Depresia - boj o život

ahoj Tuto

samovražda väčšinou býva dlhodobo plánovaný akt, aj keď skutočnosť činu je momentálna... naozajstný samovrah si je istý svojim konaním, zatiaľ, čo toho, ktorý len upozorňuje drží pud sebazáchovy... samovražda je vážne rozhodnutie, ktoré sa už nedá vrátiť späť... a je samozrejmé, že človek sa v hlbokej depresii nerozhodne pre možnosť ďalej žiť...

Ahoj f.f.,
tak teraz skutočne ani netuším, čo myslíš pod "dlhodobo". Skokani, obesenci, vlakári... všetko prebieha dosť rýchlo. Nemajú dôvod po rozhodnutí zdržovať a plánovať trebárs týždne. Najmä pri bilančnej samovražde môže dôjsť k "lúčeniu", k "vysvetľovaniu", k znížení dôsledkov pre blízkych (záveť, peniaze na pohreb). Navyše títo ľudia na okolie nepôsobia významne depresívne, hoci psychiater by ich našiel. Práve to, že nie sú typicky depresívny, majú dosť síl na dokonanie skutku. Vtedy sú typické samovraždy "na istotu", kde bolesť pri skutku nehrá najvýznamnejšiu úlohu (výrazné: sebeupálenie).

Ešte ma napadlo k tomu "dlhodobo". Kedysi to "postihovalo" unudenú šľachtu. Vlastne nemali nič na robote, ani zvláštne záujmy a tak sa "zamýšlali" nad "samovraždou".

V podstate som už takých pár stretol. Vrcholným "samovražedným" pokusom jedného bol po viacmesačnom "dumaní" povrchový rez žiletkou po koži ruky a možno ani nie poldeci krvi v umývadle. Samozrejme, že si aj zavolal sanitku a "chudáčik" skončil vo "vážnom" stave na akútnom.

Všetci takýto sú unudení mudráci, čo sú poväčšine bez výrazných záujmov, bez priateľov a bez ťažšej práce. Často sa nechávajú ľutovať okolím, že aký sú oni "chudáci". Riešením sú nové záujmy, socializácia bez "ľútosti" a vyťaženie v práci.

Vonkajšie znaky depresie:

spomalenejšia chôdza, vyhýbavý očný kontakt, mierne nahrbenie, pohľad častejšie k zemi, pôsobí menej isto prípadne uzavreto

o pôvodné záujmy (hobby) nejaví prirodzený záujem ... práca-zamestnenie mu je ťažká, aj napriek tomu, že predtým zvládal bez problémov ... v spoločnosti mĺkvy, skôr mu nie je príjemná ... činnosti sú mu zaťažko, skôr preferuje pasivitu ... nástup spánkových problémov ... zmena v stravovaní (najmä nechutenstvo) ... polihovanie, postávanie, posedávanie ... úsmev najmä strojený ... vytrácajú sa prejavy sebavedomia (nižšia hlasitosť rozprávania)

..............................

Vnútorné znaky depresie:

smutná nálada bez dôvodu dlhodobo ... úzkosť ... sociálna fóbia ... neschopnosť radosti (v prípade, že "je", tak silená) ... pocit, že bežné činnosti sú ťažké ... v spoločnosti mimo najbližších nezvyklá nepohoda ... strata chuti k dovtedy obľúbeným činnostiam ... voľba pasívnych činností ... myšlienky na smrť (vo vážnych stavoch vnútorná príprava k samovražde) ... nechuť k sociálnemu kontaktu

............................................

Tieto príznaky trvajú dlhšiu dobu (týždne, mesiace), majú časom zhoršujúcu sa tendenciu.

tým "dlhodobo" som myslel tak, že myšlienky na samovraždu dokážu ľudí dlho udržovať v stave váhania / plánovania, tak isto som napísal, že skutočnosť činu je momentálna, podobne ako si písal aj ty.

F.f.
no zasa treba aj dodať, formy váhania a myšlienok na samovraždu sú dosť bežné pri populácii ako takej, a to najmä pri jednotlivcoch (úplne bez patológie), ktorý si zažijú nejaké tie životné turbulencie. Pomýšľanie na samovraždu v krátkodobom merítku ( dni-týždeň-dva) sú najmä emočne podfarbené (pohreb, rozchod, prepustenie, zmeny v živote celkovo...) a nemusia predstavovať prakticky žiadnu hrozbu vykonania skutku. Vážnosť však majú z dôvodu možnosti bilančnej samovraždy, keď jedinec už nevidí do budúcnosti ani náznak zlepšenia, práve naopak, a pritom to reálne tak byť nemusí. Pritom práve tento druh sebevraždy vykazuje najvyššiu možnú pravdepodobnosť, že skutok bude dokonaný, resp. smrť.


...................................................................................................


Na tohtoročnej hospitalizácii tam policajti doviedli takého rozklepaného mladého muža v putách. Trochu sme sa divili, že ho tam nechali len tak, a išli vybavovať na sesterňu. Po pár slovách z neho vyšlo, že už necelé 3 mesiace píše na Net, že už nemá zmysel žiť, že sa zabije... Tak to asi ktosi posunul polícii a tak ho doviedli. Bol vyplašený z oddelenia a aj s pacientov. Dali ho na akútne. He, v noci tam dovliekli poriadne agresívneho ožrana, samozrejme polícia v štyroch a (možno aj trošku naschvál) ho šupli tomu "tvrdému samovrahovi" do izby. Ožran tam polku noci lomcoval s remeňmi, bohoval, prisahal, že všetkých vyzabíja, sľuboval morbídne utrpenie všetkým naokolo. Ani si nechcem predstaviť, čo to na psychiku "Netového zabijáka" pôsobilo. Viem len, že ráno uprosil doktora, aby mohol podpísať reverz ... Osobne si myslím, že táto "liečba" bola na neho účinná. he

ahoj Tuto

čítal si Camusa - Mýtus o Sizyfovi? ak nie musím ti ho odporučiť. je tam toho povedané dosť nielen k tejto téme...

Ahoj f.f.,
no nečítal som, ale mám také tušenie, že to bude zamerané na nezmyselnosť žitia jednotlivca v zmysle márnosti a nezmyselnosti akejkoľvek činnosti človeka, ktorá končí tam, kde sa zase začína.

Iste aj vieš, že A.C. príkladne zhynul "samovraždou" teda pri havárke. Z intelektuálneho pohľadu Nobelovka, z pohľadu človeka, ktorý skúsil jednoducho "kecáčik".

ahoj Tuto

máš pravdu je to o absurdnosti bytia


možno existuje aj pojem samovražda/nehoda

nobelova cena nie je vrchol intelektuálneho snaženia sa... napríklad Camusov súčasník Sartre by o tom vedel povedať svoje.

Priznám sa Ti f.f. nemám príliš v obľube akékoľvek diela, ktoré nabudzujú depresiu, pocity ničoty, sklamania... Myslím si, že hocikto, kto dosiahne úroveň priemerného školského dieťaťa môže vidieť, že život ako taký je dosť veľká bieda a to aj pre ľudí, ktorí majú len akože krásne bytie naplnené všetkým čo to blaho spôsobuje. Toto čo tu žijeme nie je žiadna sláva, ale opačne, už si inú variantu nevyberieme a smrť je aj tak istá. Práve preto chcem žiť v rámci svojich možností čo najlepšie, iste je možnosť aj iného fungovania, ale môj záujem je, aby bol môj život čo možno dlhodobo príjemný. Celkovo mi pomerne stačí, že ma týra život sám, ale až tak nie som šialený, aby som mu pri tom pomáhal. Jednoducho práve ten bezstarostný smiech, chvíle pohody, radosť z tej "absurdity", veselé drobnosti, malé pôžitky... ale aj cigareta v krčme pri kofole... to všetko je ten život, ktorý si z časti vytvárame.

Áno, uvedomujem si že je všetko v hajzli a ide do sračiek, ale to mi ešte nebude brániť k tomu, aby mi bolo dobre.

(Matej nechaj mi tam tie xxx, patria k veci)

Tuto

Tuto napísal:... môže vidieť, že život ako taký je dosť veľká bieda a to aj pre ľudí, ktorí majú len akože krásne bytie naplnené všetkým čo to blaho spôsobuje. Toto čo tu žijeme nie je žiadna sláva, ale opačne, už si inú variantu nevyberieme a smrť je aj tak istá. Práve preto chcem žiť v rámci svojich možností čo najlepšie, iste je možnosť aj iného fungovania, ale môj záujem je, aby bol môj život čo možno dlhodobo príjemný. Celkovo mi pomerne stačí, že ma týra život sám, ale až tak nie som šialený, aby som mu pri tom pomáhal. Jednoducho práve ten bezstarostný smiech, chvíle pohody, radosť z tej "absurdity", veselé drobnosti, malé pôžitky... ale aj cigareta v krčme pri kofole... to všetko je ten život, ktorý si z časti vytvárame.

To si napísal, Tuto, krásne. Veľmi sa mi to zapáčilo a dá sa povedať, že ma to aj inšpirovalo. Ako napíšem do témy, ako sa mám, tak v tieto dni sa mám úboho, no tieto Tvoje slová ma povzbudili. Vlastne si uvedomujem, že si život dosť komplikujem ja sám, pričom veľa na tej vete, že byť šťastný vraj nie je stav, ktorému sa nám dostáva, ale stav, pre ktorý sa sami rozhodujeme, je asi na nej dosť pravdy. V niektorých okamihoch mojej formy depresie si takisto vyčítam nezmyselnosť niektorých vecí a ničotnosť, hoci ja to mám opäť trochu zamotané kvôli niektorým mojim vieram a presvedčeniam. No verím, že zamotané to máme asi všetci. Cítim však, že ma život a jeho činitele týrajú, no nemusím im v tom pomáhať predsa. Dosť som sa v týchto dňoch týral aj ja sám, že som úmyselne drancoval svoju náladu smutnými pesničkami a ustavičným spaním počas dní i nocí. Furt som rozmýšľal nad mnohými problémami a komplikáciami. Občas vyšla aj slzička. Môj podiel na tejto slzičke je veľký, pretože sa cítim ako medzi dvoma mlynskými kameňmi, a pri pocite svojej bezmocnosti sa týram zúfalstvom, zlou náladou, podráždeným tónom hlasu a proste depresiou. Akoby som si ju vyberal sám ako reakciu na moju bezmocnosť. Trošku ma pri Tvojich slovách osvietilo a spomenul som si, že táto moja reakcia nie je dobrá, ani zdravá. Ďakujem Ti za inšpiráciu k lepšiemu prežívaniu svojich trápení - snáď sa to pretaví do plnohodnotnej zmeny môjho postoja, čo bude asi dosť ťažké, ale bolo by to fajn, ak by sa to podarilo.

Skús však nehovoriť vulgárne, aby som nebol obvinený, že iným nadávky mažem a Tebe nie.

Prajem všetko dobré a ešte na záver dodávam, že tiež nehodnotím také diela o akejsi absurdnosti, ničotnosti a nezmyselnosti za hodné nášho čítania.

S pozdravom
Matej

tak to máte dobré Tuto a Matej, lebo mňa takéto diela priam priťahujú