Ako sa dnes máš? 17

@Jaro123444 Pokud mám mluvit za sebe, tak není zač. Já jsem ráda, když můžu pomoct, poradit, když mám jak, a odměnou je mi, když vidím pozitivní výsledek.
Myslím, že můžeš poděkovat i sám sobě, žes v sobě našel sílu bojovat, ušel jsi fakt kus cesty. A je potřeba jít další kus.
A my tu budeme (nejen) pro tebe. Budeme tě dál podporovat, i když budeš třeba v nemocnici, neboj. Stačí, když napíšeš.

@Jaro123444
Zdieľam totožný postoj ako @motylek, ktorá to skutočne od srdca veľmi pekne  napísala kryjeme si chrbát  
@Matej - ešte raz veľká vďaka za toto fórum a že sa oň staráš.
Pekný večer všetkým, kamaráti...

Marbela, ja ked som pred par rokmi letela, tak som lieky mala v priručnej batožine, museli byť v priehľadnom vrecušku, vykladali sa pri kontrole, ale nebol s tým žiadny problem. Inak letecka spoločnosť, s ktorou letiš by to mala mať v letových podmienkach.

Jaro, dôchodok ti iste priznajú. Závisí hlavne od nálezov, ktoré k žiadosti priložíš, koľko percent ti priznajú.

A ako sa mám? Pracovne a dosť unavene z týchto horúčav, lebo v noci sa dobre nevyspím a cez deň pre únavu ťažšie zvládam práce doma. Potrebujem očistiť cesnak a cibuľu, čo manžel vybral zo záhrady, no v tomto teple sa mi nechce k tomu von ani sadnúť. Dnes sme s mojou mamou varili kečup. Ako inak veľký hrniec, 32 fliaš. Skoro sme sa s kečupom aj my uvarili. Potom sme so sestrou a mojim mužom zbehli ešte do obchodu a knižnice. Požičiavam knihy prevažne pre moju mamu, pre seba vždy len jednu a aj tu nestíham prečítať. Je to skôr však nezáujmom o čítanie. Radšej sadnem za notebook a počúvam nejaký podcast a hrám pri tom soliter, keď mám večer chvíľku pre seba.
Riešim momentálne dosť svoj chrup. Horko-ťažko mi dr. preliečila jeden zub, dala koreňovú vyplň a zaplombovala a teraz, keď ma to už stálo kopec peňazí, mi povedala, že to chce ešte korunku, lebo inak, že sa rýchlo rozpadne, taký je krehký. No a korunka vraj stojí ďalších 350e. Sama neviem, či sa to vôbec oplatí... Musím si ešte vybaviť preventívku u všeobecného lekára, aby mi zdravotná poisťovňa preplatila aspoň niečo z toho, čo za tie stomatologické úkony platím.
Zajtra musím poupratovať a potom ma až do začiatku šk. roka čaká varenie a výpomoc dcére s vnukmi, pretože v piatok prídu síce už do svojho domu, ale stravujú sa prevažne u nás a deti tie sú tu raz-dva, keďže bývajú v susedstve a pravdupovediac radšej sú u nás ako doma. Je to síce radosť, no po pár dňoch som z toho kolotoča unavená. Zrejme tu teraz budú do konca prázdnin.
Manžel chcel ísť ešte na tri dni niekam na výlet, no je to komplikované. Dlhšie ako hodinu a pol sa mu nechce šoférovať. Ja by som chcela ísť do hôr, jemu sa zas chodiť nechce. Najradšej by šiel na wellness pobyt a to sa zas nechce mne. Posielam ho teda na kúpaliská v okolí s termálnymi bazénmi, no bezo mňa ísť nechce. Ja však celkovo slnko zle znášam , čo pri antipsychotikách je prirodzené. Takže možno pôjdeme len na jednodňový výlet do Tesárskej rokliny a do Dudiniec na kúpalisko - ak sa pravda vôbec odtrhneme z toho domáceho kolotoča.

Ahojte, mám sa celkom dobre. V súčasnosti som po psychickej stránke skutočne skvelo a mám radosť z toho. Nechcem to zakriknúť, ale je to fajn. Užívam si svoj invalidný dôchodok so všetkým, čo k nemu patrí. Mám veľmi veľa aktivít, ktoré môžem robiť aj keď s návykmi je to biednejšie. Mám nejakých 11 vybudovaných návykov z 25. Budem na tom pracovať, ale až keď budú lepšie domáce pracovné podmienky. Momentálne som len na 12 ročnom notebooku, ktorý toho veľa už neutiahne. Bohužiaľ novší sa mi pokazil a niečo nové neviem, kedy si zaobstáram. Snáď v septembri budú už podmienky lepšie a aj aktivity budú OK. Dní sú hlavne o zábave a takto má to byť. Pozerám futbaly na mobile, luštím krížovky, študujem bankovníctvo, či dejiny a hlavne chodím na prechádzky.

Ahojte kamaráti a kamarátky!

Momentálne čakám na záber liekov, dúfam, že som to fakt nedomrvil. Bol som s mamou na výlete a bez likov. Až teraz si uvedomujem, že ich mám nastavené správne.
dotlačí
S mamou som išiel na dva výlety, dosť som sa potil. Boli sme v ZOO Lešná, a bolo to veľa,

Zdravotne sa dá a je to v pohode. Depot ma teraz určute

S pozdravom a želaním vlyčínania na v:

Minuly prispevok som radsej vymqzal, som to pisal moc opity inak teraz tiez pijem Pina coladu. Som v tej Malii, jak tu je dobre. Len volakto tu fajci marihuanu na terase, jak to tu smrdi na terase nemaju hanby, si to tu zapalia na verejnosti, fuuuj inak vysadil som xanax, aspon docasne, chvalabohu. A strasne minam peniaze, co zarobim pat korun dokopy, aj to hned pominam ale vsetko pominam na zabavu, bary, alkohol, no hruza. A mam strasne tlste brucho, mam komplexy z toho, uz nezerem, jak pridem domov. Inak vie niekto? Z vina sa nepribera, nie? Sak alkohol spaluje, aj vino, nie? No ale zerem jak po nebohom. Mam nervy z toho. Ako do vyzoru som neni tlsty, ale brucho mam jak tehotny, hruza

Ahojte, priatelia.

Mám sa približne dobre, plus-mínus. Týždeň som mal náročnejší tento raz skôr po zdravotno-telesnej stránke, než po duševnej. V práci došlo po 2 týždňoch k uvoľneniu, a tak som si vlastne až trikrát vybral v isté poobedia poldňové dovolenky. Aj tak som síce z domu ešte čosi musel riešiť, ale to už je pre mňa iné, keď som doma. Cítim to ako oveľa menšiu námahu, než keď som priamo medzi ľuďmi na pracovisku. Každopádne to, čo ma tento týždeň potrápilo, bola nejaká viróza... bolesť hlavy, vracanie, nevoľnosť, hnačka, zvýšená teplota okolo 37,5 až 38,1. Trvalo mi to v podstate už od soboty poobedia do zhruba stredy vrátane. V štvrtok som už mohol jesť aj normálnejšie... udržalo sa to vo mne. Neviem, z čoho mi to vzniklo, že či som niečo špatné zjedol, alebo mi na hlavu udrelo to veľké slnko, alebo som sa vyčerpal stresmi, alebo neviem. Podozrenie mám na jednu omáčku k šalátu, ale ľudkovia mi vravia, že to mohlo byť aj zo slnka, že reku aj tých 10 minút silného páliaceho slnka, čo pod ním idem domov z práce, tak aj to vraj ma môže takto dostať. Zaujímavé, že krátko takéto mala aj moja mama zo soboty na nedeľu, nezávisle odo mňa.

Nuž, teraz sa však už cítim vlastne ako zvyčajne. Postupne sa vraciam k rozcvičkám a k normálnejšiemu fungovaniu. Je však pravda, že by som už chcel teploty vonku pod tridsať... trochu som už z tých horúčav ustatý, zle sa mi dýcha, spí, nedá sa ani vyvetrať byt, lebo v byte smrad a dusno a vonku? Tam zas sauna. Ale to sa len tak usmievam nad tým - chcem tým len povedať, že sa radím k tým ľudkom z Vás, ktorí sa tešia na mierne ochladenie.

Včera som písal zopár hodín blogový článok - zverejnil som ho na schizo.sk. Je to tam zahnité nečinnosťou mojou vinou, takže som tam snáď trochu vpustil kúsok čerstvého vzduchu. Vcelku mám ambíciu aj dnes napísať ešte jeden a vycapiť ho tam. Uvidím, čo sa mi bude nakoniec chcieť... dnes chcem trochu pokojový režim, ako ma vo veci tohto pojmu inšpiroval Lucas.

Inak, @Lucas, ďakujem Ti za povzbudivé slová. Čo sa týka toho Escitilu, niekedy v r. 2017-18, neviem presne, som ho vo vlne nadšenia z vysádzania s doktorkou vysadil, avšak došlo k prudkému relapsu depresie a hlavne úzkosti. Následky to malo v rovine liečby také, že keď som ho po zhruba mesiaci nepoberania začal užívať opätovne, už mi akoby nevedel zabrať tak, ako predtým. Museli sme nastúpiť s doktorkou peripetie hľadania nového, alternatívneho antidepresíva. Nakoniec som sa ustálil na dnešnom Sertraline Actavis 50 mg. Na ten som už v súčasnosti zvyknutý a pravdepodobne hrá dôležitú rolu, že som väčšinu času "nedepresívny". Hoci úplne istý, čo je vlastne za čo zodpovedné, si nie som.

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Prajem Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

@Matej
Ahoj, inak tvoja skúsenosť s vysadením antidepresíva z liečby a opätovné nasadenie tej istej účinnej látky - s výsledným omnoho nižším efektom, dokonca žiadnym (?) je veľmi častá... Každopádne, escitalopram (Escitil) patrí medzi veľmi účinné SSRI (doteraz preskripcia len pre psychiatriu a neurológiu). A marí sa mi, že si bol na vyšších dávkach, nejak 15 mg? Apropo, 20 mg je terapeutické maximum! Čiže efekt musel byť ozaj citeľný.
Človek potom aj zaľutuje "Prečo som to len vysadil, keď tak dobre zaberalo?!" - to poznáme, poznáme, no a ako si spomínal ďalšie peripetie s hľadaním nádejného AD stoja veľa času a ešte viac trpezlivosti. Ešteže je z čoho vyberať
Našťastie sa vám teda podarilo, sertralin je tiež v pohode, píšeš, že si na 50 mg - si fakticky na "začiatočníckej" dávke, po konzultácii s pani psychiatričkou je možné podľa potreby ísť aj do vyšších dávok (maximum je 200 mg). Takže je sa ešte kam pohnúť, obzvlášť keď prídu tie sezónne afektívne stavy (superkombinácia - chlad, dážď, tma a halda učiva). Ale think positive, užime si ešte teplé slnečné dni.
Veľa zdravíčka všetkým, pekný víkend

Milí přátelé,
poslední dny se necítím ve své kůži. Po 4 měsících, kdy jsem se cítila psychicky výborně a snažila se pomáhat druhým, na mě dolehla nějaká depka či co (záměrně nepíšu deprese, protože skutečnými depresemi netrpím) a nějaký náběh na úzkosti a sama bych potřebovala pomoc, psychickou podporu, jen nevím, na koho se s tím mám vlastně obrátit. (Moje psycholožka má až do půlky září (september) dovolenou.)
Za týden začíná nový školní rok a i mě čeká spousta povinností se synem a každodenní brzké ranní vstávání. Snažím se udržovat si zdravé sebevědomí, říkám si, že jsem to přece zvládala každý rok, tak to letos zvládnu znovu. Jde vlastně hlavně o to, naskočit do toho každodenního kolotoče a zvyknout si na něj, což mi v září (september) většinou trvá tak 3-4 týdny.
K tomu mi moc psychicky nepřidává, že můj muž bude právě v tom prvním týdnu školy, kdy ho nejvíc budu potřebovat, tři dny pracovně mimo domov a bez mobilu. Kdyby se u nás nedejbože něco stalo, tak se s ním nemůžu ani poradit.
Jak jsem psala, vědomě se snažím udržet si zdravé sebevědomí, ale podvědomě jsem neklidná, mám strach. A nejen z nepříjemných staronových povinností a že na ně budu sama, ale i z toho, co mě čeká příští rok. Tady jsem to asi ještě nepsala, ale čeká mě přezkoumání ID. Pokud mi sníží ID na částečný, budu se muset zaregistrovat na Úřadu práce a hledat si práci. Velmi se toho bojím, protože pokud bych se dostala do práce, kde by byl sebemenší stres nebo nedobrý kolektiv, spustila by se mi ataka, při které mívám sebevražedné sklony. Stačí mi, že jsem jednou málem vyskočila z okna. Podruhé už nechci riskovat takovou ataku, kde mi jde o život. Já ještě nechci umřít.
Mluvila jsem o tom i se svou psychiatričkou. Dvakrát. Poprvé mi říkala, že se bude snažit napsat mi takový posudek, abych ani nemusela před komisi a prodloužili mi ID. Pak jsem se ale psychiatričce svěřovala s tím, jak mi bylo psychicky dobře, i s tím, že jsem zvládla dovolenou na Slovensku, dokonce jsem v jednu dobu i přemýšlela o práci.... Teď, když vidím, jak mě jen představa povinností a brzkého vstávání dokáže semlít, tak si myslím, že je dobře, že nechodím do práce.
A když jsem se nedávno psychiatričce svěřila podruhé, už mě nepodpořila s prodloužením plného ID, ale chtěla mě namotivovat či přimět, abych si našla práci. Vyprávěla mi totiž příběh nějaké ženy, která byla po lécích jako robot a když jí dala Abilify, který beru i já, tak ta žena celá ožila, našla si práci a od té doby úspěšně pracuje.
Když jsem se svěřila muži, zjistila jsem, že v podstatě nemá nic proti tomu, abych šla pracovat. Akorát si vymínil, že se zároveň dál budu starat o syna a domácnost, protože nevydělám tolik jako on, zdravý IT manažer. "Úžasná" logika.... jak mám já, vážně nemocná žena, která nezvládne pracovat ani na plný úvazek, vydělat tolik jako zdravý IT manažer na vrcholu svojí kariéry?
Takže výsledek bude ten, že budu pracovat na 2 poloviční úvazky - jeden v práci a druhý doma jako druhou šichtu a budu z toho strašně zničená. Já totiž nemám tolik energie jako zdravý člověk, abych zvládla pracovat v práci a pak přijít domů a pracovat ještě doma a nemít v podstatě žádný volný čas.
No nic, přátelé, naděje umírá poslední - třeba mi plný ID prodlouží, to zatím nemůžu vědět.

Ahojte kamaráti - fórumáci!
Verím, že ste všetci v pohode a aj počasie vám skôr vyhovuje.

U mňa tak znesiteľne. Mama našla dva autobusové zájazdy na deň. Prvý bol v ZOO Lešná, ktorý bol neskutočne dobrý, hoci vyčerpávajúci. Zvieratá pôsobili pohodovo a manohé sa predvádzali vo výbehu. Druhý výlet som s mamou absolvoval jaskyňu Driny, Smolenický zámok a Červený kameň- tiež zámok. Aj tak ma najviacej tešila zmena, lebo som aj teraz znova hlavne doma a nákup v supermarkete

Zdravotne mi lieky, s otáznikom, sedia a aj depot zaberá. Trápi ma, že mám trochu soc. fob, hoci nateraz je aj toto dobré. Teraz u mňa platí odrhovačka: "To že som paranoidný utneznamená, že po mne nejdú". Pomáha mi cigaretka, káva. Fyziky som nič extra, pohyb by mi veľmi prospel, priamo si ho tele víta.

Ostatné po staram. Lúčim sa! T

@motylek
Ahoj, to, čo sa u teba momentálne deje, sa nazýva anticipačná úzkosť - končí sa prázdninová pohoda a opäť nastáva hektické obdobie, ktoré si už zažila, že treba ráno včas stávať, lepšie fungovať, aby proste všetko klapalo. Zažívajú to však mnohí a je to prirodzené... Samozrejme, nie je to nič príjemné.
Nakoniec, ako píšeš, každý rok si to zvládla, len trvalo istý čas, kým si sa aklimatizovala na podmienky. To znamená, že si to zakaždým zvládla! A nie je najmenší dôvod, aby to nebolo aj teraz rovnako.
Nadmerné obavy sužujú dennodenne aj mňa, človek sa tak veľmi obáva zlyhania, hlavou mu prechádzajú doslova katastrofické scenáre - a nakoniec zistíme, že máme akurát bujnú fantáziu a mohli by sme napísať fajn napínavý scenár k akčnému filmu. To len na odľahčenie...
K tomu ID asi toľko, to schvaľovanie, opätovné posudkové komisie a všetky náležitosti spojené s nimi sú veľký stresor. Ale opäť, to že si sa raz zmienila psychiatričke, žeby si šla pracovať, že ti je už lepšie, automaticky neznamená, že o mesiac nastupuješ do práce. To, že ťa lekárka snaží do nejakého pracovného tempa namotivovať a dáva k tomu aj príklad inej pacientky, podľa mňa to bolo myslené v dobrom s cieľom ťa len do budúcna podporiť. Ale každý pozná svoje limity! Treba sa o tom najbližšie určite otvorene porozprávať.
Nakoniec odborníci na duševné zdravie vedia veľmi dobre, ako dokážu naše stavy kolísať - hoci jeden mesiac sme plní entuziazmu, o pár dní nato dokážeme upadnúť do stavov zúfalstva a strachu na dlhší čas. U mňa je to rovnako - ako krivka EKG na papieri.
To všetko sa teda zohľadňuje, neviem ako je to u vás, ale myslím že obdobne - psychiatrička do lekárskeho nálezu objektívnym vyšetrením spísala môj psychický stav za ostatné obdobie, užívanie liekov, nutnosť pravidelného sledovania a záver s ďalšou prognózou. Tiež som mal nemalé obavy, nakoniec som nemusel ísť ani osobne a ID bol ponechaný ako pôvodne. Držím palce

@Motylek chápem tvoje pocity, aké je to byť psychicky na dne. To veľmi dobre poznám a prechádzam si tým tiež už dlhšiu dobu a nevidím nádej zlepšenia. Myslím, že tebe sa to o chvíľku upraví, je to len prirodzená reakcia na nový režim zasa, časom by to malo byť určite ok. Úzkosť je nepríjemná a vie s človekom narobiť všeličo. Určite sa nedaj a povedz si, že to zvládneš čo aj určite zvládneš. Držím ti palčeky
Čo sa týka toho dôchodku, tak myslím že ty až také obavy mať nemusíš. To skôr ja mám obavy lebo inú možnosť asi nemám, necítim sa dobre proste dlhodobo, preto ak mi ho neschvália neviem čo budem robiť. U mňa je to ešte horšie si myslím, ja nemôžem ani priložiť k žiadosti správy z nemocnice lebo som vždy po chvíli odišiel na reverz, čiže neabsolvoval som ani liečbu v nemocnici viac menej, čiže ja mám obavy kvôli tomu, že mi ho neschvália a rýchlo zamietnú zo stola. Je to aspoň môj pocit, čo si myslím že s tým nepochodím. Aj psychiatrička hovorí, že pôsobím úplne normálne a tam sa to hodnotí podľa závažností a čo sa týka schizofrénie ja závažný prípad nie som.
Myslím, že tebe ho predĺžia a zohľadnia čo napíše psychiatrička, ja by bol napr. rád aj za polovičný. Držím ti palce aj v tomto a daj vedieť ako si dopadla