Ako sa dnes máš? 17

Ahojte, tak sa hlásim. V nedeľu sme úspešne doleteli zo Zakynthosu na SVK. Ale poviem vám bol to teplotný šok. Keď pilot zahlásil že 16 stupňov v BA tak sánka dole. Ale zas vedeli sme že počasie nie bohviečo u nás. Dovolenka bola nemôžem povedať že úplne super, najmä hotel mal svoje nedostatky, najviac s čistotou. Ale vedeli sme si to zariadiť tak sa to vylepšilo potom. Inak to bolo nádherné prostredie, čo sa týka mora, a veľké plus hotela bola pláž ani nie 100m od neho. More čisté a boli sme aj na výlete loďou tak sme mohli pozorovať hádam všetky odtiene modrej. Proste krása. Veľmi pekný zážitok, ja som sa aj obávala zo začiatku či to dám na tej lodi, ale bolo to fajn nakoniec. Ani nás veľmi nekývalo našťastie... Korytnačky sme nevideli, iba ohradené oblasti na pláži kam údajne kladú vajcia. Bola som aj na východe slnka opäť (mrte fotiek zas ) Pozitívum dovolenky bolo aj, že som nepribrala ale možno aj schudla kilečko, nakoľko sme takmer každý deň pochodili celkom dosť pešo.
Po príchode som si prevzala kľúče od bytu, a môžeme začať s úpravami. Vyskytol sa jeden zádrhel v podobe elektriky v dvoch izbách, tak uvidíme čo ako. Ale každopádne som vo švungu hlavne čo s týka kadejakých vybavovačiek (je to aj trocha stres), včera sme boli po úradoch a prepisovali energie atď. dnes zháňam niekoho na stierkovanie, parketárov už mám dohodnutých, len dúfam že do konca septembra sa budem môcť nasťahovať. Nemám ilúzie, že to bude hneď podľa mojich predstáv, lebo toľko lóve naraz nemám, všetko musím postupne. Mala by som prestať fajčiť, ušetrila by som majland ....ale asi to obmedzím, nieže by som nejak veľa cíg fajčila ale aj tak by to možno pomohlo.
Inak mamča to neodhadla s oblečením, a momentálne je chorá....som sa o ňu aj bála takú mala zimnicu, že ju až drkotalo.
Zajtra sa chystám na výlet do Tatier, tak budem skoro vstávať.
Inak sa cítim fajn a v pohode. Už mi trocha myšlienky zabiehajú aj na prácu ( dúfam, že mi nedajú triednictvo) ale čo má byť, to bude.
Ďakujem za prečítanie a prajem pekný zvyšok dňa. Pozdravujem všetkých, držte sa miii!

Ahoj. Ja napisem prispevok. Som bol ozraty jak rula som bol v piestanoch v esplanade na terase. Placem, jak tam bolo krasne. Tam je BOHOVO, by som tam sedel do tristej hodiny cil som v herni na vine. Placem nad svojim hnusnym zivotom, fuuuuuj, placem, bodaj by ma slak trafil do rana

Sweetheart napísal:Placem nad svojim hnusnym zivotom, fuuuuuj, placem, bodaj by ma slak trafil do rana

Väčšina tu má hnusný život, nie si sám..

Ahojte. Mám nočnú, lebo som si išiel zdriemnuť o 6 - vraj na hodinku, you wish.. Snívali sa mi samé telenovely.. Krokodýl v mojich snoch liezol po stene a žral ľudí, ktorí sú zlí. Mňa iba ovoňal a odišiel zožrať nešťastníka zaveseného na stene vedľa mňa - takže podľa môjho nevedomia nie som zlý človek (aspoň niečo). Mamu som zachránil ako Spiderman, ale potom som to ľutoval, pretože sa nesprávala ku mne dobre.

Ani neviem, čo mám napísať, tak vás aspoň pozdravím. Vždy keď sa rozhodnem niečo napísať, tak stratím niť - asi to nie je také podstatné. Len by som chcel cvičiť - vždy to stroskotá na pravideľnosti, ale v tom zrejme nie som sám. Lúči sa s vami Saladín-bojovník.

Jo a pijem v poslednej dobe (3 mesiace?) strašne veľa kávy - to nie je dobréé..

Ahojte.

Mám sa ako-tak. Tento týždeň bol pre mňa viac únavný, než tie pred ním. Ubehlo už aj zopár večerov, kedy som sa nevenoval angline (ak nerátam počúvanie náučných a motivačných videí na youtube). Knižku "Prečo mi to nikto nepovedal" od istej klinickej psychologičky som už takmer celú prečítal... v niečom mi pomohla, v mnohom sú to prerozprávané princípy, ktoré už poznám z inej literatúry. Ale kolegyňka si ju nevie vynachváliť, aj ja ju vlastne odporúčam, len teda mal som možno väčšie očakávania. Dávam tejto knižke ako rádový čitateľ takú tú dvoječku.

Počas večerov tohto týždňa mi v prežívaní dominovala najmä únava a demotivácia. Zápasím opakovane s istou formou anhedónie, ktorá je niekedy očividná a niekedy v niektorých dňoch naopak vie ustúpiť až tak, že viem dosahovať flow. Asi mám skrátka nejaký ten vlnovkový cyklus, kedy ma takpovediac život baví, striedajúc sa s časom, kedy mám pocit, že nemám v živote žiadnu skutočnú radosť a kedy mám tiež pocit, že život je len samá drina. Všetko je to ale strašne skreslené, lebo je to skrz-naskrz len vnímanie založené na prchkých emóciách a lietajúcich náladách. Ak sa na vec podívam racionálne, tak to zhodnotenie mojich dní a žitia je úplne o niečom inom - vychádza to vtedy v oveľa lepšom svetle. Je to zvláštne, že niekedy človek môže mať z racionálneho hľadiska objektívne pomaly všetko na svete a emócie ho aj tak vedia presvedčiť alebo mu dať silno pocítiť, že aj tak sú veci nafigu. Až mám niekedy potrebu svoje emócie úmyselne splošťovať, vzdávať sa ich, lebo ma vedia pekne zavádzať. Žiaľ, to sa niekedy ale v úplnosti nedá, lebo majú ony svoju fyziologickú stránku, sústavu toho, ako sa prejavujú telesne, a to sa mi často nedá len tak ignorovať. Takže niekedy si to musím skrátka iba odtrpieť, zniesť to, a snažiť sa aspoň, aby moje správanie, praktické konanie, bolo týmito emóciami ovplyvnené čo najmenej, pokým ony nejak samy neodznejú.

V práci toho bolo najmä v pondelok a utorok veľmi veľa, ale dalo sa to. Veci sa porobili, zdá sa. V škole naďalej nič nové - na študijnom majú dovolenky. Počasie sa mi relatívne páči, je mi v takýchto teplotách lepšie.

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Želám Vám všetko dobré, držme sa!

S úctou
matej

Ahojte priatelia moji, hlásim sa po veľmi dlhej dobe
Neviem ani čo Vám napísať po tak dlhom čase. Neviem ani čo som spomínal naposledy ale veci sa majú tak, že sa veľmi trápim a zápasím sám zo sebou. Stále mi býva zle, nevoľno, zvraciam, pocity na zvracanie, napína ma a ako keby taký proste plný nekľudný žalúdok, bol som zatiaľ medzi tým aj na hadici a doktor mi tam napísal ako zistenie nejaký reflux pažeráka, iné nič. Neviem teda do akej miery je to závažné a do akej to môže mať vplyv na moje problémy, lieky nemám žiadne, už som mal s ním aj konzultácie a poslal ma do Trnavy ešte na nejaké vyšetrenie, stále len teda behám po doktoroch. Som na nervy už z toho a toto ma doslova zožiera a už polroka mi to bráni žiť normálny život. Momentálne som vyradený z bežného života. Neviem si to vysvetliť proste, nikdy som takéto problémy nemal. Zabudol som síce, že jeden liek mi dal nejaký ganaton, ale to nebolo na ten reflux, ale moc mi nezabral. Chcel mi včera predpísať nejaký silnejší ale nakoniec nič z toho, lebo má vraj interakcie s mojími psychiatrickými liekmi.
Ďalej neviem čo vám povedať priatelia, dokonca som bol chvíľu aj v Záluží ale aj tam ma hrozne napínalo a bolo zle, po určitom čase som podpísal reverz, lebo som sa hrozne bál, že ma dajú na zatvorené oddelenie a dávali mi lieky na schizofréniu len. Nedávali mi antidepresívum, šiel som tam kvôli tomu, či to nemôže robiť psychika. Doktorka mi skúša všeliaké možné lieky ale žiadne nezaberajú na to, preto už došli možnosti čo spraviť.
Ďalej asi vám poviem, že som prepadol veľkej depresii z toho všetkého a len plačem vkuse a trápim sa sám so sebou. Premáhajú ma veľmi samovražedné myšlienky dokonca a bojujem s nimi takisto. Takú depresiu som ešte nemal nikdy v živote. Takisto už úzkosti a mám strach niekam chodiť lebo sa bojím, že sa pozvraciam a bude ma napínať, preto som len doma. Takisto by som si nič neužil v tomto stave. Neviem čo sa to porobilo so mnou, nikdy som takýto problém nemal, všade som chodil, nič mi nebolo a neviem si fakt vysvetliť prečo mi je takto zle.
Žiaľ už ako som napísal má to už aj obrovský vplyv na psychiku a hlava ma zradila už po takom čase čo mi je takto. Už len stále myslím na to ako mi je, ako mi je zle, ako nezvládnem nikam ísť atď. Takže zničilo mi to psychiku už aj veľmi. Veď polroka v takom stave keď je človek, tak sa ani nečudujem. Takisto je to ťažké doma aj, rodičom leziem na nervy, nechápu ako mi stále tak môže byť, hovoria že nič nerobím a mám sa premôcť, žiaľ keby to viem aspoň trošku ovplyvniť, tak by som to ovplyvnil, ale nemám nad tým žiadnu moc.
Cítim sa úplne beznádejne ako nikdy a úplne som stratil už vieru a nenávidím sám seba, takže neviem čo budem ďalej robiť v tomto. Už mám aj veľké výčitky svedomia ako to žijem a, že takto žiť nechcem. Chcem žiť ako pred tým. Bez toho aby mi bolo zle a bez strachu, brať ako samozrejmosť, že mi je normálne ako kedysi a nemať stále v hlave toto.
Ďakujem Vám za vypočutie, to bolo len tak v krátkosti po dlhej dobe niečo z môjho mizerného života, dúfam že vy sa máte lepšie.
Držte sa a tým čo som Vám neodpísal, tak Vám odpíšem hneď ako sa na to budem trošku cítiť,
Ahojte

A ešte by som sa zdôveril, že už som sa o samovraždu aj pokúsil, neviem či je to dobré, že som prežil alebo nie, skôr nie asi v tomto prípade. Doma ma nechcú nechať samého, povedali že aby som niečo vyviedol, tak to určite nie. Takže som pod dozorom a nejdú za mňa ani na dovolenku.
Takisto povedali, že nevedia čo budú so mnou robiť a čo spravím, kedže v septembri by som mal nastúpiť do školy, ale v tomto stave sotva. A už tam mám aj strach ísť ako mi bude. Invalidný nemám, takže asi len úrad práce ale tam nemôžem byť dlho a bez príjmu to je o ničom. To som ešte chcel doplniť, držte sa

Ahojte, tak ja sa mám celkom dobre. Tieto dní chodím pozerať jeden hádzanársky turnaj, ktorý robí môj obľúbený hádzanársky klub. Bol som pozrieť už 3 zápasy našich dievčat, ktoré nesklamali veľmi napriek dvom prehrám. Mám z toho celkom dobre pocity, lebo čakal som horšie ako tesné prehry. Idem pozrieť aj zajtra, čím sa kruh uzavrie.

Psychicky som na tom OK. V súčasnosti nemám problémy, čo mi robí radosť. Mohol by som byť aj aktívnejší, ale začínajú ligy a som zvedavý na sezóny v Anglicku a Španielsku. Vybrané kluby budem pozerať aj z Nemecka. Dnes zrovna začínajú v Anglicku a Španielsku a tak žhavím Magio go. Akurát dobrý zápas mi posunuli o 30 minút a tak vám píšem.

Majte sa pekne...

Jaro123444 napísal:už som sa o samovraždu aj pokúsil

čo si stváral??

Ahojte, som tu nový, už nejaký čas sledujem toto fórum, dlho som zvažoval, či tu napíšem. Matejovi veľká vďaka zaň, je veľmi fajn, že sa tu vzájomne podporujete a že môže človek zo seba dať von, čo ho trápi. Ja vyše 10 rokov bojujem s úzkosťami a depresiou, prešiel som si kadečím. Veď sa časom možno aj ja vyrozprávam... Práve som si spomenul na motivačné motto jednej psychologičky: Síce mám depresiu, ale depresia nemá mňa! Pekný víkend

Jaro123444 - Ahoj, ak by som ti mohol poradiť, v takom stave, čo prežívaš, by bola najvhodnejšia hospitalizácia s nastavením liečby. Hoci aj dlhodobo. Sám som si tým prešiel x-krát. Nechcem tu veľmi mudrovať, ale ak ambulatná psychiatrička ti nevie pomôcť, tak to je potom jediná správna cesta. Tie strašné stavy ochromujúcej úzkosti, keď človek vidí všetko čierne, poznám až príliš dobre. Píšem to preto, lebo aj mám za sebou pokus o samovraždu a bola to tá najväčšia hlúposť. Vieš prečo? Lebo v tom nešťastnom skrate človek myslí len na seba, no zabúda, že tu ostanú po ňom ľudia, ktorí ho majú radi a chceli by ešte s ním tráviť chvíle... Vôbec ťa za to neodsudzujem, ani nikto nemôže. Treba to však povedať lekárom, aby ti nasadili správnu liečbu. Je to fakt beh na dlhú trať. Veľmi-veľmi ma mrzí, že ti chýba podpora zo strany rodiny, tam ja osobne vidím najväčší problém... Veľmi ti držím palce, si mladý chalan, hovorím za seba, hoci to bude znieť ako klišé - vždy je nádej. U mňa trvalo dlhý čas, kým došlo k úľave...

Vitaj spat Jaro, som rada, ze si sa ozval. To ma mrzi ze ti je tak zle. Ak ti v zaludku nic nenasli, tak to mozes mat bud z liekov, alebo zo psychiky. Chapem, ze sa ti v tomto stave nikam chodit nechce. Kiez by som ti tak mohla pomoct. Skusah to dalej s tymi lekarmi, snad ti pomozu. Drzim palce.

Nejake pokusy o samovrazdu mam uz tiez za sebou takze to viem pochopit. Zdravy clovek nepochopi cloveka v depresii, ked sa citi uplne na dne. Ale ty si mlady chalan, mas cely zivot pred sebou, urcite ti lekari pomozu a bude zas dobre.