Ako sa dnes máš? 2

Tomas, asi mali zamestnavatelia strach, že by si často maródoval alebo prácu nezvládal, ale aspoň na skúšobnú dobu ťa mohli zobrať. To je hrozná doba, diskriminácia duševne chorých uchádzačov o zamestnanie stále pretrváva. Zamestnávatelia nechcú zamestnať duševne chorých, tým potom neostavá nič iné ako byť na sociálke prípadne aktivačných prácach ako som bol aj ja alebo na invalidnom dôchodku. A ty si na tom ako, si na sociálke alebo máš aspoň invalidný dôchodok?

mam plny ID, no povedzme si pravdu, staci dnes 222e, co dostavam, mlademu cloveku?

Tomas, Pokiaľ býváš z rodičmi a z dôchodku prisievaš do domácnosti, tak to ešte ako tak stačí, ale ak už má niekto žiť samostatne, tak je aj problém z toho vyžiť. Ja som z výškou dôchodku na tom podobne ako ty, bývam z rodičmi a prispievam na chod domácnosti, predtým som bol dlhšie na sociálke a aj aktivačnej činnosti a to už som pred uznaním ID bol chorý, a dostával som sociálku a príspevok za aktivačnú činnosť, dokopy to však nebolo ani 4000,-Sk, čo je dosť hrozné keď si predstavím, že z toho niektorí moji kolegovia z aktivačných prác museli vyžiť, je síce pravda, že ešte najakých 1800,-Sk dostávali ako príspevok za bývanie, ale zaplatiť nájomné, jesť a ešte aby čo-to zostalo, no hrôza.

Chlapci a o ten ID ste sami požiadali,alebo to vybavili rodičia,či lekári?Ja som tu už písala,že som do toho vhupla takmer nasilu.No už po štyridsiatke by bol nerozum si ho dať vziať.Som rada,že momentálne som v takom stave,že si možem trochu privyrobiť.Tomas,tie vyšetrenia majú pre Teba veľký význam do budúcnosti,lebo som písala,že vplyv liekov na fyzické zdravie,nie je zanedbateľný.Neviem kde bývaš,ale v menšej firme, bez firemného lekára,by si sa skor dohodol so zamestnávateľom,alebo aj s praktickým lekárom.Dá sa pracovať aj na dohodu.Netreba sa vzdávať.Slnečnica,zdá sa mi,že moc si rýpeš do liečby.Lekárovi je teraz v postate jedno,čo si vyžiadaš.To že Seroqeuel spomaľuje myslenie viac než iné antipsychotiká neviem.Poznám aj babu,čo brala Abilify a nerobil jej dobre.Rozumieš tomu lepšie ako ja,no tiež poznám babu,čo má výhrady ku každému lieku,nemože spávať a s ničím iným sa nezaoberá.V mladosti začínala s depresiou a dnes je na antipsychotikách,ešte staršia ako ja.Mne pred v 26tich naordinovali Haliperidol a musela som byť ticho.Teraz mám pocit,že pacient radí doktorovi,čo má brať.Ty Slnečnca, sa v tom možno vyznáš,no keď psychiatri počúvajú aj ľudí s nižšou inteligenciou,neviem,aký mišunk z toho vznikne.Asi sa vám moc tento príspevok nebude páčiť,no ja už sama neviem,čo si mám o tom myslieť.Psychiatri radi prerážajú nežiadúce účinky liekov inými liekami a pre celkové fungovanie organizmu je určite lepšie brať čo najmenej liekov.Ja netvrdím,že vobec ich nebrať,ale keď mi stačí napríklad antipsychotikum,nebudem si ešte žadať aj antidepresívum,pokiaľ sa to dá.Ja sama neviem,či posobím teraz normálne.Z Risperdalu sa priberá,to vieme všetci,no je podľa mňa silnejší než Seroquel a Solian a mne robil okrem priberania celkom dobre.Oči mi nevyvracalo,len mi behalo obočie,ale to len keď som si vypila,alebo,keď som bola moc nervózna.Seroquel ma niekedy moc vybudzuje,ale mne osobne to nevadí.A spomalené myslenie?To tušim robia všetky lieky.Abilify nepoznám na vlastnej skúsenosti.Ja si myslím,že pri Seroqueli nemám viac spomalené myslenie než pri Soliane,alebo Risperdale.Snažím sa však brať len 300mg,a keď idem do hypománie,tak si dám 450mg.To je všetko,čo beriem.Občas 0,5 Rivotril.V minulost som brala Haloperidol depotne,k tomu orálne ešte aj Lítium,neskor Biston,Orforil a čím bolo viac liekov,tým bolo horšie.Nemyslím si však,to,čo som si písala so Slnečnicou,že by celá moja choroba bola zmanipulovaná.Pamatám si,že som mala strašné haluze.Drogy som nebrala nikdy.Viem,že alkohol tiež nie je neviniatko.No ja som pravá alkohlička nikdy nebola.Tiež pozmám ľudí,starších odo mňa,ktorí nedajú dopustiť ani na depotný Haloperidol,keďže v zárodku ich choroby,nič vhodnejšie nebolo a vydržali na ňom trebars až do šesťdesiatky.Sú na neho tak zvyknutí,že nič iné nechcú.A sú to ľudia tiež vysokoškolsky vzdelaní.Nechcela som týtmto do nikoho rýpať,len som chcela povedať,že nemajte stále výhrady voči liečbe,lebo ideálna liečba ešte nie je, a podľa mńa ani pár rokov ešte nebude.Držím všetkým palce.Ani ja neviem,čo ma ešte čaká

Nechcem,aby moj príspevok vyznel,že som proti liečbe liekmi, a že pacient si má nechať so sebou mávať od psychiatrov.To nie.Keď niekto potrebuje k antipsychotiku stabilizátor,alebo aj antidepresívum,tak ho potrebuje.Nemusí sa v tejto dobe siliť,keď mu je s pridanými liekmi lepšie.Len si myslím,že keď niekto má ísť na skúšky,nie je dobré meniť lieky,lebo na každý liek si treba nejaký čas zvykať a ty Slnečnica,už na to nemáš čas,ako sama píšeš.Moj názor je,že si si mala nechať ten Seroquel 600mg,lebo pochybujem,že na rýchlo nájdete so psychiatrom niečo lepšie.Lebo každý liek potrebuje nejaké obdobie adaptácie s organizmom.

asi ostanem na quetiapine...

Laura, v podstate som ja sám navrhol resp. začal konzultovať s psychiatrom invalidný dôchodok. To už som mal vážnu diagnózu vyše roka a pol ,necítil som sa dobre po psychickej stránke aj aktivačné práce som znášal ťažšie, nevidel som v nich zmysel v tom, že niektorí sa počas nich len flákali a ja som robil a dostali sme rovnakú sumu. V nemocnici boli aj mladší ľudia ako ja, mali menej hospitalizácií 1-2, a boli na dôchodku. Bola to však len otázka času, keby s tým vyrukovala samotná psychiatrička. Rodičia...tak mama mala k tomu neutrálny postoj, otec si nepripúštal moje ochorenie, takže tým nebol dvakrát nadšený, ale keď sa už začalo konanie na dôchodok tak sa s tým zmieril a ochotne bol nápomocný. Čo sa týka predpisovania liekov psychiatrom, tak som nikdy nereptal aké lieky mi psychiater predpísal...uspokojil som sa s tým, ako mi lekár či už ambulatný psychiater alebo v nemocnici naordinovali lieky, antipsychotika mi menili, najskôr leponex, potom zyprexa, abilify a teraz Invega, tiež Seroquel, miesto neho potom qientiapín, a teraz ketilept, rivotril a citalec podľa potreby stilnox.

Laura a u teba to bolo ako s dôchodkom? Ako som už spomínal, psychicky som sa dlhodobo cítil zle a nebol som schopný sústavnej práce, a objektívne to tak aj bolo, psychiatrička by mi inak nedala žiadosť o dôchodok aj keby som sa na hlavu postavil. Je však časť pacientov najmä z rómskeho etnika, ktorý svoju duševnú chorobu predstierajú len aby dostávali dôchodok, ale dlhoroční psychiatri dokážu takéto prípady odhaliť, ja by som sa však na ich mieste hanbil ako pes, nedokážem klamať.

Ahojte kamráti. Igor. Mohol by si mi napísať, že v ktorom meste alebo obci bývaš a v ktorom meste si bol hospitalizovaný? Maj sa krásne, Robo.

Robo, poslal som ti súkromnú správu

Igor. Už som ti raz odpísal, ale musím ešte raz, lebo som text nechtiac vymazal. Môžeš mi poradiť, ako ti napíšem súkromnú správu? Robo.

Robo, klikni na "Zoznam užívateľov", tam sa ti zobrazia mená všetkých uživateľov. Klikni na Igor, potom na contact, potom sa ti zobrazí Sukromná správa: a taká biela štvorcová ikonka, klikni priamo na ňu a už môžeš písať.