Ako sa dnes máš? 17

@Lucas 3 - 4 mg Neurolu denně? Psychiatrička mi říkala, že maximálně si můžu vzít 1,5 mg denně.
To musí být teda silné úzkosti, to je mi těch lidí líto. Jak se potom snižují tak vysoké dávky?

@motylek
Presne tak, veľmi silné, celodenné, doslova ochromujúce úzkosti, pri ktorých človekom sústavne trasie, nemôže sa poriadne nadýchnuť (podobne ako pri panickom ataku), v hlave jeden chaos, strach, silný tras rúk, napinanie na vracanie, črevné kŕče a podobne. Žiaľ, nepomohli mi za tie roky ani vysoké dávky AD, AP a ich kombinácie a vonkoncom ani žiadne iné tzv. nenávykové anxiolytiká...
Beriem to ako súčasť života, s ktorou vstávam, prežívam deň a idem si ľahnúť - obdobne ako ľudia s chronickými silnými bolesťami odkázaní na silnejšie opiáty.
Medzitým sa nachádza chvíľka úľavy - musím rýchlo ju využiť čo najlepšie, teda vybaviť, čo je nevyhnutné, ísť na nákup, na brigádu.
Sem-tam práve vďaka týmto démonizovaným liekom sa cítim ako zdravý, funkčný jedinec...
Na týchto dávkach fungujem ambulantne. Samozrejme, jednak pod dohľadom, jednak s malým zúfalstvom i pochopením výbornej psychiatričky, že keď sa občas podarí znížiť celkovú dennú davku, opäť nastane zhoršenie stavu a je nutné opäť navýšiť, obmeniť liek, niečo pridať a tak dookola už roky. A tak to bude až do konca života.
Mimochodom, v nemocnici som bol práve pre ťažké úzkostné stavy nastavený na ešte vyššie dávky a v kombinácii s ďalším BZD! Nie som štandardný typ pacienta.
Minule som tak nad tým uvažoval a natrafil som práve na článok, že sú jednoducho ľudia, ktorí sú tzv. rýchli metabolizéri liečiv - teda pečeň omnoho rýchlejšie odbúra z krvi liečivo ako u iných. V USA na to dokonca robia testy a podľa výsledkov nastavujú liečbu - aby nebol pacient poddávkovaný
ani predávkovaný...
Len na margo, maximálna schválená denná dávka, ktorá sa v praxi nevyužíva, je 10 mg (!)
Niekomu sa podarí rokmi z nich dostať, iným nie.
Pekný večer všetkým...

Ahojte, mám sa super. Momentálne toho mám veľa v TODO liste, tak (klasika) nestíham. Lenže tento mód je ako stvorený pre mňa, teda pokiaľ mám dostatok energie. Stav "pohodička" väčšina populácie miluje - u mňa to vždy končí, že nechtami začnem škriabať drážky na stene a "pohodičku" nevedome sabotujem. Dnes už to ani tak nie je NEvedomý proces, keďže si to uvedomujem - mám skôr na mysli, že to nemám dopredu naplánované..

Trochu som si tento týždeň aj zaprogramoval - stále nemám nastavený Linux podľa mojich predstáv. Fú, úplne mi vypadlo, čo som chcel napísať - robím 3 veci naraz. Tak vás aspoň pozdravím. Držte sa a pekný víkend...

Ahojte

pisem preto, že už dlhšie som sa neozvala ....viac menej mam novinky - o ktorých moje okolie samozrejme vie....a tak, mam čas ta napisem reku aj tu....uz tento týžden by som mala dostat kluče od mojho bytu....zatial všekto prebehlo ako malo a dufam, že aj odovzdanie klucov prebehne tak ako ma.....aj sa teším aj dufam, že nič nepredvídane nevyskočí....veci sa budu stahovat na konci mesiaca...uz aj dovolenku som nahlasila na tie dni....ale je to dost otazne...kedze treba robit papiere....a po dalšie som z toho planovania, kupy a všetkého okolo aj unavená aj chcem aby to uz bolo za mnou.....nie, že sa neteším, jasne ze sa teším...len do toho prišla ešte aj choroba len nádcha ale uz 2 týžden sa s toho neviem poriadne dostat....priatel konečne pomaha....a vlastne je fajn....v podstate vštko vychadza ako ma....
Jaro - len ma napadlo, že som čítala tvoj príspevok a moj nazor na zaklade mojich skusenosti - tiez uz pri umyvani zubov sa mi istý čas zdvíhal žaludok.....aj som skoro zvracala....to počas školy - zrejme podvedomý stres - a nedavno tak rok dozadu aj suseda mi hovorila ze jej dcéra išla na strednu ale že maju s nov problemi....že pri umyvani zubov jej je zle...rano nic nedokaze zjest....atd....a zrovna tento týžden mi kamoška hovorila o svojom bratovy, že neje v praci ani obedy ani nic....od rana az do večera pracuje....a že je uplne vychudnutý, že v praci si ani volno nemože zobrat nie to este PN....a proste dal vypoved po asi 3 rokoch a ze ma nabeh na pakrisona alebo post covidove priznaky....začala sa mu triast ruka teda ruky....suma sumarom.....mne to pride, že aj ked nechodis do školy a teda nemal by si mat taky stres zo skoly.(ja som sa na nočnu moru že ma vyvolala učitelka a neviem nič, budila aj 10 rokov po ukončený školy)...že, zrejme mas nejaky mozno podvedomý stres a tym padom sa toto deje čo sa deje....ako to je len moj nazor nie som psycholog/neurolog atď. ...

Prajem krásny víkend...

Ahojte, priatelia.

Ozývam sa po 2 týždňoch, čo ma aj vlastne mrzí, lebo mám dlhodobo v hľadáčiku prispievať aspoň o kvapku častejšie. Uplynulé obdobie som mal rozmanité, bolo naplnené veľa úlohami a asi aj udalosťami. V skratke sa to dá povedať tak, že sa mi výrazne navýšili povinnosti v rámci práce, nakoľko sa už rozbieha sezóna (každý rok je nejak vždy čoraz skoršie, mám pocit), a tiež sa už dosť naplno rozbehol semester (rozbehnutý tímový projekt, kopec materiálov a zadaní zas aj inde). Zatiaľ to nejak zvládam. Mávam síce stavy, že som ako na ihlách, cítim pri sedení také zvláštne brnenie zospodu stehien, vyslovene akoby som na takých ihlách reálne sedel. Interpretujem si to ako stres, pričom sa mi to stáva vtedy, keď mám naraz toho spraviť veľa, každý niečo chce zo všetkých strán a ja môžem v daný čas robiť vždy iba jednu vec, pričom každá si vyžaduje svoj čas, nie je to lusknutím prsta. No, zatiaľ sa ale teda ešte nejak držím.

V škole sme už rozbehli tímový projekt - hoci si myslím, že sme si nastavili ako tím latku dosť nízko. Robíme webovú apku, pričom backend budú písať v pythone 2 kolegovia a ja spravím frontend. Radšej by som backend, ale s pythonom, ktorí si oni dvaja presadili, nemám zatiaľ dostatočné skúsenosti; všetky moje webové apky majú základ v php-frameworku Laravel. Tiež spravím prezentačnú webstránku k projektu. Sme teda v tíme traja, celý ročník sme sa rozdelili do trojčlenných tímov. Aby sme spolu lepšie komunikovali, som sa zaregistroval na Discorde, čo je iba tretia sociálna sieť, na ktorej som sa vo svojom živote registroval (doteraz som bol iba na Facebooku/Messengeri a LinkedIne, nikde inde). Vlastne v mnohom je to prispôsobenie sa spolužiakom a myslím, že o to aj na tomto predmete vlastne ide - naučiť sa tímovo spolupracovať. Samotné "softvérové dielo" je tu skôr len zámienkou. Čo sa týka psychiky, zatiaľ sa mi v trojici darilo celkom komunikovať... síce som sa tradične červenal a nepochopil som vždy všetko, čo mi kto na prvý raz hovoril (z dôvodu určitej úzkosti z daného sociálneho styku a záplavy množstva rozptyľujúcich podnetov), ale myslím, že to bude dobré. Niečo spolu zlepíme. Vidím to nádejne.

V súkromnej oblasti mám trochu starosť o rodičov. Sú chorí, majú ťažkosti a bude mi potrebné čoraz viac skúšať k nim chodiť vypomáhať. Bývajú asi 12 minút peši odo mňa. Som z bratov teda fyzicky najbližšie, a teda na bezprostrednú pomoc v domácnosti najvhodnejší. Stredný brat má zas super výhodu, že má auto a je šofér, a tiež má takú prácu, ktorá mu umožňuje ich voziť cez deň po doktoroch. V tom je zase super a najvhodnejší zas on. Tatino je, žiaľ, veľmi zdevastovaný dosť agresívnou chemoterapiou, mamina má zase bolestivú dnu a silné bolesti chrbta. Vo veci tatina je ale super, že tá liečba aspoň nateraz pomohla zabrániť šíreniu metastáz, ktoré má na pľúcnom laloku, smerom na pečeň. Ešte budúci týždeň má posledné kolo liečby, a potom by malo nastať určité obdobie regenerácie. Z mojej strany je im potrebné pravdepodobne vypomôcť v domácnosti, najmä vo veci údržby, upratovania. Na také veci nemajú kondičku žiadnu. Som z celej situácie, priznám sa Vám, vlastne trochu v napätí.

Dnes mám jediný deň trošku akože voľno... a tak popri praniu prvej várky píšem sem. Potom pôjdem asi pokračovať v kódikovaní a učení sa. Na obed plánujem hygienu a umývanie riadov, potom idem tradične k rodičom, a potom budem musieť trochu robiť do práce nejaké veci. Nie preto, že by som nutne musel (zaplatené to mať nebudem, samozrejme), ale pre vlastnú pohodu, lebo potom by som toho ráno mal príliš veľa. Radšej si vždy ukrojím z voľného času a rozložím si "záťaž" rovnomernejšie, a potom mám väčší pocit kontroly nad situáciou. Som tak pokojnejší potom. Asi by som mal kúsok odpočívať aj pasívne, ale momentálne nemám rozčítanú nejakú poriadnu knižku. Dočítal som včera "Tajomstvo úspechu troch majstrov" a mám rozčítanú Etiku umelej inteligencie, ale nejak sa mi do nej nechce, priznám sa. Akoby, keď už si voľnočasovo čítam, tak si chcem čítať niečo, čo ma povzbudí, preto som zvykol voliť skôr self-help literatúru pre voľný čas a pred zaspávaním. Vytvoriť si návyk čítať voľnočasovo niečo náučné, pri čom treba rozmýšľať, sa mi zatiaľ nedarí.

Takže takto. Známku by som dal, čo sa týka otázky "ako sa mám", asi takú tú dvoječku.

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie.
Prajem Vám všetko dobré, držme sa!  

S úctou
matej

Ja mám za sebou mesiac cvičenia v posilovni. Moja adaptácia na tréning prebieha dobre, už som si aj mierne zvýšil váhy s ktorými posilňujem. Čo ma teší, že sa začalo vytúžené priberanie. Pred mesiacom som vážil 67 kíl, teraz mám 69. Najlepšie je že jem úplne normálne. Ráno ovsené vločky, potom hneď po tréningu veľké jedlo s mäsom a potom na olovrant ovsené vločky a proteín. Dúfam že môj prírastok na váhe nebol iba nejaká krátkodobá odchýlka a priberať budem aj naďalej. Chcel by som pribrať na takých osemdesiat kíl. (Toľko som mal v roku 2015.)

Ahoj

Ahojte,
Ja som aktuálne s manželom a so synom na 4 dni teda do stredy v Ždiari. Cesta bola dlhá a pre moju psychiku dosť náročná. Hoci našťastie nešoferujem, mám strach. Najmä ak šoféruje syn, ktorý nemá toľko skúsenosti, a tak by som bola najradšej keby celú cestu cca 380 km odšoféroval manžel. Oni sa však chcú striedať, lebo mužovi sa zle ide po diaľnici. Tak som mala z toho nervy a bola som celá šťastná keď sme došli do cieľa.
Prišli sme sem čosi po 15stej hodine, ubytovali sme sa a šli sme na krátku prechádzku. Ochladilo sa a tu pod Tatrami je dupľom chladno, a tak sme boli radi, keď sme sa na večeru vrátili do tepla.
Syn bol prekvapený jej vydatnostou a chutnostou. Chvíľu po večeri sme ešte išli do wellnessu a potom sme si na izbe zahrali spoločenskú hru. Takže máme celkom pekný deň za sebou.

Ahojte, přátelé,

dnes jsem byla konečně poprvé na cvičení pro psychotické pacienty. Jsem ráda, že jsem tam šla, protože jsem se rozhýbala, což doma dělat nemůžu, nemáme na to dost místa.
Bohužel mě po 10 minutách cvičení "něco na styl aerobiku" začaly dost bolet kyčle, nebo kdo ví, co to je. Tchýně říká, že to mám od páteře, což je možné, protože poslední měsíce mě i bolí záda a krk a mám pocit, jako by mi někdo dloubal v páteři. I z postele ráno vstávám s pocitem, že musím vstát, protože mě tak bolí záda, že bych už nevydržela ležet. Musím se častěji protahovat a asi chodit častěji ven.
Konekonců mám naplánovaný tento týden tak, že kromě zítřka (kdy budu prát několik praček prádla a budu po dnešku určitě rozlámaná ) budu každý den chodit ven.
Zítra bych chtěla domluvit synovi předpis na nové vložky do bot (má ploché nohy) a ve středu bychom si pro něj zašli.
Ve středu taky budu volat do nemocnice ohledně termínu vytáhnutí synova stentu. Snad se už konečně dozvím nějaký termín. Jen nevím, jestli se povede tu operaci spojit rovnou i s vytáhnutím kamene; i z naší strany se to komplikuje - syn chytil rýmu (na odstranění kamene musí být úplně zdravý).
A na závěr středečního dne by za námi večer měl přijít technik od našeho internetového providera a vyměnit nám modem i set-top box na televizi. Zdá se, že nám umírá router, tak manžel dnes koupil nový, rychlejší. Tak celkově bychom měli mít internet rychlejší (přejdeme na rychlejší tarif) a budeme platit cca o 4€ víc.
Ve čtvrtek doufám půjdu na procházku s kamarádkou.
A v pátek jedu k psycholožce. Snad už s ní konečně začnu řešit téma mých nočních můr.
Příští týden má syn podzimní prázdniny. Já bych ale chtěla zachovat svůj dosavadní režim, nechat syna samotného doma a jet na cvičení i jít zase na procházku. Manžel si příští týden dovolenou brát nebude, šetří si ji na dobu, kdy bude syn v nemocnici. Každopádně to může být i tak už docela brzy. Stent by mu měli vytáhnout koncem října (október) nebo začátkem listopadu (november).
Přeji vám krásné podzimní dny.

Ahojte, napisem aj ja. Mal som problemy s bankou. A jak sa mate? Ja pijem v krcme, zas ale alkohol mi pomaha. Sa mi stracaju uzkoste ani xanax si nemusim dat, len si hrknem a jak mi je dobre vy to nemate tak? Stacia dva deci a som uplne super. Ma to volakto tu? Dva deci stacia a som bez uzkosti, jaky sebavedomy super mi je. Mate to tu volakto? Sak cil pijem vino v krcme. A jak mi je dobre. Ale vino mi je lepsie jak xanax. Sak si hrknem a mam energiu. Vino robi zazraky so mnou

Časom budeš potrebovať stále viac a viac alkoholu, aby ti bolo dobre. Viem čo píšem, prešiel som si tým.

Ale seriozne sa pytam, ci to volakto ma sak si dam vina a miznu uzkoste, uplne jaky super som. Jak mi je dobre, co by som do rana behal. Sak mi je super. A bez alkoholu cez den ma traslo, horucavy som mal. Sak som ledva cigarety bol kupit. A cil jaky opak jak mam hrknute. Co by som mount everest zdolal. Nemate to aj vy tak niekto?