Ako sa dnes máš? 18

@enaxnay ... Asi nevhodné napísané, ale to vravel Dr., že sa pred ním trasiem, primár, či čo to bol, ale inak som mierumilovná a dá sa so mnou celkom dobre spolupracovať, čiže aj to akútne oddelenie prepískli a viac mi ublížili, ako pomohli

Patty_Pillow napísal:@enaxnay ... Asi nevhodné napísané, ale to vravel Dr., že sa pred ním trasiem, primár, či čo to bol, ale inak som mierumilovná a dá sa so mnou celkom dobre spolupracovať, čiže aj to akútne oddelenie prepískli a viac mi ublížili, ako pomohli

Nu, mňa keď prvý krát "zatvorili do klietky", tak som sa z toho išiel zblázniť viac ako, to čo tomu predchádzalo

Len ber to tak, že nedá sa vedieť, čo sa dá od takého stavu čakať

Tak možno, kvôli bezpečnosti teba i ostatných je lepšie ak taký prípad odizolujú

@Patty_Pillow
Juj, škoda, že len 4x, to sa dáva skôr na depresívne stavy, pri psychózach je nepísané pravidlo tých 8, ťažké stavy veľmi výnimočne až 12 ECT, poznal som také dievča v stacionári, mala potom pokoj pol roka, bolo to pre ňu ako vykúpenie, keďže napriek trojkombinácii AP denne počula hlasy...
Ono je to hlavne o nájdení toho správneho "koktejlu" a presne ako si uviedla, minimalizovať stres a úzkosť, ako sa len dá.

@lucas ale teraz keď som zmenila prácu, tak mám toho stresu menej, aspoň toho pracovného a potom si neventilujem hnev doma na muža alebo synčeka, takže o ďalší stres menej, no ja mám 4 kombináciu, tri tabletkové a štvrté depotne, ale vidiny ak neprestanú, tak mi dajú nové lieky od neurologických, lebo na EEG sa objavila nejaká oblasť akú majú epileptici, len ja epilepsiu nemám, tak neviem či po ect sa vytvorila, alebo ju mám už dlho, netuším, inak z tej hospitalizácie si 6 týždňov nepamätám, tak netuším prečo som požiadala, že už dosť

@Patty_Pillow
Áno, zaregistroval som, že ti zvažujú nasadiť antiepileptikum Depakine (kyselina valproová) ako prídavnú liečbu, každopádne to je už otázka na skúseného neurológa, čo s čím má súvislosť a či práve tam nie je - ako sa vraví - pes zakopaný. Držím palce
Inak je prirodzené, že človek si v psychóze/mánii/ťažkej depresii mnoho vecí nepamätá, jednak pre chorobu ako takú a jednak i pre masívnu pacifikačnú liečbu na potlačenie bludov a halucinácií. Čiže nie je dôvod si to vyčítať. Tak i onak si na ECT teda dobre zareagovala, už je výsostne potom na tvojom dobrovoľnom rozhodnutí a schválení špecialistom, či by bolo možné časom zopakovať (na otvorenom oddelení).
Je aj dobre, že ti lekárka predpísala Lexaurin, určite treba stiahnuť tie úzkosti i za cenu návyku (väčšina tu budeme doživotne na liekoch tak či tak), človek je omnoho pokojnejší a lepšie zvláda záťažové situácie, keďže choroba sama o sebe je pre telo stres...

Ešte jednu vec musím povedať na záver dnešného večera. Veľmi ma mrzia vaše zlé zážitky z akútneho oddelenia - proste jedna vec je, že tam prídeme zlomení psychicky (až na pár agresivnych výnimiek pod vplyvom omamných látok či ťažkej psychózy), kde viac ako na ktoromkoľvek oddelení človek potrebuje empatický prístup, pochopenie zdravotného stavu zo strany personálu, a nie - poviem to rovno - blbé poznámky na čokoľvek, demonštrácia sily, vyhrážanie dlhodobým núteným pobytom. To kde sme zaspali? V 50. rokoch?!
Ako môže potom človek takým zdravotníkom dôverovať? A stabilizovať sa?
Ja som našťastie nezažil takéto správanie zo strany personálu, možno raz niečo utrúsila jedna sestra medzi zuby (poznámku) na moju závislosť - každá akcia vyvolá reakciu a už sa to nezopakovalo.
Ale verím, že sa ešte nájdu lekári-psychiatri, ktorí svoje povolanie vykonávajú čestne, svedomito a profesionálne. Len asi treba mať na nich šťastie, ako tak čítam. Samozrejme, i oni sú len ľudia, často tiež vyčerpaní a reagujú tak, ako sa nepatrí. 
Verím, tajne dúfam, že sa situácia bude zlepšovať prozápadným smerom liečby - t.j. len vo výnimočných prípadoch niekoľkodňový pobyt na akútnom oddelení a okamžite preklad na otvorené oddelenie po stabilizácii stavu s cieľom rehabilitácie, terapií, spoločných komunít, vychádzok. Psychiatra nesmie a nemá byť väzenie!
Je to oddelenie pre ľudí chorých na duši, ktorí si zaslúžia rovnaký prístup a úctu ako ktorýkoľvek iný pacient. Aj my máme svoje práva. Oceňujem i to, že po hospitalizácii často posielajú poisťovne na hodnotenie spokojnosti dotazník - vedia z toho veľa vyčítať -  a už ani prípadné opodstatnené sťažnosti sa (i vďaka kovidu) nezametajú len tak pod koberec, ako sa to dialo roky...

Lucas napísal:Veľmi ma mrzia vaše zlé zážitky z akútneho oddelenia

JA nemal nejaké negatívne skúsenosti s personálom, skorej som bol zosratý z toho, čo sa mi dialo Nechápal som o čo ide A nezvládol som ten pocit byť zrazu zavretý a obmedzený na slobode

@EnaXnaY - trafil si klinec po hlavičke, to je presne to, nik na teba nemá čas ti situáciu vľúdne vysvetliť (samozrejme, ak si v stave pochopiť v tom čase), prečo si tam, že tam nebudeš naveky a nemôžeš ísť momentálne von pre tvoju bezpečnosť...
Niekedy stačí ozaj málo pre pokoj na obidvoch "frontoch" - personál a pacienti. A mal som možnosť to vidieť neraz.

Lucas napísal:@EnaXnaY - trafil si klinec po hlavičke, to je presne to, nik na teba nemá čas ti situáciu vľúdne vysvetliť (samozrejme, ak si v stave pochopiť v tom čase), prečo si tam, že tam nebudeš naveky a nemôžeš ísť momentálne von pre tvoju bezpečnosť...
Niekedy stačí ozaj málo pre pokoj na obidvoch "frontoch" - personál a pacienti. A mal som možnosť to vidieť neraz.

Neviem, či sa to dá v tom stave vysvetliť, bo na to, čo sa deje vlastne so mnou, dochádzam rokmi a možno stále neviem (od roku 2006) o čo presne ide, je to proces na dlho

EnaXnaY napísal:O čo presne ide, je to proces na dlho

Viem, len jedno, že ma to vystrelilo na akúsi CESTU

Poznania seba, sveta, všehomíra, ...

Ahojte, tak ja sa mám dnes lepšie ako cez týždeň, cez víkend mám len jedno doučovanie, takže mám viac času pre seba a pre rodinu, čo ma teší, lebo posledné týždne som mala 8 doučiek cez víkend plus príprava na ne, čo mi zabralo dosť času, tak si to užívam, že mám čas na malého, sa s ním pohrať, kresliť si, ísť sa prejsť. Aj cez týždeň mi skončili viaceré kurzy, keďže boli prevažne príprava na prijímačky a včera mi písala mamina jedného zo žiakov, že syn sa dostal kde chcel, že ho chválili, ako pekne je pripravený a že odpovedá ako študent matfyzu, že kto alebo kde ho pripravovali, aspoň niečo sa na neho nalepilo z tých doučiek, čo ma veľmi potešilo, že aj ja ako lektorka mám dobré meno.

@Lucas pekne si to napísal ohľadom tých psychiatrií, asi súhlasím so všetkým a pekne si to zrhnul. Bohužiaľ veľa z týchto vecí sa naozaj deje. Ja nemám dobré skúsenosti so psychiatriou musím povedať. Bol som na psychiatrii v Nitre kde bola mladá doktorka, vypočula najskôr, až potom som šiel na oddelenie. Nemôžem na ňu nič zlé povedať avšak myslím že ma dala na otvorené, lebo všetci sme boli na jednej chodbe a tak. Ale napriek tomu mi zobrali polovicu veci, mobil a tak to sa mi nepáčilo.
2. krát som bol vo Veľkom Zálúží, vraj najlepšie hodnotej psychiatrii na Slovensku a bohužiaľ mám negatívnu skúsenosť. Doktorka bola totálne arogantná a odporná. Prišiel som tam, nečakal ma ani žiadny rozhovor, hneď som šiel na oddelenie. Potom ma tam totálne zblbli, neviem čo mi dali ale myslel som že mi ide ďalší atak, mne bolo tak špatne a zle, fakt netuším čo mi dali... Tak som sa rozhodol podpísať reverz, lebo ešte mi dali na akútne. Samozrejme pekne som doktorku poprosil, bol som úplne normálny, žiadne psychotické črty som nemal ani som tam nemal nič také že ohrozujem seba, tak som myslel že mám plné právo odísť aj. No potom doktorka začala vystrájať že či viem, že ma tu môže držať aj proti vôli a či to chcem a neviem čo. Trvalo celý deň kým som sa dostal preč a nakoniec ma pustila. To ešte milión krát volala mame a pri tom ja som dospelý svojprávny človek. Samozrejme na tu psychiatriu chcela mama aby som šiel lebo vraj moje žalúdočné ťažkosti majú príčinu v psychike. Tak som bohužiaľ naletel a šiel do Zálužia. Mamu som prosil na kolenách nech ma dostane odtiaľ preč, nechcela proste, už som nevedel ako som ju mal prosiť že mi tu neni dobre. Takže riešilo sa celý deň toto. Mne už bolo do plaču a nevedel som čo som mal robiť, lebo normálna matka nebude nasilu držať dieťa na psychiatrii keď mu tam dobre neni a zblbli ho. Keby som bol nejaký agresívny alebo ohrozujem niekoho nepoviem nič, že liečbu teda potrebujem ale šiel som tam vlastne s tým že asi tieto problémy budú mať problém v psychike a treba nastaviť lieky len.
Lenže oni mi nedali ani žiadne antidepresívum ktoré som potreboval a dali mi neviem čo. Povedal som že beriem Neurol podľa potrieb a doktorka povedala či viem že Neurol je návykový? tak som povedal že viem. Ale čo ju do toho akú liečbu mi dáva moja doktorka? Ona jasne dostala papier akú ma diagnózu a napísane k tomu... No ona mi napriek tomu napíše úplne inú diagnózu a povie že nevie či tam neni niečo vážne a pri tom ani len rozhovor 5 minút so mnou nemala.
Potom bol tam jeden týpek, úplne normálny a neviem fakt čo mohol spraviť alebo vyviesť ale zrazu ho dali na akútne a hovorí že doktorke preskočilo. Proste celý čas bol na otvorenom, nevidel som na ňom nič zvláštne a zrazu ho idú dať na akútne. To som nechápal a ešte mi počítali aj koľko ponožiek má...
Preto ja so psychiatriou nechcem mať už nič spoločné a už ma tam nedostane nikto nikdy. Pre mňa je najväčšia nočná mora práve psychiatria a že sa dostanem tam znova a na akútne. Ničoho sa nebojím viacej asi. Jednoducho psychiatrie na Slovensku nefungujú tak ako majú a majú ďaleko od normálnosti. Hlavne kvôli arogantným doktorom čo si myslia že sú niečo viac a správajú sa k psychicky chorým pacientom ako k zveri. A takých je veľmi veľa si myslím pomaly na každej psychiatrii.
Neraz som čítal zážitky ľudí že majú traumu z toho lebo tam s nimi robili neviem čo alebo ich dali na akútne. Aj mne chceli dávať elektrošoky ale neviem kvôli čomu vlastne... Psychiatria je pre mňa horšie ako väzenie a myslím že to je niečo podobné. Vo Väzení úradujú bachari a na psychiatrii sestričky a arogantní doktori... Preto dobrovoľne ma už tam nikto nedostane a ľutujem tých ľudí ktorí tam musia byť zavretí a kydajú do nich lieky barz jaké hlava nehlava...