Ako sa dnes máš? 7

No ty koxo!!! Vás tu teda je... v tomto čase... ja nestíham akosi... prepáčte priatelia. Nelúčim sa, zomrie iba nejaká časť vo mne a musím to prežiť do nedele. Drže mi palce, veľmi si toho vážim. Ahojte!


Jožin

PS: Prepáčte, ani nemám čas ani schopnost ani.. neviem... proste nič aby som prečítal vaše isto krásne príspevky. Ale čoskoro zapnem zello a nájdete ma tam... či už Zello konference alebo Zello dialógy alebo PEER PODPORA.

Ahojte,
ešte je hádam skoro na nejaké vypisovanie toho, čo dnes bolo, ale keďže tradične beztak nič nebude, pochválim sa: Dnes mi z Martinusu už naozaj došla kniha "Jak číst egyptské hieroglyfy - Srozumitelná příručka pro samouky" Takže som happy a večer sa do toho púšťam, teda na zelle sa neobjavím. Je to síce praktické jak neviem čo, ale (snááď) to bude zábava. Teraz už len trojica náhrdelníkov s egyptskými príveskami z Ameriky a moje ďalšie egyptské obdobie môže začať, Stredná ríša Stará ríša je dávno pasé, prvé prechodné obdobie sa, dúfam, blíži ku koncu a privítajme Strednú
Je očarujúce, ako ma Pezinok vždy postaví na nohy. Som po ňom aktívna, činorodá, robím kopu vecí naraz, vracajú sa mi staré záujmy - a keď budem vidieť, že sa to všetko zas prepadá do temnoty, bude to znamenať, že primár a doktor Rakús sa môžu tešiť

Meret a budeš hieroglify vedieť aj písať či len čítať?

Začíname veľkonočné zello!

Ostatným prajem požehnaný večer.
S láskou Jožin

xkrchnav napísal:Meret a budeš hieroglify vedieť aj písať či len čítať?

Ako-tak by som ich potom mala vedieť aj písať. Všelijaké tie vtáky a postavy  Ale už som prešla prvú kapitolu a musím povedať, že ma to bavííí! Takže nateraz by som Ti - samozrejme, stále s pomocou slovníka - vedela z hrobky Senbiho prečítať, ako jeho ka (duši) niekto obetuje prednú nohu dobytka

Ahoj priatelia.

Dnes sa mám zhruba dobre. Aj v predošlé dni, čo som nepísal, som sa mal približne dobre, miestami na 2+, inokedy na 1-. V práci ok, bolo čo robiť, aj ma to vlastne bavilo. Po večeroch som ale nemal moc chuť robiť školské veci, takže som buď chodil skôr spať (teda už pred 21:30), alebo som si čítal voľnočasové knižky. Napríklad mám teraz rozčítanú do Knižnej výzvy na stránke "databazeknih.cz" brownovku "Bod klamu". Som na 8. kapitole zo 133. Otec ma zmiatol tým, že dobrá kniha je vtedy, keď ju čítam a zabúdam pritom na čas. Lenže na takú knihu som ja asi ešte nenatrafil, navyše on obvykle vôbec nečíta knihy, tak možno hádam jeho názor je len taký doplňujúci. Obvykle sa pozerávam na čas a merám si, koľko minút mi trvá prečítať toľko a toľko strán. Ale to ešte neznamená, že ma tá kniha nebaví. Baví, len teda musím vyjsť zo svojej zóny pohodlia a čítať, čo je činnosť, ktorá pre mňa osobne nie je ľahká.

Dnes je deň pracovného pokoja a v pondelok tiež, takže mám 4 dni voľna. Teší ma to. Dnes neplánujem nič extra robiť, skôr len záujmové alebo voľnočasové (nepovinné) aktivity. Čo to presne znamená, ešte neviem naisto.

Čo ešte napísať? Už mi nič nenapadá. Možno len tak všeobecne - nálady zhruba dobre, flush zlepšená, vzťahovačnosť na ulici mierne zlepšená (dalo sa to vydržať). Trochu mám pocit, že som sa stal v robote predmetom rečí alebo ohovárania (u nás kolektív strašne veľa ohovára vo všeobecnosti). To ma v posledné dni dosť mrzelo, ale snažím sa im dovoliť, aby mali o mne zlú mienku. Musím ich reči "pustiť", teda nechať voľne plynúť a dovoliť im ich. Vtedy cítim, že sa od toho oslobodzujem.

Držím Vám všetkým, kamaráti, palce. Fandím všetkým. Prajem Vám príjemné a požehnané veľkonočné sviatky, či už ich oslávite slovenskými tradíciami, alebo duchovne, nábožensky. Alebo obojak. Všetko dobré!

m.

Ahojte bojovnici
dnes sviatkujem v praci, je tu klud a dobra nalada. Trosku ma pobolievaju zuby ale uz 2 tyzdne vydrzim na termin u zubarky, teraz lutujem ze som zanedbal prehliadku a nevidel zubarku skoro 2 roky...ach ta psychiatria. Po 2 ataku som na vsetko kaslal. Teraz je to o dost lepsie ked je praca, konicky a staci aj mala chut na nieco podnikat. Zajtra mam volno a uz planujem ako ho vyuzijem. Drzte sa, hlavne Jozin drzim Ti palce nech uz je vsetko ok.

Ahojte,
u mňa celkovo OK. Vzhľadom na to, že som spal v ranných a doobedných hodinách, tak som aspoň trochu čerstvý. Tým mám aj spánok dosť rozhodený, teda ako kedysi slušne písal Matej, že chaos. Počas noci som mal telefonát od xkrchnava, a tak len dúfam, že aj čosi neskôr pospal. Deň som tak preleňošil, urobil som akp., jedol som len pomenej a pred chvíľou som sa vrátil s nutným nákupom zo supermarketu. Prečítal som a pozrel Meretsegerin blog.

Zdravotne bolo znesiteľne. Fajčil som troška menej, ako obvykle. "Hlasy" na balkóne som mal prekvapivo pomenej. Psychopatológia ako celok dosť dobre.

Myslím na vás všetkých, aby vám bolo cez sviatky fajn, alebo aj lepšie.
S priateľským pozdravom Tuto

Tuto, som rada za Tvoje "fanusikovstvo"


Ahojte vsetci,
tak ja pokracujem vo vecernom studiu hieroglyfov, presla som cca 3/4 druhej kapitoly, na kralovske mena sa pozriem zajtra. Safra, to je nieco paradne, slintam nad tym  A to je okrem blogovania asi vsetko. Poobede som jaksi zaspala v oblahnuti maciek  Co este. Glykemie rozlietane, nedari sa pribrat. Ale aspon po tej psychickej strane bez problemov. Tendencie ublizit si pominuli, depresie ani uzkosti nie su, odstehovali se do Humpolce  Vlastne, ak to mam tak povedat, tesim sa na dalsi novy den.
Majte sa, drzte sa

Ahojte, súpútnici.

Včerajší deň som strávil veľmi pasívne. Prakticky som sa len vyvaľoval a čítal si wikipédiu, tiež som si na chvíľku zahral PC hru a dvakrát počas dňa som si zdriemol. Asi som potreboval taký úplne voľný deň, hoci mi to nerobilo až tak dobre na psychiku - totiž cítil som intenzívnu nudu. Dnes už chcem všeličo robiť, ale uvidím čo presne. Ešte stále cítim potrebu len tak sa flákať. Akonáhle ma to prejde, tak pôjdem snáď robiť aj niečo prospešnejšie.

Už tretí deň mi vyhráva v mysli jedna pesnička, čo som počul v rádiu. Nemôžem sa tej melódie zbaviť. Okrem toho som rozmýšľal nad predmetom rečí, ktoré sa o mne viedli v práci. Totiž zdá sa, že to, čo ma učila motivačná literatúra, a síce že šťastní ľudia majú hovoriť o svojich plánoch, o tom, čo úspešne urobili a čo úspešne ešte len idú dosahovať, pričom sa úplne vyhýbajú negatívnym témam a rozprávaniu o druhých ľuďoch, tak praktizovanie takéhoto postupu moje okolie vníma ako moju sebestrednosť a zároveň ako chválenkárstvo. Dokonca mi bolo povedané, že mám rád, keď mi ľudia ďakujú alebo keď ma chvália.

A tak v súčasných chvíľach rozmýšľam, ako by som ich mienku o mne nejak zvrátil, opravil alebo napravil. Je pravda, že nemám moc sa o čom s druhými ľuďmi rozprávať, tak hovorím väčšinou pracovné témy a spomínam, čo idem akurát robiť alebo čo sa podarilo už urobiť. Nenapadlo mi, že to druhí budú myslieť ako chválenkárstvo. Ale zas mi to príde trošku logické, že je to jedna z možností, ako to môže druhý človek brať, ak sám nevravieva o svojich plánoch alebo o tom, čo už bol urobil. Totiž väčšinou moje kolegyne rozprávajú nie o sebe, ale o druhých ľuďoch, ohovára sa jedna radosť a témou sú klebety. To im dodáva zrejme pocit, že ony sa nechvália o sebe, lebo o sebe hovoria len málo. Ja naopak ohováranie nemám rád a vyhýbam sa mu, a vôbec spomínanie zlých vlastností druhých ľudí pred inými ľuďmi za ich chrbtom považujem za špinenie ich cti. A navyše mám takú vlastnosť, že keď som rozradostený a "šťastný", tak veľa hovorím o tom, čo akurát robím. Totiž pertraktujem práve to, čo ma akurát napĺňa šťastím, a síce daná práca. Šéfka alebo kolegyne to vnímajú ako chválenie sa a vyspevovanie o sebe, čo všetko akože robím suprového. Preto niekedy povedia, že "áno, si šikulka, si super, si jednička". Takéto slová ma privádzajú do rozpakov, no lenže ony to považujú, že to ja akože práveže chcem počuť. Ale v skutočnosti chcem počuť iba "dobre", alebo "fajn, super, skvelé, v pohode". A nie že ja som super - práveže nie ja som super, ale super je tá situácia, že už je vratka hotová, alebo že už je daný mail poslaný. Ja nežiadam o sebe hovoriť, že ja som super, ale poradovať sa so mnou, že už je úloha splnená tak, ako ju šéfka zadala.

Proste je tu konflikt rôznych mentalít, rôznych náhľadov. Neviem, ako by som to riešil. Akonáhle prestanem hovoriť o svojej pracovnej činnosti, tak nebudem náhle nič hovoriť, lebo ja sa s nimi o niečom inom, ako o práci, vlastne nerozprávam. A potom do mňa dobiedzajú, že som ticho, že málo hovorím, a že mi akože niečo asi je. A pýtajú sa "prečo som zase smutný".

Už som aj vravel, že nechcem, aby ma chválili, že reku ja to nehovorím preto, aby som dostal ja osobnú pochvalu. Ale že iba komentujem svoje kroky, niečo na spôsob informovania šéfky o splnení zadanej úlohy. A následnej radosti z toho plynúcej. Možno práve tá radosť a to šťastie, ktoré s tým spájam, im príde ako chválenkárstvo. Lebo oni obvykle sa neradujú z pracovnej činnosti takýmto spôsobom. Možno keby som to povedal sucho a bez emócií, tak by to tak nebrali. Neviem.

Som z toho teda dosť roztatárený a rozmýšľam nad tým. Mrzí ma celá situácia. Lebo takúto mienku o mne u nich nerád vidím a nechcem vyznievať ako chválenkár a človek, ktorý potrebuje, aby ho ľudia chválili. Takéto veci sú totiž proti viere aj proti minimalizmu. Ako byť ale skromný a zároveň nebyť v práci úplne ticho? O čom sa s nimi teda mám vlastne baviť? Veď sú takí odlišní odo mňa. Vedeli by ste mi v tomto niečo poradiť? Máte na toto všetko nejaký názor, kamaráti? Môžete povedať otvorene, čo si o mne myslíte - myslím, že sa ma to nedotkne, skôr ma to práveže môže posunúť v charaktere dopredu. Totiž skúmam možnosti, ako byť skromný, ale nie je to jednoduché.

Vďaka za prečítanie dlhočizného príspevku.
m.

Ahoj Meretseger,
áno, stále čítavam Tvoj blog, páči sa mi ako píšeš. Tiež Ti prajem veľa úspechu nielen v priberaní.
... a čítam Ťa.

...............

Ahoj Matej,
rozhodne si nerob z tej nudy "veľkú hlavu". Makáš v robote, bojuješ so školou. Oddych si zaslúžiš. Držím Ti palce, si chlapík.

..............

Ahojte všetci,
dnes som toho veľa nenaspal, čo podmieňuje celé ráno. Nepripadám si ospalý, ale oťapený. V podstate je to tak aj dobre, lebo nechcem spať počas dňa, aby to nebolo dokola o tom istom v noci. Zdravotne celkom dobre, akp. dokončené.

Myslievam na vás a teším sa príspevkom.