Ako sa dnes máš? 18

@Catherin4, držím palce aby dovolenka vyšla podľa tvojich predstáv.
Ja pozerám jednu ruskú youtuberku, ktorá ušla z Ruska a teraz je v Gruzínsku. Videl som nejaké videá od nej, kde ukazuje život v Tbilisi. Zaujímavé je že je tam dosť veľa grafiti a túlavých psov. Ukazovala ako v nejakej banke v hale ležali asi štyria veľkí psi, lebo im tam bolo asi dobre, lebo vonku bola zima.

Juraj, no ja som bola len v starom meste, tam neboli grafity, ale niekde na sidlisku je mozne. A tych tulavych psov je naozaj vsade plno, lezia po chodnikoch, treba ich obchadzat. Su to velke psy. Inak Tbilisi nie je najkrajsie mesto, ake som videla. To nase Vieden, Praha, Budapest su krajsie co sa tyka historickych budov.

Dnes sme boli na vylete v duhovych horach a dvoch klastoroch, bolo super. Chcela som tu pridat fotku ale nejde mi nahrat. Ja som povodne chcela ist k tym duhovym horam sama, ze si prenajmem auto. Ale nevedela som to najst na mape, tak som isla cez GetYourGuide. Dobre ze som to urobila, to by som v zivote nenasla a okrem toho sa tam da ist len terenakom. Do klastorov si zeny museli obliect suknu a mat satku na hlave. Vsetko som si pripravila, ale niektore nemali, mohli si tam pozicat. Boli sme skupina ja a traja Holandania, velmi mili ludia, jedna zena dokonca rozpravala nemecky. V druhom aute bola rusky hovoriaca skupina, casto sme isli aj spolu. My sme boli anglicky hovoriaca, aj ked ja teda anglicky az tak moc neviem. Pokazil sa mi tu mobil, vypadlo mi prave tlacitko, ktorym vypinam a zapinam tmavu obrazovku. Teraz ho mozem zapnut len tak, ze ho dam do nabijacky alebo power banky a vytiahnem, nabehne mi obrazovka a mozem sa mojim kodom prihlasit. Rozmyslam, ze si novy mobil kupim aj tu, je tu vsetko lacnejsie. Majte sa vsetci pekne.

Milí přátelé,
musím zaťukat na dřevo; po týdnu mě ranní depky přešly. Včera jsem šla k psychiatričce a málem jsem jí neměla co říct. Ne že by mi bylo poránu skvěle, to ne, ale jsem schopná jakžtakž fungovat. Obávám se, aby se mi ty depky časem nevrátily, třeba 1-2x do týdne jako před létem. A tak jsem se domluvila s psychiatričkou, že v případě potřeby jsem ochotná nechat si posunout Abilify na odpoledne či na večer. Jen Eliceu prý musím užívat každopádně dopoledne. V lékárně mi dnes navíc řekli, že k Elicee mám užívat hořčík (pro mě nová informace). Slyšeli jste o tom někdo?
Synovi dopadla preventivní prohlídka skvěle. Ani jsem nečekala, že nebudou žádné problémy, tak jsem byla mile překvapená.
Synovi teda začal školní rok a zatím je to v pohodě. Tím, že jsem strávila léto poměrně aktivně (byla jsem na třech dovolených a nebyl jediný víkend, kdy bych byla seděla doma), nebyl přechod na synův školní režim pro mě psychicky tak těžký jako dříve. Jen první noc (z neděle na pondělí) jsem špatně spala. A u nás jsou už dlouho  vedra, tak syna pouštějí kvůli nim dřív ze školy.
Říkala jsem si nedávno jen tak ze srandy, že jsem už dlouho neměla živé sny. A co myslíte? - Samozřejmě se mi od té doby začaly zase zdát. Ráno mám problém se z nich probudit.
Dnes jsem jela se synem vyzvednout tchýni na nádraží. Přijela za námi jako každoročně touto dobou slavit synovy narozeniny, které bude mít syn ve středu.
Dala jsem si závazek věnovat se zase matematice. No, nemohla jsem se k tomu dokopat. Nakonec jsem aspoň dokončila sázení jednoho svého výpočtu v TeXu. Čekají mě teď ještě složitější výpočty, s tenzory. Je tam plno pojmů, které si už 20 let nepamatuju. Takže to bude tak velká výzva, že nevím, jestli to zvládnu. Ale zkusím to.
Děkuji vám za přečtení, přátelé, a užívejte poslední teplé dny.

Ahojte kamaráti a kamarátky, ja sa mám celkom dobre. Začínam chodievať opäť na stacionár kvôli vynútenej prestávke zo zdravotných dôvodov. Včera bolo na stacionári skvelo a teším sa už na ďalší týždeň. V súčasnosti sa venujem viac menej športu v TV. Tento týždeň som športoval už aj sám nielen pri TV, keď som išiel hrať s kamarátmi futbal do haly. Bolo skutočne skvelo.

Teraz začínam rozbiehať šachový tréning, ale momentálne neviem, ako na to. Pretože by som chcel sa tomu v budúcnosti venovať 4,5-6 hodín. Musím začínať nejako pomalšie. Povedzme, že pre začiatok aj také 2 hodiny môžu byť celkom fajn a potom postupne pridávať. Je to hudba budúcnosti to celé. Duša nemá rada už náročné vecí, ako bolo tomu v minulosti. Musím si však to presne ešte rozpísať, že čo budem robiť (aké knihy preštudujem a tak). Uvidíme, či mi nepribudne aj nejaké čítanie klasických kníh...

Ahojte, priatelia.

Uplynulý týždeň-dva som sa nemal až tak moc dobre, žiaľ. Napr. tento týždeň som vnímal ako ťažký aj preto, lebo som mal často na starosť celú našu sieť, čo sa telefonátov týka, sám. Nie vždy a v plnej miere, ale pointa je, žiaľ, v tom, že moja povaha (alebo porucha?) mi prináša istú úzkostlivosť, čo znamená v tomto kontexte, že ma tie telefonáty a požiadavky v podstate stresujú. Už len byť prítomný a rátať s tým, že môže každú chvíľu niekto zavolať, a teda byť ustavične k dispozícii na niečo, čo vopred nemám ani istotu, že budem vedieť riešiť, ma permanentne udržuje počas pracovnej doby v napätí. Stalo sa mi preto v tento týždeň, že bol vcelku pokojný deň, málo požiadaviek a málo telefonátov - a ja napriek tomu som odchádzal domov emočne vyfľusnutý a dokonca tak fyzicky ustatý a spavý, akoby som robil v bani. Večer hocikedy padnem za obeť na gauč a spím už pred 19:00... často až do rána, keď sa to začne celé znovu. Je to zvláštne, ale vskutku permanentné viachodinové emočné napätie fyzicky unavuje. Minimálne u mňa to tak platí.

Nezaujatý človek by asi povedal, že z toho, čo uvádzam, vyplýva, že asi na takúto prácu nie som zrovna vhodná povaha, však? Asi áno. Ono sa to vždy takto zvýrazní práve vtedy, keď mám na starosť väčšinu vecí sám. Teda ako napr. v tento uplynulý týždeň, alebo potom sa to deje na tých on-call službách, kedy tiež mám na starosť v určité hodiny sieť sám. Keď nie sú dovolenky a kolegovia nie sú ani rozlietaní na servisných výjazdoch, tak mentálne cítim určitú oporu v tých ostatných. Mám pocit, že nie som na to sám a že keď nebudem niečo vedieť, tak "priskočia" a pomôžu. Vtedy sa cítim oveľa menej napäto a mávam dojem, že je to vlastne dobré a zvládnuteľné. Dá sa povedať, že takých prípadov, kedy som na veci sám, je menšina, takže by som možno na základe menšiny nemal hodnotiť celú túto svoju prácu a jej zvládanie. Takže by som mal dať hlavu hore, ako sa hovorí.

Čo sa týka projektov v práci, vyvíjajú sa niektoré sľubne. Naďalej spolupracujem s tou externou firmou, ktorá robí na tom riešení, čo som spomínal minule, že som jej odovzdal určité know-how. Takže v podstate to pokračuje a teraz je moja úloha ich čiastkové riešenia testovať a poskytovať spätnú väzbu, že čo majú ako urobiť, aby to fungovalo podľa našich požiadaviek. Dobrou správou je, že náš projekťák si chce nechať moje hotové riešenie v zálohe a využiť ho, ak to s touto firmou nedopadne podľa predstáv. Takže sa čiastočne teším.

V škole nič nové. Školné som uhradil. Rozvrh ešte nemáme. Uvidím, ako si zvyknem zase každú sobotu tam chodiť. Už som mával voľné soboty takmer 4 mesiace... takže tá zmena bude dosť výzva.

V súkromí... tatinovi sa choroba výrazne zhoršila za posledný mesiac. Je už ležiaci, treba sa veľa starať. Do značnej miery sa stará brat a švagrinka, ktorá má aj vyštudovanú sociálnu prácu a má dlhoročné praktické skúsenosti ako opatrovateľka seniorov. Takže ona veľa vie, že čo má ako pri ňom robiť. Až poviem otvorene, že som vďačný Bohu, že nám ju privial do rodiny. Tatino teraz berie nejakú zatiaľ najagresívnejšiu chemoterapiu... mal už veľa druhov za posledné roky, ale pri žiadnej nemal až takúto devastáciu. Ale zrovna pri tejto mu napríklad naďalej rastú vlasy. Paradoxne, pri menej agresívnej v minulosti mu vypadli. Takže ak to zhrniem... snažíme sa mu byť nápomocní, ako sa komu dá.

Ďakujem Vám za vypočutie, kamarátky a kamaráti. Prajem Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

@Matej - ak môžem za seba povedať, to, čo si prežíval v práci, keď si bol - ja to nazývam na celý svet sám - je úplne prirodzené, taká úzkosť, ktorú dennodenne okusujú nielen slabší na duši, ale i silní. Veď si len vezmime operátorov tiesňových liniek - áno, sú to silné osobnosti (zachovať pokoj a rozvahu ich predurčuje na dané povolanie), no i tak minimálne spočiatku zažívajú nemalú úzkosť, keď netušia pri zvonení telefónu, čo ich čaká, akú situáciu budú musieť promtne riešiť, koho vyslať na miesto ako prvého a podobne. Hovorím to z prerozprávanej skúsenosti kamaráta - a hoci si možno niekto myslí, že sedieť na zadku a dvíhať telefóny je malina, nech si to skúsi... Takže ťa v tomto smere chcem podporiť a vysloviť, že stres je v tomto prípade samozrejmosťou (časom by sa mal zmierniť)
Napríklad ja si pamätám z dávnych čias, keď len pípla vysielačka, až sa mi srdce rozbúchalo, či budú volať nás a čo sa udialo. Môžem povedať, že potom ma to strhlo maximálne v noci...
A áno, ako sa vraví "dvom se táhne líp" - je určite človeku lepšie na duši, keď má niekoho pri sebe. Opäť len pre príklad, ani na tiesňovej linke nepracuje nikdy jeden človek, ani záchranka ti nepríde s jedným zdravotníkom - vždy je to o tom, že sa môžeš aj na toho druhého spoľahnúť.
Pamätám si, že niekedy mi bolo pridelené služobné vozidlo a bol som v hliadke teda sám - mal som rôzne doručenky na starosti, nejaké vybavovačky, ale vždy tam v kútiku duše bol taký zdravý stres, že čo keď sa teraz niečo pri mne zomelie, ale ja nebudem mať možnosť zasiahnuť patrične... Sú to síce iné situácie, ale nosný základ je ten istý. Držím ti palce
@motylek - zaujímavá informácia ohľadom nutnosti k escitalopramu dodávať magnesium, každopádne, ako vieme, v primeranej dávke je pre nás úzkostných/depresívnych jeho suplementácia vždy benefitom
Skôr čo som zachytil, konkrétne už na príbalovom letáku, napríklad pri lieku Tisercin sa odporúča dodávať vitamín C (údajne znižuje jeho hladinu v krvi).
Minule som sa zas niekde dočítal, že pri TCA antidepresívach je nevyhnutné dodávať vitamíny skupiny B. Síce sa to človek dozvie po 10 rokoch liečby nimi, ale radšej neskôr ako nikdy.
Prajem vám všetkým pekný víkend

Ahojte, tak ja sa mám fajn, bola som na kontrole u psychiatričky, tá mi nemenila dávku liekov, tak snáď nabudúce. Začali mi doučká so školským rokom, doma mám prváčikov, tak začnem sa aj s ním učiť, zatiaľ nedostali domácu úlohu, ale aj na to príde, malý sa vytešuje zo školy a v utorok mám pohovor do Zary, pre nezainteresovaných je to obchod s oblečením, ale len na čiastočný úväzok, cez pracovné dní doobeda a cez víkend na celý deň, keďže cez týždeň doučujem poobede, teda skôr podvečer. Dnes má seklo v krížoch, tak snáď to rýchlo prejde, aspoň do toho utorka by mohlo sa polepšiť. Dúfam, že aj vy sa máte fajn. Prajem pekný zvyšok víkendu.

Ahojte kamaráti a kamarátky, mám sa celkom dobre. Cez deň sa venujem hlavne šachu. Snažím sa venovať tomu, tak 4,5 hodiny denne. Je to však viac o videách, ako o vlastnej práci. Kamaráti sprístupnili mi videá šachovej akadémie a každý deň sú tam 1-2 nové videá. Tak mám, čo robiť. Úroveň je tých videí super. Hoci robí mi miestami problém všetko počítať bez posúvania figúr. O tomto je šachový tréning. Musí si zvykať na „nepohodu“. To vycibrí ma ešte viac. Pozerám 1-2 hodiny denne, potom venujem sa ešte 1,5-2 hodiny diagramov na lichess. Zvyčajne mi vyjde to na 200-400 diagramov denne. Čo je už dosť, ale dávam pozor aj na prevedenie. Zlaté šachové pravidlá. Správnosť a precíznosť. Nie vždy dokážem všetko vyriešiť správne na prvýkrát.

Ahojte spolusúputníci!

Vždy si rád prečítam vaše vety, je dobré ak sú plné nádeje a je v nich zdravotne zlepšenie. Tento rok som nebol na žiadnej dovolenke a aj menšie výlety sa nekonali. Snažím sa kooperovať s rodičmi a mám dojem, že práve teraz je tá doba, keď ma potrebujú viac ako inokedy. Mám tak na starosti hlavne nákupy a prejsť aspoň kúsok s otcom k potoku, alebo do supermarketu. Mama je v pohode, ale mala operáciu a musí sa tak šetriť. 

U mňa je porucha-psychóza mierne aktívna. Chytil som akýsi divný blud, ale vedel som si už pomôcť. Veľmi som prekvapený, že s primeranou medikáciou a snahou k normalite sa veľa dá pohnúť.

Inak sa venujem rôznym aktivitám, a to hlavne doma. Výrazné je štúdium parapsychológie čo obsahuje ju samotnú, psychológiu, sociológiu, filozofiu, teda to čo sa hodí. Ako základ považujem paradoxne materializmus, a na tom pevnom a nemennom sa dá stavať aj smerom k ostatnému. Klasicky nateraz uznávam výber životných ciest spolu s odsledovateľnými mílnikmi. Tradičné "akp." robím priam automaticky a občas pohýbem aj s činkami. 

A takto si teraz nažívam, spolu s cigaretkou, ktorá by mala byť lacnejšia a podľa možností aj zdravšia.

Aktuálne je po piatej ráno, ešte som nezaspal napriek užitým tabletkám. Snáď po obede zdriemnem. Spanie je pre mňa indikátorom zdravotného stavu. Po prebdetí 3-4 nocí už uvažujem nad variantami konania ohľadom zdravia.

Na záver len toľko, že vám držím palce, a to nielen v zlepšení toho podstatného.
Tuto

Zdravím vás, přátelé,
pátek třináctého je pro mě šťastný den. Vždycky jsem k patnáctému každý měsíc dostávala výplatu a teď důchod. Vzhledem k tomu, že 15. bude neděle, dostávám peníze vždy v pátek třináctého.
Psychicky je mi dobře, jen jsem každý den strašně ospalá a nechce se mi nic kloudného dělat. Jak jinak, vzhledem k počasí. Počasí poslední 2 dny nedává moc důvodů k radosti. Prší, prší a prší čím dál víc a je čím dál větší zima. Dnes už jen 9°C. Dnes jsem naštěstí ani nevytáhla paty z domu, ale zítra už budu muset. Stejné počasí má být až do úterka, což znamená hrozící povodně. Nejvíc hrozí v Praze a na východ od Prahy.
Jak jste na tom vy na Slovensku, případně v dalších státech střední Evropy?
Přeji klidný upršený víkend.