Ako sa dnes máš?

Slnečnica,si mladá,ako si písala,vo veku vysokoškoláčky,podľa mňa Ťa ešte nejaký vzťah čaká.Ja som mala vážne vzťahy až po 26 roku,dovtedy to boli len také krátkodobé.S bývalým som bola pať rokov,on ma bil a využíval o peniaze,lebo vtedy som ešte robila a naši tiež nie sú najchudobnejší.Napriek tomu som trpko znášala náš rozchod.Spatne však priznávam,že i ja som mu ubližovala,lebo som ho podvádzala s jeho kvázi kamarátom,no myslím,že za to sčasti mohla moja mánia.Potom som bola sama asi sedem rokov.Mávala som raz za čas pomer s terajším partnerom,ktorý však žil u ženy ktorá pred piatimi rokmi zomrela na rakovinu.Po jej smrti rok sme mali vzťah plný rozchodov a návratov a pred štyrmi rokmi sa to konečne nejako ustálilo.Mala som už vtedy 39 rokov a je to moj najvážnejší vzťah v živote.Myslím,že keby sme sa rozišli,potom už nebude nič.Ako som písala sama mám v byte dosť blízko k fóbiám a taktiež sa bojím,že keď mám akože byt,i keď patrí rodičom,nemala by som v tejto dobe núdzu,aby sa mi tam tlačil nejaký bezdomovec alebo nedajbože kriminálnik.

ahojte všetci,ahoj Laura! Píšeš,žesi nebola schopná výkonu počas Vianoc.Že tú nemohúcnost zamienaju s lenivostou.Ja si to tiež myslím,hoci ja som sa na śtedrý den ani nezastavila.Aj pred štedrým dnom som upratovala a vypekala a stále som mala pocit,že nevládzem a robím málo.Na štedrý den som od rána kmitala,deckám ranajky aj mužovi,potom umývat riady,potom som išla do kostola pre betlehémsky plamen,potom som išla ešte na nákup,prišla som z obchodu,vybalila som sa, postavila polievku,hrala som sa medzitým s detmi,urobila som šalát,rybu ,opekance,riady,večera,po večeri darčeky,potom sme išli ponavštevovat rodinu,potom zase rodina prišla k nám pre darčeky,lež som sa dostala do postele od rána bolo 23 hodín.Ato bez pomoci,lebo manžel bol zavretý v izbe a surfoval na počítači počas dna.Ešte pozeral s detmi rozpávku,tak ich trochu zabavil.Velmi sa snažím a stále mám pocit,že nikdy nemám upratané,čo upracem,to deti rozháďzu.aleboprídu ešte nejaké iné deti a ja obskakujem aj tie.Táto choroba ma načisto zmenila.Predtým som rada varila aj piekla,teraz sa musím doslova nútit do všetkéhoOdkedy beriem ten Risperdal sa mi polepšilo,ale aj tak som neni taká ako predtým,myslím taká šikovná.Mám pocit,že som darebná,lenivá,ráno sa mi nechce vstávat,nechce sa mi anivarit,ani upratovat,ale prinutim sa.Muž mi nepomáha čo sa týka domácnosti
a nákupov,niekedy by sami to veru zišlo,ale to už nezmením.Potom si v duchunadávam ,načo som sa vydávala,ako ma to všetko zatažuje,mám dobrédeti,onimipomáhajú akoto oni vedia.Malámiumyla minule riady,malý 7ročnýminamlel mak na vianoce a povysával kuchynu,tak som ich pochválila.Aspon tomusom sa tešila.Niekedy mámpocity smútku,akásom neschopná,že moje zdravé kamarátky majú doma všetko piko-belo a u mna nie je nič na svojom mieste.Zase sa dovolím detom hrat,aj s hračkami,.a oni moc nie kvoliporiadku .Apri tejto diagnoze máte pravdu,že rodina velmivyčerpáva,odčerpáva vela energie,ale deti dávajú aj radost....

Ahojte Laura a Slnečnica. Chcem sa pridať k tým vzťahom. Ja som tiež mala priateľa, chodila som s ním dva roky a tesne pred svadbou som sa s ním rozišla. Veľmi mi ubližoval. Keďže som z antidepresív pekne pribrala vysmieval sa mi, stále mi nadával. Ked som bola mesiac v nemocnici prišiel raz aj to mi vynadal. Potom som sa dala do kopy s kamarátom. Vydržalo nám to pol roka. Kým som sa nedostala do nemocnice. Za posledné dva týždne vôbec za mnou nebol. Zrejme sa hanbil chodiť na psychiatriu. Hovoril mi že do nemocnice som ísť nemala, že som sa mala premôcť. O tejto chorobe nemal ani tušenia. Tak som to ukončila. Aj tak bol ten vzťah pre mna len psychickou záťažou. Teraz som sama, a som tomu rada. Lepšie mi je samej, preto sa nechcem ani viazať a ani neverím, že sa nájde niekto kto by toleroval moje "nálady" a koho ja budem ľúbiť.

no, presne, ani ja neverim ze sa najde niekto kto by toleroval moje nalady. tiez si myslim ze nie som schopna lasky. mozno som ale o tom neviem. nie som v kontakte so svojimi emociami. ked som niekomu povedala ze ho lubim tak len preto lebo to chcel pocut a aby som udrzala vztah. bolo to vlastne klamstvo, nemala som to robit, nic som pri tom necitila, ale aj tak moje vztahy stali za nic takze je to aj tak jedno. byvaly ma psychicky tyral, este pred tym som mala "vztah" s jednym alkoholikom no tak si asi viete predstavit ako to vyzeralo, mal ma v riti boli sme spolu cez vikendy, mne to tak vyhovovalo lebo som si nevedela predstavit ze s niekym budem kontitualne cely tyzden, ale aj tak to bolo o nicom, ale to som bola este mlada, bola to prakticky zabava tiez som vtedy dost pila tak sme pili spolu. potom sme sa "rozisli" davam to do uvodzoviek pretoze to nebol ani vztah to bolo leda tak spolocne pitie a vlacenie sa po krcmach. potom som nemala nikoho dlho az potom som sa dala dokopy s kamaratom, ale velmi kratko sme sa predtym poznali, neskor som dosla k tomu ze ma potrebuje len na to aby sa dostal z rozchodu s jeho byvalou priatelkou ktoru nechal kvoli inej dievcina ktora ho odmietala, tak si zacal somnou aby sa z toho celeho dostal, este pocas toho ako sme spolu chodili zacal riesit dalsiu kamaratku, stretaval sa aj s byvalou vkuse s niekym esemeskoval a pritom tvrdil ze sa nic nedeje, bolo to klamstvo... no proste taky bolestny vztah ale potrebovala som si ublizit takze sa da povedat ze som ho vyuzivala na to aby som sa tyrala niecim, potom sme sa rozisli dvakrat sme sa dali dokopy naspat ale po case sme sa rozisli definitivne, pre mna to bola prehra, brala som to ako socialne zlyhanie (svoje), velmi som chcela mat vztah ako normalni ludia, aj ked ten vztah bol cely absurdny tak som ho chcela udrzat pretoze mi to v podstate vyhovovalo ze je to tak (clovek si vie ublizovat mnohymi sposobmi) teraz som dva roky bez frajera a vobec mi to neprekaza. obcas si poviem ze by som chcela niekoho pri sebe mat, ale taky clovek ktory by mna pochopil sa asi nenarodil. so mnou je velmi tazko vyjst. ja si to uvedomujem a prave preto nechcem liezt do ziadneho vztahu lebo ja v podstate vztah ani nechcem. viem ze normalny vztah nebudem mat s nikym a uz si nechcem ublizovat tak ako som si po cele roky ublizovala. pre mna sa proste nikto nenarodil, musim to brat tak a hotovo. okrem toho, malo ludi si zacne s "blaznom"...

Presne slnečnica ako píšeš: "Málo ľudí si začne s bláznom". Aj ja som to tak robila, povedala som niekomu, že ho ľúbim, lebo to chcel počuť. A potom som zistila, že ma to zaťažuje, tak som ho nechala. Tak som zraňovala druhých... Aj teraz pred vianocami som urobila to isté. Prišla som z nemocnice a rozišla som sa s chalanom. V nemocnici som zistila, že mi vôbec nechýba a ked chodil k nám len ma to zaťažovala, tak som to ukončila. Teraz som sama a je mi fajn. Mám veľké šťastie že mám mamu, ta mi je veľkou oporou, je mi ako kamátka, pokecáme, ideme spolu vonku, som na ňu dosť nafixovaná. Ale zatiaľ mi to tak vyhovuje.

Eška,ja som mala obrovskú hádku s partnerom kvoli tomu,že pred sviatkami nič nerobím.No myslím,že bol na vine aj jeho alkohol.Vyhodila som ho k mame,no už sme volali,že zajtra príde.Ináč,obdivujem Ťa,že si toľko postíhala.
Slnečnica,Ahojka,mám podobné pocity vo vzťahoch ako vy,že zraňujem ľudí.Ja však som dosť emocionálna a myslím si,keď som zamilovaná,tak je to naozaj.No mám pocit,že city cítim,no neviem sa dostatočne obetovať pre druhého a bývala som dosť nestabilná.
Vy asi žijete ešte s rodičmi,takže samé nie ste.No keď človek zostane v byte sám ako prst,nie je to ľahké.

Ahojte všetci. Aj ja mám dosť často taký pocit, že nikdy ma nijaké dievča nebude mať rado. Myslím si to preto, lebo si vždy tak potichučky poviem, že kto bude chcieť takého partnera, ktorý užíva liieky od psychiatričky, nemôže mať vodičák zo zdravotných dôvodov, je blázon, lebo bol na psychiatrii. Toto sú hlavné dôvody, prečo sa bojím s dievčaťom nadviazať kontakt, hoci by som po tom veľmi túžil. Niekedy mám aj strach, že zostanem v budúcnosti sám. Ja by som sám nechcel byť, teraz bývam s rodičmi. Ćasto sa stretávam so sestrou, ktorá má 3 deti-chlapcov. Občas jej so synovcami pomáham. Chlapci sa so mnou veľmi radi hrajú, najmä cez prázdniny som užitočný, lebo sestra pracuje-podniká, čiže stále je v robote. Moja sestra je odo mňa staršia o 10 aj pol roka, takže vyrastal som sám-ako jedináčik. Sestra sa veľmi mladá vydala a odišla z domu. Prvého syna má s prvým manželom, no a druhého a tretieho s terajším-druhým manželom, s ktorým sú spolu 8 rokov. Mne najčastejšie robí spoločnosť moja mama, s ktorou si veľmi dobre rozumiem-beriem ju aj ako kamarátku, psychologičku a učiteľku. Po škole chodím ku nej do práce, potom ideme spolu na nákupy a domov. Zbožňujem shopping centrá, do ktorých často ťahám svoju mamu a je mi tam s ňou skvele. Mám problémy aj s namýšľaním, mám pocity, že ma ľudia ohovárajú, prezývajú ma a smejú sa zo mňa. Mama ma vie pochopiť, a vyvrátiť moje pocity, aby som na to nemyslel. Odkedy beriem LEPONEX, tak sa mi zdá, že aj to namýšľanie nie je až také silné, ako pred tým, už si menej namýšľam a chodím aj viac von, ako predtým, ale často s mamou. Majte sa krásne, Robo.

ja som byvala sama par mesiacov a potom aj jeden rok v anglicku a bolo mi dobre... ja mam samotu rada... je pravda ze samemu je cloveku obcas smutno ale ja nemam problem so znasanim samoty lebo ja som stale so svojimi myslienkami. ked mi je zle tak to nie je dobre, to je jasne, potom aj tie myslienky su vrazedne ale ked sa dobre citim tak som rada sama. no viem ze pre mnohych ludi samota je deprimujuca, myslim ze to je prirodzene, clovek je spolocensky tvor.

leponex je vraj najsilnejsie antipsychotikum, tak dufam ze ti to pomoze robo a ze nebudes mat vedlajsie ucinky ktore znemoznuju dalsiu terapiu.

Ahoj Slnečnica. Aké vedľajšie účinky máš na mysli z leponexu? Ja z neho zatiaľ nepriberám, držím si svoju váhu a som trochu ospalý. A ako si myslela znemožnenie ďalešej terapie? Mohla by si mi to bližšie vysvetliť? Maj sa krásne, Robo.

chodis na pravidelne odbery krvi? pretoze - ale to je len u jedneho z tisic pacientov- sa vyskytne pri uzivani leponexu agranulocytoza- porucha tvorby bielych krviniek, toto som mala na mysli, tak si davaj pravidelne kontrolovat krv..

Zatiaľ mi ešte nebrali krv, ale na budúcej kontrole u ps. mi bude sestrička brať krv na vyšetrenie a bude to už robiť pravidelne, pokiaľ budem brať Leponex. Doktorka mi povedala, že keď sa nebudem dobre cítiť pri Leponexe, bude nasledovať hospitalizácia, iné antipsychotiká mi nedá, lebo som už vyskúšal skoro všetky, niektoré lieky brať nemôžem, pretože mám vysoký tep- niekedy aj 130 tepov za minútu. Tento problém mám už dlhšie, no krvný tlak mám dobrý.Maj sa krásne, Robo.