Naše (samo)štúdium

@Matej,
ja stojím v podobnej situácii, hoci ešte nemám ukončenú jednu školu, začínam uvažovať nad doktorandským štúdiom + právo externe. Uvedomujem si, že je to veľká záťaž hlavne na psychiku a pri nás, chorých, o to viac, ale štúdium je jedna z mála vecí, ktoré ma bavia. To je to, čo chcem robiť, kde sa vidím. Malí chlapci hovoria, že chcú byť policajtmi, hasičmi, ja som na otázku, čím chcem byť, odpovedal, že chcem mať dva tituly pred menom a jeden za menom. Niekto by povedal, že to sa už prejavoval údajný narcizmus. Ale mal som ciele a chcem ísť za nimi. Ak je to tvoj cieľ, tak choď si za ním. Dokonca aj mňa matka odrádza od ďalších štúdií, ale čo reálne zmôže, keď sa ja rozhodnem?
Jednoducho neviem ti dať relevantné odporúčanie, lebo neviem, ako veľmi chceš študovať a rovnako ani neviem, čo taká veľká záťaž spôsobí s Tvojím zdravotným stavom. Dá sa povedať, že teraz si vedieš veľmi dobre vo svojich zabehnutých šľapajách a nechcem, aby sa to zmenilo. Ale zároveň chcem, aby si sa vzdelával. Vždy Ťa v tom budem podporovať.

Prepac, Matej, nechcel som Ti svoj nazor napisat takym tonom. Riesil som este nejake veci, ktore sa netykaju fora a akosi ma to pri pisani trochu ovplyvnilo. Ale ten nazor mam stale. Myslim si, ze by to mohlo byt na Teba vela, kedze mnohokrat Ti byva aj v praci zle, niekedy si zvykol pisat az o "sypani sa".

Matej verím, že urobíš správne rozhodnutie. Za seba nešiel by som už do toho, uvedomujem si totiž svoje limity. Navyše si relatívne v dobrom stave a ja by som sa obával u seba, ako aj u teba, ako by si zvládal stres s tým spojený. 7 rokov stresu by ti nemuselo veľmi prospieť. Hoci externé je relatívne pohodové. Každé štúdium je totiž samo o sebe stresujúce a nezvládame ten stres obaja správne. Mohlo by to ti zhoršiť skutočne zdravotný stav. Vážme si to, že ako na tom sme. Nemáme hlasy, čo pri našom ochorení nie je samozrejmosť a to, že občas nás depresívne rozlady trochu potrápia tak... Rozhodnutie je na tebe, nech sa rozhodneš akokoľvek budem ti držať silno prsty.

Matej,
rada by som ťa podporila v tvojej snahe studovat aplikovanú informatiku. Je to fakt zaujimavý odbor, nielen tým, že jeho absolventi majú dobré uplatnenie a sú financne fakt dobre ohodnotení. Viem o čom hovorím, syn študuje informatiku dennou formou. Baví ho to a tak mu to aj dobre ide. Majú vsak vela projektov, programovania a zahrna to aj vela samostúdia. Ale ako vravim, ak to cloveka bavi, tak mu to nerobi problemy. Myslím, že by si to mohol skúsiť, pretože je dosť možné, že ak to nevyskúšaš, budeš to ´mozno sám ľutovať, že si tú šancu zahodil.
Na druhej strane viem, že si limitovaný svojim zdravotným stavom a je fakt, ako tu písali kamaráti predomnou, dosiahol si už to, že si ukončil VŠ, zamestnal si sa, mas samostatné bývanie. Proste dosiahol si to, čo aj mnoho zdravých ľudí zvláda s ťažkosťami.
Viem, že kazdodenná práca ta neraz vycerpáva a vikend je niekedy aj krátky na rekonvalescenciu, no mozno to nie je práve to, co si predstavujes robit ďalsie roky svojho zivota a ak je uplatnenie v oblasti informatiky tvoj ďalší sen, môzes to minimálne skúsiť. Napriklad aj za cenu straty tohto zamestnania a uplatnenia sa v odbore informatiky. Syn si napr. po prvom rocniku bez problemov nasiel prácu (on ju sice zanechal s prichodom dalsieho semestra, pretoze sme mu priali nech si uzije i studentský zivot, no v praci ho chceli na dlhsie a aj trebars na celý uväzok). Aj teraz si uz ako druhák hladá prácu, ktorú by robil aj popri 3. bakalarskom rocniku a verim, že nebude problem nieco vhodne najst, lebo aj jeho menej vedomostne zdatný kamarat sa uz zamestnal.
Takze tak. Budem ti držat palce, ak sa pre to stúdium rozhodnes, ale zároveň pochopim, ak sa na to nedáš. Predsalen to nebude "prechádzka ružovou záhradou".

Ahojte.

Priatelia, chcem Vám úprimne každému jednému poďakovať za vyjadrenie a názory. Boli názory za aj proti, všetky pohľady mi veľmi pomáhajú a som za ne vďačný.

V súčasnosti sa má situácia tak, že ma už prijali nielen do Nitry, ale na rovnaký študijný odbor aj do môjho rodného mesta. Tu je síce univerzita menej prestížna, ak vôbec, a tým pádom to nemá u potenciálneho zamestnávateľa takú reputáciu. Výhodou by mi však bolo o 200 eur nižšie školné a bezmála ďalších 150-200 eur ročne ušetrených na cestovaní, nehovoriac o ušetrenej psychickej námahe, ktorú by pre mňa takéto cestovanie predstavovalo. Na minulej škole na bakalárskom stupni bolo pre mňa skutočne psychicky najnáročnejšie práve to cestovanie, v tomto prípade do Bratislavy každý deň. Aj preto som asi tak často prerušoval a sypal sa do chorobných stavov, skrátka tieto presuny som veľmi zle znášal. Myslím si, že kombinovať súčasnú prácu a VŠ druhého stupňa na externom som dokázal práve vďaka tomu, že magisterský stupeň som si dorábal práve tu v mojom bydlisku. Ak by som mal znovu ísť kombinovať, tak, vychádzajúc zo svojich skúseností a sebapoznania psychických limitov, usudzujem, že by som mal naozaj zvoliť štúdium tu v rodisku, hoci by aj miestna škola nemala také renomé. Ako sa povie, lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Značne by sa tým zvýšila šanca, že z toho štúdia aj niečo budem mať a že by sa nedostavil jeho krach.

V polke júna by som mal mať zápis tu v rodisku. Ak teda pôjdem študovať, tak v hre je pre mňa už len moje mesto, Nitru nechávam tak. Teraz už len pokračujem v premýšľaní a zvažovaní, či teda ísť vôbec do toho. Zdá sa, že podľa papierov odo mňa nechcú záväzné prihlásenie sa na zápis, skrátka, čo sa týka tejto miestnej univerzity, buď sa na zápis fyzicky dostavím, alebo nedostavím. Teoreticky tak mám čas na rozhodovanie až do polky júna.

Ďakujem Vám za vypočutie, kamaráti. Držme si navzájom naďalej palce.

Držím palce v pozitivnom rozhodnutí

Matej,
gratulujem Ti!

Máš môj veľký obdiv. Naďalej...lebo už aj doteraz si mi bol vzorom, ako všetko pekne zariaďuješ a zvládaš.
Verím, že sa rozhodneš správne, a prajem veľa šťastíčka či už s novým štúdiom, alebo bez.

Ďakujem Vám, Hulk a Anjelik, za Vaše povzbudenia, ste super.

V súčasnom dni sa zrovna necítim na študovanie, resp. neviem, či mi to stojí za to a čo by som tým akože chcel dosiahnuť. Lebo v súčasnej práci a pracovnej náplni, ako aj v pracovnom kolektíve, sa cítim dosť spokojne a naplneno. Je pravda, že občas akoby hovorím iné, ale to sú proste haprovania v mojej afektivite, a nie svedectvá o skutočnom stave veci. Obávam sa, že nevnímam nejakú ucelenú víziu, kde sa vidím v rámci toho štúdia ďalej, postrádam určitú motiváciu dosiahnuť to vzdelanie a vynakladať denno-denne na to tú námahu. Pri filozofii som mal motiváciu skutočne silnú, hoci som tým odborom už potom nebol priveľmi nadšený. Tá motivácia bola stoj-čo-stoj dosiahnuť magisterské vzdelanie a zadosťučiniť tým 11 rokom vysokoškolského utrpenia. Proste ak by som to nezaklincoval, tak akoby všetko to, čím som trpel na VŠ na bakalárskom stupni nemalo zmysel - zmysel som v tom cítil predovšetkým vo svetle ukončeného druhého stupňa. Pri informatike už takéto uvažovanie vlastne nemám, od začiatku, resp. hneď odteraz od prijatia ju vnímam ako "niečo navyše", čo "nemusí byť" a je nadštandardom. Ak nebude, tak sa vlastne nič dokopy defacto nestane. Alebo mám mať potrebu si niečo dokazovať? Alebo niekomu inému? Veru, motiváciu tu nemám ujasnenú, a to najmä jednak vo svetle súčasnej práce, v ktorej som dobre etablovaný na neurčitú dobu, a jednak vo svetle toho, že už čoraz viac akoby potrebujem odpočívať, vypínať, "hrať sa", alebo sa venovať nejakým nezáväzným voľnočasovým aktivitám. Rozhodne mi nie je po chuti znovu ťahať nočné "seansy" do polnoci či do jednej, ako tomu bolo na 2. stupni predošlého štúdia.

Priatelia, berte tento môj príspevok len ako také voľné uvažovanie... zvažujem si akoby nahlas situáciu. Fórum mi v minulosti často pomohlo si vytriediť a ujasniť myšlienky, preto sa tak trošku obraciam k napísaniu príspevku aj tentokrát.

Odnášam si z toho svojho zamyslenia do ďalších dní predsavzatie: zvážiť a ujasniť si motiváciu. Prečo chcem študovať? Čo ma vedie ísť proti inštinktu psychohygieny a namáhať sa v nočných "seansách"? Čo chcem dosiahnuť? Čo chcem mať zo študovania? Aké zmeny mi to prinesie a na základe čoho ich chcem akceptovať, alebo priam privolávať? V súkromnom živote, vo vzťahoch, v pracovnej oblasti, finančnej, spirituálnej.

Zapnem si Word a pôjdem si to tam zodpovedať. A uvidím, čo z mojej snahy o sebapoznanie vzíde. Že či nejakú víziu a motiváciu naozaj nájdem a budem ochotný ju žiť, alebo nájdem v sebe len prázdne neurotické snahy sa niekomu zapáčiť či neurotické túžby po uznaní, a okrem toho dokopy nič viac. To by bolo totiž žalostne málo.

Držme sa!
Nech sa Vám darí, priatelia. Ďakujem za prečítanie.

matej

Matej, ja nie žeby som ti nedoprial inžinierske vzdelanie, ale tých sedem rokov je jednoducho veľa. Keby to bolo tak, že máš bakalársky titul a pokračuješ potom niekde inde dva roky na inžiniera OK skús si to. Tie dva roky života nie sú veľa, ale čo keď príde nejaké horšie obdobie a príde naschvál napr. v 6. ročníku? Ja ti to píšem ako chlapík, ktorý som to zažil. Išlo mi to ako po masle a odrazu posledný 10. semester a krach. Nevedel som sa vôbec sústrediť, to neviem inak dodnes a jednoducho som to nedoštudoval. Ku inžinierovi mi chýbala posledná skúška, ktorú som už nedokázal spraviť. Tá hlava bola už jednoducho strašná. Je to škoda, že nie som ekonomickým inžinierom, lebo som si to zaslúžil. Prístup ku povinnostiam som mal skvelý, ale zakapal som duševne. Dnes mám už len jednu motiváciu a to byť zdravým, čo najdlhšie a robiť preto čo najviac. Kašlať na školu, prácu... Len zdravie!!! Jednoducho chcem si užívať, čo najviac svoj dôchodok. Už som sa s tým zmieril, že som invalidným dôchodcom.

No ono to je vlastne rozdelené na 4 roky bakalárskeho a 3 roky magisterského... čiže teoreticky sa ťahá šnúra 8 semestrov, a potom nová samostatná šnúra šiestich semestrov. Aj to nie je isté, lebo v mojom meste zatiaľ externá forma magisterského stupňa nie je akreditovaná a neviem, či by som bol potom ochotný si to ísť celé doklepnúť do úplnosti do Nitry, a teda cestovať. Zatiaľ zvažujem len tu u nás to štvorročné bakalárske, pri ktorom netreba cestovať a zároveň je aj podstatne lacnejšie. Uvidelo by sa, či by do štátnic otvorili aj magisterské pokračovanie... možno áno. A možno nie. No či už tak alebo onak, Nitra, kde majú aj mgr. pokračovanie, mi už do úvahy nepripadá. Aspoň nie hneď teraz na bakalárskom stupni.

Čo sa týka sústredenia na skúšky, dosť dobre to poznám. Osobne som mal taktiež silné nezvládania štúdia, moje psychoticko-afektívne stavy sa ťahali celé roky (spätne to volám "doba temna", teda obdobie medzi mojím 17. a 25. rokom veku). Vždy, keď už skúškové nebolo možné, alebo som sa nedokázal učiť, som bol nútený prerušiť zo zdravotných dôvodov. Prerušil som celkovo asi 4-5 ráz, prvé bakalárske štúdium som nedokončil taktiež pred štátnicami v roku 2011 a bol som vyhodený (po šiestich rokoch som si už nemohol dovoliť znovu prerušiť, lebo to akademický poriadok už neumožňoval, nebolo totiž možné trojročné štúdium predĺžiť viackrát ako trikrát). Preto som presedlal na podobný odbor, ktorý sa líšil svojimi predmetmi len tretím ročníkom, takže mi prvé dva roky prakticky celé pouznávali, preniesli a až vtedy som si ako-tak spravil toho bakalára (2012), a aj to až v letnom opravnom termíne.

Kupodivu magisterský stupeň, či už rok denného štúdia (2014/15), alebo 2 roky externého štúdia (2015-2017), mi išiel relatívne hladko. Tam sa mi už kognitívne problémy neprejavovali v takej závažnej miere.

Ahoj, priatelia.

Napokon som sa rozhodol zapísať. Bol som dnes na obed, z práce som mal dovolenku. Trvalo to asi hodinu a pol, všeličo sme si povedali, zapísali, vyplnili tlačivá, podozvedali sa rôzne informácie a pomaly sme sa aj pobrali kade-ľahšie. Dnešné zapisovanie funguje vlastne ako predzápis, čiže študentom začnem byť oficiálne až od 1. septembra. Ale prakticky sa už takmer ako študent môžem cítiť. Znovu. Po dvoch rokoch pauzy od promócií si idem rozširovať obzory v nových oblastiach. Mám k ítečkárstvu vzťah, ale rozhodne nie som zbehlý. Budem musieť poriadne zamakať, aby som sa dostal zo svojho levelu "priemerný užívateľ". Ale verím, že ma to bude baviť a snáď mi to pôjde. A keby nie, tak nevadí, skúsil som. Myslím, že to bola Reginka, ktorá písala, že by som nezapísanie sa neskôr mohol ľutovať, že som to aspoň neskúsil, že či je to pre mňa. Nadobudol som v ostatných dňoch pocit, že má naozaj pravdu.

Potrebujem si počas leta poriadne naštudovať informatiku na maturitnej úrovni - mám doma učebnicu z vydavateľstva Enigma a tá je asi na trhu najlepšia pre tento účel. Už som si z nej všeličo prelúskal v priebehu posledných mesiacov v rámci nepravidelných "seáns", keď som mal zrovna chuť. A určite si musím do konca leta zlepšiť angličtinu - mojou slabosťou je spíkovanie, konverzovanie. Čítam a rozumiem písanému a azda aj hovorenému slovu vcelku štandardne, ale hovorenie je u mňa na úrovni základnej školy. Skúsim to robiť tak, že si preštudujem nejaké kvázi-maturitné témy a skúsim ich prerozprávať vlastnými slovami po anglicky. Budem si tu sám pre seba simulovať aj dialógy, vymýšľať fiktívne rozhovory a prerozprávavať čo najviac anglických textov. Proste hovoriť, hovoriť a hovoriť. Verím, že to vie byť cesta. Už v zimnom semestri totiž budeme mať aj angličtinu, takže tam nesmiem prísť s takými biednymi spíkovacími zručnosťami.

Celkovo sa dnešnej zmene vlastne teším a vnímam to celé perspektívne. Trošku vnútri cítim, že som vykročil k niečomu pozitívnemu... tak snáď to potvrdí aj samotný čas v ďalších mesiacoch.

Ďakujem Vám, priatelia, za držanie palcov. Prajem Vám všetko dobré!

matej

Ahoj Matej, držím ti palce a hlavne sa neboj nikoho a ničoho. Študuj a angličtiny sa neboj. Naučíš sa ju. Napr. ja som zložil menšie „štátnice“ z ekonomickej angličtiny na TUKE, napriek tomu, že som mal šesť rokov od ukončenia štúdia na gymnáziu , ktoré boli v písomnej ako aj ústnej forme pred skúšajúcou štvorčlennou komisiou. Tvoj prístup sa mi páči. Tiež by som mohol skúsiť ísť študovať, ale momentálne sa na to necítim. Nemám ani na to, ale tak ja už titul nepotrebujem. Nevidím v tom zmysel, ale časom sa to možno zmení. Preferujem skôr štvorhodinovú prácu v chránenej dielni. Myslím, že by mi prospela viac, ale v okolí nepotrebujú zatiaľ nikoho. Tak ja si budem užívať invalidný dôchodok.