Ako sa dnes máš? 18

Mne psychiatrička tiež píše do papierov že som schizoidná osobnosť. Z toho čo mi povedala a čo som si naštudoval, schizoidná osobnosť = samotársky človek, ktorý neudržiava žiadne kontakty s inými ľuďmi. Takže to že tu píšem je vlastne v rozpore s tým že som schizoidná osobnosť, lebo keby som bol, tak by som to tu maximálne čítal, ale neprispieval by som.

@Matej
Podobné pocity vyslovenej ničoty života a celodenného smútku som zažíval dlhé roky. A nebudem klamať, aj teraz ma niekedy prepadnú.
A je fajn, že to dáš zo seba takto von - síce len písomne, ale ak ti to prinesie úľavu, každý takýto počin je pre tvoje duševné zdravie len prospešný.
Ale určite by o tom mal vedieť aj tvoj psychiater - neviem, ako často ho navštevuješ, ale bolo by fajn hodiť takú racionálnu náhľadovú terapiu - jednoducho povedané - "pokec". A áno, psychiatri to môžu robiť a majú za terapiu aj zaplatené od zdravotnej poisťovne, tak prečo to nevyužiť?
Súhlasím aj s @Catherin4 - antidepresíva môžu v tomto smere zohrať veľmi výraznú úlohu! Si myslím na de facto nízkej dávke sertralinu, ak sa odvtedy nič nezmenilo, určite by stála za zváženie po dohovore s lekárom úprava dávky.
Samozrejme, nemožno sa na ne spoliehať na 100%.
Avšak takéto stavy melanchólie často prichádzajú aj s únavou z mnohých povinností, aj z dôvodu sezónnej afektivity - slniečka nám rapídne ubúda, dni sa skracujú, prichádzajú chladné, upršané časy, o politike a veciach verejných už ani radšej nepíšem - to je potom rozpoloženie na ECT (aspoň u mňa, televízne noviny idú bokom radšej).
Rovnako omega 3 mastné kyseliny v rámci doplnku majú osvedčený efekt v liečbe depresívnych stavov.
Držme si palce, aby sme ďalšie dni a mesiace zvládli!
A byť smutný, nahnevaný, frustrovaný - to je ľudské, prirodzené. Spoločnosť nám nastavuje akýsi model "nekonečného šťastia a životnej radosti" - ale to nie je reálne. Každý si nesie svoj kríž, to je realita. Ale tak ako máme chvíle plakať, tak potom prídu i chvíle úsmevu. Hoci možno neskôr. Ale prídu... A tešiť sa i z maličkostí, to je ozaj z môjho pohľadu veľká vec, sám to neraz nedokážem, vyslovene mi to uniká a príde mi to trochu ako "slniečkarsky tip" - až keď si neskôr uvedomím, že nič nie je samozrejmosťou: že som ráno otvoril oči, že som dokázal vstať z postele sám, že si môžem vychutnať kávu a ísť na brigádu, že môžem šoférovať, že mám strechu nad hlavou a kľúče od bytu, že žijeme v mieri, že...
Život je zvláštny, život je neraz pes, ale i tak je v nás zakódovaná sila a túžba žiť...

@Juraj
Mne už toho toľko popísali do papierov či z nemocnice alebo ambulancie, že mi vyslovene to len príde ako nutnosť pre poisťovňu a dodržanie zásad racionálnej terapie pre schválenie predpisu konkrétneho liečiva...

Ahojte, tak ja sa mám fajn, zvládla som mužovu služobku s malým ukážkovo, dnes okolo polnoci sa má vrátiť, jedine čo ma trápi je synček, v pondelok dobral antibiotiká na šarlach a v štvrtok som ho zo školy vyzdvihla s teplotou a včera večer mal už 38,5, teraz má už len 37,5, tak dúfam, že do zajtra to prejde a pôjde v pondelok do školy, lebo pani učiteľka im zozbierala štvrtok pracák z matiky a v pondelok im ho bude rozdávať, aby nezaostával v učive. Včera mi začala písať taká dosť toxická známa, spoznali sme sa v nemocnici, ale je strašne otravná, lieky berie ako lentilky, keď je zle, dá si a čaká okamžitú úľavu, ak sa pohorší, alebo nezaberie ako si predstavuje, tak si nedá ďalšie dávky, ale dr vraví, že podľa pokynov berie a mňa potom bombarduje miliónmi správ ako jej je zlé, aké veľmi zlé sú psychiatrické lieky, ako jej nezaberajú a keď jej radím, že úľava príde po pár týždňoch, tak je to do vetra písané a ide si svoje, už som ju dva krát blokla, ale vytvorí si nový účet a píše z neho a začne, že minule sa nechala uniesť, či jej prepáčím a zase to isté milión správ za 10 minút a ja ako keby som len na telefóne sedela a čakala, kedy mi veličenstvo bude písať. Ja by som jej aj pomohla, ale to je obohratá platňa. Ja len toľko, pohovory sa mi nepodarili, tak idem hľadať ďalej prácu do obedu tak do 15:00, aby som zvládla aj malého zo školy vyzdvihnúť a ešte aj doučovať, mám 6 žiakov po jednej hodine do týždňa, takže aspoň neupadám a som aktívna. A ešte po doučku sa s malým učím. Majte sa krásne.

Patty_Pillow napísal:dosť toxická známa, je strašne otravná, mňa bombarduje miliónmi správ, milión správ za 10 minút a ja ako keby som len na telefóne sedela a čakala, kedy mi veličenstvo bude písať.

Nedávno sme tu riešili otravných ľudí. Dohováranie nepomáha. Vysvetlovanie nepomáha. Jediným riešením je ban. Blokovať, blokovať a blokovať. Môže sa stať, že nebudeš reagovať, to ju naserie a vyhecuje, takže zvýši intenzitu, ale po čase to vzdá. Tento druh parazitov je žiaľ rezistentný voči všetkému.

Juraj napísal:Mne psychiatrička tiež píše do papierov že som schizoidná osobnosť. Z toho čo mi povedala a čo som si naštudoval, schizoidná osobnosť = samotársky človek, ktorý neudržiava žiadne kontakty s inými ľuďmi. Takže to že tu píšem je vlastne v rozpore s tým že som schizoidná osobnosť, lebo keby som bol, tak by som to tu maximálne čítal, ale neprispieval by som.

Schizoidna osobnost nie je to iste, ako osoba so Schizoidnou porucha osobnosti. V kazdom z nas su v urcitej miere schizoidne, narcisticke, paranoidne  a ine crty.... cele spektrum – patologicke to zacne byt az od urcitych hranic.

Ohladom toho, ci sa schizoidi socializuju.. ano, do istej miery .. kdesi najhlbsie v sebe citia tuto potrebu, zdeformovane.. (vid ten reddit co som linkol.. su tam vacsinou len ludia s diagnostikovanou Schizoidnou porucha osobnosti)

Milí přátelé,
ozvu se taky s tím, co je nového u nás a jak jsem se měla uplynulý týden.
První půlka týdne pro mě byla docela zátěžový test na moji psychiku. V pondělí jsem byla se synem na nefrologii. Doufala jsem, že SONO ledvin dopadne dobře, když dopadla dobře preventivní prohlídka u dětské doktorky koncem srpna (august). Bohužel syn má zase na levé ledvině (na té, kterou mu na jaře operovali) zase nález. Tentokrát "jen" písek... ale pro mě je i toto špatná zpráva, protože je to předzvěst dalšího kamene a protože mu to tam vzniká i přesto, že bere léky tak, jak má.
Syn dostal tedy příkaz hodně pít, aby ten písek vyplavil ven. Ptala jsem se nefroložky i na příčinu, proč se mu v ledvině stále něco tvoří a proč mu pořád navyšuje citrát draselný. Nefroložka mi odpověděla, že příčina tvorby ledvinových kamenů není známá a že se synovi přece jen trochu zvyšuje množství vylučovaného citrátu, když ho navyšuje, a že se snaží, aby to bylo aspoň fyziologické množství.
Syna teď víc hlídám, aby hodně pil, a napsala jsem o tom i jeho třídní profesorce, aby ho profesoři a profesorky na gymnáziu neměli problém pouštět v hodinách na WC. Nefroložka si vzala od syna moč a za týden a půl mám volat ohledně výsledků. Podle výsledků se domluvíme na termínu další kontroly a zda citrát znovu navýšit. Další sběr moči je naplánován na leden (január) 2025.
V úterý odjel manžel na služební cestu, tak jsem byla sama doma se synem. A padla na mě celodenní depka a trochu i úzkosti. Nerada bývám doma se synem přes noc sama. Cítím pak příliš tíhu zodpovědnosti za syna. A dostala jsem strach. Syn bude za rok plnoletý a co když se potom vykašle na pravidelné návštěvy lékařů? Už teď má řeči typu "No a co? Tak umřu." Když bude dospělý, nebudu už na něho mít takové páky jako teď. Budu se muset spoléhat jen na svou přesvědčivost, která vůči němu ani obecně není valná. Jemu je schopný víc domluvit můj manžel, ale ten se často staví na synovu stranu a jsou pak dva proti mně. Navíc mám dost velké obavy, že manželovi jde víc o svou kariéru než o synovo zdraví.
Koncem týdne jsem si dopřála myslím že zaslouženou odměnu. V pátek jsem s kamarádkou šla na procházku centrem Prahy. Prošly jsme Staroměstské náměstí, Karlův most a Kampu a skončily jsme v restauraci Malostranská Beseda, kde jsme si daly na večeři zvěřinový guláš.
Dnešek jsem strávila s bratrem a mým malým synovcem. Synovec chodí už do (české) školky, takže rozumí česky už líp a trochu se už i rozmlouvá. Jen to bude ještě nějakou dobu trvat, než začne česky i víc mluvit. Máma ho zapsala do němčiny a sama na něho mluví laosky a anglicky, takže synovec umí říct "one, two, three" i "eins, zwei, drei" (a laosky mluví ve větách), ale "jedna, dva tři" ještě neumí. Doufám, že z toho nebude mít trochu lingvistický guláš.
Říkala jsem bratrovi o tom, že jsem byla na koncertě Elánu (viz co jsem psala do tématu "Dnes ma teší"), a bratr na to, že on taky. Já jsem seděla čelně, naproti pódiu, a on zboku vedle pódia nad hlavami kapely.
Pak mi ukazoval nahrávky ze své dovolené na Ibize, kde vedl převážně noční život. (Ibiza je ráj music clubů, je tam i nejlepší music club na světě.) Večer jsme šli do obchodu s nábytkem (potřebovala jsem koupit misku na müsli) a pak ještě na večeři.
Poslední dva příjemně strávené dny jsem potřebovala jako sůl a pomohly mi dostat se z deprese ze začátku týdne.
Děkuji za přečtení a přeji vám všem pevné psychické i fyzické zdraví.

Motylek to ma mrzi ze syn ma zase piesok. Chapem, ze z toho mas depky, to proste dava cloveka dole. Tie jeho reci su take typicke pubertalne, snad z toho rychlo vyrastie a bude sa o svoje zdravie starat. Ty sa o jeho zdravie mozes starat aj ked bude plnolety, vsak tak skoro sa z domu asi neodstahuje. U mna sa mojou osemnastkou doma nic nezmenilo, musela som posluchat, kym som tam byvala. Mozno by to chcelo porozpravat sa so psychologickou, ako takeho pubertaka motivovat, aby sa viac staral o svoje zdravie.

Ahoj Matej, toto má veľmi veľa ľudí aj pri klasickej schizofrénii. Tiež mám anhedóniu, ale snažím sa byť aspoň trochu aktívny, pokiaľ dá sa to. Dá sa povedať, že je to jeden z mojich posledných príznakov ochorenia, ktoré mám. Nebude to v emočnej oblasti asi nikdy skvelé. Nevadí nič, mi nezabráni robiť vecí, ktoré mal som rád. Hoci niekedy vo väčšej, inokedy v menšej miere. Tým chcem povedať, že nie si sám taký Matej. Skús na tom popracovať a uvidíš výsledky. Ja pracujem na tom a učím sa prevziať zodpovednosť aj za aktivity. Možno pridám sumár toho, čo by som chcel robiť a ako to robím, ale to bude v inej téme Zatiaľ sa tomu učím. Tiež, keď niečo preženiem, tak zvyčajne si to odskáčem. Napr. včera prepisoval som mame stavebnú normu z papierovej verzie do elektronickej. Písal som to asi 16 hodín ako hlupák naraz. Bál som sa si to rozdeliť na viac dní, že zostane to nedokončené. Tak som prevzal zodpovednosť za to a dokončil som to expresne skoro... Dnes cítim dosť veľkú únavu.

Ja som bol túto jeseň po štvrtý krát na hubách, tentokrát aj s otcom. Boli sme v lese ktorý rastie hneď za našim plotom. V okruhu asi dvadsať metrov od bráničky sme našli veľké množstvo masliakov. Potom pri čistení som ich dosť vyhodil, ale aj tak sú toho asi dve tretiny sušičky.

Ahojte

tak dlhšie som sa neozvala, tak teraz reku napíšem.....ja sa mam v podstate dobre...co ma trápi? ...je to zdražovanie/ respektíve ako sa vyvíja cela situácia na Slovensku....nechcem nadávať alebo obviňovať....mňa reálne trápi to, že ak o rok mam zaplatiť viac za transakčnú daň a ešte všetko okolo toho....tak niekto to počítal a že okolo 1000 eur za rok....no keď si to prepočítam na mesiace...proste ja toľko nemám.....jasne, že keď to bude treba tak to bude sa musieť zaplatiť.....ale neviem z čoho budem žiť....a áno výplata sa zvýši...asi v nejakom paralelnom vesmíre....nie tu u mňa....proste si budem musieť nájsť asi aj job pomimo hlavného....aby som len vyžila...a to teda ja už vôbec nemíňam na blbosti.....a dosť už o tom....lebo upadám do mini depresie...v podstate nič nie je ideálne...nič nie je, že som spokojná až na byt....ten mi len radosť teraz robí...jo, na huby som chcela ísť, ale nakoľko sa v hubách nevyznám ani rodičia tak nejdeme aby sme náhodou nejakú muchotrávku nezjedli...a priateľ no to čo stále každý okolo mi vraví, že mu veľmi ustupujem....ja to aj viem, ibaže mi keď sme spolu ja mu už ani nič nevyčítam, lebo ma choré srdce....a no, po pravde výčitky mu nepridávajú k zdraviu...ja, už ani neviem, čo chcem.....ako vážne, vždy som vedela ako a čo chcem od vzťahu od života...ako vážne...môj veľký sen sa rozpadol...by som povedala...a ďalší sen je na rozpadnutie ....čiže nič nie je ideálne...a už vôbec nevravím o mojich ideáloch....asi tak...

Prajem krásny zvyšok víkendu

Dnes som bol na hubách. Našiel som masliaky, krásne zdravé. Nevyhodil som ani jeden. Okrem nich som našiel väčšie množstvo prášnic bradavičnatých. A našiel som prvé rýdziky. Les je v týchto dňoch plný húb. Väčšinu z nich však tvoria druhy ktoré nepoznám a nezbieram.