Naše (samo)štúdium

Matej, si super, držím palce!

Ahojte.

Momentálne sa mi nedarí pokročiť s angličtinou. Asi by som potreboval nejaké vedenie učiteľom, som trošku typ človeka, ktorý sa označuje v literatúre ako "follower", teda že potrebujem inštrukcie a dohľad, ťažko sa mi motivuje sám zo seba zvnútra. Tak to má väčšina ľudí vraj a motivačná literatúra proti tomu brojí. Zatiaľ sa mi však túto svoju vlastnosť nepodarilo preklenúť. Aj preto sa nejdem učiť IT-veci sám, ale rozhodol som sa pre reálne akademické vzdelávanie v tejto oblasti, skrátka potrebujem, aby ma niekto viedol. Možno to znie otrasne a ponižujúco, ale ak sa s tým zmierim a nebudem si z toho robiť smútky, tak sa môžem tejto svojej vlastnosti promptne prispôsobiť, a tým pádom to využiť vo svojej prospech, v prospech rýchleho napredovania, pretože už budem vedieť, čo na mňa platí.

Knižky angličtiny mi nejak nezaberajú, skúšam v týchto dňoch rôzne výukové e-learningy na webe. Ich nevýhodou je, že sa tam nedá dobre precvičovať konverzácia... Ale zas ma to viac baví, takže je tu šanca, že sa k tomu dokopem pravidelnejšie.

Vo veci algoritmizácie som urobil pokroky len úvodom do jazyka C, naučil som sa trochu teórie v tento týždeň, nainštalovať compiler a NetBeans IDE, čo sú programy, vďaka ktorým si môžem skúšať programovať v jazyku C. Vytvoril som svoj prvý program v tomto jazyku... samozrejme tradícia hovorí, že prvý program musí byť vypísanie "Hello World!", takže som tento IT-zvyk dodržal aj ja. Dnes mám na pláne implementovať už nejaké vstupy a deklarovanie premenných, prípadne jednoduchá kalkulačka s tými premennými. Na ITnetwork.cz je o tom zdarma kurz, tak som na 3. lekcii, postupujem podľa toho.

Včerajšia "študijná seansa" trvala asi 2,5 hodiny. Ale nie preto, že by som tak veľa študoval, ale nechceli mi fungovať tie spomínané programy pre jazyk C. Hľadal som príčinu a zhltlo to kopu času večer... No čo už, som proste začiatočník. Robím hodinu veci, ktoré by skúsený človek spravil za minútu.  

Vyzerá to, že za mesiac, kým nastúpim na semester, už svetoborné pokroky v angline neurobím, hoci chcem pokročiť aspoň trochu. Pravdepodobne tak budem v škole najslabšie konverzujúci alebo najslabšie spíkujúci študent. Dobrá správa je, že je ten predmet iba za 2 kredity, čo je najmenej zo všetkých tamojších, takže azda to aj učiteľ berie ako menej dôležitý predmet a nebude mať veľké nároky. Z Filozofickej fakulty mám skúsenosť, že učitelia málo-kreditové predmety brali menej vážne a boli povoľní v hodnotení. Snáď to bude dobré...

S pozdravom
matej

Dosť mám chuť sa na tú školu vykašľať. Najmä chvíle, kedy ma trápia mínusy a nedostatok energie, sú silným pokušením, aby som to vzdal. Na rozum mi vtedy behajú myšlienky, že či to vlastne chcem sa takto namáhať, že reku či mi to za to stojí. Ešte som len začal, zatiaľ som v podstate ani prstom nepohol (aspoň čo sa týka povinností udelených zo strany učiteľov) a už sa tým celým cítim vyšťavený a bez chuti vyvíjať na tomto poli zmysluplnú snahu.

Potom ale prichádzajú pravidelne aj chvíle, kedy energiu cítim a kedy cítim aj chuť do činnosti, takže celkovo ani o mínusoch nemôže byť reč. A vtedy cítim v sebe optimizmus, že by som to všetko vedel zvládnuť. A kedy si ani nekladiem otázky, že či mi to stojí za to, alebo nie, alebo či to vôbec chcem študovať. Vtedy som plne orientovaný na činnosť a robím len rad za radom to, čo treba. S minimom komentujúcich, analytických myšlienok okolo toho.

V zmysle uvedených dvoch pólov môjho myslenia sa cítim trošku rozpoltený, že neviem, čo vlastne chcem. Dosť pravdivá odpoveď na otázku, čo vlastne chcem, sa dá vyjadriť tak, že záleží proste od nálady a prípadných mínusov. Hm, ako som uviedol v téme "Ako sa máš", tak budem isté obdobie skúšať bez výčitok piť tie svoje žbrndy, resp. pomáhať si nimi ako svojimi barličkami, "spolukompenzátormi" symptómov popri tradičných liekoch, a uvidím. Budem dúfať, že mi tých zlých stavov azda aj vďaka nim ubudne a pribudne chvíľ, kedy sa cítim mohúcne. A možno by som sa tak na tú školu vedel oveľa častejšie dívať ako na niečo dobré, čo stojí za to, než ako na niečo obťažujúce a "nebaviace", do čoho sa treba namáhavo nútiť.

Ahojte.

Dnes bolo v škole dobre. Prednáška kombinovala algoritmizáciu s konkrétnym praktickým vyjadrením v jazyku C. Prakticky nás táto prednášajúca učí 2 predmety... aj algoritmy, aj programovanie, pričom sa to rozhodla na hodinách prepájať, lebo to úzko súvisí. Zhruba po 3 hodinách som už bol unavený a klesala mi pozornosť, potom som skočil k rodičom na obed, lebo ma mama pozvala, aby som sa najedol cez prestávku u nich. Ich byt je bližšie ku škole než môj, takže aj z tohto pohľadu je to fajn. Poobede som už bol mentálne unavený, ťažšie sa mi sústredilo na prednášanú látku, ale to asi aj viacerým, ktorí sme tam sedeli. Hoci boli aj takí, ktorí čulo reagovali, pohotovo riešili zadania a odpovedali nahlas profesorke. Ja som tam skôr taký mŕtvejší, zašitejší, snažím sa na seba tam nestrhávať pozornosť, nič nahlas nehovorím. Čo sa týka preberaných vecí, dosť ma to aj napriek mojej pasivite bavilo, dá sa povedať, hoci vypracovanie riešenia problému a jeho zakreslenie do určitého algoritmu nie je pre mňa zrovna ľahké. Ale treba trošku potrápiť makovicu a pôjde to, zapojiť závity. Proste si musím znovu zvyknúť rozmýšľať, dosť dlho už myseľ logikou nezaťažujem, preto si mozgovňa odvykla. Takýto druh rozmýšľania som na humanitnej vysokej škole nepoužíval - naposledy som ho aktívne využíval a rozvíjal na strednej. A to je už aj 13 rokov dozadu či koľko!

Takže za dnešok v škole palec hore. Samozrejme, zadaní a povinností okolo toho do budúcej soboty mám navalené tak, že v podstate každý večer po práci sa tu môžem za stolom jašiť s algoritmami alebo matematickými príkladmi. Ale to už asi k tomu patrí. Je to iné než na filozofii, kde som si odsedel 8 hodín prednášky, prípadne si vypočul diskusiu spolužiakov o nejakom abstraktnom probléme a vypracoval za semester zopár seminárnych prác. Toto sa mi zdá celkom iný svet, iný aj kaliber náročnosti, aj celkom iný spôsob študovania. Momentálne to hodnotím kladne, cítim sa k tomu nejak odhodlaný. Verím, že nezostane iba pri slovách...

Držme sa, kamoši!

Ahoj @Matej

Som rád a držím ti palce v profesnom vzdelávaní.
Sám tiež študujem, ale nie v škole, či na prednáškach, školení, či kurzov. Momentálne ma napĺňa oblasť odbornej literatúry - motivačná literatúra - Peniaze, zisk - dosahovanie cieľov

Myšlienky finančného vzdelania:
"pracuj menej a menej, za viac a viac peňazí", z toho plynie pasívny prijem a aktíva. Rýchlo zavod na ktorom bohatneš.
"Nepracuj pre peniaze! Peniaze pracujú pre teba!"

Myšlienky akademického vzdelania:
"Dobre sa uč! Maj dobrý prospech! Budeš mať mnoho príležitostí a skvelú prácu!", z tohoto plynie, že celý život budeš ako na dráhe krysího závodu. Kariérny rebrik, dom, hypotéka, úvery, kreditné karty, refinanc. Kolobeh ako krysí závod.

Nechcem @Matej jak na teba tak aj mňa takto kydať tieto finančné myšlienky, ktoré nemám sám odskúšané, overené praxou, opreté o moju hypotézu.

Len chcem dodať, že sa mi páči životný pribeh a skúsenosti, vedomosti pána Robert T. Kiyosaky, ktorí si zaumienil, že spolu so svojou ženou Kim, nebudú otrokarčt ako zamestnanci nejakého podniku, ale sa stanú v budúcnosti bohatými. Tak ako si to naplánovali a popri tom finančné vzdelávali sa, sa im to podarilo. V súčasnosti sú mladí a bohatý na dôchodku, už od štyridsiatky.

Tento pán vydal niekoľko desiatok kníh a uvažujem, či si niektoré kúpim.

Nuž @Matej držím Ti palce v tvojom kvalifikovanom samoštudiu, verím, že vzdelanie uplatniš aj v živote. Želám a prajem ti veľa príjemných a ľahkých študijných seansi.

Ahoj Hulk.

Ďakujem Ti vrúcne za želania a povzbudenia. Knižky od Kiyosakiho poznám veru, ale mám prelistované zrýchlika len asi dve. Až tak ma to nezaujalo, ale verím, že to má potenciál zaujať, ak si k tej knižke človek riadne sadne a začne lepšie vstrebávať text. Je to v tomto zmysle pre Teba asi dobrá inšpirácia, som rád, že máš teraz obdobie, kedy viac investuješ čas do motivačného žánru. Mne osobne tento žáner veľa v živote pomohol, takže Ti prajem tiež, aby Ťa to priviedlo k dobrým myšlienkam a k efektívnej svojpomoci.

Čo sa týka "otročenia v zamestnaní", ja som osobne typ, ktorý rád pracuje pre iného, resp. pre nejakého zamestnávateľa a firmu. Som typ človeka, ktorý sa v literatúre označuje ako follower, teda človek, ktorý skôr nasleduje iných a pracuje pre iných. Voľakedy som to považoval za svoje zlyhanie, že som taký, ale potom som pochopil, že čím skôr túto svoju prirodzenosť akceptujem, tým skôr sa dokážem prispôsobiť nárokom, ktoré sa na mňa kladú a môžem nachádzať svoje šťastie aj teda v takom niečom, ako je zamestnanie (teda nepodnikanie, nepracovanie na seba). Ak sa to ešte skombinuje s pracovnou náplňou, ktorá baví a pri ktorej sa dostavuje flow, a s dobrým kolektívom, kde sme si navzájom v podstate kamaráti, tak fakt kašľať na to, že som len follower, hlavné je, že to ako otročenie vtedy človek nevníma.

Všetko dobré!

Ahojte, priatelia.

Včera bolo v škole super. Prvé 4 hodiny som mal anglinu, ktorá prešla veľmi dobre, pričom na moje prekvapenie som rozumel asi 95% všetkého, čo učiteľka vravela po anglicky. Nepoužívala priveľa zložitých a vzácnejších slovíčok a jej výslovnosť bola veľmi zrozumiteľná, takže aj preto sa to takto darilo. Mám tam síce na prejdenie vypracovať jednu dlhšiu odbornú prácu na odbornú informatickú problematiku po anglicky z anglických zdrojov, čo si myslím, že nie je hodné jedného kreditu, ktorý napokon za predmet dostaneme. Osobne si myslím, že je taká požiadavka vzhľadom na svoju náročnosť hodná aspoň 2-3 kreditov. A to ešte rozmýšľa, že nám dá nejakú písomku. No z hľadiska toho, či to budem vedieť spraviť a teda predmetom prejsť, tak to vyzerá azda aj dobre, že by sa mi to možno mohlo podariť. Nie je to napokon také, ako som sa bál ešte v lete, že či budem tú angličtinu na škole zvládať. Je tu dôvod na optimizmus.

Druhé 4 hodiny sme mali cvičenia z algoritmizácie a programovania. Keďže som sa v štvrtok večer učil do jedenástej, a potom v piatok od večera do štvrť na tri v noci, tak mi to veľmi pomohlo a dosť som, myslím, vo veci pokročil. Prakticky, keď sme s inžinierkou vyriešili ako trieda algoritmický problém, tak potom som to naprogramoval v podstate bez ťažkosti. V piatok v noci som si skúšal programovať niekoľko algoritmov podľa toho, aký jav sa tým zadaním precvičoval, a šlo to.

Včera po škole som vypracúval dokumentáciu k jednému zadaniu, plus som vytvoril dva programy. Celkovo musím stihnúť čo najskôr vypracovať 5 zadaní z cvičení - každé zadanie zahŕňa dokumentáciu a samotný program. Mám zatiaľ len necelú dokumentáciu k prvému zadaniu a vytvorený program k dvom zadaniam. Zisťujem, že sa mi čiastočne lepšie najprv programuje, a potom dokumentuje, hoci inžinierka nás chce naučiť, aby to bolo naopak, pretože najprv treba vyriešiť problém "na papieri", a potom ho ísť programovať. Som rád, že jedno zo zadaní som vyriešil najprv "v hlave" asi 20-minútovým rozmýšľaním a prechádzaním sa po miestnosti... a potom som ho išiel nakódovať. Ešte keby som medzi vyriešením a kódovaním najprv spracoval dokument, tak by to bolo tak, ako to chce učiteľka.

Učil som sa teda aj včera v sobotu od nejakej piatej do polnoci. Potom som už musel ísť, žiaľ, buvať, lebo noc predtým, ako som naznačil, som spal vlastne sotva 3 hodiny. Ešte teraz som trochu oťapený. Medzitým som pral 3 várky, asi už budú aj suché.

Celkovo som sa do tej školy asi aj zamiloval. Už ako sa čoraz viac ponáram do problematiky, tak ma to viac a viac baví. Dokonca som tieto tri dni, čo som sa trošku viacej učil, cítil pri učení flow. Pri filozofii som málokedy cítil skutočné flow. Zatiaľ teda palec hore. Už si pomaly v priebehu týždňa budem musieť sadnúť k úlohám z matematiky, takže snáď mi vtedy nadšenie neklesne. No, cítim nádej, cítim sa akosi rozbehnuto, že chcem aj tú matematiku nakopať do zadku.  A podmaniť si ju.  

Ďakujem za vypočutie. Prajem Vám peknú nedeľu, priatelia!

Ahojte.

Včera bolo v škole o čosi únavnejšie, než minule. Mali sme základy manažmentu, čo nie je zrovna nosný predmet nášho študijného programu. Doktorka však bola veľmi vľúdna, resp. pristupovala k nám a k svojej prednáške tak, že úplne zohľadňovala, že informácie jej predmetu nie sú pre nás nosné. Takže niektoré veci skrátila, dokonca nás pustila aj skôr. Samotné preberané látky boli vcelku zaujímavé, iba to bolo po fyzickej stránke trošku únavné tam sedieť, lebo to bolo skôr teoretického charakteru všetko. Ale inak palec hore, v podstate ma aj toto určite obohatilo. Asi to možno brať v rámci tohto semestra za akési odľahčenie, aby sme mali aj niečo menej náročné.

K večeru som si spísal do wordu, čo potrebujem vlastne všetko vypracovať a urobiť v rámci jednotlivých predmetov. Je toho slušne dosť. Iste, niektoré veci som už aj začal, ale pomerom k celku je to pramálo. Takže sa musím snažiť asi viac. Tento týždeň som býval ale dosť často akoby paralyzovaný ťažšími náladami a únavami, takže úspešnosť v plnení školských vecí bola nízka, až žiadna. Hľadám si chodníčky, ako preklenúť ťažšie nálady a aj napriek ich pôsobeniu dosahovať výsledky. Zdá sa, že objavenie takýchto chodníčkov predstavuje kľúč k zvládnutiu tej školy. Vzhľadom na to, že mnoho tých psychických zhoršení vnímam fyziologicky (ťažké viečka, zaspávanie, nadúvanie, ľahká bolesť svalov, tlaky v hlave a v očiach, ťaživosť na mimických svaloch, zvesené ramená...), tak si teraz čítam nejaké kapitolky z istej knihy, kde sa autor zaoberá fyziologickými korelátmi zlých alebo depresívnych nálad, pričom ukazuje spôsoby, ako si ovplyvňovaním týchto fyzických korelátov prispieť k zlepšeniu nálady v psychickej rovine (Anthony Robbins - Nekonečná vnútorná sila). Tak snáď mi to pomôže. Lebo naďalej platí, že ja vlastne v skutočnosti necítim nejaký psychický problém alebo reálny psychický stres - vnímam svoju psychickú labilitu a zlé emócie na podklade toho, že sa cítim zle alebo unavene fyzicky. Niekedy mi stačia ťažké viečka, alebo tupé pocity pod očami a tlaky v hlave, a ani sa nenazdám, cítim sa hneď zle aj duševne. Preto spomenuté chodníčky riešenia tých fyzických korelátov môžu byť pre mňa správny spôsob, ako si pomôcť. Včera som sa cítil doma poobede depresívne, neskôr som si na nejaký čas zabehal "na mieste" v kúpeľni, rozbúšil trošku srdco a vskutku sa mi citeľne zlepšil psychický stav. Zrazu som dostal silu porobiť nejaké veci, napr. aj to spisovanie do wordu, čo som spomenul. Mne to tie knižky a obvodná lekárka hovoria od začiatku, že mne najviac pomôže kardio, resp. najmä z neho beh. A ja nie, ja lenivec sa radšej nútim do činiek, z ktorých som potom ťaživý a z ktorých sa mi navodzuje psychická nepohoda. Stavím sa, že som sa cítil v tento týždeň tak nestabilne hlavne kvôli každodenným činkám! Tak mi treba!

Nuž, tak idem podniknúť nejaké kroky, ako veci napraviť a zlepšiť si prežívanie. A ako aj pokročiť vo veci školy. Ešte som ju zatiaľ nevzdal a stále nie je prehratá... naďalej sa dá ešte stále všetko stihnúť. Verím tomu.

Ďakujem za vypočutie, kamaráti.

Ahoj @Matej

Doporučujem ti na miesto behania a zdvihania činok, cvičenie štvorminútová tabata.
Je to cvičenie na činnosť srdca, správne dychanie, teda kondička spojená s kardiom.
4.min Tabata má 8 cvikov, a odborníci doporučujú min. jednu celú Tabatu / na deň. Sú to len 4. minúty! zo života!!

Sám ju cvičím, i keď mám len na prvé tri cviky. Časom budem pridávať ďalšie, až nakoniec zvladnem tabatu celú.
https://youtu.be/1tLT4gtCVPs

Čo sa týka štúdia, nezávidím Ti. Ja mám len SOU bez maturity a to, či by som chcel pokračovať v štúdiu ani nepomýšľam. Bol som zvyknutý na neučenie, čiže za celú strednú školu som doma nemal knižku vôbec otvorenú. Za to v triede, počas prestávok a vyuč. hodín som dobiehal domáce ulohy, ťaháky a tak celkovo.

Odjakživa som nebol študentský tip človeka, škola ma nebavila, ulica ma vítala.
V súčasnej dobe je pravda, že čítam knižky, ale to sú také materiály, ktoré v škole nenajdeme.

Držím ti palce s riadením času, riadením života. Si šikula a máš na to!

Ahoj Hulk (@Hulk DF 365). Ďakujem za rady a povzbudenia. Priznám sa, že na tabatu si netrúfam, hoci možno po troške by to aj šlo, ale zase vo fitku to cvičiť nechcem a doma by som strašne buchotal susedom podo mnou. To behanie na mieste v kúpeľni je ešte ako-tak znesiteľné, mám to tam nejak odizolované, no zase ide pre tabatu o príliš malú miestnosť (fakt len kúsoček podlahy, sprchový kút a hneď vedľa wecková misa ). Ale chcem povedať, že je paráda, že časť z tej tabaty sa Tebe darí cvičiť, klobúk dole. Čo sa týka Tvojho vzdelania, vnímam Ťa ako pravý príklad človeka s takzvanou "vysokou školou života". Máš mnohé odžité, Tvoje vedomosti sú veľmi praktické a mnohé informácie nasávaš už pomerne dlho z rôznej literatúry ako špongia, aby si ich vzápätí nejak aplikoval vo svojom prežívaní, názoroch a spôsobe života. Takže si podľa môjho úsudku človek, ak nie s formálnym vzdelaním, tak určite s rozvinutým a širokým neformálnym vzdelaním. A to často zaváži oveľa viac!

---

Ahojte, všetci.

Dnes sa mi do školy nejak nechcelo ísť, hoci som vstal celkom schopne a opäť na prvé zazvonenie. Iste, šiel som, nepohrával som sa s myšlienkou nejsť, iba som sa pozastavil ráno nad svojimi pocitmi, ktoré víziu osemhodinovej prednášky nevideli nádejne. Opäť raz zložitosť a náročnosť preberaných tém na dnešnom predmete (algoritmy/programovanie) rapídne vzrástla... všimol som si, že to všetko, ako ide semester, je čoraz drsnejší level. Inžinierka nás nešetrila a chrlila informácie veľkou rýchlosťou. Ale aj tak sme nestihli povysvetľovať všetko, takže naozaj platí, ako hovorila svojho času Reginka, ktorá má tuším syna-študenta IT, že je to v mnohom o samoštúdiu, nehovoriac, že na externom dvojnásobne. Osobne som rád tej právnej norme, ktorá rozšírila externé štúdium na 4 roky (Bc.), lebo hoci zaplatím školné o 1 rok viac, máme takto v semestri možno aj o 1 až 2 predmety menej, a tým pádom máme viac priestoru a sobôt, kedy sa vyučujú podrobnejšie niektoré náročnejšie učebné látky. Už aj tak letíme tými predmetmi raketovou rýchlosťou a nechcem si predstavovať, aké by to bolo mať teraz ešte aj viac predmetov v semestri a vysvetľovať všetko ešte nebodaj stručnejšie. Už sa to stručnejšie a raketovejšie fakt ani nedá.

Trochu ma, ako sa hovorí, mrle žrali na tej stoličke. Bolo mi dlho a už som sa potom ani nesústredil. Cítil som určitý malý bolehlav a únavu z toho dlhého sedenia. Ale bol som rád, že hoci medzi mojimi spolužiakmi figurovali jedinci, ktorí fakt vynikali bystrosťou umu a sústredenosťou (pohotovo odpovedali na otázky prednášajúcej, rozumeli algoritmickým riešeniam a podobne), tak väčšina tam bola, trúfam si povedať, takisto nesústredená a unavená ako ja. A boli aj takí, čo niečomu nerozumeli, čomu som ja rozumel, takže ma trošku hrialo pri srdci, že nie som jediný, ktorý všeličo nechápe...    Lebo zväčša bolo počuť skôr tých namakaných, ktorí už majú čo-to odprogramované v nejakých zamestnaniach, ľudia z praxe, ktorí si prišli dorobiť formálne vzdelanie, a pri nich sa niekedy nejeden bežný študent (ako ja) cíti fakt, akokeby bol prijatý na toto štúdium veľmi nešťastným omylom. Heh, a veru niekedy sme tam brali veci dnes akoby z inej planéty, takže som si len išiel oči vyočiť a uši vyušiť.

Teraz dopíjam prvú kávičku, je to môj prvý kofeín dnes. Dám si hneď aj druhú šálku. A pôjdem si prezerať materiály, čo sme to vlastne dnes všetko hovorili. Prípadne si vyskúšam nakódiť nejaké tie príklady, ktorými sme si precvičovali jednotlivé javy. Možno sa neskôr ozvem, že už tomu nejak rozumiem. Tu v pokoji bytíku je to iné, lepšie. Tam na neohrabanej tvrdej stoličke, kde 70% času myslím na to, ako sa príjemnejšie uložiť v tom sede, tak tam je to horšie. Tam sú osobne pre mňa nevýhodné podmienky pre sústredenie. Oveľa lepšie viem veci pochopiť v kľude, sám a v tichu, vo svojom vlastnom tempe a svojím vlastným spôsobom. Ale asi nepíšem nič nové, lebo takéto niečo vie o sebe povedať veľmi veľa ľudkov.

Dnešnej prednáške dávam všeobecne palec hore a známku asi 2+.

Hádam k Tebe Matej, že Ti držím palce v štúdiu a prajem aby si ho bravúrne zvládal. Mne osobne stačí II. stupeň univerzity a veď vieš ako to so mnou neslávne je. Je to výborné, ako zvládaš život s ochorením, a zároveň aj celkovo. Niekedy sa mi mihne myšlienka na Teba v súvislosti s mojou "celoživotnou kariérou". Prirodzene sa porovnávam aj s Tebou a... jednoducho Ty ako človek si inšpiráciu.

Ahoj Tuto (@Tuto). Ďakujem Ti za prianie, držanie palcov a povzbudenie. Myslím si osobne, že nemusíš mať pocity "neslávy" - viem, že si typ, ktorý má snaženie sa a zápasenie s prekážkami v krvi. Veľa dobrých vecí máš už zažité a odžité a určite sa dá pravdivo povedať, že veľa dobrých vecí Ťa ešte v živote čaká a postretne. Prajem Ti v tomto zmysle, aby si im priam odhodlane vykročil v ústrety. Posielam Ti kamarátske objatie... a ak dovolíš trošku sentimentu, mám Ťa rád.

---

Ahojte. Asi len stručne prispejem, lebo nemám moc nového. Pomaličky sa učím, prechádzam materiály. Venujem sa v tieto dni primárne algoritmom a programovaniu. Potrebujem si naštudovať asi 4 prednášky (4 powerpointy, každý asi 50 slajdov). Plus nakódiť tam uvedené príklady, aby som si to v praxi vyskúšal všetko, ako to funguje alebo nefunguje. Ide mi to dosť pomaly, včera večer som stihol sotva 10 slajdov a nakódiť 2 algoritmy. Takže tempo priam vražedné. Ide päť hodín, pokračujem v boji. Dnes sa tomu pokúsim venovať aspoň 4 hodinky. Sám som zvedavý, koľko toho za taký čas stihnem. Musím pohnúť zadkom.

Prajem Vám príjemný večer, kamošky a kamoši.
matej