Ako sa dnes máš? 17

@Juraj ja som mal len jednotkový Rispen čo pamätám, ja som mal celkovo nízke dávky antipsychotík vždy, najviac som mal asi 15mg Olanzapínu, ten sa tuším môže užívať 20mg max. Si strašne chudý podľa mňa na to aké lieky berieš, o antipsychotikách je známe že spomaľujú metabolizmus. Držím palce aby si nemusel ďalej navyšovať lieky, čím menej tým lepšie
Mimochodom týranie je hnusná vec, to môže robiť len človek bez chrbtovej kosti aj šikanovať. Z toho môže mať tá dotknutá osoba celoživotnú traumu. Mňa síce nikto nikdy netýral ale otec je alergický na mňa by som povedal, vadí mu že idem k psychiatričke a pijem lieky, dáva mi to pocítiť stále, aj všetko mi vyčíta aký som a vždy je zle nech spravím hoci čo. Mne sa nepáči ani to a mrzí ma to že sa tak chová.
Čo sa týka tých hlasov tak mám ich aj ja a už som si zvykol na to, musíš im ukázať že ty si pánom a nechceš aby ti kazili život. Tiež im očividne neveríš a neriadiš sa podľa nich, tak to je dobrá správa. Musíš ukázať že si silnejší a nejak ich zahnať

@Catherin čítal som tvoj príspevok o ňom, celkom ma to zaujalo. Vieš ja sa chytám všetkého ako sa vraví že topiaci sa chytá aj slamky, tiež všeličo skúšam. Takže myslím niečo na prírodnej báze ako toto mi neublíži, nebránil by som sa tomu určite a vďaka za ochotu

@Juraj
V detstve si si zažil hotové peklo, obdivujem ťa, že takto ešte dokážeš fungovať...
Určite ti vrelo odporúčam čím skôr konzultovať svoj stav s lekárkou. Lebo zbytočne sa možno trápiš, a predsa lieku chvíľu trvá, kým dôjde k zlepšeniu.
Pri schizofrénii je bežné dávkovanie 4 - 6 mg denne, samozrejme, všetko závisí od reakcie a obzvlášť nežiadúcich účinkov. Je to len môj tip - možno má skúsenosti, že pri vyšších dávkach ako 4 mg je výrazná stuhnutosť svalov (rigidita), akatízia, nadmerné slinenie a iné príznaky extrapyramídového syndrómu (potvrdil mi to i neurológ). Ja som osobne zažil, keď mi zastupujúca psychiatrička zvýšila dávku Rispenu zo 6 mg na 12! To som sa ani pohnúť nevedel a hneď sa to riešilo medikáciou v nemocnici...
Čiže tých 4 mg by de facto boli z tvojho aj z pohľadu lekárky možným riešením.
Mimochodom po zlepšení a stabilizácii stavu sa často prechádza na jeho injekčný metabolit paliperidone v depotnej forme.
Držím palce

Ahojte mám sa dobre. Len u mňa je ten problém, že všetko mi vydrží len pár dní haha. Je mi to občas ľúto. Hlavne je škoda šachového tréningu. Chcel by som trénovať šachy každý deň v týždni, ale mám vyskúšané, že nedokážem to. Problém je pevná vôľa a neviem ju zlepšiť. Možno problém je aj v motivácii, že nie som správne motivovaný, keďže som už šachovým dôchodcom. Kedysi som sa venoval šachu tak 8 hodín denne a dnes je to už len pár minút pri nejakom videu. Musím sa prinútiť makať serióznejšie a doma si spísať krízový plán a konkrétnu zmluvu, ktorá by ma motivovala trénovať dennodenne aspoň 1-2 hodiny. Tak majte sa pekne a držte mi palce...

Juraj napísal:Ale najprv musím napísať závet, lebo keby som zomrel bez závetu, tak polovicu môjho majetku by zdedila moja matka, ktorá ma v detstve psychicky a fyzicky týrala. (V prípade že by som zomrel po otcovej smrti, tak by po mne zdedila celý majetok.) To by bola absurdná situácia a to sa nesmie stať. Preto musím napísať závet.

Been there, done that.. Aj ja som napísal počas temnoty závet a odkázal všetko (a nebolo toho málo) kamarátovi, ktorý žije v Prahe. Nemyslel som to ako pomstu, ani ako zlo-myselnosť, ale považoval som za absurdné, aby toxický agresor bol finančne odmenený za svoju agresivitu. Keď som to spomenul babke, tak ma jej reakcia vyslovene zaskočila: "Prečo nebudeme nič dediť?" OK empatický človek (rodič, prarodič) by takto rozhodne nezareagoval. Slušný človek by sa okamžite (o)pýtal, či môže nejako pomôcť a nemyslel by na potencionálny majetok. Lenže vtedy som netušil, že moja babka je v skutočnosti full-blown psychopatka bez akejkoľvek štipky sympatie a lásky. Aj moja mutter zareagovala zvláštne, keď som jej spomínal, že som mal počas temnoty suididálne myšlienky: "Toto by si mi neurobil" = Jasný redflag, ktorý dokazuje, že v skutočnosti myslí len s len na seba a všetci sú jej zo srdca ukradnutí. Takže ti, @Juraj, úplne rozumiem..

Jaro napíš mi správu ja to tu neviem nájsť

Sedím na stanici a čakám 40min. na autobus. Škoda, že mi ten čas po brigáde takto vychádza. Mal by som končiť 21:30, ale pýtam sa skorej na autobus, ktorý ide 21:25. Takto ušetrím 15 min. Kebyže skončím o 21:30, musel by som čakať ďalších 40 min. na autobus plus 15. min pešo zo zeleného kríčka.


Takto čakám na stanici tích 40 min. a autobus má odvezie až domov.

@Juraj  Co jsem četla na Facebooku ve skupině pro schizofreniky, tak když mají lidi nepříjemné hlasy, někomu zabírá, když se na ten hlas naštve, vynadá mu a pošle ho někam. Hlas pak ztichne. Můžeš to třeba taky zkusit, jestli by to nezabralo. Zkus se s tím hlasem pohádat, nenech si ty nepříjemné "řeči" líbit. Nebo myslíš, že by to pak bylo ještě horší?


Včera přišel syn ze školy s teplotou, která se mu do večera ještě trochu zvedla. V noci jsme si všichni dělali covid testy a syn i manžel jsou pozitivní. Mně vyšla taková hodně slabá čárka na testu, takže budu opakovat test ještě za několik dnů.
Vyčítám si, že jsem syna nenechala na podzim naočkovat, mohl se covidu vyhnout. Manžel se už taky dlouho neočkoval. Já naposledy letos v únoru (február).

Ahoj motylek Covidu sa vyhnúť nedá. Ide o veľmi nákazlivú chorobu. Aj keď očkovať deti neviem neviem, či malo to význam. Očkovanie je hlavne skôr pre starých ľudí, aby COVID prežili. Hoci dnes je ten variant už veľmi mierny, čo sa príznakov týka. Delta bola napr. horšia, ale nesledujem to už veľmi... Neviem ani aký variant je teraz, ale niečo podobné omikronu...

motylek napísal:@Juraj  Co jsem četla na Facebooku ve skupině pro schizofreniky, tak když mají lidi nepříjemné hlasy, někomu zabírá, když se na ten hlas naštve, vynadá mu a pošle ho někam. Hlas pak ztichne. Můžeš to třeba taky zkusit, jestli by to nezabralo. Zkus se s tím hlasem pohádat, nenech si ty nepříjemné "řeči" líbit. Nebo myslíš, že by to pak bylo ještě horší?.

Doporučujem na hlasy a slová nereagovať, ignorovať ich, neprejavovať sa. Treba ich nezaujtato ako svedok len pozorovať, i keď sa ma priam dotknú.

Súhlasím s Dušanom. Jediná modalita je akceptácia - čiže nebojovať, nehnevať sa (na seba), nevyjadrovať nenávisť ap. Pretože emócie nabíjajú obsahy mysle a tie sa o to silnejšie vracajú naspäť. Ešte funguje primeraná dávka sarkazmu, (mne pomohlo) urobiť si z toho srandu, komunikovať v zmysle "áno, áno, zase si tu [myšlienka, emócia, hlas], zdravím ťa, na teba som celý čas čakal" (pritom som pregúlil očami ).

Hlasy som nemal, ale s katastrofickými myšlienkami typu "všetko dopadne zle", "nezvládnem to" transformácia na srandu rozpustila nervozitu a napätie. Ale upozorňujem, že tie pocity boli samozrejme oprávnené - naozaj hrozilo, že to nezvládnem. Tak som napr. na myšlienku, že "to dopadne zle", začal nahlas vytrubovať znelku vlakovej stanice a hlásiť apokalyptickú myšlienku "Oznamujeme všetkým pasažierom, že [Saladin] nedopadne dobre" . Pochopiteľne, keď som bol sám - v obchode by si asi poklepali na čelo. Často som sa potom začal smiať a apokalyptická myšlienka bola preč..

Treba si aj uvedomiť, že tie hlasy sú vaše vlastné obsahy mysle.. čiže ak vám nadáva a kritizuje vás, tak trpíte komplexom menejcennosti (v skutočnosti si nadávate, nenávidíte sa, neprijímate sa). Ak vás nabáda ku agresivite, tak ste holt agresívnejší typ človeka a agresivitu vytesňujete (neprijímate) a tá sa vracia vo forme hlasov..

Ešte jedna kriticky dôležitá vec: obsahy vašej mysle nedefinujú, aký ste človek t.j. či ste dobrý alebo zlý.. Pretože obsahy mysle nemáme ako ovplyvniť - tie proste prichádzajú, generujú sa ap. Väčšina ľudí s tým bojuje (čo pochopiteľne nefunguje a vracia sa to x krát silnejšie - práve preto, že s nimi bojuje) alebo ich vytesňuje (to je najhoršie, čo môžete urobiť). Človeka definuje až to, ako zareaguje na tieto myšlienky - či ich následuje, či sa nimi nechá ovládať, či ich vo fantázii rozvíja ap.