Ako sa dnes máš? 17

Ahojte. Mám sa .. tak nejako zrýchlene. A zároveň spomalene.. Zrýchlene, pretože som celý týždeň niečo vybavoval a spomalene, pretože mi všetko trvá viac ako by som chcel. Filmy a seriály (ktoré som počúval ako background popri práci na PC) nie sú, tak počúvam hudbu. Lenže zvykol som si - chýba mi angličtina. Tiež som si omylom zablokoval konto na facebooku - zmenil som si heslo, aby som tam netrávil čas a teraz sa chcem prihlásiť a Zuckenberg mi píše, že to nemôžem tak často. Holt závislosť. Takže nemám filmy, seriály, facebook a mám teda hafo voľného času. Toto je najhoršie obdobie, keď staré ZLO-zvyky sú ešte silné a nové návyky nie sú ešte dostatočne vybudované. A tak chodím na prechádzky, napr. dnes až 2,5 hodiny. Musím sa priznať, že mám kondičku v ( ! )  

Takže by to chcelo cvičiť, ale (veď to poznáte).. Čo ešte?? Túto jeseň som sa rozhodol, že pretriedim oblečenie a buď vyhodím alebo odnesiem do kontainera pre chudobných (či kam to ide). Biele tričká "po dome" všetky vyhodím a namiesto nich budem nosiť pekné "do kostola" - ak ma tu náhodou klepne, aspoň budem pekne oblečený . Poobjednával som si veci na internete - ale to kvôli tomu, že mám viac času ako by bolo vhodné.. Väčšinou nejaké štartéry na fermentovanie. A samozrejme škrečkujem potraviny (cukor, múka, strukoviny) - ešte zajtra pôjdem a dosť.

Inak viete kde je problém v poslednej vete?? Nápoveda: "Ešte si dám pivečko a od zajtra prestanem piť", hovorí alkoholik. Riešením je prestať hneď, ale to je extrémne ťažké v prípade závislostí. Tak každý má(me) nejakú - niekto cigi, niekto vínko a ja mám tie svoje ..

Chcel som napísať viac, ale zabudol som.. Apropo, táto speváčka zomrela, skoro som odpadol..
https://www.youtube.com/watch?v=yCC_b5WHLX0

Ahojte kamarátky a kamaráti slova!
Momentálne mi zaviala myšlienka aj na vás, nejako znova nemôžem zaspať a tak volím klávesnicu. Dúfam, že všetci zvládate svoje ochorenie a nielen medikácia vás posúva vpred.

Posledné dni som v akomsi spánkovom rozbitom režime. Rád by som spal tak ako je zvykom, ale premáhaním a pár tabletkami to nevychádza. Už len kôli tomuto neverím, že by som mohol nastúpiť niekde do podniku. Čo by som si pomohol tam byť zopár týždňov a následne nemocnica. Tak si teda žijem tak v malom u rodičov, sú celkom radi za prípadnú výpomoc. Venujem sa už toľko spomínanému "akp.", kde je však veľmi zanedbávaná zložka telesného rozvoja. Trošku fušujem aj do parapsychológie, ale to vyzerá na dlhú cestu. Keď je čas pozriem aj správy na JoJ a zľahka aj Farmu na Markíze. Som rád, že som si uchoval vzťahy so širšou rodinou, je mi vzácne úprimne sa porozprávať. Aj dnes som bol na návšteve u bratranca, všetci boli na mňa fajn a žiadnu stigmu mi nedal nik pocítiť. Tak v tichosti mám želanie niekoho na prechádzky a zlepšovanie fyzičky. Zdá sa mi, že tu je veľa bežcov a cyklistov. V bežnom odhade sa im prakticky nemôžem rovnať. ...ach, a ešte aj cigarety.

Ďakujem za prečítanie, teším sa, že tu ste a verím v zlepšenie ochorení a pohodu v živote. Váš Tuto

Bože toľko (mám) oblečenia na vyhodenie.. A samozrejme klasika - všetko sa mi raz zíde - len som si to neobliekol roky (poznáte to?? ). Tu je krásne vidno, že sa mám(e) relatívne dobre.. Vyhodiť či nevyhodiť(?), babo raď .

Ááále pôjde to preč z domu - vraj keď človek pretriedi veci, urobí poriadok, uvoľní tým priestor pre niečo nové (znie to ako ezo, ale verím tomu)..

Motylek krasneho mas synovceka, take zlate dieta. Urcite sa nauci aj po cesky, len to chce cas. So synom drzim palce, nech mu cim skor vyoperuju aj ten kamen, nech ma chudak uz konecne pokoj od tohto.
Saladin: to poznam, tiez som teraz vyhadzovala oblecenie, ja som v tomto vacsinou nekompromisna a co nenosim alebo mi je male vyhodim. Davam to tiez do tych kontajnerov, niekomu sa to moze este zist. Zredukovala som aj bundy, jedna mi uz bola mala kedze som z tych liekov pribrala. Momentalne mam 80 kilo, mala som uz aj 85 takze nastadtie to o tych 5 kilo islo zase dole. Aj tak mam 15 kil navyse z tych liekov. To uz tazko dam dole. Inak viacero ludi si myslelo ze som tehotna, co je velmi neprijemne.

Ahojte fórumáci,
zdravím vás zo svojho bývania. Zvykám si na dochádzanie a pomaly prichádzam na grify, napr. kde nastúpiť na mestskú, aby to nebolo raz za polhodinu. Tento týždeň mám ten ľahší, tak sa zdá byť všetko v poho. Budúci mám dosť záťažový, lebo okrem viacerých hodín v rozvrhu, mám aj také stretnutie so zástupcami rodičov tried v rámci mojej "funkcie". Držte mi palce, nech sa tam veľmi nestrápnim. Ja totiž nemám rada takéto veci, ako vystupovať a pred ľuďmi. Ale snáď to nejak zvládnem. Ak sa pýtate, ako potom vystupujem pred študentmi, tak odpoviem, že to je iné, tí sú odo mňa mladší a som aj v inej pozícii trocha. Celkovo neviem, ale mám dojem, že komunikácia je mojou slabšou stránkou, takisto riešenie problémových situácií a konfliktov. Preto sa týmto veciam dosť vyhýbam, hlavne tým dvom posledne spomenutým. Keď tak rozmýšľam veru mala by som si už dohodnúť aj kontrolu u Dr. aj keď vlastne sa cítim ok. Ale predsa len z hľadiska možno prevencie. Lieky zobem poctivo, ale aj tie mi bude treba predpísať. Budúci týždeň mám aj zubárku, zas tam utratím nejaké groše. Posiela ma aj na trhanie dvoch 8mičiek, ale na to teraz ani nemám nejak čas a šetrím zubári sú drahí. A ešte ten paradox, že mám niekomu zaplatiť za to, že o niečo prídem (2 zuby) .../asi kusok detinské uvažovanie/... Mno, tak to je asi všetko odo mňa a teším sa už na zajtra a víkend, konečne si (dúfam) pospím dlhšie.
Majte sa čo najlepšie a prajem pohodu do dní

@dzuli08 Trhání zubů u vás neplatí zdravotní pojišťovny? Já jsem si nechala trhat osmičku u soukromé zubařky, která má smlouvu s mojí ZP - doporučil mi to zubní hygienista, protože byl zub schovaný za ostatními, a tak se nedal čistit a v budoucnu by mi mohl způsobit nepříjemnosti (takže nic urgentního nebo důležitého). A neplatila jsem nic.

Tento týden mám sice klid, ale celkem nabitý program. (Způsobuju si to sama, neustále si vymýšlím nové činnosti).
Inspirovala jsem se Saladinem a probrala svoji šatní skříň, takže teď mám místo na nové věci (ha, výzva! ). Vyházela jsem hlavně věci, které byly 20 let staré, nenošené, zaprášené a malé.
Včera jsem byla u psychiatričky - viz můj poslední příspěvek v tématu https://www.schizoforum.net/t805-topic
Mimoto jsme se dohodly, že mi bude místo Neurolu 0,5 mg předepisovat 0,25 mg a že i ten si začnu časem půlit. Jen musím vysazovat pomalu a opatrně, protože jsem brala Neurol 7 let a je vidět, že jsem na něm závislá, i když jsem si nikdy dávku nenavyšovala. Vysazování bude asi těžké.
Do konce týdne mě už čekají jen drobné úkoly - různé zařizování, domácí práce a nakupování.
Už aby mi přišel důchod, jinak budu brzy na suchu.

@motylek
Ahoj, pri tom postupnom znižovaní Neurolu ti budem držať silno prsty, ono sa nezdá, ale aj zníženie z 0.5 mg na 0.25mg a následne na 0.12,5 mg (hádam som tú mikrohodnotu aj dobre vypočítal) vie s nami zamávať - možno viac psychicky ako telesne. Takže ozaj veľmi-veľmi pomaličky na to. I keď si ozaj užívala dlho alprazolam, nie je vôbec vo vysokej dávke. Ďalší dobrý signál je, že ak si nemala potrebu si dávky navyšovať bezdôvodne - omnoho lepšie sa s tým vyrovnáš. Aj keby si mala byť na spomínanom mikrodávkovom režime (čo by za to mnohí dali teda, vrátane mňa...), bolo by to veľmi fajn. Samozrejme, všetko závisí od stavu.
Apropo, Neurol 0.25 nemá deliacu rybu, takže bude treba si pomôcť rezačkou/nožikom (?)
Všetko dobré

Ahojte priatelia, ozývam sa Vám po čase aj ja.
V prvom rade ma teší, že sa máte ako tak dobre a svoju situáciu zvládate celkom, to sa o mne povedať nedá, tak sa Vám aspoň trošku zdôverim.
Dnes som bol u druhého gastroenterológa už po druhý krát. Myslel som, že mi znova bude dávať hadicu do brucha, no mýlil som sa. Predpísal mi len lieky znova ( už ich mám kopu). Hodinu a pol som čakal smädný od včera čo som myslel, že mi dá hadicu ale nič. Nie že by som to chcel zažiť ešte, 2 krát mi stačilo v živote ale možno by som chcel skúsiť či tam kde som bol prvý krát niečo neprehliadli. Lieky mi žiadne nazaberajú žiaľ, sú to lieky proti zvracaniu všetko čo som užíval ale to môj problém nevyrieši, že cítim že to nie je dobre. Už neviem koľké lieky od gastroenterológa skúšam a výsledok žiadny. Už 8 mesiacov som na tom takto a nik mi nevie v tomto pomôcť. Rozmýšľam stále čo mi môže byť, lebo doktor vtedy prvý krát keď som bol povedal, že mám podráždený žalúdok a stále sa zamýšľam z čoho. Či z tej žlče čo sa mi vracia alebo z iného, na ten reflux žlče žiaľ nie sú lieky ani. Na ten bežnejší kyslý reflux sú ale na tento asi moc ani nie. Len neviem či mi spôsobuje to také problémy alebo niečo iné. Je to strašné na nervy a vyčerpávajúce, neviem už ani aký to je normálny pocit, že všetko je v poriadku. Stále sa snažím ten pocit nájsť ale nejako mi to nejde. Neviem či to ešte niekedy zistím. Mám to v sebe už hlboko zakotvené a taký pocit ťažoby ako mi je a neviem sa sústrediť na nič iné len na to.
Kedysi som to bral všetko tak inak, nevedel som čo sú takéto problémy, nejak mi bolo predsa a nesústredil sa na to.
Medzi tým sa kvôli tomu u mňa rozvinula silná úzkosť. Bojím sa niekam chodiť medzi ľudí lebo sa pozvraciam alebo ma bude napínať a že mi neni dobre a neužijem si to. Stačí, že dám kefku do úst a už ma napína. Spomínali ste tu zubárov. Ja nemôžem ani k nemu ísť už, lebo by ma tam napínalo, čo kedysi nebolo vôbec a mohol mi aj vzadu v ústach neviem čo robiť a všetko bolo v pohode. To som ale dopadol.
Čo sa týka psychického stavu, tak ako som napísal prepadol som veľkým úzkostiam a takisto depresii, nepomáhajú ani lieky. Napchávam sa Neurolom čo mi ešte ostal. Inak mi ho psychiatrička nechce ani predpisovať, že to nie je dobre, tak nakoniec mi predpísala len 0,25 na ráno ale ja si ho dávam aj potom ešte. Aj keď nerobím dobre. Spánok sa mi tiež posral, som úplne zničený už a nervózny sám zo seba a čo ako bude ďalej v obavách. Bežne sa budím o druhej v noci a potom už nespím. To všetko ale môj stav fyzický aj duševný za to môže.
Čo sa týka ostatných veci som na úrade práce, kde ale nemôžem byť donekonečna a neviem kto bude potom za mňa odvádzať odvody ak ma vyradia. Na sociálku som veci zaniesol, povedala iba toľko, že to musí vidieť posudkový lekár, ktorých majú málo. Tak hádam sa mi ozvú, len neviem koľko mám čakať. Ale nemám dobrý pocit, myslím, že posudok psychiatričky a psychologičky nebude stačiť. Prepúšťacie správy som nedal aj keď ich pýtala tá žena odtiaľ, lebo som bol v nemocnici vždy krátko a preto si myslím, že mi dôchodok zamietnu lebo som odišiel z nemocnice 2 krát vždy po pár dňoch. Len potom neviem čo budem robiť.
Čo sa týka môjho stavu tak bojujem stále so samovražednými myšlienkami. Snažím sa ich zatláčať ale nejak sa mi to nedarí.
Vôbec sa nespoznávam, minulý rok som bol ešte s kamarátmi v Tatrách, na svadbe, zo školy sme boli na trojdňovom pobyte na Čiernom Balogu ako súčasť kurzu, na praxi som bol ešte zo školy a kopu iných zážitkov čo mám. Potom sa prejavila ale choroba definitívne a išlo to dolu vodou so mnou. Potom mi začalo bývať zle a išlo to ešte viac dolu vodou. Teraz nikam nechodím, nemám žiadne zážitky z tohto roku, len trápenie a starosti, maximálne tak po doktoroch chodím. Aj to mi robí problém vydržať tam a čakať teda hlavne. Toto nie som ja ani popravde, zrazu zo mňa ostal izolovaný plachý nespoločenský chlapec. Kedysi som bol spoločenský, všade som chodil, nič neriešil a užíval si život aj keď nejaké starosti boli vždy, ale bolo to nič oproti tomuto
Skúsim sa ešte Vás opýtať priatelia, čo by mi tieto problémy mohlo spôsobovať? nemáte s tým niekto skúsenosti? alebo čo ešte spraviť preto? bol som na hadici, na sone, na RTG a nič nepomohlo. Neviete čo by to ešte mohlo spôsobovať? kam ísť a čo skúsiť? lebo už som vážne v koncoch.
Keď to začalo som bol psychicky v pohode, nemal som stres ani nič. Aj dlho potom som bol ešte psychicky ok lebo som veril, že niečo zaberie, že sa nájde problém, že mi doktorka zmení lieky alebo nejaké nasadí a prejde to, ale mýlil som sa. Nechápem tomu vôbec. Myslím, že už nikdy nebude nič ako bývalo. Chýba mi hrozne taký bezstarostný život, toto mám už hlboko v sebe zakódované a neviem sa od toho odpútať. Školu som nechal tak a to mi chýbalo len polroka na bakalára, ale život to zamiešal inak. Netrúfam si ísť takto popravde do školy ani a ani nikde vlastne. Schizofrénia bola oproti tomuto nič čo zažívam teraz. Toto je úplne mizerný život a skazený. Stále myslím na to čo bolo a rád sa v spomienkach vraciam do minulosti kde som zažil kopu pekných veci a zážitkov. Len potom sa depresia prehlbuje ešte viac,
To je asi vsjo priatelia, ak si prečítate ďakujem za vypočutie a budem rád za nejaké rady, čo by to mohlo spôsobovať alebo čo ešte skúsiť.

@Jaro123444
Ahoj, sme síce hlavne v súkromnom kontakte, ale chcem aj tu napísať a rád by som vedel, čo na to povedia spolubojovníci.
Žiješ myšlienkami stále v minulosti - zmieriť sa s chorobou a prijať ju je extrémne náročné pre každého, kto bol predtým nazvime to "v pohode". Trvá to istý čas, i u mňa to bolo obdobne  - len by bola veľká škoda sa v minulosti zacykliť a ostať v nej myšlienkami ďalšie roky. Prečo? Lebo život je práve toto teraz - prítomný okamih, tieto sekundy, minúty, hodiny... Počul som raz výrok: "Ži tak, akoby si mal dnes zomrieť!" Silné na zamyslenie podľa mňa, aj keď človeku nie je ľahko na duši...
Ak sa aj druhým odborníkom vylúčila telesná príčina tvojich nepríjemných žalúdočných príznakov (okrem refluxu), tak znamená to dve veci podľa mňa - vďakabohu to nie je nič vážnejšie a že tieto prejavy sú psychosomatického charakteru - to treba ďalej riešiť so psychiatrom (úprava liečby).
Spomínaš nespavosť - to je veľký výkričník! Znamená to to totiž zhoršenie psychického stavu, samozrejme pri nespavosti sa zhoršujú aj úzkosti, s úzkosťou ide ruka v ruke depresia a sme v nešťastnom kolotoči. Toto treba čo najskôr doriešiť!
Ak to nezvládate s ambulantným psychiatrom, treba sa dať hospitalizovať. To nie je hanba ani zlyhanie.
Veľa síl a dobrých rozhodnutí

Ahoj Jaro, mrzi ma, ze sa nemas lepsie. Naozaj to mas tazke. Chcem ti len povedat, ked budes ziadat o invalidny dochodok, uved tam aj tvoje zakudocne problemy a kontakt na lekara ktory ta lieci. Alebo spravu od neho. Lebo toto je vazne a uz samo o sebe je na invaliditu. Ked to spojis, schizofreniu a zaludocne problemy, mas velke sance. Drz sa.

@Lucas S tím Neurolem máš pravdu a člověk vidí, jak Neurol silně ovlivňuje psychiku a jak je na něm závislý, až když ho vysazuje.
Jinak Jarovi říkáme snad už třičtvrtě roku, že se má dát hospitalizovat.

@motylek
Ahoj, veru, alprazolam je mimoriadne účinný BZD, za mňa číslo 1 zo všetkých, ktoré mi boli ordinované. Ako sa vraví - každá minca má dve strany - a to, čo je veľmi účinné na symptómy, tak si často vyberá daň v návykovosti (napríklad silná bolesť - opioidy). Každopádne máš môj veľký obdiv, že si sa na jeho zníženie odhodlala.
Pri ňom je totiž veľká nevýhoda v tom, že ako rýchlo zaberá, tak dosť rýchlo stráca účinnosť, a preto sa neraz ordinuje 3- až 4-krát denne. V zahraničí často zvyknú robiť tak, že sa prejde na BZD s dlhším polčasom rozpadu (klonazepam alebo častejšie diazepam), ktorý sa časom znižuje až vysadí. Avšak pri tvojej "hračkárskej" dávke - to bez urážky, prosím, len porovnávam so spolupacientmi, čo sme na 3 - 4 mg denne - verím, že postupom času ho vyradíš a budeš mať len v kabelke podľa potreby
A áno, opakujem sa pri Jarovi ako papagáj ohľadom hospitalizácie, samozrejme, výlučne v dobrom - aby mu tím odborníkov pomohol. Neraz sa mi stalo, že niečo mi naordinovali pri príjme, na vizite napríklad upravili a primárka oddelenia zas liečbu ešte upravila. A sama ambulantná lekárka sa čudovala, že by nikdy nečakala, že ten či onen liek by mi mohol pomôcť (väčšina lekárov má totiž svoje zaužívané postupy a medikamenty).
Darmo, tím odborníkov má veľa do seba! Niekto sa lepšie vyzná do psychóz, iný je veľký odborník na afektívne stavy a farmakoterapiu, ďalší uprednostňuje psychoterapiu. Nehovoriac o každodennom sledovaní účinkov liečiv, nastavení režimu a terapiách.