Ako sa dnes máš?

Mne paradoxne nevadia supermarkety, ale male obchody, kde sa na mna hned vrhne predavacka. To neznasam. Ja si chcem v pokoji a anonymne pozriet tovar a neznasam, ked ma pri tom niekto sleduje.

Strasne nerada chodim autobusmi,najradsej chodim peso aj v zime.Na zastavke,ked idem autobusom tak tiez som velmi nervozna,vacsinou chodim na poslednu chvilu, a dobieham.

Mne tiež vadia supermarkety.Malé obchody mi nevadia.No a autobusy beriem ako nutné zlo.Nakoľko sa ani nepokúšam zistiť či by som mohla šoférovať,sú autobusy pre mňa nevyhnutnosťou.Chcem sa spýtať,má niekto z Vás ZŤP preukaz a chodí dopravou zadarmo?Počula som,že spolupacientka si to vybavila a že jej nariadili jazdiť s doprovodom.Neviem či je to pravda.To by bola sranda,keby som na "fušku"/či ako mám nazvať moju privyrábaciu činnosť/jazdila s doprovodom.Moj druh auto nemá.Otec s bratom majú autá,ale tvária sa dosť blbo,keď potrebujem odviesť.Hlavne otec.No chápem,že už nie je najmladší.

Ahojte. Sorry Lapaj, že ti píšem až teraz, nedalo sa skôr, lebo sme boli u sestry, ktorá mala včera meniny. Potom som pozeral televízne noviny. Na toto diskusné fórum sa preto zapájam menej, lebo sa mi nechce nič robiť a ešte som sa ani poriadne nezačal učiť a už 11 idem do školy. Čo sa týka Leponexu, tak mi je lepšie, menej si namýšľam, ale keď počujem, že sa niekto s niekým rozpráva, tak už som v strehu a myslím si, že o mne. Až som z toho nervózny a napätý. Strašne veľa hodín prespím, minule som spal až 15 hodín v kuse a myslím si, že za to môže Leponex. Poraďte mi, ako si nemám namýšľať, ak zbadám skupinku ľudí, ktorí sa rozprávajú o "svojich" veciach a ja si myslím, že o mne. V tom mi nepomáha ani Leponex a to je asi moja najväčšia ps. choroba. Majte sa krásnje, Robo.

Ahojte kamaráti, ahoj Popoluška. Čo sa týka supermarketov, hypermarketov, obchodných domov a shopping centier, tak ja ich veľmi rád navštevujem, lebo veľmi rád nakupujem. Som závislý na letákoch, vedia ma poriadne oblbnúť a už idem chytro niečo kúpiť, niekdedy aj 10 kg kryštálového cukru. Najbližšie sa chystám kúpiť v supermarkete BILLA 10 ks toaletného papiera Economy, lebo bude v akcii. Pôvodne som chcel kúpiť 20 kg cukru, ale mama ma okričala, že načo nám toľko toho cukru je.Ja som chcel preto kúpiť 20 kg cukru, lebo jedno kilo v supermarkete KAUFLAND stojí 55 centov, čo je najnižšia cena v meste. V supermarkete často zabudnem na moju chorobu, lebo ak sa vyberiem kúpiť určité veci, ktoré potrebujem a sú ešte aj v akcii, tak myslím iba na ne a cítim sa ako v siedmom nebi. Ale niekedy, keď som zamyslený a smutný, tak si aj v supermarkete namýšľam a myslím si, že kupujúci hovoria o mne, keď sa rozprávajú. Čo sa týka reklamných letákov, tak som na ne veľmi nedočkavý. Ak vidím na susednej ulici v schránke nejaký leták, a my ho ešte nemáme, tak ho jednoducho idem z tej schránky ukradnúť. Po ukradnutí mi je super, som šťastnejší na duši a v siedmom nebi. Ćo na to poviete? Som normálny? Majte sa krásne, Robo.

ja som schopna ist do supermarketu ked mi je dobre, citim sa stratena v tom dave ludi, nikto si ma nevsima, som neviditelna.. hlavne ked k tomu pocuvam nejaku hudbu, dostanem sa mimo reality. lenze potom mozu prist myslienky... a pocity ze moje myslienky su tak hlasne ze ich mozu pocut ini ludia..vtedy sa prelaknem a idem domov.

ide na mna beznadej....

Ahojte kamaráti. Chcem sa Vás opýtať, či holdujete nejakému športu,? či chodievate cvičiť do fitnes centier, či cvičíte doma ako napr. ja, aj keď nie pravidelne, ale aspoň občas, no aj tak si o sebe myslím, že som športové "drevo". Nikdy som v škole nemal rád gymnastiku, loptové hry, skok z kozy a podobne. Nosil som korzet, ktorý mi predpísala ortopédka na chrbticu. Mal som skoliózu-ľudovo povedané krivú chrbticu, ktorú mi "vyrovnal" ten korzet. Doktorka mi odporúča okrem cvičenia aj plávanie. Mal by som plávať aj v krytej plavárni, lenže ja tam plávať nechdím, lebo nemám rád studenú vodu, mám rád na plávanie iba termálnu vodu, ktorá je na kúpalisku Vrbov a v aqaparku Aquacity Poprad, kde sa občas chodíme kúpať. Sestra so synovcami chodí plávať aj do plavárne, no mňa by tam nedostala, ani keby čo bolo, dokonca ani v lete. Ja sa chcem kúpať iba v "termálke" a hotovo. Mama má vie v tom pochopiť a podporí ma. Pred pár rokmi ma prešlo auto ako cyklistu. Mal som zapadnutý jazyk, zlamanú stehnovú kosť na nohe, zlamanú kľúčnu kosť a odreniny, bol som v bezvedomí. Ležal som na chirurgii, kde ma išli operovať a na operačnej sále som dostal analfilaktický šok-trochu chýbalo a už by som nebol medzi živými. Po tomto an. šoku ma preradili na ARO, potom na detskú JIS v Košiciach. V Košiciach ma potom dali z JIS-ky na ortopédiu, kde mi operovali ľavú nohu. Dali mi do nohy medené dr§ty Kirshneri, sádru som na nohe nemal, ležal som tak 2 mesiace na ortopédii v Košiciach. Dali mi na nohu asi kilové závažie s pieskom a tak som ju musel mažť na tom závaží. Niektorí pacienti aj keď mali nohu v sádre, tak na obed mohli prísť aj na barlách, ja som nemohol, mne nosili jedenie na stole na kolieskach, lebo ma tak zoperovali, že som sa nemohol nijako pohnúť z postele, dokonca ani z pravého boku na ľavý a naopak. Keď mi trebalo na WC, tak mi sestrička doniesla bažanta a na veľkú potrebu mi doniesla misu. To bolo niečo strašné. Som rád, že už to mám chvála bohu za sebou. Majte sa krásne, Robo.

Ahojte kamaráti. Je tu ešte niekto alebo už všetci spíte? Majte sa krásne, Robo.

tak to musela byt hrozna skusenost, lezat dva mesiace bez pohnutia hroza z toho ide..