Ako sa dnes máš? 17

Ahojte priatelia, ozývam sa Vám po čase aj ja.
V prvom rade ma teší, že sa máte ako tak dobre a svoju situáciu zvládate celkom, to sa o mne povedať nedá, tak sa Vám aspoň trošku zdôverim.
Dnes som bol u druhého gastroenterológa už po druhý krát. Myslel som, že mi znova bude dávať hadicu do brucha, no mýlil som sa. Predpísal mi len lieky znova ( už ich mám kopu). Hodinu a pol som čakal smädný od včera čo som myslel, že mi dá hadicu ale nič. Nie že by som to chcel zažiť ešte, 2 krát mi stačilo v živote ale možno by som chcel skúsiť či tam kde som bol prvý krát niečo neprehliadli. Lieky mi žiadne nazaberajú žiaľ, sú to lieky proti zvracaniu všetko čo som užíval ale to môj problém nevyrieši, že cítim že to nie je dobre. Už neviem koľké lieky od gastroenterológa skúšam a výsledok žiadny. Už 8 mesiacov som na tom takto a nik mi nevie v tomto pomôcť. Rozmýšľam stále čo mi môže byť, lebo doktor vtedy prvý krát keď som bol povedal, že mám podráždený žalúdok a stále sa zamýšľam z čoho. Či z tej žlče čo sa mi vracia alebo z iného, na ten reflux žlče žiaľ nie sú lieky ani. Na ten bežnejší kyslý reflux sú ale na tento asi moc ani nie. Len neviem či mi spôsobuje to také problémy alebo niečo iné. Je to strašné na nervy a vyčerpávajúce, neviem už ani aký to je normálny pocit, že všetko je v poriadku. Stále sa snažím ten pocit nájsť ale nejako mi to nejde. Neviem či to ešte niekedy zistím. Mám to v sebe už hlboko zakotvené a taký pocit ťažoby ako mi je a neviem sa sústrediť na nič iné len na to.
Kedysi som to bral všetko tak inak, nevedel som čo sú takéto problémy, nejak mi bolo predsa a nesústredil sa na to.
Medzi tým sa kvôli tomu u mňa rozvinula silná úzkosť. Bojím sa niekam chodiť medzi ľudí lebo sa pozvraciam alebo ma bude napínať a že mi neni dobre a neužijem si to. Stačí, že dám kefku do úst a už ma napína. Spomínali ste tu zubárov. Ja nemôžem ani k nemu ísť už, lebo by ma tam napínalo, čo kedysi nebolo vôbec a mohol mi aj vzadu v ústach neviem čo robiť a všetko bolo v pohode. To som ale dopadol.
Čo sa týka psychického stavu, tak ako som napísal prepadol som veľkým úzkostiam a takisto depresii, nepomáhajú ani lieky. Napchávam sa Neurolom čo mi ešte ostal. Inak mi ho psychiatrička nechce ani predpisovať, že to nie je dobre, tak nakoniec mi predpísala len 0,25 na ráno ale ja si ho dávam aj potom ešte. Aj keď nerobím dobre. Spánok sa mi tiež posral, som úplne zničený už a nervózny sám zo seba a čo ako bude ďalej v obavách. Bežne sa budím o druhej v noci a potom už nespím. To všetko ale môj stav fyzický aj duševný za to môže.
Čo sa týka ostatných veci som na úrade práce, kde ale nemôžem byť donekonečna a neviem kto bude potom za mňa odvádzať odvody ak ma vyradia. Na sociálku som veci zaniesol, povedala iba toľko, že to musí vidieť posudkový lekár, ktorých majú málo. Tak hádam sa mi ozvú, len neviem koľko mám čakať. Ale nemám dobrý pocit, myslím, že posudok psychiatričky a psychologičky nebude stačiť. Prepúšťacie správy som nedal aj keď ich pýtala tá žena odtiaľ, lebo som bol v nemocnici vždy krátko a preto si myslím, že mi dôchodok zamietnu lebo som odišiel z nemocnice 2 krát vždy po pár dňoch. Len potom neviem čo budem robiť.
Čo sa týka môjho stavu tak bojujem stále so samovražednými myšlienkami. Snažím sa ich zatláčať ale nejak sa mi to nedarí.
Vôbec sa nespoznávam, minulý rok som bol ešte s kamarátmi v Tatrách, na svadbe, zo školy sme boli na trojdňovom pobyte na Čiernom Balogu ako súčasť kurzu, na praxi som bol ešte zo školy a kopu iných zážitkov čo mám. Potom sa prejavila ale choroba definitívne a išlo to dolu vodou so mnou. Potom mi začalo bývať zle a išlo to ešte viac dolu vodou. Teraz nikam nechodím, nemám žiadne zážitky z tohto roku, len trápenie a starosti, maximálne tak po doktoroch chodím. Aj to mi robí problém vydržať tam a čakať teda hlavne. Toto nie som ja ani popravde, zrazu zo mňa ostal izolovaný plachý nespoločenský chlapec. Kedysi som bol spoločenský, všade som chodil, nič neriešil a užíval si život aj keď nejaké starosti boli vždy, ale bolo to nič oproti tomuto
Skúsim sa ešte Vás opýtať priatelia, čo by mi tieto problémy mohlo spôsobovať? nemáte s tým niekto skúsenosti? alebo čo ešte spraviť preto? bol som na hadici, na sone, na RTG a nič nepomohlo. Neviete čo by to ešte mohlo spôsobovať? kam ísť a čo skúsiť? lebo už som vážne v koncoch.
Keď to začalo som bol psychicky v pohode, nemal som stres ani nič. Aj dlho potom som bol ešte psychicky ok lebo som veril, že niečo zaberie, že sa nájde problém, že mi doktorka zmení lieky alebo nejaké nasadí a prejde to, ale mýlil som sa. Nechápem tomu vôbec. Myslím, že už nikdy nebude nič ako bývalo. Chýba mi hrozne taký bezstarostný život, toto mám už hlboko v sebe zakódované a neviem sa od toho odpútať. Školu som nechal tak a to mi chýbalo len polroka na bakalára, ale život to zamiešal inak. Netrúfam si ísť takto popravde do školy ani a ani nikde vlastne. Schizofrénia bola oproti tomuto nič čo zažívam teraz. Toto je úplne mizerný život a skazený. Stále myslím na to čo bolo a rád sa v spomienkach vraciam do minulosti kde som zažil kopu pekných veci a zážitkov. Len potom sa depresia prehlbuje ešte viac,
To je asi vsjo priatelia, ak si prečítate ďakujem za vypočutie a budem rád za nejaké rady, čo by to mohlo spôsobovať alebo čo ešte skúsiť.