Kauza Tuto

Aha, prepáč, z toho textu som to pochopil tak, že to bola príčina a nie následok. To už plne chápem, že ak si v akútnom stave, na lieky už nemáš chuť ak to aj tak nepomáha. Podobne som to zažil posledne, rodina do mňa chcela nacpať Zyprexu, ale ja som k tomu nemal žiadnu chuť (v tej dobe som ju už mal doktorkov celkom vysadenú), nakoniec som si jednu 5mg dal, aj som po nej zaspal, ale potom sa to rozbehlo aj tak. Žiaľ atak prišiel na víkend, takže doktorky som sa nedovolal a dúfal som, že v kľude vydržím do pondelka a dobrovoľne pôjdem do liečebne, to sa už ale nestalo...

Ahoj x,
no ten spánok to riešim pomerne často. Keď sa to tak zoberie, spánok je pre môj organizmus, pri čase na zaspanie, niečo dosť neprirodzené a naopak pri čase vstávania to nie je na vyskakovanie z postele. V doobedí má tohto polroka záber Seroquel XR, takže logicky to je hlavne o silnej ospalosti, únave, prekonávaním sa k činnosti... no nič moc.

Ahoj,,
bolo to veľmi dobrodružné ale zároveň smutné čítanie. Dúfam, že už ti je lepšie, že sa máš dobre. Nech ti to vydrží...
Ja mám na to celkom iný pohľad, ale nechcem ho tu písať, lebo by ste ma asi všetci vysmiali. Som asi trošku blázon, keď si také predstavujem.

Drž sa

Ahoj MajkaDz,

kľudne opíš svoj príbeh, nikto sa ti smiať nebude, lebo všetci sme niečim prešli, ja som svoj príbeh napísala v sekcií Ako sa máš...tak skús aj ty opísať svoje pocity...

Letra

Ahoj Majka,
nechaj si čas na napísanie kauzy, ak ju teda plánuješ aj napísať. Svoj osud si nevyberieš, ale môžeš ostatným ukázať, že aj takto to ide, nielen narodíš sa - čosi kdesi - ... a pomník . Ak máš niečo zaujímavého, je na Tebe, či sa aj podelíš. Ja osobne som si už čosi prežil a nebolo to len veselé, ako si aj čítala. Osud je len čiastočne Tvoja zásluha, mnohé záležitosti sa riadia samostatne. Práve preto neslobodno nikoho posudzovať pokiaľ si dané sám neprežije.

Pekný deň a prípadnú chuť do písania. Tuto

Tak tento príbeh bola teda riadna pecka  A to som si myslel, že som bol riadny divočák, keď som plánoval vraždu a vydal sa na samovražednú misiu  Klobúk dole

Niečo ako pokračovanie kauzy:

Po rozvode som si sem tam privyrábal a ten čas považujem za celkom hodnotne využil. Istý čas som mal zlepšený stav a tak ma trápila choroba dosť málo. Mohol som sa tak venovať stacionáru i príležitostnému zamestnaniu.

Problém však vznikol asi 2 roky, keď som dostal bludné myšlienky a bludu som prepadol takmer úplne. Myslel som si, že som členom tajnej organizácie, ktorej úlohou je prebudovať ľudstvo ako také. Uvedomoval som si, že všetko nie je v poriadku a sám som sa pýtal do nemocnice. Napriek skutočnosti, že som mal možnosť slušne si zarobiť na písomnom úkole, musel som prácu odmietnuť a nastúpiť do nemocnice. Tu sa naplno prejavil blud a následne som priraďoval pacientom aj sestrám symbolický význam v podobe najmä antických bohov na zemi. Tento blud bol nevídane silný, ale na druhej strane som konal v jeho zmysle skôr pasívne t.j. vnímal som všetko skôr ako pozorovateľ, čo vlastne zatajovalo skutočnosť, že blud je u mňa tak rozvinutý ako bol. Prepustie bolo po čiastočnom zlepšení zdravotného stavu, ale zároveň môžem konštatovať, že som bol v dosť dobrom stave. Následná hospitalizácia bola však horšia v stave, v ktorom som bol.

Následne som bol doma. Zaujímal som sa o výhodné zamestnanie, ktoré by mi celkom sadlo. Bolo nutné urobiť nejaké papiere na úradoch, čo však sa nezosúlaďovalo s nastupujúcou depresiu a prefázovanie do mánie spojené s výrazným bludom. Pri tom som bol v rozvinutej fáze schopný konzultovať s operátorom na 112, čo vyústilo k zaslaniu sanitky. Dôvod som mal síce len taký, že som zobral vyššiu dávku liekov, ale podstata bola, že som sa dostal na vyšetrenie do nemocnice, z čoho bola hospitalizácia na akútnom. V nemocnici to bolo podobné ako predtým (odst. vyššie), ale pridali sa živé sny, mal som aj zrakové halucinácie, občasná dezorientácie. Ako na potvoru na prepustenie sa mi začali výrazne triasť ruky a pri odchode som dostal depresiu a sociofóbiu, niečo sa krížilo aj s novým bludom (existujú predátori ľudí v podobe ľudí a ja mám medzi ľuďmi a ich ľudskými predátorami vyjednať mier). Cez Vianoce mi to gradovalo na maximum, ale po Novom roku 2013 mi to pomaly prechádzalo.

Žiaľ začala ma trápiť celá plejáda fóbii, čo bol problém ísť aj do obchodu. S doktorkou som si musel dohodnúť psychiatrickú nemocnicu na dlhší pobyt v Nitrianskom kraji. Tu som išiel cez uzatvorené oddelenie, akosi automaticky mi prešli schizofrénne aj afektivita a na otvorené oddelenie som išiel v dobrom stave. S príznakov som mal len miernu depresiu a akési ohlúpnutie z liekov. Chodil som tam do skupiny a celkovo som sa nemal na o sťažovať po stránke vybavenia nemocnice. Z veľkej časti mi pomohli.

Momentálne fungujem hlavne doma-záhrada-obchod-prechádzky-priatelia. V posledných dňoch som trochu živší ako som bol následkom sociofóbii a miernej depresie

Ten útek do prírody to môže byť tiež dobrá terapia . Tam má človek väčší pokoj a keď počuješ rôzne hlasy je to aj v počiatočných fázach logické riešenie hľadať miesto kde bude mať človek pokoj , až na to že v tvojom prípade to má háčik že tam iba tak bez ničoho dlho nevydržíš a keby si bol taký frajer a náhodou akosi vydržal , ktovie či by si sa potom nebál vrátiť medzi ľudí a nezostal tak nastálo . Inak ja to robievam pomerne často keď si v hlave potrebujem niečo riešiť , zoberiem dve veľké pivá a idem niekde na lúku kde nikto nechodieva , pomaly cuckám z piva aj viac hodín v kuse a rozjímam nad životom . Veľmi dobrá vec , ako terapia , ale ak beriete lieky stále tak to by som vám neodporúčal , lebo to by vám z tým alkoholom niekedy asi ublížilo ešte viacej .

Sokol si ma. Ani neviem, co Ti napisat. Bolo to, akoby som citala dobrodruzny roman, ktory je bohuzial az prilis zalozeny na realnych udalostiach. To sputavanie v manii muselo byt hrozne. Bola som sice iba v hypomanii a nik ma neuvazoval, priputana som bola v normalnej nemocnici a stacilo. Toz teda... Drzim palce, aby bolo vsetko uz len lepsie. Si sympatak.
Drz sa!

čítajúc tvoj príbeh, Tuto.
Ja som tu nová, tak veciam veľmi nerozumiem.
Miestami som sa aj smiala, strašne komicky to všetko popisuješ, akoby sa nechumelilo. Ale verím, že to sranda nebola.
Chvíľu som mala aj pocit, že si tu z nás možno iba strieľaš a aj si trocha vymýšľaš. Ale to je asi preto, že sa fakt len nevyznám.
Moja diagnóza je úzkosť/ depresia, čo by teda v porovnaní s Tebou vyznelo dosť ako nuda.
Toto vaše super fórum som našla kvôli bratovi, ktorí práve leží na akútnom v psychóze.
Určite si tu raz, keď bude vládať, so záujmom prečíta všetky Vaše príbehy, možno napíše ten svoj (ten bude aj mňa zaujímať,
zatiaľ sa mi s mnohým zveriť nestihol).
Máte môj obdiv, ľudia. Držte sa, berte lieky, aj ja moje beriem.

Ahoj Meretseger,
prepáč, že tak dlhšie trvalo, kým reagujem. Ďakujem za kompliment, ale mám dojem, keď čítam Tvoj blog, Ty si sypoška. Niekedy je život aj dobrodružstvo.

...............

Ahoj Lucka,
áno, keď sa pozeráš z nadhľadom na tie naše choroby a zážitky, môže to byť aj komické. Ale aj tak som rád, že tu mám aj takú sympatickú reakciu, akú si dala aj Ty. Inak, bol by som bol šťastný, keby som si to len vymýšľal. Držím palce nielen Tebe, ale aj bratovi, aby ste boli čo najviac v pohode.

Zaujímavý príbeh, skutočne až pôsobivé, ale čo sa dá robiť. Každý sme nejaký a každý má svoje problémy. Aj môj osud bol divoký, ale vzhľadom k tomu, že bolo to všetko veľmi smiešné....