Ako sa dnes máš? 17

Sak ani po mne zrazu pes nestekne. Ale ked som v Esplanade platil, ani necekol, vtedy nepovedal, ze nechce. Sak. Zrazu neni nikoho. Sak ok. Ja budem v Esplanade, ale sam. Ani cent nezaplatim. Sam sebe si poplatim. Ked pomoc potrebujem, nemoze nikto. OK. Sak to sa otoci este

Napisem to otvorene, bolo hojno, teraz je (...). Ale bude zas hojno v decembri. A nech NIKTO odo mna nic nechce. Je (...) teraz, musim si poziciavat, a zrazu nikto nema, nikto mi 100 nepozica. Ale bude hojno, ale asi az v decembri. Ale bude hojno, to hned pojdem do Esplanady do virivky ale NIKOMU cent nedam. Pojdem do virivky a do sauny v Esplanade cent nikomu nedam, saaaaak

Děkuju,  @Catherin4 a  @Lucas

@Lucas  Mně hlavně nikdo v nemocnici při propouštění syna neřekl vůbec nic o tom, že se má hlásit k praktikovi. Ani jsem nevěděla, že Biseptol předepisuje i praktik, a jak jsem psala, tak ani to, že je potřeba brát Biseptol celých 6 týdnů. (Vlastně mi neřekli vůbec nic, jen něco jako "Tady máte propouštěcí zprávu. Máte dotazy? Nazdar." - Heh, jak můžu mít dotazy, když jsem si ještě nepřečetla zprávu?)
Plus ta formulace "po dobu stentu" byla až naspodu stránky, celkem neviditelná, a byla to jediná informace o tom, že se má Biseptol užívat 6 týdnů. Ani si nejsem úplně jistá, jestli jsem tu stránku skutečně nečetla, protože i kdybych četla, tak z té formulace by mi asi nebylo jasné, co tím básník, tedy lékař, myslel.
Sice se mi trochu ulevilo, když píšeš, že se to stává laikům často, že nerozumějí úplně lékařské zprávě, ale když pomyslím, co se mohlo stát, brrr... A ještě, že jsem měla přijít už před 2 dny, když začaly (tehdy malé) bolesti při močení.... Ale příště to už nepodcením, doufám.

Na mě je toho moc, když mám řešit komplikovaný stav mého syna prakticky sama, přičemž sama nejsem zdravá. Pak se mi stávají takové "chyby". Psala jsem aspoň manželovi, že by se tomu příště mělo předejít tím, že lékařské zprávy budeme číst všichni, ne jen já. Nejsem z toho zrovna nadšená, že se manžel tak vyhýbá všemu, co se týká nemocí našeho syna. Chápu, že si už na něho nemůže vzít ošetřovačku, syn už je dost velký, aby byl doma sám. Ale aspoň přečíst si tu lékařskou zprávu by mohl. Já to prostě sama už nezvládnu.
Musím syna stále více odpoutávat od sebe. Neříkám, že mu stojím stále za zadkem; třeba na preventivní prohlídku k zubařce už chodí sám. Další lékař, kam ho začnu posílat samotného, bude ortoped. Možná časem přibude imunologie. (všechno běžné prohlídky). Ale na nefrologii, urologii a k dětské dr., kde poslední dobou řešíme důležité věci ohledně jeho zdraví, si ho zatím netroufám poslat samotného.

A ja mam nervy. Len ma vyuzili. Ked som platil po hernach vinach alebo vodky, alebo ani nevim co som poplatil, v Splendide a v herni na rohu v Piestanoch, tam v parku volakde. To bolo dobre. A ja cil potrebujem 100 pozicat. A neni toho, kto by mi pozical. Placem tu.

Ale aspon jeden, ze sa stara, ze kde vobec som. Ale toto je strasne co tu pisem. Toto je STRASNE, ale jeden kamarat pride za mnou, aspon jeden. Ako ma ma rad, aspon on a pozicia mi 100?

Ale druhym som vina, vodky platil v Piestanoch. A cil mne nema kto zaplatit. Tam som v Splendide platil. Vodky, vina, drinky, v Esplanade. A placem teraz, lebo nemam pre seba

@motylek
Áno, presne taká je realita pri prepúšťaní - rýchlo tu sú papiere, podpíšete sa? Tam sú lieky, joj ešte pečiatku sme zabudli dať, už je všetko zbalený? Dobre, rýchlo, lebo treba už vymeniť pre ďalšieho pacienta posteľ. A lieky? Nedali vám? Bože...
Nechcem si robiť tragikomický posmech, ale stalo sa mi to neraz a nielen mne. Bojový poplach pri prepustení a potom človek ešte týždeň rozmýšľa či má všetko z nemocnice, čo mu to vlastne za tú minútu všetko vysypali (pôjdete tam, tam i tam...)
Áno, všetko je v správe, ale treba mať čas si ju dôkladne prečítať najlepšie v ambulancii (nereálne v bojových podmienkach) a rozumieť neraz medicínskym pojmom - "po dobu stentu" - čo sme všetci medici?
A prízvukujem, mali ťa dôrazne upozorniť, že potrebuje užívať liek naďalej! Nejde o liek voľnopredajný, ale výlučne na predpis na základe stanovenej dg., čiže z môjho pohľadu si nepochybila. Je to veľké ponaučenie pre obe strany (myslím, že fajn by bolo na to upozorniť v nemocnici, aby sa také chyby minimalizovali!)
Želám pekný deň a synovi skoré uzdravenie

@motylek
Nám sa napríklad stalo, že strýko, keď mal pľúcnu formu covidu pred dvomi rokmi v čase epidémie, prvýkrát keď som mu volal RZP, tak spustili infúziu so suchým konštatovaním, že v nemocnici nie je miesto (do papierov však záchranárka uviedla, čo som si všimol neskôr, že prevoz odmietol!).
Druhýkrát ako som volal RZP pre opäť sťažené dýchanie a neklesajúce horúčky som to priamo naznačil operačnej 155, kde síce prišiel len jeden záchranár - ale anjel, podal infúziu, dôkladne vyšetril, podal navyše liek (Dexamed) - po ktorom sa mu výrazne uľavilo a šli sme aj na vyšetrenie do kovidovej ambulancie. Klobúk dole pred jeho úžasným prístupom
V kovidovej ambulancii som nebol, len viem, že kázali vysadiť Anopyrin s tromi výkričníkmi a podávať 10 dní injekcie Fraxiparine na riedenie krvi (vieme, že embólia bola častá pri ňom). Kontrola len pri zhoršení stavu a karanténa 21 dní.
Samozrejme, po dobratí injekcií sme mu Anopyrin opäť nedávali.
Následne asi o mesiac som trval na dôkladnom vyšetrení u internistu, kde práve vyskočila veľmi vysoká hodnota D-dimeru, teda mal veľmi hustú krv a hrozila embólia. Lekárka sa spýtala, prečo mu nedávam Anopyrin. No pretože v kovidovej ambulancii ho zakázali podávať. Ako som si to mal domyslieť? Dávať - nedávať ? Nehovoriac, že sme boli v dobe, keď ste sa aj tri dni nevedeli dovolať praktikovi, že máte kovid a potrebujete lieky.Takže sa nasadil na dva mesiace v dávke 100 mg a hodnoty sa upravili.
Stáva sa to, sme ľudia...

Ahojte.

Hneď v úvode Vám chcem, priatelia, poďakovať za minulé reakcie a mnoho povzbudivých slov. Veľmi si to vážim.

Čo sa týka tej diagnózy, tak od toho januára, čo spomínal Kimi, som ešte nebol priamo na kontrole u psychiatričky - iba som si dával posielať recepty na lieky do lekárne telefonicky u sestričky. Nemal som teda ešte príležitosť sa bližšie spýtať lekárky na to, či mi mení diagnózy alebo ako to je. Dám časom vedieť, keď budem vedieť viac.

Čo sa týka "ako sa máš", uplynulý týždeň sa mi vyznačoval určitým otupením emócií. Už sa mi to síce rysovalo dlhšie, viac týždňov, ale akoby som v istom momente odmietol vnútri cítiť niektoré emócie. Mám na mysli konkrétne strach. Mnoho mojich ťažkostí má totiž svoj koreň v strachu. Napr. ak som vyvedený z miery z toho, že mám v práci toho navaleného príliš veľa, tak za touto emóciou je skrytá iná emócia, a síce strach, že ma niekto bude vnímať ako nedostatočného (lebo to a to nestihnem, neurobím včas a podobne). Za mojou vyhýbavosťou v tímovom projekte je zas opäť strach... strach z hanby, strach, že budem vnímaný nejakým, povedzme to všeobecne, že negatívnym spôsobom. Trápenie zo svetových udalostí, tiež je za tým môj strach zo smrti, z nedostatku, zo straty, z utrpenia všeho druhu. A tak ďalej, od triviálnych trápení až po "veľké" úvahy. Akosi som v poslednom období tento strach prestal preciťovať, resp. aby som povedal pravdu lepšie, preciťujem ho poznateľne menej. Technicky ten strach vlastne mávam naďalej, ale menej ho cítim fyziologicky na spôsob známok nervozity, úzkosti a podobne.

Napr. mal som v tento týždeň dve online stretnutia v tímovom projekte, a šiel som do toho práve bez tejto emócie. Dokonca som v istom momente šiel po ulici, červenal som sa jak paprika, ale v hlave mi išla čudná myšlienka "ja sa nebojím už asi ničoho". Vlastne to je trochu šialené, mám pocit. V prípade tej ulice, tam za normálnych okolností by som preciťoval fyziologicky strach z hanby a ako na to reagujú okoloidúci. Teraz som šiel a akosi som na to kašlal. Dokonca som odpisoval spolužiakom na Discorde... pričom ja som, žiaľ, neslávne známy tým, že mňa kontaktovať cez sociálne siete, je nesmierne na dlhé lakte. Niekto mi napíše a kým sa moja velebnosť uráči odpovedať, tak prejdú celé dni. Hoci tie apky mám v mobile aj ja a cez deň mávam zapnuté aj notifikácie. Aj túto povesť som si vybudoval vyhýbavosťou motivovanou ničím iným, než strachom. Strachom zo živej interakcie, z četu, z bezprostrednosti, zo spontánnosti a z následkov toho, čo si kto pomyslí, ak interagovať z fleku neviem. (Paradoxne, vyhýbavosťou si viac privolávam negatívnu mienku o mne, než keby som interagoval aspoň nedokonalo, ale včas... )

No pointa, čo som chcel povedať, je, že teda zaznamenávam výrazne otupené prežívanie strachu. Vrhám sa do činností a do svojich spúšťačov strachu lepšie, než inokedy. Nie je to ešte úplne ok, ale je to lepšie. Rovnako menej cítim akoby strach aj z veľkých tém, ako sú svetové udalosti. Ako vravím, technicky ten strach mám, a je na mieste, ale nepreciťujem ho. Nie som si istý, či to viem lepšie vysvetliť, že ako to myslím, že môžem mať nejakú emóciu, ale pritom ju nepreciťovať fyziologicky a nevenovať sa jej. Možno to iným ľuďkom nedá zmysel, lebo sám to neviem presne popísať.

Žiaľ, nevýhodou je, že vo vyššie uvedenom zmysle mám otupené emócie aj iné, nielen strach. Zatiaľ čo pri strachu je to niekedy dosť praktické, naopak otupenie radosti a uspokojenia z činností výhodné nie je vôbec. Takmer nič ma nebaví... do ničoho sa mi nechce. Niektorí ste mi povedali povzbudenia vo veci mojich snáh na fronte školy súbežne s frontom práce, ale je v skutočnosti pravda, že to nie je možno až také super, lebo sa do všetkého musím nútiť. Pojem "do všetkého" nemyslím úplne doslova, kde-tu sú svetlé výnimky, obzvlášť vtedy, keď sa už v nejakej tej činnosti rozbehnem. Ale tie prebúdzačky, začiatky, rozbiehačky... no musím so sebou veľa zápasiť. Škoda, že to nejde bez toľkého odporu zo strany môjho vlastného tela a mojej vlastnej mysle. Tá efektivita všetkého by bola úplne o inom, keby som nemusel so sebou toľko bojovať. Ale zas nemôžem to vzdať, lebo ak by som počúval hlas iba toho, čo sa mi reálne samo od seba robiť chce, tak to by so mnou nedopadlo moc dobre. Jednak by som hodil do koša všetok prípadný potenciál, ktorý ešte môžem zo seba vyžmýkať, a jednak by som vlastne bol v depke ešte viac. Lebo toho, čo sa mi chce samo od seba bez odporu, je tak málo, že by som sa vlastne kvázi-nudil, až by som veľmi strádal. Ako sa hovorí: Človek nemôže nerobiť nič - alebo "človek je taký stroj, ktorý sa pokazí práve vtedy, keď sa nepoužíva".

Inak asi aj dobre. Ostatné zhruba po starom, viac-menej. Známku by som dal asi opäť dvoječku.

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Prajem Vám všetko dobré, nech sa Vám darí!

S úctou
matej

No napisem, jak som dopadol s peniazmi, co som minule pisal, ze sa mi pominali. Tak pozical mi jeden kamarat, este mi aj dneska zaplatil kupanie v bazene, nebudem pisat kde, tak som uz ukludneny minule som mal strasne nervy, nikto nikde, ked som potreboval. 100 mi dal. Sak mne pridu peniaze, mu dam naspat. Ale... pridem domov o pol 3 dneska poobede, oco v krcme na pive, mama pripita, 2 flase Malibu na kuchynskej linke nachystane. A potom, ze nemam pit v takychto podmienkach ale mama vino pijava a cil to malibu. A som kukol na flasu, to ma 21 percent. Som jej povedal, ze mami, ale toto ma 21 percent. A vulgarna ostala, sak napisem to tu v slusnom zneni, lebo dost vulgarna teda bola... Ze ona si na to zarobila, ze ona sa narobi, ci si nemoze dopriat luxusnejsie. Sak ja som to nemyslel v tom zmysle, ze nech tolko nemina, alebo co. Ja som jej chcel len pripomenut, ze malibu ma 21 percent a vino 12,5 percenta. A to je rozdiel teda. Ale sak teraz mi pripita vyvolava kazdych 20 minut, ale nevadi, nech vola, aspon viem, ze je v poriadku. Ako Malibu neni zas vyslovene tvrdy alkohol, taky liker, len dve flase keby vypije, aby tam doma volakde nepadla, alebo co. Sa bojim o nu, sak doteraz mi vyvolava hadam kazdych 20 minut a pesnicky pusta do telefonu a vyprava, ze co v robote. Sak az nebude dlhsie volat, jej ja zavolam, aby bola v pohode, sa bojim, ona neni zvyknuta na taketo tuhsie alkohole, ako vino si da v pohode, sak na vino je zvyknuta, ale malibu ma 20percent a uz to tam mala nachystane na kuchynskej linke, dve flase. Ale Malibu je dunihlav, zajtra sa pouci, ked jej zle bude to ja UMIERAM na druhy den z takychto drinkov, to aj mne chuti Pina colada, som vesely, objednavam to, ale na druhy den idem UMRET, doslova, ze umret to su bolehlavy toto. Zrovna mi zas volala cil, jak pisem tuto spravu, uz mi pesnicky pustala do telefonu Sak nech vola, sa bojim o nu. Ale zatial je v pohode a nezabudnite mi tu zas volakto nadat, ze propagujem alkohol... Sak sa toto udialo, tak to tu pisem. Otic na pive, mama na malibu a ja vine Ako mama chvalila Malibu, ze jake je to dobre, ze si volaco luxusnejsie dala, sak chutovo to dobre je, ale zajtra bude skuvynat na posteli, jak jej zle bude. Malibu aj mne chuti, ale napit by som sa nechcel z toho teda, stacila mi Pina colada, aj to super chuti, ale ja UMIERAM na druhy den z tychto drinkov z tychto sladkych alkoholov... Dobry dunihlav na druhy den mam, sak mozno sa pouci aj mama, ze Malibu sa nepije flasa za flasou ona neni zvyknuta na toto, vino si popija, pohar za poharom, ale vino je slabsie, ale malibu popijat tym stylom jak vino, to bude dobre ozrata teda. Ale z malibu jej bude dobre zle zajtra, aspon sa pouci este vulgarna ostala na mna, ze ona si da co chce, ze luxusnejsie bude pit. Sak malibu je luxusnejsie, ale dobry dunihlav na druhy den. Dneska jej chuti, aj mne by Pina colada chutila, namiesto vina, ako chutovo myslim, ale zajtra by som UMIERAL z pina colady, by som sa z postele nepohol. Sak aj jej bude zle z Malibu zajtra. Ale aspon sa pouci trochu hadam. Dunihlavy sa nepiju na flase, to sa da dat 2-3 pohare

A cil som volal zas materi. Ale v pohode je. Tak asi to malibu slope opatrne, ako ma vypite, ale neni uplne ozrata. Taka pripita komunikuje. V pohode bola, cil jak som jej volal. Sak napita je ale je v pohode. Lebo sa bojim, co tie dve flase Malibu mala na kuchynskej linke. Az by to vyslopala, aby nepadla volakde, alebo co. Ale v pohode je. 5 min dozadu sme volali. Ale my ta napita rodina Otic doma este neni, ten je na pive volakde, mama co slope to Malibu a ja to vino co popijam. Sak bol Halloween Tak happy halloween