Ako sa dnes máš? 17

Ahojte moji mili, tak ja som zvladla dalsiu stresujucu situaciu, uz som prestahovana. Dnes sme to dokoncili, pomohli mi dvaja kamarati. Ešte musim vypucovat byvaly byt a samozrejme vybalit vsetko v novom a nejak to tu usporiadat. Musim vsade prehlasit adresu, na niektore miesta ist aj osobne, takze este je stale dost roboty predo mnou. Minuly tyzden som mala dovolenku aby som sa zbalila a vsetko stihla. Este v pondelok mam dovolenku a potom uz zase chodim do roboty takze toho na mna bude dost. Ja nie moc dobre znasam zatazove a stresujuce situacie. Vedla mna sa stahuje ukrajinska rodinka s jednym synom. Vyzeraju to byt slusni ludia. Nevedia nemecky a pouzivaju google prekladac. Dnes sa ma pytali, ci im moji kamarati mozu pomoct so stahovanim, ze im zaplatia. Zrejme tu nikoho nemaju. V starom byte je na dlazke linoleum a tam kde bolo nieco postavene zostali tmavsie flaky. Som z toho dost nesvoja co na to povie prenajimatelka a ci mi vrati zalohu. Neda sa s tym ale nic robit, proste to zmenilo farbu. Teraz si tu lezim v novom byte medzi kopami kartonov a bordelu, nieco s tym zacnem robit ale az zajtra. Dnes uz nemam chut. Tak sa majte pekne.

A co sa tyka Mateja tak mozem povedat len tolko ze obdivujem, robit si skolu a chodit popritom do prace je uz samo o sebe narocne, a este k tomu pri nasej diagnoze, no obdivuhodne. Matej bud na seba hrdy, naozaj toho zvladas vela. Ze si introvert je nepodstatne, kazdy sme nejaki a introverti dobijaju baterky prave ked su sami. Spolocnost, hlavne dlhodoba ich vycerpava. Viem o com hovorim, ja som tiez introvertka a mam aj problemy v komunikacii s ludmi. Takze ta velmi dobre chapem. Ale ak som dobre pochopila tak studujes za programatora a tam nebudes musiet byt velmi spolocensky a stretavat sa s vela ludmi. To mozes robit aj z domu, pricom zarobok je naozaj pekny. Dobru skolu si si vybral.

Ahoj Matej, tak ja si tiež neodpustím pár slov ku tebe. Si dobrý maniak a tiež obdivujem ťa za to. Bodaj by sa aj mne podarilo, tak dobre infiltrovať niekde. Si taký skvelý skoro ako James Bond. Trochu občas zvoľní tempo kamarát, lebo ťa vystrie. To by som bol nerád, lebo si veľmi fajn. Ja si môžem na šťastie užívať len svoj život so všetkým, čo ku tomu patrí. Síce roboty, školy niet, ale smiem si robiť takmer všetko, čo potrebujem a mám rád. To je pre mňa podstatné. Síce aj ja som občas poriadne lenivý, ale chcel by som to zmeniť. Začínam malými krôčikmi a uvidím, že kam ma to zavedie. Chcelo by to nejaký plán do konca februára. Možno sa ozvem v inej téme... Len musím ešte pohútať aj keď skôr len oprášiť isté vecí...

Lucas napísal:@Matej
Ahoj, ty si vyše roka a pol nemal poriadnu dovolenku???
A do toho škola... a nie základná, prvý stupeň! Matka Zem, čo si ty stroj? Veď aj ten vyhodí do poruchy. Kádrujem ťa v dobrom, nedá mi, ale myslíš trošku aj na seba? Nevravím, niektoré typy osobností sú extrémne odolné a doslova si nedoprajú ani tú minútu odpočinku, aby sa následne nedostavila výčitka, že mrhajú zbytočne časom. Nepísal ti už náhodou niekto, že si na seba veľmi prísny? (@motylek náhodou?)
Ja ti veľmi fandím aj v práci, aj v štúdiu, ale človek fakt potrebuje istú rovnováhu medzi výkonom a odpočinkom. Čiže keď už cítiš tzv. výpadky a najradšej by si prespal aj 3/4 dňa, myslím, že telo dáva jasný signál! A ďalšia šálka kávy to neporieši...
Lebo viem, že čoskoro už nastúpi skúškové obdobie (stres), hromada práce pred Vianocami (dobre si pamätám?!) a nadčasovanie (stres), nedajbože nejaká tá viróza (dodatočný stres) - nechcem tu byť ako baba Vanga pri všetkej úcte, ale potom nie div, že koniec roka je každoročne o život, nielen o zdravie!
Inak v tej komunikácii to mám podobne, neviem, či to riešite ako teamsy tzv., kde sa čaká, čo povie ten druhý, nedajbože na seba ešte vidíte. Alebo rovno z očí do očí (pre mňa horor). Každý je individuálny, niekto je výborný plánovač a potrebuje na to aj primeraný čas, iný zas dokáže rýchlo riešiť problémy a prichádza s inovatívnymi riešeniami, niekto je do počtu... A ja ako veľmi emotívny človek mám tiež problém pracovať v tíme, keďže za každým pohľadom, za každou intonáciou si neraz niečo domyslím - byť emotívny a empatický je požehnanie i prekliatie. Vieme často len z pohľadu vycítiť, čo mi dotyčný chce naznačiť, ale ak máme zlý deň, nemusíme to dobre interpretovať, resp. nás to hádže do nervozity, úzkosti až znechutenia. A mám to, žiaľ, aj doma tak...
Aspoň keby si si vedel cez tie víkendy dopriať blahodárny odpočinok...
U nás sa vraví - neciskaj bars na pilu bo zlameš list!
Všetko dobré

Nene, já jsem to nebyla a ani si nepamatuju, že by to Matejovi psal někdo jiný kromě tebe. Já teda Mateje obdivuju, že zvládá pracovat+studovat. Snad bych to zvládla při nenáročné práci, nenáročném studiu, plném zdraví a s vyšším IQ , ale jako nemocná určitě ne. I když,  @Matej má reziduální schizofrenii, to je asi něco trochu jiného než klasická paranoidní.

@motylek
Fakt nie? Tak sa mi to možno s niekým iným zmýlilo. Ale pozitívny efekt to malo, čiže tvoj nick bol použitý vhodne, ďakujem
No nie je škola ako škola, to je pravda.
@Matej - prosím ťa, ale ty si mal kedysi hlavnú dg. Schizoafektivna porucha, je tak?
Darmo, čo tam po tých názvoch, hlavne že lieky pomáhajú a fungujeme.
Mimochodom , akosi často sa stretávam s tým, že tie "neurotické" dg. - a teraz nechcem psychózy v žiadnom prípade zľahčovať, majú často v liečbe omnoho viac medikácie (taký paradox)
Mnohým stačí (vďakabohu) na schizofréniu jedno AP, kým úzkostno-depresívny pacient má aj 5 rôznych liekov...

motylek neviem no, ale matej pokiaľ sa pamätám dobre, tak diagnózu má zmenenú už. Dokonca najnovšie nemá ani schizofréniu už, ale vidí sa mi nejakú schizoidnú poruchu osobnosti, či ako sa to volá. Možno sa však len mýlim, má to niekto iný z tade a pochopil som to zle. Oprav ma Matej, ak nemám pravdu... Na diagnóze však nezáleží, keďže lieči sa to podobne...

Lucas pamätáš dobre. Matej písal nedávno o tom dovolím jednu stať príspevku o tom, čo napísal nám raz Matej:

V januári som bol aj u svojej psychiatričky. Napísala mi "nález" pre všeobecnú doktorku do jej karty, keďže som jej vravel, že idem vo februári na všeobecnú preventívku. Ako vidno teda, niektorí chcú mať v hlavnej zdravotnej karte záznamy aj od psychiatra... pamätám si svojho prvého psychiatra z roku 2006, ktorý bol za to, aby všeobecný lekár takéto záznamy a nálezy v karte neevidoval. Vyšetrenie tradične prebiehalo ako "interview", pričom som mal z neho veľmi dobrý dojem. Povedala, že som sa po rokoch "dobre upratal". Smile Čo ma trochu zneisťuje, je, že mi napísala do nálezu pre všeobecnú dr. diagnózy schizotypová porucha a schizoidná porucha osobnosti. Všimol som si to až mimo ambulancie. Musím sa jej na to nabudúce spýtať, že či sa mi teda po rokoch skutočne zmenila diagnóza, alebo to tam dala z iných dôvodov. V minulosti som si prešiel od schizoafektívnej poruchy k reziduálnej schizofrénii, a teraz teda tieto dve iné. Čítal som si o tých dvoch diagnózach potom viacej a prekvapilo ma, že to na mňa dosť sedí. Napr. zo schizotypovej na mňa sedí, že aj pri tom, čo sa javilo ako blud, som mal väčšinou dobrý styk s realitou, napr. v tom zmysle, že som si bizarnosť svojich interpretácií uvedomoval (a aj preto som ich navonok príliš neprezentoval, takže som sa iným javil ako "nechorý"). Tiež mi z nej sedí absencia hlasov a vôbec halucinácií. Ak som mal halucinácie, tak asi len pri spánkovej paralýze. A schizoidná porucha - fú, tam som sa prekvapil ešte viac, že ako to naozaj je celé o mne. Asi dr. dedukovala z toho, že bývam v byte sám a že nevyhľadávam žiadnu spoločnosť. Tiež sme rozoberali moju silnú introverziu a ťažké nadväzovanie vzťahov a vôbec vyhýbanie sa kontaktu s ľuďmi. A vskutku je mi najlepšie doma medzi štyrmi stenami garsónky, sám, v kľude, bez kontaktu. Mať pritom internet a nejaký zdarma-príjem, tak ani nepotrebujem nikam chodiť aj celé mesiace. Very Happy No uvidím každopádne, že aký bol jej cieľ napísania týchto diagnóz, či ide o skutočné reflektovanie na môj súčasný stav v procese liečby, alebo to malo iný (možno úradnícky) úmysel.

Ja sa snazim mysliet pozitivne a si hovorim, ze s mojimi diagnozami je uzasne ze vobec pracujem, zijem sama a nepotrebujem pomoc s beznym fungovanim v zivote. Dokonca som roky zila bez liekov, kym sa nezhorsila depresia a dva roky na to prisla aj psychoza. Hovorim s diagnozami - v mnoznom cisle, lebo este jedna k tomu ide. Este som to nikomu nehovorila a budete prvi kto to vie, ale komu inemu to mam povedat. Zrejme mam autizmus. Najprv to bolo diagnostikovane od psychologicky ako socialna fobia, potom ja som si sama nasla ze mam vyhybavu poruchu osobnosti. Tam vsetko na mna sedelo. No a citala som o autizme a tiez tam na mna nieco sedelo ale nebola som si ista. Dlho som to odmietala ale pred kratkym casom som napisala mail do jedneho autistickeho centra, kde som im popisala ako som sa spravala od narodenia a oni mi odpisali, ze by to autizmus mohol byt. Ale mam sa nechat osobne diagnostikovat, tak je jasne, ze oni nemozu robit diagnozu cez email. Ako bol to sok, ale pomaly si pripustam, ze tu diagnozu asi fakt mam. Postihnuta som uz od narodenia, vzdy som bola ina a mala problemy s komunikaciou. Aj ine priznaky na mna sedia. Ale mam sklony k optimistickemu zmyslaniu a miesto toho aby som sa uzierala co vsetko mam si hovorim, ze je skvele ze s tym dokazem zit medzi ludmi a nie som zavreta niekde v ustave. Ze som taka schopna. Mam sice problem, ze ma casto vyhadzuju alebo vystvu z roboty za to, ze som ina, ale niekedy sa aj zadari. Si hovorim, co by za to dali niektori ini ludia s mojimi diagnozami keby mohli zit ako ja. Som samostatna, som sama sebe panou, mozem ist kam chcem, robim si co chcem. Prenajimam si byt, chodim do roboty, je mi fajn. Tu v Nemecku som sice mala vela smoly na ludi a vyrazne to zhorsilo moje psychicke zdravie, ale to je len docasne. Zas bude dobre. Budem samostatna az do konca. Teraz som rada ze som nikdy nemala deti, lebo autizmus je vraj dedicny. Napriek mojej snahe o pozitivne myslenie je zivot s touto diagnozou velmi narocny. Nechcela by som, aby moje dieta muselo takto trpiet. Vzdy som zavidela a aj zavidim ludom co tieto problemy nemaju, ako sa im pekne zije. Tak sa majte pekne ludkovia a drzte sa. A myslite pozitivne, vzdy je niekto na tom horsie ako vy.

@kimi2028 Aha, já jsem vycházela z toho, co má  @Matej napsané tady na fóru v informacích o svém zdravotním stavu.
Kdy ten úryvek Matej psal? Jestli minulý rok, tak to jsem sem ještě nechodila, jestli nedávno, tak to se přiznám, že ne všechno z Matejových příspěvků čtu, mám poslední dobou problém soustředit se a udržet pozornost.
Jinak, skvělý postřeh.

@Catherin4 Cítím, že tě musím trochu podpořit.
Za prvé - Autista, pokud to není těžký případ, což ty podle všeho nejsi, je schopný fungovat v běžném životě, jen prostě má z pohledu ne-autistických lidí pár "zvláštností", jelikož je mu nepříjemné třeba to, co ne-autistickým lidem nepříjemné není, nebo co jsou schopní ignorovat či odfiltrovat.
A to vím proto, že chodím na jedno diskuzní fórum mezi autistické lidi. Ne, nejsem autistka, ale znám jednu paní s autistickým dítětem, a tak se stalo, že jsem zamířila na to fórum a pozoruju je tam, jejich pohled na svět mě zajímá, jací jsou.
Navíc si myslím, že i ne-autista se může při určitých podmínkách stát autistickým. Mně se to totiž stalo. Když mi bývalo po schizofrenní atace ještě hodně zle a trpěla jsem silnými úzkostmi, snažila jsem se večer, kdy na mě úzkosti šly nejvíc, se rychle převléct, umýt si zuby a zapadnout do postele, která byla takové moje útočiště, kde jsem se uklidnila. Protože při úzkostech jsem propadala dezorientaci, snažila jsem se vytvořit si rituály a večerní režim, kdy jsem měla přesně naplánované, co v kterou hodinu udělám. Ten režim mi dal takový trochu pocit uklidnění a lpěla jsem na něm jako Rain Man. S odezněním úzkostí tyto sklony zmizely.
Zrovna tak po první atace, kdy jsem měla své první AP a k tomu hned silně utlumující olanzapin, jsem byla pořád strašně unavená a bez vůle, nechodila jsem mezi lidi, o nic jsem se nezajímala, všechno mě vyčerpávalo. Myslím, že to tehdy mi napsala psycholožka do zprávy z psychologického vyšetření, že mám autistické sklony nebo tak něco (už si přesně nepamatuju).
Nu, autistické sklony nemám, dělala jsem si test.
Za druhé - pokud jsi autistka, co se tím fakticky mění na tvém fungování v životě? Nic, jsi samostatná, máš bydlení, máš práci, máš přítele. A máš nás, tvé virtuální přátele, které nebudeš muset vidět, nebudeš-li chtít. Nikdy se tě nedotknou, když si to nebudeš sama přát.
Ty sama víš, jaká jsi, jaká máš omezení, jaká jsou tvá pozitiva a jaká negativa. (Pokud máš potíž věřit svým pozitivům, tak ti musím říct, že tebe si tady na schizofóru velmi vážím.)
Pokud zjistíš, že jsi autistka, možná to pro tebe bude psychicky významné zjištění. Možná se ti uleví. Možná přitíží. Ale bude to jen cár papíru. Ty sama nejlíp víš, kdo jsi a jaká jsi. Na tom žádná diagnóza ani název "autistka" nic nezmění. A já tě budu mít ráda a držet tě v úctě, ať už máš název "autistka" nebo ne, je mi to jedno.
Jestli se někdy setkáme naživo (a ty víš, že jsem ti to nabízela), tak mi akorát o svých vlastnostech popovídáš a já slibuju, že se budu snažit ti vyjít vstříc, aby ses cítila vedle mě v pohodě.
Přeji ti klidnou noc nenarušenou příliš negativními dojmy.

Ahoj Motylek diki ti za tvoje prijemne a povzbudive slova Pravdupocediac som dufala, ze mi nieco napises, ty mas dar cloveka chlacholit a povzbudit. Ja ked som sa to dozvedela a uvedomila si, ze to zrejme fakt som, najskor som si povedala, ze to nikomu nepoviem, ani tu na fore. Proste som sa za to hanbila. Ale nakoniec som sa rozhodla ze tu to napisem, lebo jednak tu kazdy nieco ma takze ma nebudu sudit, a potom chodia sem naozaj len mili a chapavi ludia bez vynimky. Ja som v detstve aj podozrenie na autizmus mala, ale nakoniec ho vylucili, pretoze zistili ze viem pocitat uz vo veku ked ine deti vacsinou nevedia. Vtedy bol asi nazor ze autista musi byt nutne retardovany a to ja som nebola. Dnes je uplne ina doba, pride mi luto ze dnesne autisticke deti maju v skole asistenta a ja som nemala. Vzdy som sa tak nejak pretlkala zivotom sama, ani v rodicoch som nemala oporu, ti ma tiez neznasali lebo som bola ina, viac problemova. Ono sa ten autizmus vekom trocha zmiernuje, dnes si podla mna vacsina ludi mysli ze som divna, ale ze mam autizmus ich nenapadne. Skusala som sa tu nakontaktovat na niekoho, kto diagnostikuje autizmus u dospelych, ale je to tazke. Nejak to nerobia. Nasla som jednu psychologicku ktora to robi, je ale dost daleko odo mna, napisala som jej email. A ona mi odpisala ze sa treba telefonicky objednat, da sa len pondelky a piatky v kratkom case. Ja som tam skusala volat, ale akoby bol ten telefon odpojeny, ani to nezvonilo. Tak neviem ci sa mi tu podari objednat a ci mi to zdiagnostikuju. Ja si teraz uz myslim, ze to mam. S tebou sa rada niekedy strethem, tak empatickeho cloveka by som rada spoznala. Ale neviem kedy pojdem do Prahy. V decembri sice pojdem na SK, ale chysta sa ku mne prist mama s tym, ze ked pojdem naspat tak ju odveziem, takze to by neslo. Jej som ani nepovedala ze som sa preatahovala, ani nikomu z rodiny, nechcela som im pridavat starosti. Ale teba rada spoznam, ja kvoli autizmu nemam ziadnu kamosku tak by som mohla mat aspon teba, aj ked si daleko, ty mi rozumies a nevadi ti ze som ina.

Catherin4 napísal:Ja sa snazim mysliet pozitivne a si hovorim, ze s mojimi diagnozami je uzasne ze vobec pracujem, zijem sama a nepotrebujem pomoc s beznym fungovanim v zivote. Dokonca som roky zila bez liekov, kym sa nezhorsila depresia a dva roky na to prisla aj psychoza. Hovorim s diagnozami - v mnoznom cisle, lebo este jedna k tomu ide. Este som to nikomu nehovorila a budete prvi kto to vie, ale komu inemu to mam povedat. Zrejme mam autizmus. Najprv to bolo diagnostikovane od psychologicky ako socialna fobia, potom ja som si sama nasla ze mam vyhybavu poruchu osobnosti. Tam vsetko na mna sedelo. No a citala som o autizme a tiez tam na mna nieco sedelo ale nebola som si ista. Dlho som to odmietala ale pred kratkym casom som napisala mail do jedneho autistickeho centra, kde som im popisala ako som sa spravala od narodenia a oni mi odpisali, ze by to autizmus mohol byt. Ale mam sa nechat osobne diagnostikovat, tak je jasne, ze oni nemozu robit diagnozu cez email. Ako bol to sok, ale pomaly si pripustam, ze tu diagnozu asi fakt mam. Postihnuta som uz od narodenia, vzdy som bola ina a mala problemy s komunikaciou. Aj ine priznaky na mna sedia. Ale mam sklony k optimistickemu zmyslaniu a miesto toho aby som sa uzierala co vsetko mam si hovorim, ze je skvele ze s tym dokazem zit medzi ludmi a nie som zavreta niekde v ustave. Ze som taka schopna. Mam sice problem, ze ma casto vyhadzuju alebo vystvu z roboty za to, ze som ina, ale niekedy sa aj zadari. Si hovorim, co by za to dali niektori ini ludia s mojimi diagnozami keby mohli zit ako ja. Som samostatna, som sama sebe panou, mozem ist kam chcem, robim si co chcem. Prenajimam si byt, chodim do roboty, je mi fajn. Tu v Nemecku som sice mala vela smoly na ludi a vyrazne to zhorsilo moje psychicke zdravie, ale to je len docasne. Zas bude dobre. Budem samostatna az do konca. Teraz som rada ze som nikdy nemala deti, lebo autizmus je vraj dedicny. Napriek mojej snahe o pozitivne myslenie je zivot s touto diagnozou velmi narocny. Nechcela by som, aby moje dieta muselo takto trpiet. Vzdy som zavidela a aj zavidim ludom co tieto problemy nemaju, ako sa im pekne zije. Tak sa majte pekne ludkovia a drzte sa. A myslite pozitivne, vzdy je niekto na tom horsie ako vy.

Nebudeš mi veriť, ale viacerí na tomto fóre sú podľa mňa v autistickom spektre. Nebudem menovať, aby sa náhodou neurazili - vzťahovačnosť je "nedílnou součástí" väčšiny duševných problémov. Ale seba spomenúť môžem. A samozrejme to nie je klasický autizmus v zmysle filmu Rain man, ale vysokofunkčná forma autizmu takzvaný Aspergerov Syndróm: Bill Gates, Leonardo Da Vinci, Elon Musk, Newton, ten dokonca nemal nikdy v živote sex . Treba rozlišovať medzi full-blown autizmom a Aspergerovým syndrómom. Medzi ľuďmi je veľký spor, či je nálepkovanie traumatizujúce alebo oslobodzujúce. Niektorí svoju nálepku nenávidia, iní sú radi, že konečne ako v mojom prípade pochopia, prečo reagujú, rozmýšľajú inak ako neurotypickí ľudia. Odvtedy som sa prestal trápiť, že som iný ako bratranci, susedia ap. Bol to oslobodzujúci zážitok.
_____
Zdriemol som si o 8, pretože mi klipkali oči. Takže budem mať nočnú.