieky.

Ahojte kamaráti. Dlhšie som nič nenapísal, ale nezabudol som na Vás. Minule som bol na kontrole pri mojej psychiatričke, povedal som jej, že už dlho dlho nič a že som potom počul-nakoniec nepočul, iba som si to myslel-že ma ľudia ohovárajú. Potom znovu dlho dlho nič a pred polhodinou som počul, že ma zas niekto ohovára-hovorí o mne nepravdivé veci. Ihneď som sa išiel "natabletkovať" večernými liekmi a už mi je lepšie. Dnes mama bola pri sestre odniesť úlhohy zo školy synovcovi, lebo nebol pre chorobu v škole a zajtra už do školy pôjde. Ja som s mamou ku sestre nešiel, lebo som sa bál a hlavne som si namýšľal, že stretnem ľudí, ktorí sa mi budú pôsmievať, ponižovať ma, ohovárať ma a podobne. Radšej som išiel na druhý koniec mesta na sídlisko Mier ku mojej druhej babke-otcovej mame. Teraz, keď som absolvent strednej školy sa do centra mesta nebojím chodiť hlavne ráno a doobeda, keď sú ľudia v práci, žiaci a deti v škole. Ak mám ísť ku sestre v piatok večer, tak už mám strach, že mi niekto psychicky ublíži. Myslím si to preto, lebo sestra susedí s bývalým kinom Tatry. v ktorom je ale už kino-tatry-klub-klub, kde sa chodia mladí zabaviť a popíjať pivo, fajčiť cigarety a podobne. Ja mám z takých divokých rebelských-frajerských ľudí strach a aj keď sa smejú, tak si myslím, že zo mňa. Teraz som evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Hľadám si prácu na internete, letákoch a podobne. Pripomeniem, že bývam v meste Spišská Nová Ves a som ochotný v budúcnosti dochádzať do práce do mesta Poprad, je to od nás 26 km.Mal som v Poprade zopár pracovných pohovorov, povedali mi, že ešte sa mi ozvú a potom uvidím, že čo s tým bude ďalej. Tie pohovory som si našiel na nete. A minule som našiel taký, ktorý ponúka prácu mne primeranú a na pohovor treba ísť do mesta Košice-čo je rýchlikom z môjho mesta 75 km. Pôjdem na ten pohovor a potom Vám napíšem, ako som v metropole východu v Košiciach dopadol. Pýtal som sa psychiatričky na kúpele Vyšné ružbachy a tá mi povedala, že žiadosť na kúpeľnú liečbu môžem dať napísať hocikedy a ja ju dám obvodnej lekárke vypísať vo februári, lebo do kúpeľov sa chcem dostať na skorú jar, alebo v hlavnej sezóne-cez júl, august. Ktovie, či už vtedy budem robiť, lebo žiadny zamestnávateľ mi na kúpele 21 dní-teda dovolenku jednoducho nedá. Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Skúšali ste si pomáhať sugesciou, budem zdravý, budem zdravý, budem zdravý? A úsmev na zvári k tomu ?

Ivan napísal:.. si pomáhať sugesciou, budem zdravý, budem zdravý...

Ono by sa to zdalo ako naivné, pomáhať si sugesciou. Avšak vyššie formy sugerovania spojené napr. s meditáciu, relaxáciou príp. autogénnym tréningom zmysel majú.

Uviedol si formuláciu: "budem zdravý". Poviem Ti, že táto zaručene nikomu nepomôže. Omnoho lepšie je niečo v zmysle "ozdravievam", príp.: "z hodiny na hodinu som zdravší a zdravší".

Problém je, aj, že formulácia "ozdravievam" je príliš všeobecná. Sugescia viac zaberá na konkrétnejšie problémy napr. "zo dňa na deň som veselší", "lieky mi zaberajú dobre a cítim sa čoraz viac skvele" ...

Samotnú problematiku sugescií preberá hlbšie kniha "Realizace" od G. Gujerstama švédskeho profesora psyvhológie. Jednoduchou formou podáva poznatky v oblasti sebezdokonaľujúcej aj pomáhajúcej sugescie. Možno ju nájdete aj v knižnici. (vydané v Eko-konzult, 2001) Viem, že je cenovo dostupná, ale po 9 rokoch si fakt nepamätám, čo stála.

Priznám sa, že autogénny tréning (určitou mojou formou) teraz trochu flákam, ale keď som to potreboval, výsledky boli.
...

Ahojka1 napísal:Aj ked začnem niečo robiť, vydrží mi to nejakých 5 minút a potom sa mi už nechce, nebaví ma to.

Nevadí, určite aktivity nevzdávaj, aj keď vydržíš len 5 minút. Jednoducho sa zmier, že to neskôr bude lepšie. Teraz však pracuj s realitou, že zvládneš len 5 minút aktivity. Ak dokážeš fungovať takýto čas v aktivite, vôbec sa tým netráp a daj si prestávku a potom zase rob niečo 5 minút iné. Potom sa trebárs vráť k načatému. Nerieš, čo nedokážeš, omnoho viac Ti prospeje sústrediť sa na skutočnosť, čo dokážeš. S toho vychádzaj. Nekôr si pomaličky pridávaj záťaž... 5min, 6min, 10min, 20 min... Postupuj po malých krôčikoch. Nie si nikým bitá za to, že to neide. Zvoľ si vlastné tempo napredovania.

Uviedol si formuláciu: "budem zdravý". Poviem Ti, že táto zaručene nikomu nepomôže.

Kúrnik, a mne pomohla. Asi som výnimka. Alebo že by neexistoval univerzálny recept a každý si má nájsť takú formulku, ktorú vníma ako dobrú? Inak sugesciu beriem ako jednu zo zložiek pomoci.

Ivan napísal:
Kúrnik, a mne pomohla.

Zvláštne. Súhlasil by som s tým, keby si skutočne bol zdravý a potrebuješ sám seba o tom presvedčiť. Keď si však chorý udávaš v sugescii smer tvojho snaženia - zlepšenia.

V sugescii sa dá všeličo, len nie klamať sám seba a to vedome. Ak je niekto chorý, nemôže sa klamať, že je zdravý, jedine, že by zdravý bol. Chorý sám seba nemôže presvedčovať, že je zdarvý, lebo to podvedomie nepripustí. Vedomé klamanie Ti nepomôže.

Podvedomie pripúšťa postupnú zmenu. Možno pomoc Tvojej sugescie "som zdravý" funguje len na teba. Neviem si však predstaviť Tvoju silu viery, ktorá dokázala presvedčiť podvedomie, že si skutočne úplne v poriadku.

V tvojom špeciálnom prípade pravdepodobne ide o silný placebo efekt, keď je postihnutý silne presvedčený o extrémnej účinnosti podávaného lieku resp. "cukríka". Potom však, nech by si si opakoval akúkoľvek formuláciu, tvoje "liečenie" by nepochádzalo s filozofie sugescie, ale práve so spomínaného placebo efektu.

Možno si práve ten šťastný typ, ktorému placebo efekt dokáže zabrať aj vlastným pričinením. Potom je však veľmi diskutabilné podávať svoju liečbu ako radu aj druhým. Niektorí, nemajú tú zázračnú schpnosť zisku s placebo efektu, jednoducho potrebujú skutočnú liečbu a nestačia im len "hašlerky".

ZÁVER: Patríš k skutočne tým šťastnejším, ktorý sú schopní samoliečbu povýšiť na schopnosť uzdraviť sa. Drž sa toho.

Tuto, ty nedávaš pozor. Sugetívna formulka nebola "som zdravý" ale "budem zdravý", a v tom prípade všetko čo si napísal v poslednom príspevku je len dôsledkom toho, že si si nepresne uvedomil čo som napísal. Tvoja formulka bola "ozdravievam". To je už priebežný stav uzdravovania. Formulka "budem zdravý" je perspektíva, presvedčenie, sebavedomie, istota, je to stav budúci, je to odhodlanie, nie je to ešte priamy priebehový stav uzdravovania sa prostrednictvom psychickej potencionalizácie sugesciou k uzdraveniu, ale je to počiatočný stav nastavenia na stav zdravia. Ale nemám nič ani proti formulke "ozdravievam", ak niekomu vyhovuje viac. Osobne si myslím, že nemáme takého silného ducha, aby sme sa dôkázali uzdraviť len prostredníctvom sugescie. Sugesciu vnímam len na doplnenie optimizmu.

Placebo efekt pomáha len tam, kde je zdravie závislé len na dobrom psychickom rozpoložení, a to nie je môj prípad. Ja som sa snažil o placebo efekt u všetkých liekoch, keď to ale nezaberalo, prestalo ma to baviť a pochopil som, že tadiaľto cesta u mňa nevedie. Ale optimizmus je veľmi dobrá vec najmä v chorobe. Uľahčuje ju. Preto som sa u seba postaral o optimistický scenár, ktorý mi vystačí aj po smrti.

Nebuďte sklamaní, keď vám sugescia neprinesie úspech, ktorý od nej očakávate. Nie je všemohúca. Môže pomôcť, ale aj ublížiť, takže ju používajte len natoľko, aby vám neublížila. Čiže s rozvahou. Len ako malý doping. To je môj názor, takto to vnímam ja. Samozrejme so mnou nemusíte súhlasiť, ak máte pocit, že u vás to funguje inak.