Ako sa dnes máš?

Robo napísal:Mám na Vás otázku: Mali ste po liečbe elektrošokmi ihneď zlepšený ps. stav alebo sa Vám vrátilo ochorenie a za aký čas?

Ja som absolvoval 6 elektrošokov. Po prvom som bol dosť dezorientovaný, pamätám si, že mi vstrekli látku a ja som počítal do päť, ale napočítal som sotva do štyri a zrazu som ocitol na nejakej terapii, neviem na akej, skupinovej. Nemal som ani okuliare na nose, čo svedčí o tom, že som bol fakt dezorientovaný, lebo okuliare do diaľky ja potrebujem a nosím ich stále. To že som si ich nevzal, to muselo byť fakt delírium pomaly, neviem si to inak vysvetliť. Ani si nepamätám, ako som došiel na tú terapiu. Mal som chuť sa spýtať terapeuta že: "Prosím Vás, prepáčte, ale kde to vlastne som a ako som sa sem dostal???"

Po druhom šoku to už bolo normálne. Zobudila ma sestrička na posteli v izbe, že treba ísť na obed. A takto to podobne išlo aj pri zvyšných šokoch. Zlepšený stav som mal asi tak po druhom, alebo treťom šoku. Fungovalo to vlastne na princípe, že som zabudol, čo ma vlastne trápi. Úplne sa rozpadla celá moja sieť paranoidných dojmov a rozpadla sa štruktúra mojich tráum a komplexov, kvôli ktorým som bol v depresii. Proste som si zrazu nevedel spomenúť, že čo mi vlastne je. Pýtal som sa seba: "Čo ma vlastne trápi? Veď som vlastne v poriadku."

Ochorenie sa vrátilo asi tak po 3 mesiacoch. Vtedy som znovu upadol do depresie a začal vykazovať paranoidné myslenie, hoci som si bol vedomý nereálnosti jeho obsahu. Ale tie tri mesiace pohody, tie stáli za to. Naozaj. Bolo to pekné obdobie. Ja elektrošoky odporúčam, ak teda človek znáša anestetikum a nedostane z neho ten šok, aký si dostal Ty, Robo. Ale inak super terapia. Hoci neviem, či by som to chcel absolvovať zrovna niekoľkonásobne v živote, ale takto keď je treba a nepomáhajú lieky, tak elektroliečba môže byť vskutku nádejou... nádejou na rýchle uľavenie a rýchlu účinnú pomoc.

Aj mne pomohli v mladosti šoky,skoro hneď ,ani si nepamatám koĺko som ich mala,jedna sada bola vždy šesť.Pomohli mi na paranoidné myslenie,no v 35tich rokoch,keď som mala depku,podľa mňa sposobenú aj depotným Haloperidolom,mi nepomohli a ešte som bola po nich dosť dlho dopletená aj po prepustení z nemocnice,som si nepamatala heslo v banke,na PC a tak.Ja by som ich doporučovala ľuďom tak do tridsiatky,keď lieky nezaberajú.Niekomu pomáhajú aj na depky.Mne už po 35tke šoky nedali a to je už skoro 8 rokov.Ináč,ťažko povedať,koľko mi vydržal po nich dobrý stav v mladosti,lebo vtedy som kvoli priberaniu dosť manipolovala sama s liekmi.V tej 35tke mi potom vysadili Haloperidol a dali Risperdal tabletky,Tritico antidepresívum a to mi pomohlo.

Na nemam nastastie skusenosti so sokmi a s nemocnicou iba minimalne

ja tiez skusenosti so sokmi nemam, chceli mi ich dat ked som bola v nemocnici ale odmietla som, prave kvoli obavam zo straty pamate. a kvoli tomu, ze som pocula ze ucinok je len docasny. tak som si vravela, radsej nech mi najdu lieky ktore ma udrzia na dlhsi cas, aj keby to nemalo mat okamzity vysledok. doktorka mi povedala, ze lieky su tiez v podstate skodlive- teda nie vyslovene skodlive ale je to chemia, a soky su v podstate setrnejsie k organizmu. a maju okamzity ucinok. jedna spolupacientka vravela ze sa citi omnoho lepsie po soku- mala depresie, ze ma ovela jasnejsie v hlave. dalsia sa citila uplne dolamana, ale ze to prvy sok je vraj taky. ja neviem. keby mi bolo velmi zle tak by som na to pristupila. ale kamoska mi povedala ze ona ma pocit ze po sokoch ma problemy s pamatou. takze to bude asi individualne, nie kazdemu to pomoze, niekomu velmi a niekomu vobec, tak ako je to s liekmi tak to bude asi aj so sokmi.
inak ja sa citim dnes uz lepsie, NASTASTIE. ale aj tak sa zajtra- ak to bude mozne- porozpravam s doktorom o zvyseni davky liekov alebo o zmene. idem na tu injekciu tak ak bude mat cas s nim hodim rec lebo v piatok a v sobotu to uz bolo neznesitelne.

Ja nastastie lieky nepotrebujem zvysovat, ale znizujem... Uvidim, dokedy vydrzim

jej, ta dobre ti

Ahojte.Mne je dnes strasne zle,bojim sa ,ze si nieco urobim,neda sa to vydrzat.Infuzie nepomahaju,uz neviem co mam robit

vydrzat kym to prejde... to jedine na to zabera. je mi luto ze ti je zle. no ty z tej mojej lutosti nic nemas, to mi je jasne. snaz sa daco robit aj ked nevladzes, napr prechadzka so psikom, nech sa ti rozjasnia myslienky aspon trochu. drzim palceky. a neurob si nic, kto sa bude starat o psika? bude smutny...

Ja som sa uz pobalila,ze zajtra zostanem v nemocnici,uz nevladzem takto doma trpiet,nech mi daju aj elektrosoky. Majte sa krasne a budte hlavne zdravi.

Popoluska, drzim ti palce.

Snečnica, som rada,že je Ti lepšie.Možno som nemala tak negatívne písať o tom Haloperidole.Ono je to presne tak,ako píšeš niekomu zaberie to,inému hento.Mrzí ma stav Popolušky,no ako som písala,čas je najlepší lekár.Dva krát ma vyhodili kvoli chorobe z práce a ešte okrem toho aj keď nebola na vine choroba.Viem čo to je.Dlho som sa s tým vyrovnávala.Popoluška,nenahovor si,že už nebudeš mocť pracovať.Myslím,že to v Tvojom prípade nie je pravda.

Ahojte. Zajtra ráno presnejšie o 5.30 hod. ideme zo školy autobusom do Bratislavy, ideme tam reprezentovať našu cvičnú firmu na medzinárodnom veľtrhu cvičných firiem v Bratislave. Cítim sa trochu lepšie-po tom Leponexe a tak som sa rozhodol, že pôjdem tam aj ja. Píšem Vám to preto, lebo celý týždeň máme o program postarané a nebudem mať času ísť na na našu F25 stránku. Potom keď sa vrátim, určite sa ozvem a uvidíme, ako na tom budem. Na Bratislavu sa veľmi teším a zároveň mám aj strach, ako to pre mňa psychicky dopadne. Lieky si beriem zo sebou. Majte sa krásne, Robo.