Ako sa dnes máš? 3

Ahojte kamaráti. O 18:00 hod štartuje autobus, s ktorým idem s mamkou do Chorvátska. Po dovolenke Vám napíšem ako sa mám a aké budem mať z dovolenky zážitky. Tak zatiaľ ahojte, Robo.

Ahoj x,
čo sa týka čítania príspevkov a vnútorného prežívania je to vždy individuálne. Diagnóza schizofrénnych ochorení je z hľadiska vyliečenia cca 10%, teda pri 90% je choroba doživotná. Mnoho ľudí sa zaujíma o detailné informácie o nachladnutí a s tým súvisiacej imunite. Myslím, že niečo také ako F25 priam vyžaduje vysokú úroveň znalosti poruchy už len preto, že sa bude týkať chorého pravdepodobne celého života. Je celkom možné, že niektoré príspevky sú silnejšie, ale čo sa týka F25 nikdy nešlo niečo bežné. Vlastne mnohé čo sa v priebehu F25 vyskytuje je jednoducho poriadne mimo od všedného života takto nechorého človeka. Objektívne správania aj subjektívne prežívanie najmä akútneho stavu je minimálne nevšedné. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj vysoko emotívne zážitky typu rozvodu, pohrebu, straty zamestnania... vôbec nemusia mať niečo spoločné s naštartovaním potenciálneho akútneho stavu. Opačne, najčastejšiou príčinou spomenutého býva pohyb účinných látok v krvi, teda napríklad experimentovaním s liekmi, dehydratáciou, nespavosťou, alkoholom, drogami...

Ohľadom Li: V lekárňach SR sa predáva len Li 300mg v tablete. Najnižšiu dávku čo som kedy mal boli 3 tablety/deň. Zato denne je treba pre rovnomernú hladinu dávkovať aspoň 2X.

Ešte dodám. Môžeš si gratulovať ku kvalifikácii. Je to šanca aj na prácu nadoma, ktorá je neporovnateľne výhodnejšia pri týchto ochoreniach.

...............................

Ahoj Robo,
tak hurá na dovolenku!

No veľmi nedúfam v to, že by som bol v 10%. I keď veľmi neviem ako si to myslel vyliečiteľná. Akože chvíľu (pár rokov) berie lieky a potom aj po vysadení sa to nevráti? Alebo to, že celý život berie lieky a už sa to nevráti. Pretože v tú druhú možnosť predsa len dúfam.

A práca z domu, v momentálnej práci mi to veľmi netolerujú, tak dúfam, že budem schopný fungovať aj s každodenným dochádzaním do práce. Jazdím tam na bicykli, tak je psychická aktivita kompenzovaná fyzickou. Takže na dehydratáciu bacha, to som nevedel ani. Experimentovanie s liekmi alkohol alebo drogy by mi ani nenapadli.

Ahojte,
ja sa pridam tym ze stale si myslim/dufam ze toto ochorenie sa da relativne dobre zvladat, je treba vsak na sebe pracovat aj sebavzdelavanim aj s pomocou psychologa aj brat lieky. Avsak samotne branie liekov cloveka len kompenzuje a na podstate ochorenia treab pracovat, rozoberat spustace, stavy ktore clovek preziva, podla mojej mozno naivnej predstavy sa da s kazdym stavom vnutorne pracovat ci to uz je depresia, schizo, multiple-personality, afektivita atd.
samozrejme vnimanie choreho (aj kompenzovaneho) cloveka je zdaleka odlisne od normalu, ale aj tak si myslim ze v ramci moznosti by sa malo a da sa s vnutornymi stavmi pracovat, je to tazke a u nas este tym tazsie, ale nezabudajme na svoje pocity, vnimanie, prezivanie atd. nepotlacajme to dovnutra, ale skor to treba pozrovat, a pripadne s tymi stavmi vnutorne (pozitivne) pracovat, (najlepsie pod psychologickym dozorom)

co sa tyka prace tak to neviem posudit, kedze ja som od ochorneia pracoval len rozne brigady a tak, ale v podstate manualne prace aj ked su namahave tak sa daju ako tak zvladat pre mna ak je v pohode kolektiv. Co sa tyka mentalnej prace, tak to je uz u mna tazsie kedze motivacia dokoncovat ulohy je u man velmi prelietava v zmysle najprv je silna potom sa uplne vytrati a bez vnutornej motivacie je tazko nieco dokoncit.

Toto je len moj osobny nazor, kazdopadne zelam kazdemu vela sil, lebo ich treba

Tak teda moja hlavná liečba sú práve lieky. Tie ma držia fakt v normále. Nemám žiadne stavy, nálady, pocity. Preto by mi ani nenapadlo hľadať teraz pomoc psychológa. Po prvej hospitalizácii (čo som bol na Zyprexe) som mal depresie. Ťažko som sa domáhal nejakého psychológa u psychiatričky, nebolo mi vyhovené. Teda nie tak ako by som si predstavoval. Našla mi potom jedného, ku ktorému som mohol chodiť raz za mesiac. Čo je v takých stavoch fakt strašne málo. A ostatní sú platení 600 Kč/hod aj viac a to sme si fakt nemohli dovoliť. Tak dúfam, že novo nastavená medikácia ma nielen udrží kompenzovaného ako si napísal (Sirius) ale aj bez zmeneného vnímania a prežívania.

ahoj xkrchnav

môžem povedať, že aj mňa držia lieky v normále a že 95% aj viac záleží práve iba od nich. pri zyprexe som mal tiež depresie. je zaujímavé, že niektoré antidepresíva majú vo vedľajších účinkoch napísanú depresiu a samovražedné myšlienky. teda teoreticky liek proti depresii vyvoláva depresiu, ako vedľajší účinok svojho antidepresívneho pôsobenia. myslím, že niečo podobné sa deje aj pri zyprexe, aj keď je to antipsychotikum. z vlastného pozorovania viem, že pri braní zyprexy som mal neustále depresiu a trpel som strašnú únavu.
čo sa týka psychológov tak ja mám zatiaľ iba negatívnu skúsenosť. veľmi nerád som sa vždy podroboval rôznym psychologickým testom, o ktorým mi tvrdili, že sa nimi stojí rada výskumov, a taktiež som nikdy nebol schopný spĺňať úlohy, ktoré mi psychológ dal. nemám rád psychológov, žiadny z nich mi v najhoršom nikdy nepomohol.
ale viem, že veľa ľudí ma opačnú skúsenosť. sám by som však psychológa nikdy nevyhľadal.

Môžem vedieť, že ako dlho ťa už takto držia? Či je príliš naivné si myslieť, že takto budem fungovať do starobného dôchodku... Ja mám skúsenosti s psychológmi aj z liečebne. Najprv som mal veľké problémy a otázky "svetového významu", všetko ma zaujímalo a tak. A vtedy žiaden psychológ na mňa nemal čas. Radšej ma priviazali aby mali pokoj. A potom jak ma už lieky dali do normálu tak som mal rozprávať s psychológmi ale vtedy mi to už prišlo zbytočné. Potom po preložení na doliečovacie odd. som bol poslaný ku klinickému psychológovi a robil na mne 2x 2 hodiny testy. Výsledok bol, že som mierne ešte mimo, a že som nadpriemerne inteligentný. Žiadne presné údaje. Testy pozostávali z pomenovávania podivných machulí, potom nejaké na pamäť a zručnosť a potom otázky či súhlasím s danými tvrdeniami, či som týral zvieratá a podobne. Vzhľadom k tomu, že som sa aj po vyžiadaní nedozvedel podrobnejšie výsledky mi to tiež prišlo zbytočné.

Ahoj x,
ono, v jednej s tých novších učebníc psychiatrie som sa dočítal, že v 10% schizofrénnych ochorení (započítané F25) dôjde k v podstate úplnej bezpríznakovosti a netreba ani žiadnu medikáciu do konca života. Spravidla sa jedná o pacientov s max. 2 hospitalizáciami, celkovým dobrým priebehom a postupným zmenšovaním dávky liekov.

Keď už sme pri tej štatistike, tak neveselšie je, že asi 20% tej istej skupiny zomrie v súvislosti s ochorením.

Žiaľ v publikácii neboli uvedené zásadné informácie typu, či sa do výsledkov výskumu zahŕňajú aj najnovšie poznatky a to hlavne vrátane využitia tých modernejších liekov. A hlavne otázka úmrtnosti nie je žiadnou otázkou krátkodobého výskumu, ale dá sa povedať, až generačného.

Na potešenie, síce z menej dôverihodného zdroja, asi to, že schizo-ochorenia nie sú náchylné na onkologické choroby. Ja to aj trochu testujem, vlastne si už za chvíľku pôjdem zapáliť...

.................................

Ohľadom merania, išlo o Rorschachov test. Typickou je preňho komplexnosť a možnosť merania patológie. Čo sa týka inteligencie, vlastne, u Teba ako programátora to ani snáď inak nemôže byť. Odhad IQ znamená najmä (ale nielen) meranie abstraktnej inteligencie a bez tej sa v zvýšenej miere, myslím, programátor ani nepohne.

To vyliečenie som si myslel, že bude aj môj prípad. 3 roky mi bola postupne znižovaná medikácia, ale ako som už písal, po vysadení došlo k atake takmer okamžite - rádovo týždne. Takže teraz predpokladám, že vysadzovanie bude veľmi veľmi pozvoľné ak vôbec nejaké. Asi ani sám by som nechcel aby to bolo výrazne znižované, lebo teraz ani necítim veľmi vedľajšie účinky. Len nedávno som sa nejak osypal ale to mohlo byť v kombinácii so slnkom.

Čože? 20% úmrtnosť? To nie je veľmi potešujúce. Ale predpokladám, že je do toho započítaných cca 10% samovrážd a zvyšok azda nehody v mánii? Alebo nebodaj je to čiste úmrtnosť spôsobená niečim v mozgu aj za poctivého užívania medikácie a vyjma samovrážd?

V liečebni som si tiež pofajčil. Prvý krát v živote. Ale našťastie som sa toho rýchlo zbavil, lebo málokto sa vzdával len tak cigy a na vlastné mi rodina našťastie nedali prachy .

Ahoj priatelia,

Vítam aj ja Teba, xkrchnav, teším sa, že už si dokonca prispel k toľkým témam. Nech sa Ti darí!

Ľudkovia, ospravedlňujem sa vopred za svoje vyplakávanie. Je mi to ľúto, ale musím si priznať, že som nesmierne neschopný. Ja mám jednoducho akýsi psychický blok, ktorý by som analogicky prirovnal k sprche v strašne horúcej vode. Keď sa neučím, ani si nečítam študijné texty, tak je fajn, som mimo tej sprchy. Akonáhle mám zhliadnuť texty a som nútený sa nedobrovoľne sústrediť, v tom okamihu som akoby vrhnutý pod tú sprchu a nadskakujem, bránim sa, chodím hore-dole po obývačke, idem vyskočiť z kože. Nemôžem ten psychický blok zniesť. Toto sa mi stáva, odkedy som chorý. Neviem, ako to mám povedať, aby ste pochopili, že je to až tak závažné, že jednoducho nemám na vysokú školu, ani neviem prečo mám pocit, že Vás o tom musím presvedčovať. Jednoducho ja viem, prečo 7 rokov študujem trojročný bakalársky program. Tak aj viem, že je to pravda a nemám na to. Inteligenčne som v pohode, testy ukázali normálne hodnoty, ktoré sú pre vysokú vyhovujúce. Na gymnáziu som patril medzi jednotkárov, dobre mi išla aj matematika, aj fyzika z ktorej som maturoval, ale aj humanitné vedy, bol som aj úspešný na filozofickej olympiáde. Ale jednoducho ten blok mi sústavne bráni normálne a zodpovedne pristupovať k učeniu. Ide ma roztrhať, keď sa mám učiť. Nezaberá na to ani Oxazepam, ani Akineton, v minulosti ani Lexaurin 6 mg, nič. Priznám sa Vám úprimne, verte-neverte, vždy som išiel doteraz od čias maturity až po dnešok na skúšku bez toho, aby som vedel aspoň polovicu otázok. A tie, ktoré som mal prejdené, to som mal šťastný deň, že som si ich aspoň dokázal čítať. A takto som prechádzal. Vlastne ja 7 rokov študujem a že by som mal nejaké vedomosti o svojom odbore? No verte, že nie! Nič takého nového, čo by som nevedel od strednej, som si vedome neuložil do hlavy s tým, aby to tam aj ostalo.

V minulosti som už tu na fóre riešil, aký výrazný kognitívny deficit cítim a aké problémy mám pri nútených činnostiach. Je jasné, že to, čo znamená pre zdravého človeka imperatív "Musíš", neznamená to isté aj pre mňa. Pre moju psychiku to znamená asi niečo takéto: "Musíš, je to treba, mal by si, ale ak sa nedá, tak čo už". Ja vo vnútri popieram mnohé takéto tlaky. Prvý raz som poprel povinnostný imperatív a zodpovednosť, keď som sa nedokázal nič naučiť na maturitu. A išiel som na maturitu s tým, že nič neviem a som odovzdaný do Božích rúk (alebo osudu, či ako to kto pomenuje). To isté na skúškach na vysokej... vždy akurát to tak vyšlo všetko, že som prechádzal. Ale mňa to nebaví, keď sa o to nezasluhujem ja sám. Keď si z tých semestrov neodnášam žiadne vedomosti a kompetencie.

Zľutujte sa, prosím, nado mnou a odpustite mi, keď tie štátnice v piatok nespravím. Viete, percentuálne asi 80% otázok som ešte nevidel. A neviem urobiť za deň viac ako 1 otázku denne, lebo som výrazne neschopný a kognitívne kvôli nezvládaniu tlaku, nútenia, stresu a toho bloku oslabený.

Idem tam v piatok s tým, že vskutku ani nechcem prejsť. Pokúsim sa odovzdať ako na maturite, ale v duši cítim, že to bude strašne trápne a ja nebudem vedieť vlastne dohromady ani fundamentálny základ. Pretože, čo som pozeral tie otázky, tak neviem, či by som ku každému povedal aspoň vetu - sú také, kde ani to nie.

Avšak po zlyhaní na štátniciach chcem začať žiť nový život. Chcem ísť na invalidný dôchodok a žiť pokojný, kultúrny a vyspelý život, aký má Tuto alebo Robo. Lebo je vidno, že jednoducho ja nemám ako v sebe opraviť ten blok a ten odpor k núteným činnostiam, ktorý je priam chorobný a psychopatický, ako i asociálny. Cítim, že za tých 7 až 8 rokov, čo sa mi prejavuje, a čo študujem to isté, sa to každým rokom zhoršuje a ja som čoraz horšie použiteľný pre intelektuálnu nútenú a zodpovednú činnosť. Budúcnosť na invalidnom dôchodku vidím optimisticky - je to také vyslobodenie od hrôz cestovania, vstávania a útrpného donucovania.

Prosím, majte nado mnou zľutovanie. A pochopenie.

PS: Ja viem, že výška invalidného je v súčasnosti veľmi nízka.

Ahoj x,
opakujem, vzhľadom na nové medikamenty v období posledných 20 rokov, je moja pochybnosť o informácii 20% úmrtnosti veľmi oprávnená. Seriózne výsledky výskumu úmrtnosti by som videl na celú generáciu a to navyše pri nezmenenom vývoji liekov a starostlivosti o chorých.

Je tu však priestor pre samovraždy, sebazabitia pri ataku, úmrtím totálneho vyčerpania pri "výletoch", otázkou sú aj dlhotrvajúce chorobné stavy v osamotení, keď sa pomoc dlhodobo nedostaví.

...................................................
...................................................

Ahoj Matej,
aby som bol úprimný, je mi to divné. Pokiaľ by si sa tých 7 rokov štúdiu aspoň na 50% venoval, na štátnice by si si nemusel prečítať ani písmenko. Štátne skúšky podstate zhŕňajú všetky poznatky počas všetkých rokov čo skúšaný strávil na škole. Dovolím si povedať, v rámci všetkých skúšok, sú štátnice z objemu informácii o kúsok aj ľahšie.

Pýtam sa: Čo si robil počas toho sedemročného obdobia? Ako to, že si myslíš, že toho toľko nevieš?

Tuto

ahoj x

ja som stabilizovaný asi rok