ako sa dnes mám

Ahoj Matej. Aj mne je luto,ze sa mas zle.To obdobie u teba trva uz dost dlho ,a asi by bolo najlepsie,keby si sa isiel dat dohromady do nemocnice.Budes tam pod dohladom lekarov a hned ti budu moct pomoct.Ja viem,ze ta to zastihlo v tom najhorsom obdobi,pred skuskami,a ze si myslis,ze ti uz nebude lepsie, ale po burke zase vyjde slnko, a ja ti prajem,aby to bolo u teba co najskor.Ked uz mame tuto chorobu,musime sa naucit s nou zit,aj ked je to niekedy velmi tazke.Drzim vsetky palce,aby ti bolo cim skor lepsie.A skolu teraz vypusti z hlavy,v prvom rade sa musis dat doporiadku ty.

Matej, tiež mi je to lúto,že Ti je zle.Ja to mám všetko prežité.Bolo obdobie,keď som nevedela,ani ako sa volám.Som dosť proti hospitalizácii po dvoch rokoch prežitých po nemocniciach,no myslím,že v Tvojom prípade je hospitalizácia vhodná.Tušim Popoluška Ti písala,že po búrke zase vyjde Slnko a verím,že aj v Tvojom prípade to tak bude.Práveže v nemocnici by Ti možno zmenili aj tú Ziprexu.A kašlať na to,že šoky znejú brutálne,keď na také podobné stavy ako máš Ty,mi vždy pomohli.Úplne chápem,že Ti všetci lezú na nervy.Nenič zdravie svojej milujúcej mame a aj keď ma znenávidíš,radím Ti nemocnicu.Ja som nikdy nezažila,že by sa ambulatná lekárka u mňa rozhodla pre takú zmenu v liečbe,ako u Teba,len ambulantne.Veď tie lieky meniť,to nie je len tak.Zaujímal by ma názor Filipky,ktorá je proti hospitalizácii,čo si myslí v Tvojom prípade.Možno sa mýlim aj ja.Možno ste niektorí aj doma prekonali také podobné stavy.Ľutujem,že som takú časť života prežila v nemocniciach,no malo to jeden význam,že ma hoci čo len tak nerozhádže.Tiež boli časy,keď som sa nebola schopná stretávať s nikým iným,ako so spolupacientkami z nemocnice.Teraz mi niektoré lezú na nervy,no boli časy,keď som mala len ich.Asi Ti ideme na nervy aj my pomiektorí,čo je pochopiteľné.Aspoň pre mňa by to bola veľká škoda,keby si zrušil toto fórum,alebo napr. mňa zablokoval.Popoluška,ďakujem Ti za blahoželanie.Nechcela som sa vyťahovať,ani nikoho naštvať.Len chcem zopakovať,že choroba sa može rokmi vyzúriť.Ona sa najviac prejavuje vačšinou v mladosti,keď je mozog najaktívnejšie.Samozrejme sú aj tragické prípady.Verím tomu,že to Matejopv prípad nebude.Je predsa veriaci a nadpriemerne inteligentný,na to,aby sa z tohto srabu dostal.

Slnečnica,mrzí ma,že ani Ty sa nemáš najlepšie a to si sa nedávno vrátila z nemocnice.Nechcem,aby ma tu niekto odsúdil za to,že nepodporujem Haloperidol,no divím sa,že ho dokonca dávajú,keď je to jedno z najsilnejších antipsychotík na hraničnú poruchu osobnosti.Veď to nie je asi ani psychóza.Apatiu každopádne vyvoláva,aj pocity,že chcem plakať a nedá sa mi.Hoci na bludy,ktoré neprechádzajú z ľahších antipsychotík pomáha.V Pezinku,keď som bola,tam ho dávali,keď na bludy nezaberali ľahšie a modernejšie antipsychotiká.Ale že by zaberal na negatívne príznaky F25 a F20, to sa mi nezdá.
Robo,čítala som aj Tvoje príspevky,som rada,že si sa opať ozval.Zaujímavé je,že duševné choroby sú asi jediná skupina chorob,vychádzam aj z toho,čo písala Eška,že Ti dochodok dávajú priam nasilu.Moj druh by mal veľmi rád plný ID,lebo má len čiastočný,no má problémy s tým,ho vybaviť, keď má diagnózu pohybového aparátu.Mńa psychiatrička tiež posiela do tých Ružbachov,mama by mi aj na to dala.Ja sa len neviem rozhodnúť či by mi prospela taká dlhá odluka od druha a či si niekoho nepozve do mojho bytu,keď si ľúbi vypiť.Ja by som však rada niekde vypadla,lebo som už dosť dlho doma.K moru nemám s kým ísť.S našimi by sa mi ani nechcelo,ani sa nechystajú a druh na to nemá peniaze.Veď ani ja.Naši by mi dali skor na liečenie,ako na dovolenku pri mori. Keby som išla k moru sama,báli by sa o mňa.Ani by ma to moc samú neťahalo.No v kúpeľoch som bola už dva krát sama a bolo dobre.I keď to tiež neboli Ružbachy.

Ahojte, ja som sice proti hospitalizacii, ale pri Matejovych stavoch... urcite to nie je jednoduche. Som zasadne proti hospitalizacii vtedy, ked sa iba menia lieky, to povazujem za blbost a mam pocit, ze sa od tohoto v sucasnosti aj upusta a nemocnica je vyhradena pre naozaj dekompenzovane stavy. Matejov pripad za naozaj dekompenzovany stav povazujem (aspon podla toho jedneho prispevku). Prirychlo menit ambulantne lieky, zvysovat, znizovat hore-dole, nedat mozgu sancu si zvyknut a adaptovat sa na nove lieciva tiez nepovazujem za prilis spravne. Mam pocit, ze ta jeho psychiatricka nedostatocne vidi do situacie, lebo Matej je inteligentny, v podstate ma celkom dobry nadhlad nad situaciou a aj ked je mu velmi zle, dokaze mat kontakt s realitou, co vsak neulahcuje jeho subjektivne prezivanie. Mozno troska svoje pocity skryva, alebo ich nedokaze doktorke dostatocne verne popisat a ona potom vidi stav lepsie, nez aky je v skutocnosti (to sa stalo uz aj mne). Alebo doktorka chyti paniku, ze pacientovi je zle a zacne bez dostatocneho terapeutickeho planu menit lieky za tie, ktore sa v minulosti osvedcili, alebo ktore ona povazuje za dostatocne ucinne (netreba vsak zabudat na to, ze v psychiatrii je vsetko strasne individualne, hlavne aj co sa liekov tyka).
Matej, ak sa ti da, prerus studium a chod sa preliecit do nemocnice. Stratis semester alebo rok oproti tomu, akoby ta mali vyhodit. Si inteligentny a ked sa stabilizujes, budes zase fajn a skola ti pojde dobre. A na samovrazdu zabudni, chybal by si mnohym ludom.

Laura, lekar mi chce Haloperidol dat prec zanedlho, mne ho dali len preto lebo som mala dotykove halucinacie, tak dali Haloperidol. ja asi poprosim nech mi zvysi seroquel z 300 na 400 ked mi da prec haloperidol lebo sa bojim tych halucinacii zas. zajtra idem na krv rano a potom na apaurin a potom do skoly, dufam ze to zvladnem aj fyzicky, ze tam nezaspim na prednaske, bolo by dost blbe keby som tam zacala chrapat.
Matej, chod do nemocnice. neboj sa. ono sa to zlepsi. ale sam to asi teraz nedokazes, musia ti pomoct tak si nechaj pomoct... velmi ti drzim palceky!!!

Slnečnica,verím,že lekár,alebo lekárka,teraz neviem,Ti upraví lieky dobre a bude Ti fajn.Ja som so Seroquelom zatiaľ spokojná.Klop,klop....
Prajem Ti veľa zdaru v štúdiu.Ináč mne sa už pri Soliane podarilo v robote aj zaspať a dokonca nie raz.Bola som vtedy aj viacej obézna,ako teraz.Potom som odišla sama,lebo našťastie šéfka si to nevšimla.Bola to chvalabohu len brigáda.
Filipka som rada,že v Matejovom prípade si toho názoru,ako ja,dúfam,že sa mu čoskoro zlepší.

Ahojte. Matej, aj ja by som na tvojom mieste sa rozhdol pre nemocnicu, a to čím skôr, aby si sa čím skôr vrátil zdravý. Veď škola nemá "nohy", aby utiekla, ja som prerušil štúdium na 1 školský rok, teraz pokračujem v štúciu, som v 5.ročníku/3+2/. Po liečbe v nemocnici mi učenie nejde až tak dobre ako predtým, lebo sa viac zaoberám sám sebou, hľadám na sebe chyby, v septembri mi tiež hrozila hospitalizácia, lekárka mi pridala ku liekom Seroquelu, Anafranilu aj Kventiax. Ako tak som sa znormalizoval a stále bojujem s každým dňom. Niekedy mi stačí pobudnúť doma 1 de´a potom mi to akosi prejde. Dúfam, že dotiahnem to do maturity.Aj ja som už bol v kúpeľoch, nie však s dg 25, ale kvôli operovanej nohe, mal som zlomenú ľavú stehennú kosť, prešlo ma auto ako cyklistu. Bol som v kúpeľoch Kováčová a potom 2 krát v kúpeľoch Turčianske Teplice, ale to som bol ešte na detskom odd. Rozmýšľam o kúpeľnej liečbe na F25. Chcel by som to skúsiť a najmä nájsť si nejakú priateľku s rovnakou a podobnou diagnózou. Lebo viete ako sa hovorí: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Majte sa krásne, Robo.

Ľudia, ja sem naozaj nepatrím. Prosím Vás na kolenách Vás prosím, pre Pána Boha nášho, Vás prosím, uznajte, že sem nepatrím. Ja nie som ako druhí ľudia. Ja som iný. Nemyslím orientáciu, myslím celkovo. Som úplne iný. Nie som človek. Som len taká kreatúra, napodobenina človeka, ktorá dostala za úlohu tváriť sa ako človek, ale priveľmi jej to nejde, lebo sa červená a to prezrádza každú jej slabosť. A teraz nerev, teraz plačem ja! Ach, ľudkovia, prosím, prosím, veľmi Vás prosím, mne už normálne z tej depresie preskakuje. Šibe mi. Nerozumiem, ako môže takýto mozog tak degradovať moju dôstojnosť. Oj, pardon, ja žiadnu dôstojnosť nemám. Ja som hovno. Neurážaj hovno láskavo, lebo ti jednu vylepím, že sa uvidíš z druhej strany steny!!! Prepáč. Ja nechcem byť chorý, ľudkovia moji milovaní. Ste prasce! Fuj, ako môžeš sa ukájať pri takejto fotke! Neuveriteľná drzosť. Stvoriteľ sa strašne vo mne pomýlil, ja som skazenina, bedač, mali by ma zastreliť, alebo udusiť v plynovej komore a spáliť ako v tom onom, no, vieš čom, koncentráku a nerob sa že si nevedel plynule to vypovedať! Na koho sa to hráš?? Čo si to o sebe vlastne myslíš? Toto bude psychopatia, ty debo. Uvedom si to, lebo ti to prišijú ako diagnózu a to bude až potom hanba, a nie teraz, keď máš len takú miernu psychózičku, pri ktorej Ťa akurát len tak poľutujú ľudia a inak fajn. Pri psychopatii to bude strašné. Ach, ľudkovia moji zlatí, Lauríčka, Lapajko, Filipôčka, popoluška, Robulienko a všetci ostatní, prosím, uznajte, že som mentálny debílek ktorý je omyl prírody a nemá tu na svete čo hľadať. Povoľte prosím Vás pre Pána nášho Krista Spasiteľa mi zastrelenie nacistickou mocou a kremáciu. Nehodím sa do tohto sveta. Tento svet ma dokonca ani nechcel, ani nechce, ani nebude nikdy chcieť. Tak na čo sa mu vtierať? Je to strašné. Hominidi sa delia na nadľudí, ľudí a kreatúry bez dôstojnej krvi. Ja som ten posledný typ. Vy ste ľudia. A potom jestvuje trieda nadľudí, ale tú popisovať nebudem, lebo mi poviete že som blázon. Ale verím tomu. Naozaj. Je to tak. No, fakticky! Neodvrávaj! Ako si dovoľuješ, ty taký smrad, mi oponovať!!! To je neuveriteľný komunistický manéver, jak to ona vedela. och keby komunistická didaktika kvitla, tak by ona nebohá, no dúfam že Pánu neznáma, mala v pekle botanickú záhradu. Sila. Prepáčte mi tieto slová, nie som hodný Vám ich tu písať, ste priatelia, a nemôžete byť cieľom mojich urážok, veď to už pominulo. Také časy prestali na Veľkonočný pondelok v roku 2009. To je už taký vysoký rok? Fíha, uvedomte sa! Čo chvíľa 2010 a potom bum bác tretia svetová. Pamätajte na moje slová. Budete prekvapení.

Ach, ja Vám mám tak rád. Ste moji miláčkovia, pusinku Vám posielam. Dievčatkám božštek a kvetinku, chlapčekom iba také objatie ako starí kamoši, poznáte to. No naozaj. Je mi biedne. Ja kreatúra sa opovážila k Vám, veľkým a mocným ľuďom, prehovoriť. Ospravedlňujem sa za svoju nevychovanú, sprostú a plebejskú nevychovanosť. Vy patricijovia to iste pochopíte a nezavrhnete ma. Koniec koncov nemusíte to čítať. Pekne si debatujte o čom chcete. Nebojte, fórum zostane zapaté aj keď by som bol v špitáli. Ale tam asi nepôjdem. Skôr dlhodobá maródka doma. Uvidíme, čo povie zajtra ráno doktorka, ktorej mama bude telefonovať kvôli péenke mojej. Joj, je to zlatá mama. Viete o tom, že prerušiť ročník znamená prepadnúť sa do pekla? Lebo ja som na takom vzácnom odbore, kde nás je dokopy asi 7, takže je málo záujemcov. Prvý a druhý ročník vôbec kvôli nízkemu záujmu neotvorili. Takže žiadna druhácka generácia nejestvuje, ku ktorej by som mohol prepadnúť, keď by sa budúci rok stali tretiakmi. Takže neviem či ma skôr nevyhodia zo školy. Ach...

Už je príspevok strašne dlhý. Ja to viem, ale keď Vy viete tak krásne počúvať. Normálne som sa pri Vás istým spôsobom upokojil, ale zlé je, že zase sa ide spať. Ja tak strašne nechcem ísť spať. Zase sa len hádať a hádať. Kto to má furt znášať, dočerta!?!?! Ináč, Laurinka, zase som sa začal prežierať pri tej Zyprexe, takže môj odhad, že začnem opäť priberať, sa pomaly napĺňa. A čo ja viem?? Také otázky mi nedávaj, dobre!? Veď a čo keď Columbo vypátra že sa iba hrám? A čo, znamená to vari že netrpím??? Ľudia dobrí, no povedzte, neznamená to, že keď to iba hrám, že by som netrpel??? A čo keď to nehrám? Čo ak je hrám hranie? Há? Čo ak je to naopak, to že je to naopak? Čo ak je naopak opak toho, že je naopak opak? No odpovedzte záväzne. Takže hovorím, že psychopatický úlet minimálne jeden na mňa nalepia. Označkujú ma číslom ako v biblii tých zlých, tých capov. Je to ako číslo nadčloveka v koncentráku vytetované na ruke. Tak ja to mám na čele. Resp. tesne za čelom, na ctenom a zvelebenom mozgu. No nič. Tak idem sa zas trápiť. Držte palce, aby v pondelok ráno doktorka pochopila vec. A nech ma, pre živého drž hubu, neber furt meno božie nadarmo! Dávaš zlý príklad nekresťanom, uvedomuješ si to akú hanbu robíš Cirkvi? Ty drzáň jeden. Ale nemá 15 rokov! Jasné, že nemá. Prečo by aj mal. Že. Beštialna háveď. Potopiť ma, to by sa Vám zachcelo. Ja vám dám. Ale veď napokon to dobre dopadne. Ale najmenší pri visio beatifica byť nie je zrovna lízať med. Tak si to uvedomte. Ale vráťtme sa späť. Modlite sa, aby ma dokorka nechcela k telefónu, lebo oblbtaviem. Šľak ma trafí. Dobre. Idem z éteru dole. Prepáčte, že som sa Vám zdôveril takto nadlho. Píšem Vám to ako to cítim a od srdca. Milujem Vás. Cmuk. Pusinka. Mňuk. Kvetinka. Čaf, miláčik, zlatko, sláviček, kefička, handra. Ahoj.

Matej, Ty to nehráš,viacerí sme to prekonali a nie je to hamba.Vačšia hamba je,keď si nejaký narkoman úmyselne zničí zdravie duševné aj fyzické,ktorý by bol bez drog ináč úplne zdravý.Mnohí sme si pretrpeli kadečo.Už možno nemáš náladu na moje výroky.Dnes už treba ísť naozaj spať.Aspoň mne.

Ja spať nejdem a nejdem a nejdem! A basta! Budem sa chvíľku rozprávať so svojimi priateľmi, to jest s Vami, miláčikovia zlatučkí, cmuk. Je to lepšia voľba, než sa ísť hádať do postele, kde ma čakajú drzí bratia a nespratní BÝVALI kamoši. Je to minulosť. Musíme sa nejak vzchopiť a ísť do budúcnosti. Preniesť sa cez ten komplex. Áno, bolí to jak šľak, ale niet inej voľby. Oni sa už nevrátia. A aj keby trošku, už sme starí capi. Máme veľa rokov na to. Dreamer. Áno, pekná pieseň. Si múdra, ó, buď zvelebená božská pieseň! Ale meatloaf je lepší. No fakt.

Teraz nemám naštvanú náladu, ale keďže fúka vietor, tak sa červenám. Ako vždy. Mám skôr náladu takú malú.. skrytú... je to maličky vzácny poklad, taký maličky ako horčičné zrniečko. Niet ju ani vidieť. Naozaj. Je to maličky svet, ktorý nejestvuje pre nikoho iného, len pre mňa. Je mi vlastne v podstate ľútostivo. Aristoteles. Ja viem, ale tá podstata je rozťahaná na toľko strán a aj tak mi nie je celkom jasná. Čo mi môže byť vlastne jasné? Nič. Som cínový vojačik v ohni. Tavič ma taví a chce zo mňa gulôčku. A táto guľka poputuje do praku a stane sa zbraňou. Ano, ľudkovia moji diskutérski, fakt sa stanem zbraňou. A teraz je len jedna vec neistá. Či budem zbraňou Boha alebo diabla. Diabol mi obrovsky ublížil. Prišiel ku mne a zostúpil na mňa, keď som sa nemohol hýbať. Bol strašne, joj, ale jak! strašne čierny. Vidíte to pozadie tejto stránky, ktoré som Vám nastavil? Je čierne. ALe to čiernota nie je nič oproti tej temnote, ktorá šla z diabla. Ale to je jedno. A Boh? Ten mi neublížil. Má ma rád, ale vždy je nejaké "ale".

No povedzte, priatelia, na koho strane skončím?Nevidím Vás, nejak sa mi rozmazávate. Aha, to sú slzy. Plačem. Prepáčte, musím sa vysopliť. Už som tu. Dlho to netrvalo. Prosím, nehnevajte sa na mňa, že som sa vysoplil. Prepáčte mi. Nechcem Vás sklamať.

Baví ťa to, však? Áno, už sa ozvala. I cant do that. I can do that. Pekná pieseň. Majestátna. Veľkolepá. Bellissima. ojojoooj. No, čo Vám ešte poviem. Vlastne nič. Som prázdna bytosť. Mám strach? Čoho sa bojím? Hm, hanby, poníženia. Môže tak prísť cez brutal paralýzu spánkovú, alebo cez mnohoraké formy. Joj, drahuškovia, ani neviete si predstaviť, aké tyranské formy už poníženie v mojom živote nabralo... je to ako gigantické monštrum v duši, ktoré spôsobuje neuveriteľnú bolesť. Myslím, že zrezignujem.

Niečo Vám poviem. S niečím sa Vám zdôverím. Bude to len medzi nami diskutérmi. A samozrejme nejakí tí anjeli, Boh a samozrejme odpočúvači. To nevadí. Je to tajomstvo. Bude to taká psychopatická hra. Myslím to tajomstvo, to tajomstvo spočíva v psychopatickej hre. Viete, ja som bol vždy vlastne dobrý žiak, vzorný, jedničky sa sypali jedna radosť. Ešte aj miništrant, takže vo mne niektorí zočili anjelíka. Ale! Ale od tejto povedzme že šablóny som sa musel dištancovať. Choroba ma zmenila. Ale iba vo virtuálnom svete. Vo virtualite dokážem byť otvorený, úpri,mný, zlý. Dokážem urážať, joj a ako! Nechutne a odporne. Neľudsky. Ale verejne v reáli som anjelíček naďalej. Nikto o mne nevie, že vo mne drieme diabolská beštia.

Ale jedného dňa prišiel zlom. Prepáčte, že plačem, ale naozaj to bolí, sú to smutné spomienky. Bolo to hrozné. Desivé. Tento zlom ma tak zlomil, že som odchádzal od ešte bývalého, teraz už nebohého doktora s plačom. Čo sa stalo? Doktor urobil taktickú chybu. Zase bagatelizoval moje červenanie. Joj. Ja som tááák vybuchol, začal som mu kričať, že som si už dosť toho vytrpel, aby moje najväčšie trápenie neustále bagatelizoval!!!! Neskutočné!!! Aká to drzosť! Pfuj! Aj som sa postavil zo stoličky, že idem preč a fakt už nikdy s psychiatriou nechcem mať a idem sa zasamovraždiť. Dopadlo to však ináč, no ja som bol posilnený o novú skúsenosť. Prvý raz v živote som dokázal vyliezť z ulity a hájiť svoje práva! Ha!

A tak teda odvtedy viem, že nie som posera, ktorý sa nevie zabiť, ktorý sa nevie bodnúť nožom. Odvtedy viem, že nie som posera, ktorý by nevedel prestať sa pretvarovať . NAopak. Dokáže slobodne vyjadriť svoje srdco, tak ako ho tu vylievam pred Vami teraz ja. Len akurát, že už by to bolo v reáli, a nie vo virtualite. Bolo by to pred skutočnými ľuďmi. Nikto to nazve psychopatická hra, divadielko, za ktoré pôjdem do pekla. Ja to nazývam "čo na srdci, to na jazyku".

Ahojte.Mam dnes silnu depku,lebo v ramci znizovania stavov ma prepustili z roboty.Neviem,ako sa dalej uzivim aj so psikom.Som z toho velmi nestastna.Prepustili nas tri,samozrejme ,ze mna tiez,lebo som chora.Je mi hrozne,kde si teraz nieco najdem?Dostala som pekny darcek pod stromcek.Chce sa mi kricat,preeeeecoooo?

Mna by zaujimalo, ako dopadol telefonat matejovej mamy doktorke a ci je este Matej doma...
popoluska, to mi je luto, ale ved isto si nieco najdes, pokial viem, tvoju odbornost stale hladaju, ci nie?