Ako sa dnes máš?

budes potrebovat dvojjadro asi...vies, aky mas komp? viem, divna otazka, no vela ludi nevie, ake komponenty ma dnuka

notebooky zvycajne maju slabu graficku kartu, takze to vidim trosku bledo

da sa stiahnut nejaky diganosticky program...ale to ma cas, kym vyjde diablo, budes mat snad nejaky nadupany stroj, ak nemas teraz uz...

nesledujem diablo, mna zaujima z blizzard hier len ten starcraft ale dobry web je www.diablo3.cz ...

Aha, ok, dik.

Vonku je take pocasie, ze tu vsetci spinkate (vratane mna)

Teraz je už pekne,treba ísť von,nie sedieť celý deň pri PC a hrách.Ja som mala celý víkend sociálnu fóbiu,hlavne preto že, boli sme s rodičmi bratovi gratulovať k narodeninám,predtým som bola sama na pive,tam kde chodí moj druh a mám z toho blbý pocit,že ma budú jeho kamoši ohovárať.Nič zlé som tam neurobila,no to je taký pub kde chodí 90 percent chlapov, a len 10 percent žien,tak to trochu blbo vyzeralo.Potom ma to mrzelo.Aj na brigáde mi to škrípe.Uvidím ako to pojde ďalej.

Priatelia, mám sa tak mizerne. Ani neviem, ako to mám popísať. Jednoducho mi je zle, cítim sa veľmi nesvoj, nepohodlne, úplne nespokojne. Som totálne neschopny, mimoriadne nezrely, malé nezrele decko. Stále mám pocity viny, že sa ľutujem, ale ako sa nemám ľutovať, keď u mňa proste z temperamentu vyhráva vždy srdce nad rozumom, a teda hoci sa chcem riadiť ráciom, napriek tomu vždy rozum prebijú city a ja aj tak skončím pri sebaľútosti??

A potom sa obviňujem, že je to moja chyba, že reku nerobím činy a tak si dobrovoľne vyberám sebaľútosť. Je to vraj moja vina, hovoria výčitky. A teda mi zostávajú len oči pre plač, áno, žiadny chlap, ale plač a smútok. Vina a ľútosť.

Myslel som, že teraz s príchodiacou jarou sa mi zlepší nálada, ale zase sa mi zhoršilo červenanie a sociálna úzkosť. Neviem prečo, veď som sa tak tešil, že bude teplo, a ono sa mi teplo takto vypomsťuje.

Už beriem len 2 mg Rispenu (okrem tej injekcie Risperdalu Consta a Orfirilu). Znížili mi to z pôvodných 5 mg na 4, potom na 3, a teraz naposledy na 2 večer. Malo by sa to teda zlepšiť, aby som dokázal niečo robiť. Ale nepomáha to nejak výrazne.

A tiež mám intenzívny pocit, že mi nikto nerozumie. Môžu za to najmä tie pocity viny, ktoré sú zovšadiaľ len podporované. Iba mamina je taká, ktorá mi pomáha a nevyvoláva vo mne pocity viny, lenže zas psychologička povedala, že ma udržuje v nezrelosti.

Tiež nemôžem zhodiť kilogramy, stále len jem a aj keď som už bol 3krát cvičiť spinning a mám permanentku, chodím každý druhý deň, aj tak som pribral, hoci minulý rok som po troch cvičeniach už mal takmer kilogram dole.

Psychologička mi absolútne nevie pomôcť. Som po tej prvej skúsenosti za to, aby psychoterapiu robili len psychiatri, a nie psychológovia. Tak ako to zastával aj známy neuropsychiater V. E. Frankl. Sedenia mám raz za mesiac (!), čo už samo osebe znamená, že moc sa toho teda neporieši. A ešte aj začala hneď s tým, že môj dôležitý problém, že sa bojím komunikácie s ľuďmi, nevyrieši, lebo vraj súvisí s liekmi, a to riešia psychiatri.

Sila.

Proste sa cítim mizerne. V ničom sa mi nedarí a len si tak poplačievam. Je mi ľúto, že Vás tým obťažujem, ale veď sme si založili toto fórum, aby sme sa mohli otvoriť. Ach. Všetkého je mi tak ľúto. A navyše sa príšerne nudím, ale ani ma nič nebaví, že by som sa k niečomu robiť odhodlal. Je to ťažký pocit.

Mnohí majú ťažké životy, snažím sa už porovnávať práve s takýmito. A nie s tými, čo sú na tom lepšie ako ja. Ale už ani to nepomáha, pretože hoci ma toľké rakoviny, porážky, infarkty, cukrovky, dialýzy okolo mňa usilujú presvedčiť, že sa mám ešte relatívne dobre, príliš sa na aj relatívne dobrý stav necítim. Mizéria, prázdnota, ľútosť, vina, chradnutie, úzkosť. To je to, čo cítim. Viac nič.

Ďakujem za vypočutie. Prajem Vám pokiaľ možno lepší stav než môj. Ahoj.

najdi si inu psychologicku. nevidim dovod preco by mali terapiu robit psychiatri, o co je psycholog "horsi"? aj tak musi mat za sebou psychoterapeuticky vycvik. psychiatri su tu na ine veci. a strach z komunikacie s ludmi a suvis s liekmi? hm. neviem ci to nejaky suvis ma, nie som lekar, podla mna to ma pricinu v psychike ale nevadi. najdi si inu psychologicku, treba hladat, niekedy aj dost dlho. sedenia raz za mesiac? ty potrebujes hadam aj dva krat za tyzden a nie raz za mesiac. v tom s tvojou mamou mala ale pravdu... a nie je to tym ze u mamy mas pocit bezvyhradneho prijatia nech sa deje hocico a pri druhych ludoch sa bojis negativneho hodnotenia?
sebalutostou svoj stav iba zhorsis. okrem toho nie si tragicky hrdina...
a na jar je mnohym horsie, jedna baba co som s nou bola v nemocnici vravela ze ona je tam kazdu jar a jesen. si nahle vystaveny tolkemu svetlu, zrazu sa nemozes schovat do tmy, mozno preto to cervenanie. (a mozno nie, co ja viem...)