Ako sa dnes máš?

Ahojte všetci. Asi pred týždňom som bola na kontrole a ostala som veľmi prekvapená, pretože mi doktorka zmenila lieky a keď som tie lieky hľadala na nete, naďabila som na toto perfektné fórum, ktoré som zhltla celé za pár dní a bola by som veľmi rada, keby ste ma medzi seba prijali, aby som sa tiež mohla s Vami podeliť o moje radosti a starosti, prípadne ak to bude v mojich silách Vás slovíčkom podporiť, povzbudiť a pomôcť, tak ako sa to darí Vám.

Mám 34 rokov a na schizoafektívnu poruchu sa liečim 5 rokov, počas ktorých ma liečili zyprexou, magrilanom, frontinom, efektinom, depakine chrono, mala som aj xanax, na spanie som mala nitrozepam, zopiclon, gerodorm.
No a teraz mam ten nový liek Ketilept, depakine chrono, alventu a vecer rivotril, co je tiez pre mna novinka, ale Vy ho vsetci poznate. A prave na Ketilept sa Vas chcem spýtať, máte s ním nejaké skúsenosti?

ahoj hviezdicka, ketilept je ucinna latka quetiapin co je to iste co seroquel, co beriem ja. spi sa z toho dobre a mne z neho bolo najprv zle- znizuje tlak, ale potom mi zabral a je to v pohode, akurat som po nom pribrala, nie nejako dramaticky ale priberam po nom.

Ďakujem za info slnecnica, troška si ma sklamala tým, že si pribrala, pretože ja som za 5 rokov na zyprexe pribrala 30 kg a doktorka mi práveže povedala, že by mi s novým liekom váha mala ísť dole. Ja ketilept užívam týždeň a zatiaľ v pohode, zle mi z neho nie je, klop, klop. Akurát ten rivotril ešte ma trocha zmiatol, pretože ten mám akože na spanie a pritom ja som doteraz mala na spanie len sedatíva...

Ahoj Hviezdicka, vitam ta na fore. Aj ja uzivam Seroquel a predtym som brala Zyprexu a pribrala som 30 kg, potom mi dala doktorka Seroquel a schudla som asi 20kg. Lenze postupom casu som ich zase pribrala naspat, lebo som si nedavala pozor. Ale psychicky sa mi na Seroqueli polepsilo.

Robo, tebe drzim palce, nech ti to tam vyjde a nech urobit super prezentaciu. Dufam, ze troska pozabudnes na svoje paranoidne predstavy.
Popoluska, tebe zelam, nech sa ti polepsi. Daj vediet.
No a Matej, ozvi sa, ako si dnes dopadol na psychiatrii. Iba daj vediet, ci ta hospitalizovali, alebo nie, ak sa ti nechce pisat.

Ahojte.

Viete, ja som nechcel byť zlý a urážať sa, viem diskutovať a rozumiem kritike. Len ma vytočilo, keď Laura sa opovážila prirovnať psychické týranie môjho otca alkoholika voči mojej mame ku môjmu priateľskému zverovaniu a zdieľaniu svojich pocitov s mamou. Laura, ja som teraz v takej nálade, že mi je veľmi ľútostivo, ale za toto by si sa predsa len mala ospravedlniť, a ak nechceš, tak nechci, nevadí - ja len vravím, že pre toto som sa urazil a vybuchol a začal byť vulgárny. Ostatná Vaša kritika, Tvoja a Filipkinina - to rozumiem a v poriadku, beriem to. Ale nechajme to radšej tak, ja sa posnažím obmedziť to zdieľanie pocitov, ale ona sama hovorí, že "ja nechcem ťa vidieť ako trpíš, a pritom nevedieť čo ti je, chcem, aby si mi to hovoril." Ale samozrejme zaiste nie v trojhodinovom monológu, to chápem. Dobre, považujme to za uzavreté. No ale toto láskyplné objímanie medzi matkou a chorým synom prirovnať k týraniu opitým manželom - to som taký úder naozaj nepotreboval dostať.

Pre tých koho zaujíma, ako som dopadol dnes na vyšetrení:

Prepáčte mi, prosím, že som taký, takpovediac, rozcitlivený, ale dostal som najväčšiu facku v histórii celej mojej choroby. Pani doktorka bola prívetivá a vypočula ma do posledného slova, celú noc som nespal, rozmýšľal som nad vecami a okrem iného som si spísal svoje problémy do desiatich bodov a tie som potom doktorke predložil a vysvetlil. Darilo sa mi pomerne výrečne komunikovať a otvoriť si srdce. Predpísala mi iné AP, a síce Invegu. Napíšte mi, prosím, aké máte s Invegou skúsenosti - zajtra ráno si dám prvých 6 mg. Potom som sa jej opýtal: "Takže na nemocnicu to ešte nie je, však?" Opýtal som sa to zo zvedavosti a z toho dôvodu, že by som hospitalizáciu aj prijal. Ona okamžite hovorila, že: "Ale hej, je. Ja vám pokojne dám odporúčanie a môžete skúsiť nemocnicu, lebo to sú veci na nemocnicu." A tak mi dala odporúčanie a zároveň recept na Invegu, ktorý totižto vypísala pred mojou otázkou. Dohodli sme sa, že skúsime sa popýtať a ak chceme, môžem zostať v nemocnici vlastne hneď oddnes, takže by som Vám tu ani nestihol napísať, že nie som doma. Ale zároveň mi ponechala zadné dvierka, že môžem pokračovať v maródke a skúsiť tú Invegu.

Mne sa taký prístup páčil, cítil som sa pochopený a tie zadné dvierka mi vyhovovali. Nevedeli sme s mamou kam máme ísť, tak sme skúsili ísť na Mickiewiczovu v BA. Že keď už sme v Bratislave, a nie doma v Trnave, tak skúsime sa popýtať a poradiť v tej nemocnici, v ktorej som mal svoju prvú a jedinú hospitalizáciu (rok 2008). Prišli sme na príjem, vyčkali si radu a potom sme prišli teda k tej doktorke na príjme.

Od prvého momentu bolo z nej cítiť, že má zlú náladu. Mame povedala polozvýšeným hlasom, ale dozaista nepríjemným, priam hnevlivým hlasom "Nechajte tie dvere otvorené!" Sadli sme si a začalo sa nie vyšetrovanie, nie poradenie sa, nie citlivé a vľúdne diskutovanie, ale začala sa doslova hádka. Síce sme na seba nekričali, ale to aký ona zvolila hnevlivý, taký ten útočný a nepriateľský prístup, to celé dávalo tej návšteve dojem hádky. Prosím, ja viem, že toto je diskusné fórum a tak sa tu hovoria rôzne názory, ale buďte trochu citlivý ku mne, lebo takúto facku od života som ešte nedostal. Položil som svoje srdiečko na stôl a oni mi ho namiesto očakávaného pohladenia a prijatia resp. ľudského pochopenia uchopili, rozdrvili, rozmačkli, hodili na zem a pošliapali a ešte naň aj napľuli. Hovorila veci typu: "Takže poďme rovno k veci. Prečo, pán Skalík, nechcete byť hospitalizovaný v Trnave? Mňa nezaujímajú vaše interpretácie a čo ste si hovorili s doktorkou. A čo to má spoločné s tým že ja tu mám papier na príjem, ja o tom nemienim diskutovať, máte byť hospitalizovaní a hotovo. Toto som ešte nezažila. To je fakt chaos. A čo si to dovoľujete stáť, keď ja sedím? Ako to že na jednej strane tu mám jasné odporúčanie na hospit. a na druhej strane vám dala ona recepty, že môžete sa liečiť doma??? To mi láskavo vysvetlite. To je chaos. Ja sa s vami nemienim o tom baviť, mňa nezaujímajú, čo si myslíte, ja hovorím o faktoch!" A tak podobne, samozrejme tie vety sú vytrhnuté z kontextu dialógu. No keď ja rozklepany, roztraseny, plačlivy, rozbitý som zažil taký prístup, tak mi padla sánka asi po troch minútach keď stále bola úplne neľudská, necitlivá, vyčítavá, že teda vyberám si ísť domov a chcem Invegu a to proste nemienim, aby ma tu niekto vypočúval štýlom nejakého eštebáka v lágri. Podotýkam vôbec sme nehovorili ani jednou vetou o mojich problémoch, ja rozumiem, že ona len mala asi iba vypísať príjmový papier, ale prečo bola taká necitlivá a nepríjemná? Ja som sa jej opýtal na rovinu: "To prečo ste taká nepríjemná?? Máte proste zlú náladu, je to na Vás vidieť ale nechápem, ako môžete používať taký tón hlasu." A ona povedala: "Počujte, ja chápem, že ste dlho čakali v čakárni..." A mamina v tom skočila do reči: "Nie, to naozaj nemá s tým nič, my sme očakávali, že tu bude veľa ľudí." A ona: "Ja som nepríjemná za to že som si dovolila nahlas sa opýtať na to, čo nesedí??" A ja: "O to vôbec nejde, ja rozumiem že je to netypické, ale ja tu tiež nemám vôbec ani veci aby som mohol ísť rovno na izbu, takže my sme sa prišli poradiť a vy takto na nás pomaly kričíte." A ona: "Takže ste paranoidný, pán Skalík. Ja som vôbec nekričala." A obrátil som sa k mame: "Mamina, veď povedz, Ty si zdravá,.." A doktorka: "Ja viem, vy ste dvaja proti jednému, to tak býva."

A toto jej veľmi zazlievam, lebo moja mamina z toho bola už tiež roztrasená, aká bola nepríjemná, že začala plakať. Mama začala plakať a plačúc vysvetľovala situáciu. A doktorka: "Ja o tom nemienim s vami diskutovať, tu sa nemá čo diskutovať. Tu je papier, odporúčanie."

No a tak sme potom celí psychicky obaja zničení (podotýkam že ani ja ani mama sme vôbec nezvýšili hlas a neboli sme ani trošku drzí), sme chceli odísť a ona nám to umožnila na základe toho receptu Invegy. Vytlačila vyrozumenie že sme tam boli a odišli sme.

Celú cestu na Nivy som slzil a soplil, chcelo sa mi veľmi plakať. Mame som nič nehovoril, ona bola z toho mimo, tak aby som ju netrápil s tým, že ma to veľmi zabolelo, to čo som nám práve stalo, tak som jej nehovoril nič. V duchu tých Vašich názorov, Filipka a Laura. Bol som naopak veľmi pozorný a pokojný a nechcel som nijak dávať najavo nič. Až doma sa otvorilo to, čo sme zažili, lebo tatino sa pýtal, ako sme dopadli.

Takže teraz som doma, pokračujem v maródke a odzajtra beriem okrem iného Invegu. 6 mg ráno.

Ešte raz sa Vám ospravedlňujem za vulgarizmy a prajem Vám užitočné a príjemné diskutovanie na fóre. Tiež vítam hviezdičku medzi nami, vitaj, si náš osemnásty registrovaný člen, veľmi sa z toho teším.

Na záver dám iba jeden smajlík. Lebo len ten popisuje, ako sa cítim.



Ďakujem za prečítanie tohto diskusného príspevku, pretože som sa v ňom zveril s nie zrovna milou skúsenosťou. Ďakujem Vám za "vypočutie". Ahojte. Držím Vám palce.

Prepáčte mi, prosím, priatelia diskutéri, že ešte dopĺňam ten svoj dlhokánsky príspevok z večera. Je jedna hodina v noci, nemôžem spať. Neviem presne prečo, dosť myslím na to, čo sa mi stalo. Ale chcem sa cez to preniesť.

Chcem Vám povedať, že som sa rozhodol už nezaoberať toľko svojím duševným stavom. Využijem to, že si uvedomujem nereálnosť obsahu svojho paranoidného myslenia a svojich intrapsychických halucinácií, a síce takým spôsobom, že ich nebudem riešiť. Jednoducho sú tu so mnou a keď sa ozvú tieto javy, tak nebudem mať z toho ťažkú hlavu, pretože viem, že je to len záležitosť choroby a skutočnosť je inakšia, príjemnejšia. Ani nebudem viesť niekoľkohodinové monológy o sebe, pokúsim sa byť menším egocentrikom a myslieť viac na druhých. Pôsobím na wikipédii ako redaktor, tak využijem voľný čas a pokiaľ mi to dovolí stav, tak by som tam editoval články - mám tam totiž rozpracovaných niekoľko projektov, takže je čo robiť. Alebo Vám nejak pomáhal, povzbudzoval Vás, ak o to bude niekto stáť.

Čo sa týka výnimočnosti, aj tam som urobil rozhodnutie a síce, že odteraz bude moja choroba v úzadí, nebude predmetom môjho premýšľania po celé dni. Budem s ňou žiť potajme, brať poctivo lieky, občas zájsť na kontrolu a byť pokorný, slušný a zdvorilý. Citlivý na druhých, čiže aj na moju mamu, aby som ju náhodou netrápil zbytočne nejakými detailami svojho smútku. Ona našťastie nie je depresívny typ, takže síce vie sa trápiť, ale nevykazuje typické depresívne príznaky. Je to dobrá mama, silná. Priniesla na svet 3 deti, vychovala ich poctivo a dobre, o všetko sa starala a popritom aj pracovala v potravinách. A pritom jej deň čo deň strpčoval život a trýznil ju môj otec. To vydrží toto všetko len silná osobnosť, takže musím si ju veľmi vážiť a pomáhať jej čo najviac, aby som bol dobrým synom, nie chorým synom autistickým (lebo mi napísala doktorka do odporúčania, že som vraj výrazne autistický, ale neviem teda či naozaj, no nebudem to súdiť už).

Áno, nebudem robiť súdy. Ani Vás súdiť, ani Lauru, ani seba, nebudem o sebe rozprávať, že som hlúpy a škaredý. Lebo to sú úsudky, ktoré nepatria do mysle pacienta, ktorý sa postavil voči svojej chorobe ako ku súčasti svojho životného osudu, ktorý vôbec nemusí byť tým pádom zlý a zbabraný. Nejako to už zvládnem a budem sa snažiť z celej sily byť dobrým pacientom, ktorý nerobí problémy ani priateľom na fóre, ani rodičom, ani lekárke. Isteže, môžu prísť stavy, kedy budem trpieť, ale to už vyriešim náboženskou cestou. Využijem to, že som veriaci, a kresťanstvo predsa učí o "povolaní k utrpeniu", ktoré sa dá obetovať a má veľkú záslužnú hodnotu.

Rozumiem, že už tento príspevok svedčí, že sa zase zverujem, a nečiním podľa tých rozhodnutí, ktoré som spomenul. Preto teda prepáčte mi, naozaj sa ospravedlňujem. Mám veľmi plačlivú náladu, ale nie, nebojte, budem v poriadku, nie je to také zlé, nie je to ani úzkosť ani nič neznesiteľné. Iba som sklamaný a trošku ľútostivý. Prepáč, Laura, nemusíš sa mi za nič ospravedlňovať, pokojne píš a pokiaľ môžeš, tak neodchádzaj z fóra, si tu veľmi so svojimi dlhoročnými skúsenosťami užitočná.

No, je pol jednej, neviem, asi nezaspím. Mám si dať nejaké Rivotrily? Neviem či to mám hneď riešiť tabletkami, Laura máš pravdu veľkú v tom, že sú aj prirodzené smútky a toto teraz je môj prirodzený smútok. Proste si to musím odsmútiť. To nevadí. Ráno možno už budem plný úsmevu a prihlásim sa Vám s nejakým pekným smajlíkom.

Držte sa. Som rád, že toto fórum funguje, že naozaj sem chodíte a že ešte ste k tomu aj radi, že sem chodíte. Ďakujem, je to pre mňa podpora. Veľká podpora. Tak prajem krásnu noc, pokojnú. A zaiste aj pekný utorok. Ahojte.

Váš Matej

Prepáč aj Ty Matej.Ani mi to nedošlo,čo Ťa najviac vtedy na mojom príspevku naštvalo.Bola to naozaj blbosť prirovnať alkoholizmus Tvojho otca k Tvojej chorobe.Boli to neuvážené slová.Za alkoholizmus si človek može sám,za chorobu nie,to je jasné.Som dosť citovo otrlá aj vďaka pobytom na Mickiewicovej a vďaka prísnosti mojho otca,ktorý ináč tiež dosť pil, či vzťahu s bývalým partnerom,ktorý ma pod vplyvom alkoholu bijával.Ako som už spomínala,dávnejšie som pila aj ja.Lekári to nazvali príznakové pitie,že pijem,keď sa mi zhorší stav.Aj preto toľko tých hospitalizácií.Na obhajobu mojej mamy len toľko,že to bol v minulosti moj prípad,že som ju netrápila len chorobou ako takou,ale aj popíjaním.Neviem,či sa to dalo v mojom prípade nazvať zrovna alkoholizmom.Som rada Matej,že ma berieš naďalej,ako prispievateľku do tohto zaujímavého fóra.Ináč Tvoje posledné príspevky sú veľmi rozumné.Z tej doktorky si nič nerob,asi viem o koho ide,lebo na ambulancii v spomínanej nemocnici, je len jedna doktorka a jeden doktor.Ak je to ona,je to len jej nemiestny imidž.Ja To tam dosť poznám a tam sa ich hlavne v minulosti, našlo viac takých.

Lapaj, forum je na to, aby sa tu ludia zdoverovali, ci nie? Byt pokorny, usluzny, uctivy za cenu toho, ze vo vnutri budes zurit tiez nie je to prave. Svet nie je len cierny alebo biely, zly alebo dobry. Preto si tu pokojne vylej dusu a rataj s tym, ze sa mozno najdu ludia, ktori budu na tvoje pismenka reagovat.
Co sa tyka nemocnice, jedna mne znama lekarka povedala, ze jedine Pinelova nemocnica v Pezinku lieci " s citom". Byvas blizko, preco ste nezvolili tuto nemocnicu? Ja byt na Tvojom mieste, asi by som isla tam.
Invegu som uzivala cca 1 mesiac v davke 3mg, ale v kombinacii so Seroquelom. Bola fajn, konecne som zacala citit aj prijemne pocity, ale dobehli ma neziaduce ucinky typicke len pre zeny. Tvorby mlieka sa ty, myslim, nemusis obavat

Ahojte, filipka, potešila si ma s tým, že si schudla, dúfam, že sa to podarí aj mne. Ja váhu dosť riešim, keď sa mi to stalo, vážila som 50 kg a lekári mi napísali do správy, že som anorektička. To som si ja ale vôbec neuvedomovala, až keď zabrali lieky a elektrošoky som si uvedomila, že som pred tým týždeň skoro nič nejedla a skoro vôbec som nespala, možno som nespala aj mesiac, a v nemocnici som odmietala jesť všetko, a dávala som jedlo tým, čo mali stále málo. Dnes mám stále málo ja. Chichi. Ale od nového roka.... Takých dátumov a predsavzatí už bolo...



Maťko, som rada, že si sa takto k tomu všetkému postavil, držím Ti palce, nech Ti to tak vydrží. Ja som sa roky zmierovala s mojou chorobou, vlastne ešte teraz neverím tomu, čo všetko sa stalo, lekári v nemocnici vraveli, že lieky budem brať len rok, ale realita je iná. Ja som tiež mala potrebu hovoriť o tom, čo sa stalo, stále dookola, v nemocnici aj úplne cudzím ľuďom, je fajn, keď sa máš komu zdôveriť, vyrozprávať sa, je to lepšie, ako to v sebe dusiť. Hlavne ak máš pri sebe človeka, čo Ťa bude počúvať, a tým Ti môže aj lepšie pomôcť.. Držím Ti palce, nech Ti Tvoje predsavzatia vyjdú...



Dobrú nocku, prajem nám všetkým, nech zaspíme bez liekov a nech sa nám sníva niečo krásne, čo nám dá silu do zajtrajška.

ja bez liekov nezaspim. bez seroquelu teda. neviem co budem robit ked mi ho vysadia. ale to tak skoro nebude takze pohoda

Pre Lauru:

filipka napísal:Lapaj, forum je na to, aby sa tu ludia zdoverovali, ci nie? Byt pokorny, usluzny, uctivy za cenu toho, ze vo vnutri budes zurit tiez nie je to prave.

Neviem, intuícia mi hovorí, že to malo ísť mne, a nie Lapajovi, ale ak sa mýlim, ospravedlňujem sa. No súvisí to tak či onak s tým, čo som napísal, preto odpoviem aj ja. - No, veď práve ja som sa rozhodol, že zúriť vnútri nebudem. Budem pokorny, úctivy, nápomocný a všetko to, čo som písal v príspevku hore. Vieš, to, čo sa mi stalo, ma veľmi poznačilo. Ja nemám oploštené city, naopak, som veľmi cituplný a nebojím sa povedať, že mi to city zranilo. Takže ak si ma schopná pochopiť s mojou reakciou na ten zážitok, tak pochop. Ak nie, nechajme tak.

filipka napísal:Co sa tyka nemocnice, jedna mne znama lekarka povedala, ze jedine Pinelova nemocnica v Pezinku lieci "s citom". Byvas blizko, preco ste nezvolili tuto nemocnicu? Ja byt na Tvojom mieste, asi by som isla tam.

No, myslím že som dostatočne objasnil, prečo sme s mamou šli najprv na Mickiewiczovu. Pre zhrnutie: Boli sme už v BA, tak sme to mali na skok, po druhé: už tam mali moju kartu, lebo som tam už bol hospitalizovaný a páčilo sa mi tam, pomohli mi tam. Po tretie: Keby nás neprijali, tak by sme šli domov do Trnavy a skúsili trnavské oddelenie. Po štvrté: Pezinok, to treba ísť vlakom do úplne cudzieho mesta, kde som v živote nebol a neviem, ani kde tam tá nemocnica je. Po piate: Mamina mala ísť ešte obvodnej, tak chcela byť do druhej doma.

A s citom... no, práveže ja mám na Mickiewiczovu veľmi dobré spomienky, mne sa tam páčilo. Mal som pocit porozumenia a dostatočnej empatie. Vtedy na príjme ma prijímal nejaky doktor, nie táto doktorka. Hm.

filipka napísal:Invegu som uzivala cca 1 mesiac v davke 3mg, ale v kombinacii so Seroquelom. Bola fajn, konecne som zacala citit aj prijemne pocity, ale dobehli ma neziaduce ucinky typicke len pre zeny. Tvorby mlieka sa ty, myslim, nemusis obavat

Podľa letáku trojmiligramová Invega obsahuje monohydrát laktózy, či také niečo, a to spôsobuje tvorbu mlieka. Šesťmiligramová to neobsahuje. Hm. Zatiaľ môžem povedať, že nemám žiadne nežiaduce účinky, no beriem to iba deň, tak zaiste uvidíme ešte. Ale napr. túto noc som sa celkom dobre vyspal, až na to, že som skoro hore (už 6:45 bez nutnosti vstávania).

Úspešnú a peknú stredu Vám prajem.