Ako sa dnes máš? 2

Robo zistil som ten najjednoduhší spôsob, vyhľadaš si prispevok odo mňa a v modrej štvorcovej "bubline" je pri každom príspevku napísané "Nastavenia profilu", to ignoruj, ale hneď v pravo je ten malý biely štvorček, to je ikona na súkromnú poštu...

popoluska sa uz dlho neozvala

caute, hlasim sa z liecenia v Tatrach. Mam sa super po kazdej stranke

Filipka, na akom liečení si v Tatrách, v kúpeľoch???

Ľudia píšte... nejako to tu stagnuje

v Tatrach? a v ktorej liecebni? ako si sa tam dostala- ake su podmienky? prepac ze sa tolko pytam ale do tatier by som sla aj ja ak by to bolo mozne, mam rada tatry a niekedy nezaskodi trocha zmenit prostredie... (len neviem co by som urobila so svojim psom, chybala by som jej)
a ake tam mate procedury? tak si teda uzivaj ked je tam dobre

som tu s diagnozou prieduskova astma, poslala ma sem moja alergologicka na ustavne liecenie, nie kupele. procedury su inhalacie do nosa i priedusiek, bazen s virivkou, masaze, elektroliecba na chrbticu, liecebny telocvik, parafinove zabaly a podobne...

aha, ja blbec som myslela ze s psych diagnozou. hm no tak astmu si nevymyslim, aj ked isty cas si mysleli ze ju mam.

ja sa akemukolvek "zavretiu" z dovodu psych. dg dosledne vyhybam...

Napríklad v Tatranskej Kotline, ktorá je kúpele aj ústavné zariadenie zároveň, kde sa liečia ochorenia dýchacích ciest. Je však rozdiel byť tam ako v kúpeľoch, kde zaplatíš poriadne mastnú sumu na pobyt, ústavná liečba sa zase berie takmer ako pobyt v nemocnici, takže žiadné vysoké výdavky. Ja som bol v Tatranskej Kotline na kurze cestovného rúchu, kurz vrátane pobytu a stravy bol hradený cez projekt equal z európskeho sociálneho fondu, len tí, čo sa rozhodli zostať tam aj cez víkend si museli víkend ubytovanie a stravu zaplatiť. Kurz organizovala RRA Tatry-Spiš v Kežmarku. Ja som sa o ňom dozvedel v našich regionálnych novinách, a to bývam od Tatier poriadne ďaleko, účastníci kurzu boli z celého Slovenska, podmienka na prijatie do kurzu bolo vyplnenie prihlášky a odporúčanie od ˇuradu práce, prípadne nejakého občianského združenia, ale medzi účastníkmi boli aj malí prevádzkovatelia penzionov. Jedna pani sa rozčuľovala, že úrady práce nezamestnaným nanútili tento kurz, opak bol však pravdou, čo som sa rozprával z ostatnými nezamestnanými, bol problém získať odporúčanie na tento kurz, lebo nebol organizovaný cez úrad práce. Tiež sa o tom kurze dozvedeli z masmedií a samotnou iniciatívou, tak ako ja sme tam išli. Bola dobrá partia, len sme sa museli veľa učiť od 8:00 do 20:00 v kuse, s malými prestávkami na stravu a aj mimo nej, vtlačiť množstvo informácií do hlavy za ten čas a potom z toho urobiť test, tí absolutne najlepší išli dokonca na zahraničný fakultatívny niekoľko dňový výlet, myslím do španielska grátis. Ja som však nešiel, kurz bol skutočne náročný.

Som rada Filipka,že sa máš dobre.Ja mám teraz nejaké výkyvy z mánie do depky.Chcem sa o tom poradiť aj so psychiatričkou,no neviem,či by bolo dobre,keby mi pridala nejaké lieky.Beriem aj dva druhy liekov na tlak,a ešte aj na cholesterol,anopyryn na zriedenie krvi,Zodac proti alergii,takže mám toho dosť.Keď si dám Rivortril,mám z neho depku,hoci ma skľudní.Tá psychiatrička ma ani moc nepozná,je to mladá baba,odkedy zomrela tá moja, striedalo sa to tam,ako na bežiacom páse.Ja si myslím,že do tohoto stavu ma dostalo okolie a pivo,takže asi by som to mala skúsiť bez pridaných liekov.Otec mi zohnal maliarov do bytu,tak to je ďaľšia starosť.
Narobila som na sídlisku,kde naši bývajú reči.S bývalým priateľom som preberala súčastného,tak sa bojím,čo z toho bude.
Igor,ja som bola tretí krát v nemocnici,keď na mňa vyrukovala tzv.závodná lekárka,že si mám vybaviť ID,lebo nemám nárok na podporu ÚP.
Naši sa toho hneď chytili,ako keby to bolo fanj.Mama išla za psychiatričkou v nemocnici,kde som bola pred tým hospitalizovaná a tá jej že vraj povedala,že mám za sebou sedem hospitalizácií a to je jednoznačne na ID.Ja však viem,že boli len tri hospitalizácie. Zo mňa nikto blbaca robiť nebude.Preto si myslím,že ktovie kto zasahoval do mojej liečby,nech to znie akokoľvek paranoidne.Ja viem,niekomu sa nezdá,že by som nechcela dochodok,keď mi ho ponúkajú.Ja som mala však dosť kvalitné vzdelanie na to,aby som živorila na ID.Aj veľa mojich bývalých spolužakov to dotiahlo dosť vysoko.Po štyroch rokoch vďaka primárovi mi dochodok zobrali a ja som ďaľšie štyri roky robila prácu,čo ma bavila.No zosypala som sa, a potom som dostala ID znova.Bol však vyšší než prvýkrát a aj kvoli mojim iným diagnózam sa mu teraz už nebránim.Vie to však o mňe veľa ľudí, a niekedy ma podpichnú,že to ide z ich daní,dokonca aj súčastný partner pár krát naznačil,že mám ID preto,že som bola lenivá.Tým ma vie úplne zložiť,keď si spomeniem,ako strašne som nadávala rodičom,že som invalid.Nebolo to vždy tak,že popri ID možeš neobmedzene robiť.No ani dnes to nie je také ružové,ako sa to v médiach rozpráva s tou prácou popri ID.Prajem Vám všetkým,čo chcete pracovať,aby Vám to bolo umožnené.

Laura, je pre mňa nepochopitelné, že lekárka tvrdila že máš 7 hospitalizácií a pritom si mala len tri, však sa to dá overiť. Nepochopím prečo to robila...
Ja mám dokopy napríklad 6 hospitalizácií. Moja mama má síce len 2 hospitalízácie, ale okrem psychickej dg. má aj nepsychické, obvodná lekárka nesúhlasila s tým, aby sa po dlhodobej maródke vrátila do práce, nesúhlasila s tým ani psychiatrička, obidve už vedeli, že nie je objektívne sústavne pracovať aj ja sám na nej vidím, že sa zmenila a práca teraz by pre ňu predstavovala obrovskú záťaž, cez to všetko jej priznali len čiastočný dôchodok s tým, že pracovať na toho času súčasnom mieste môže pracovať naďalej, keď išla po roku na preverenie, nechali ju na čiastočnom dôchodku, pritom má už viac ako 50. rokov, tak jej to mohli naozaj zvýšiť. Ja som sa po ukončení učňovky zaevidoval na úrade práce a ďalej externe študoval na maturitu, v tom čase som bol na výberovom konaní za čašníka v jednom bare, ktorý je otvorený od 16:00 do 3:00 hodiny, keď som však povedal zamestnávateľovi, že študiujem, nebol ochotný ma uvoľňovať na štúdium, ktoré som mal dva krát v týždni práve v popoludňajších hodinách, musím však uznať, že som bol aj rád, lebo som na tom psychicky nebol dobre a nezvládal by som aj štúdium aj prácu. Keď som zmaturoval a psychicky sami polepšilo , nebolo zase práce, všetci chceli prax min. 3 roky, dokonca ani maturita nezávažila, tak som sa zamestnal na absolventskej praxi a po dosiahnutí veku 25 rokov zase na aktivačných prácach, v 26 rokoch som však ochorel na psychozu, spúšťačom bolo vieš čo, a odvtedy som sa poriadne dokopy nedal, v 27 mi priznali dôchodok, aj objektívne som už nebol schopný ani tých aktivačných prác, ktoré som do uznania inv. dôchodku ledva zvládal a úplne som v nich prestal vidieť zmysel, ani zamestnávatelia na to neprihliadali. Aktivačné práce sú skutočne určené tým, čo už sú pre zamestnávateľov "odpísaný" z rôznych dôvodov.