Ako sa dnes máš? 3

Ahoj

Robo, pridávam sa k Tutovmu postoju resp. výzve, aby si sa snažil tú prácu si udržať. Skúšaš aj vzdelávanie? Vieš, mám na mysli pozerať si nejaké knihy, aké ponúka trh, kde by sa venovali veciam okolo charity, starostlivosti o postihnuté alebo vôbec o deti, taktiež nejaké knižky a texty na internete o organizovaní voľného času pre deti, vzdelávanie v oblasti sociálnej práce a charitatívnych aktivít podľa Tvojho zamerania. Čiže skús investovať čas do sebavzdelávania, aby si sa zdokonalil vo svojej práci a stal si sa postupne čo najlepším a najužitočnejším miestnym pracantom. Mrzí ma, že sú k Vám, dobrovoľníkom a praxujúcim, takí netrpezliví a ohovárajúci. Ale možno by sa to dalo prekonať ukážkovým správaním a ustavičným sa zlepšovaním vo svojom fachu. Aj keď verím, že si určite dobrý pracant a snažíš sa.

Venusa, to je fantastické, ako sa Ti to podarilo. Dal som Ti reputačný bodík. Napísala si, že si jednala ako skutočný dospelý človek - ver mi, že aj mnohí dospelí by to takto statočne nezvládli. V pozícii Tvojich životných a psychologických podmienok to hodnotím ako krásne hrdinstvo, ktorému sa určite nechám v budúcnu inšpirovať. Len tak ďalej!

-----

Ako sa mám? Psychicky vlastne celkom dobre. Občas sa mi však vracia ten pocit, že mi je psychicky zle. Zatiaľ to malo externú príčinu, napr. nervy z niektorých povinností a z niektorých časových tlakov. Ja som sa žiaľ nesprával dosť hrdinsky - napr. dnes, keď som išiel vybavovať na polikliniku a na poštu, tak musela ísť so mnou mama. Teda nemusela, ale ponúkla sa kvázi-dobrovoľne, lebo videla, že to nezvládam. Ale do mesta som išiel vybavovať sám, tak ďaleko sa jej nechcelo. Tak som si vypomohol bicyklom a všetko dobre dopadlo. Svoj záslužný príspevok vykonala aj polka Oxazepamu. Som v posledných dňoch akosi hádavý, podráždený. Neviem, či je to tým horkom, alebo tým, aké výsledky spôsobili vo mne tie predošlé filozoficko-teologické napätia, ktoré sa už našťastie aspoň na čas snáď upokojili. Ale aspoň som si výrazne a do hĺbky upratal komplet celú izbu po sto rokoch. Viete, ja som strašný bordelár. Tak sa takáto očista izby naozaj hodila. Pripravil som susedke do zberu papiera asi 25 kilogramov materiálov a všelijakých papierov, ktoré sa nazhromaždili za 7 rokov bakalárskeho štúdia. Ešte nie sú vyhodené, sú zatiaľ v pivnici, a čakajú na deň D. Tým budú štátnice.

No a keď už spomínam štátnice - začal som sa už učiť. Zatiaľ viem asi 3 až 4 percentá zo všetkej látky, ktorú treba vedieť v rámci otázok. Je to strašne málo, mám ešte 16 dní, tak držte palce. Plán mám, ale viete ako to je - plánovať viem perfektne, ale dodržať plán, to je už horšie. No zostávam optimistom. Pomerne sa mi aj darilo učiť dnes, resp. som zistil, že ma to aj dosť baví a že si informácie už pamätám z dřívějška z jednotlivých skúšok. Takže dúfam, že to pôjde aj naďalej plynulo, lebo tie informácie predsa len nie sú pre mňa nové.

Fyzicky sa mám dosť dobre, len teda bolesti brucha občas zostávajú - kúpili sme na tú bolesť tabletky. Zatiaľ som žiadnu neužil, lebo nie som veľký fanda takýchto pirúl. Ale možno sa to zíde. Inak, je aj tu stále veľmi teplo, a preto len lapím za počítačom a nechávam na seba fúkať venťák. Máme 3 týždne len studenú vodu, tak som sa musel zmývať aj sprchovať v ľadovej vode. Pekne som si "zaškriekal" a "zaspieval", ale zvládol som to.

Čo sa týka zárobku - posielal som životopis a motivačný list na jeden inzerát o brigáde tu v meste. Uvidím, či sa ozvú, je tomu už 20 dní, čo bol zverejnený, tak moc nedúfam. Chcel by som mať naozaj nejakú víkendovú brigádu cez školský rok, lebo sa zjaším z tej finančnej závislosti na vlastných rodičoch. Fakt mi to prekáža. Ale práce je málo. A tak aspoň pozerám reklamy na nete a nechávam si za to platiť, isteže mi ešte nič nevyplatili na účet, lebo som nedosiahol ten ich vysoký dolný limit. Ale veď ma to stojí denne sotva 15 minút, tak mi nevadí čakať. Učím sa aspoň trpezlivosti. A ten MLM marketing ide dobre, napr. dnes v noci som získal prvého zákazníka, takže som mal malú oslavu - kúpili sme si kofolu v šenku.

Chudnutie je pozastavené, totižto nechce sa mi cvičiť, keď sa nemôžem riadne sprchovať kvôli studenej vode. Ale žiaľ robím aj excesy, dávam si mastené chleby, chipsy, kofolu, dokonca som bol v mekáči. Hanbím sa, som proste závislák na jedle. Snáď do niekoľkých dní zase s chudnutím začnem. Som rád prozatím, že aspoň nepriberám.

Stále mám málo času na našu stránku o F25. Toľko nových článkov by sa tam zišlo popridávať, a nemám ešte zatiaľ ani peniaze, aby ich niekto napísal za mňa, ani nemôžem ja sám. Proste ten deň ubieha tak neuveriteľne rýchlo, až žasnem! Dnes som vstával o 7:30, do 7:50 som sa z postele konečne aj vyhrabal. Zajtra to skúšam na 7:00 a azda sa do pol ôsmej tiež vyhrabem z lôžka. Musím si pomaly zvykať vstávať čím skôr, lebo mám veľmi krátke dni. Viete, ja som po 20:00 už veľmi unavený. V podstate už o deviatej večer idem buvať. Dnes je výnimka, lebo som akosi čulejší, neviem presne prečo. Asi z toho množstva kofoly, čo som dnes vypil.

Takže takto sa mám. Takto prebiehajú teraz moje dni. Mám toľko túžob a plánov, ale pevná vôľa a schopnosť jasne stáť za svojím rozhodnutím aj dlhšie, ako len na jeden či dva dni - to mi chýba. Potom vlastne pôsobím len ako taký rojko. No čo už, v podstate mi takáto klasifikácia nevadí. Doma ma majú za "naivného dobráka". Ani to mi nevadí. Oni to nemyslia zle. Ani Vy, keď ma budete vnímať ako rojka, tak to azda nebudete myslieť zle.

To je všetko. Želám Vám veľa pohody, úspechov, šťastia, zdravia a lásky. V takom poradí, v akom to chcete mať Vy. Ahoj.

Matej

Ahojte kamarati,

MATEJ
prajem Ti vela uspechov pri uceni, urcite mas potencial na to aby si to zvladol a dodrzal svoje plany. Mozno to bude obcas tazke prekonat prechodnu takzvanu "lenivost", ktoru momentalne pri studiu prezivam aspon ja osobne ale niekedy to chce proste sa prinutit k niecomu, co nam je uplne proti srsti a uvidis, ze to pojde. Nezavidim ti pocit financnej zavislosti na rodicoch, aj preto som sa uz pred casom rozhodla pre invalidny dochodok, teraz som z mamky snala aspon nejake financne bremeno a dokazem si obstarat k zivotu to, co potrebujem. Tak to len zhrniem, MATEJ PRAJEM TI VELA USPECHOV A TRPEZLIVOSTI S UCENIM

ja sa mam tak striedavo oblacno. kedze som si uz zvykla na to, ze moj zivot je priamo umerny kvalite mojho spanku, nemozem priniest do diskusie ziadne nove pocity. zatial je spanok coraz horsi a na mna prichadzaju mierne depresivne epizody pocas dna. stale je to ale lepsie ako by to malo vyvolat silnu maniu ako naposledy. cas ked sa citim aspon o nieco lepsie, sa snazim vyuzit zmysluplne a venujem sa praci okolo bytu, studiu alebo len tak oddychovemu citaniu. rada si obcas pozriem aj nejaky film ale som zvlastny druh divaka, ktoremu je tazke trafit sa do vkusu, potom to vacsinou vyzera tak, ze film v polovici vypnem a rozculujem sa nad premarnenym casom. na druhej strane, film, ktory ma zaujme dokazem pozerat opakovane a stale na nom najdem nieco nove, co som si pred tym nevsimla. mozno prave pre toto "objavovanie" mam radsej knihy.
Cas ked mam mierne stavy depresie, vlastne len prelezim alebo presedim v tichu a v myslienkach stale filozofujem nad minnulostou, pritomnostou, ci buducnostou.

Dnes som si dala lieky o nieco skor a tak dufam, ze aj ucinok bude rychlejsi, drzte mi palce

Ahojte súputníci,
dnes sa mi príliš nechce niečo napísať ku každému, tak mám čosi všeobecne.

Na základke som patril k prospechovo najlepším, posledné dva ročníky som sa serióznejšie venoval športu. Na gymnáziu som bol zaradený do nazvimeto elitnej triedy. Okrem štúdia som bol veľmi nádejný registrovaný športovec. Už vtedy boli moje výsledky v športe vo svojej kategórii v prvej desine v rámci celej SR. Keď sa dalo robil som aj stredoškolské predmetové súťaže a SOČ z toho 1X na celoslovenskej úrovni a 3X na celokrajskej úrovni. V rámci týchto dvoch ročníkov som si "užil" aj asi 2 mesačnú depku cez prázdniny, ale to bolo ešte v pohode. Výsledky vysvedčení boli vtedy na úrovni "s vyznamenaním"

V tretiaku nástup choroby najprv bipolárka, potom schizoafektívka.

Maturita v zásade v poho, ale výsledky boli v priemere.

Kopec hospitalizácii aj vo veľmi ťažkých stavoch.

Výška s výborným prospechom. Márne pokusy o vytrvanie v zamestnaní.

Ešte raz sa pozrite na prvý odstavec. Môžete trebárs porovnať svoje východiská. Fakt je však že z toho "východiska" som síce II.st.vš, ale v zásade šanca na dlhodobú prácu je 0, v športe keby som hneď teraz zahodil cigu a drel 8 hod/deň už nedobehnem rovesníkov...

Keď tak nazriem do peňaženky a zbadám ZŤP preukaz, uvedomím si, že som pre spoločnosť len taká záťaž. Hoci to na mne nevidieť, som obyčajný kripel a v zásade môžem byť celý šťastný, že mám kde bývať, čo do žalúdka a dokonca za čo fajčiť. Myslím, že aj moja rodina, blízka-široká, má na mňa prevažne tento pohľad. Možno dlho dúfali v toho človeka z prvého odstavca. Je to úplne preč. Tu kúsok, za hranicami Moraváci na to hovoria "Je to v hajzlu."

Aby som dokončil myšlienku. "Je to v hajzlu?"

Je to v hajzlu?

Na základke, na strednej a na výške som patrila k tým najlepším, zvlášť mi šla matematika a príbuzné odbory. Na výsledkoch mi záležalo.

V zamestnaní som patrila k vychyteným zamestnancom. Zastupovala som kolegyne, kde sa dalo. Bolo na mna vzdy spolahnutie. Choroba mi prepukla po 30-tke, kedy som mala uz rodinu, dve deti a stabilné zamestnanie. Bola som práve na materskej s mladsím dietatom, ale tá skoncila a ja som sa musela vrátit do zamestnania - rok po prepuknutí choroby. Netajila som, ze som bola v blázinci. Pracovala som vsak zodpovedne a verím, ze i kvalitne. Práca ma bavila a naplnala.

Prisiel vsak dalsí atak choroby, hospitalizácia, dlhodobá PN-ka, tlaky z práce, kedy znova nastúpim, invalidita. Do práce som sa vsak vrátila. Na personálnom som musela odovzdať rozhodnutie o ID. Nasledovala nedôvera zamestnávateľa, či svoju prácu budem zvládať. Ďalsí atak, ďalšia PN-ka a tlaky kedy znova nastúpim. Vzdala som to a podala výpoveď.

ID a prázdnota doma, kopa nenaplneného voľného casu. Okruh záujmov pre chorobu zúžený.

"Je to v hajzlu," mala som ten istý pocit, no casom som nasla svoj rezim dna a objavila som radost z toho, ze sa mozem venovat rodine a sebe. Pracovať som skusala na zivnost, no príjem bol slabý, nizsí ako náklady. Skusala som zamestnat sa, márne. No nevidim to už az tak cierne. Nepripadám si prítazou pre rodinu. Viem ze ma majú radi a potrebujú. Pochopila som, ze na úspechoch v studiu ci zamestnaní si zakladať nemožem, žiť musím pre niečo iné.

Tuto, ty si este mladý, ktovie, co ta v zivote este caká. Z Tvojich príspevkov vidno, že si aj cielavedomý a snazivý. Pracujes na sebe. Kolko ľudí je ID (aj pre iné choroby) a nehádzu flintu do zita. Príkladom je i Robo. Nejdem ti dávat rady a nechcem ani moralizovat, preto len posledná veta: "Aj tvoj zivot má nejaký zmysel, len ho treba nájsť a ty si len na začiatku svojej cesty..."

Regina,
v zásade aj ja má VŠ ukončené s vyznamenaním. V podstate mi to pripadá, že štúdium bolo v podstate úplne na nič. Mal som aj rodinu, teda ženu. Tiež bola cáknutá, ale nejakým zázrakom sa počas nášho vzťahu nemala závažne zhoršený stav. Keď zistila, že u mňa to ok ani po rokoch nie je, vykopla ma ako prašivého psa. Doteraz si myslím, že som ju po niekoľkých prvých horúcich týždňoch mal poslať do ...

Z literatúry vzato, je neporovnateľne výhodnejšie ochorieť na psychózu v čase, keď je vybudovaná rodina a to práve pre stabilitu partnera s tým, že nemá záujem boriť vzťah, kde sú aj deti. V podstate som bližšie poznal dvoch takých ľudí. Obaja mali omnoho závažnejšie stavy, ale princíp bol v tom, že ich partneri ich dotovali a podporovali. Na druhej strane si ani neviem predstaviť, že by tí istý partneri by ich v čase ranného vzťahu, neposlali kade ľahšie.

Opačne, poznám pomerne dosť psychotikov v mojom veku 5r.+-, ktorý sa viac približujú strateným existenciám. Niektorí sú ešte pod plášťom rodičovskej rodiny, ale v oboch prípadoch časť z nich nezarobí na seba a potrebuje nutnú podporu.

Viem, že občas sa šťastie nakloní, lieky dlhodobejšie fungujú, nemocnice netreba, nájde sa aj zárobok, niekto sa na roky uchytí v práci, je bohatšia blízka rodina, dá sa pracovať na mnohých brigádach, zjaví sa dedičstvo, nájde sa pomerne bohatý tolerujúci partner... a možno tisíc ďalších možností.
Avšak toto nevidím, že sa udeje naisto.
Rozhodne však je tu priestor na "JE TO V HAJZLU."

Čaute,
hmm, ten minulý príspevok, čo som tu napísal, nie je práve príjemné. V zásade som sa snažil poukázať na to, čo je vlastne celkom bežné. V podstate je to hlavne o tom, že duševné ochorenie nie je niečo, čo spoločnosť vníma čiste len ako chorobu. Na jednej strane, keď chorý stojí pred posudkovým lekárom a lekár sa usmieva, zľahčuje a snaží sa poukázať, že "veď vám vlastne nič nie je", na druhej strane je príznakovosť chorého počas roku a jeho veľmi nízka možnosť dlhodobo pracovať. Opačne, invalidi s fyzickým postihnutím sa pomerne často zapájajú do pracovného života. V mojom okolí viem o viacerých ľuďoch, čo pravdepodobne poberajú invalidný dôchodok a pritom roky pracujú na hlavný pracovný pomer.

..................................

Ak to niekoho zaujíma, mám sa znesiteľne. Miernu únavu pociťujem v podstate celý deň, spánkový režim nemám v poriadku, občas pociťujem nechuť k výraznejšej aktivite, lieky mám pár dní znížené, tak tie veci okolo sú lepšie ako dávnejšie. Inak celkom pohoda.

...................................

napíšte
Tuto

Nazdar,
akosi tu posledné príspevky zostávajú osamotené v posledných dňoch. Dokonca ani Matej nedá vetou vedieť ako to je s ním v jeho ťažšom období. Dúfam, že tá doba je v pohode.

Taktiež dúfam, že všetci ostatní sú ok.

...........................................

U mňa celkom fajn. Ako som písal minule, v rámci mesiacov od hospitalizácie, je to teraz to najlepšie. Citeľný tlmivý efekt po užití večerných liekov nie je už výrazný a občas ho ani necítim. Opačne, únava je rozložená počas celého dňa a hoci sa mi stále nedá dosahovať nejakých zvláštnych výkonov. Na druhej strane, pokračujem v nekonečnej línii sebavzdelávania, denne chodím na minituristiky niekoľko km, navarím si, operiem si, nakúpim si, vykonám drobnejšie práce na záhrade, pokecám so známymi a kopec snáď maličkostí denne.

Inak únava, celá škála spánkových problémov, mierna sociofóbia, tendencia k pasivite, pozorovateľné ale nevýrazné znaky depresie ... jednoduchov rámci fázovosti F25 menej výrazné znaky pasívno-depresívnej časti polarity

Ahoj

Tuto, som veľmi potešený, keď čítam Tvoje riadky. Naozaj som rád, že sa Ti začína čoraz viac dariť. Ja som, čo sa týka Tvojej dennej aktivity, výrazne za Tebou. Je to zvláštne, ale zdá sa, že si najaktívnejší a najlepšie na tom, keď máš posunutý ten spánok a keď si v takom psychickom rozpoložení, aké si opísal v poslednom príspevku. Držím Ti palce.

Ako sa mám ja? No je to biedne. Neviem ani, čo mám vlastne napísať. Štátnice sú za 6 dní a ja nič neviem. Dá sa to stihnúť? Neviem. Stále riešim svoje problémy. Bol som včera aj na včeličke a doktor mi povedal, že takéto výkyvy mávam pravidelne pri záťaži. A preto že reku nebude meniť terapiu, lebo som na tejto terapii dlhodobo veľmi dobre stabilizovaný a mám kvalitné a dobré výsledky. No myslím, že je to zúfalé. Cítim sa zviazaný, ale ešte väčšmi rozorvaný. Ťažko o tom hovoriť, mení sa to každou minútou.

Chcem sa teraz učiť. Obdivujem všetkých tých študentov, ktorí si proste sadnú za učivo a učia sa celé hodiny. Ja mám taký intenzívny blok sa učiť, čítať si nejaké učivo nedobrovoľne a nútiť sa do sústredenia, že to nezvládam. Keby mi niekto aspoň prezradil, čo je to za blok, ako sa psychologicky dá pomenovať, azda by som mohol proti nemu prijať nejaké opatrenia a odstrániť ho. Takto sa musím nútiť, a ja vôbec nie som majster v donucovaní sa. Sebadisciplína je u mňa vskutku slabá, ba žiadna.

Psychicky sa mám teda posmutne. Včera som ráno cestou do Bratislavy v autobuse poplakával a smútil, včera večer som sa zase triasol na posteli od nepokoja a takpovediac miernej úzkosti. Tato mi hovorí, že si mimoriadne komplikujem život. Asi má pravdu. No pokiaľ sa mi nepodarí naučiť sebadisciplíne, tak je to všetko nafigu. Fyzicky je to lepšie, no stále prichádzajú bolesti brucha - osobne si myslím stále, že to je kvôli intolerancii nejakej potvory, napr. laktózy.

Chudnutie stojí, ale v posledných dňoch som si viackrát zapisoval kilojouly. Avšak napr. včera som limit nedodržal. Dnes dúfam dodržím. Teplá voda už tečie, takže možno už začnem aj s cvičením. Uvidím, musím sa rozhýbať, musím si prečítať motivačnú literatúru, aby ma nakopla, lebo som akosi zaspatý. Čo sa týka zárobku, momentálne aj to stojí, ale nie z mojej viny, pretože tá firma má nejaké problémy a sú vypadnuté jej servery. Takže čo už. Na ten inzerát, čo som dávnejšie poslal ohľadom víkendovej brigády, neodpovedali, takže zrejme z toho nič nebude. Možnože som tomu aj rád, lebo by to znásobilo moju záťaž, ktorú - ako vidíte - nenesiem zrovna ľahko.

Ďakujem, že ste a že si tu môžeme písať. Držím Vám všetkým palce. Ahoj.

Matej

Ahoj Matej,
čo sa týka štátnic, určite neváhaj a aj keď by sa Ti zdalo, že "nič nevieš" naisto choď na skúšky. Niečo tam povieš a oni Ťa ohodnotia. Už to zmákneš.

Zdravím všetkých,
len pred nedávnom som objavil toto fórum a mám pocit, že je celkom jedinečné (v "Československu"). Rád by som prispel do tohoto vlánka s mojimi dnešnými pocitmi a situáciou (pochopil som, že téma je otvorená všetkým). Od novembra 2011 som na neschopenke. Pracujem ako programátor. V ústave som bol 6 mesiacov z toho 3x na oddelení JIPP (jednotka intenzivní psychiatrické péče) pár krát aj priviazaný. Boli to hrozné zážitky. Bola mi zmenená diagnóza z bipolárnej z roku 2007 na F25.0. Teraz som už od apríla doma. Spočiatku som cítil hroznú únavu doobedu a tak som si hovoril, kurnik šopa ako sa dostanem do práce a ako tam vydržím. Teraz po vysadení Cisordinolu je to výrazne lepšie. Aj tak dnes keď som sa zobudil okolo 7 ráno bol som dosť otupelý. Stále verím v plný návrat do práce, aj keď z toho čo tu čítam, vyzerá, že mám veľké šťastie. Dúfam, že mi to zostane a dokážem dlhodobo pokračovať ako programátor.

Majte sa pekne, nech sa vám darí bojovať,
Jožin

Ahoj Jožin,
ako moderátor fóra Ťa v ňom srdečne vítam.

V rámci toho, čo tu vidíš ide vlastne o akési vzájomné napomáhanie ľuďom, ktorý mali tú smolu, že ochoreli na nejaké zo známych psychotických ochorení. Môžeš tu nájsť množstvo informácii priamo od tých, ktorí sú tomuto najbližšie. Fórom prešli viacerí, niektorí tu po sebe zanechali pomerne hodnotné rady, tipy, informácie, postrehy... S nepatrnými výnimkami na fóre zostáva všetko. Viacerí sa na fóre občasne zdržiavajú a niekedy pridajú príspevok. Niekoľkí sme tu v podstate stálicami vrátane Mateja Skalíka, ktorý fórum založil a aj ho adminuje. Niektorým z nás sa podarilo napísať v skratke svoj "životopis" v súvislosti s chorobou v sekcii "kauzy". Ako to býva zvykom fórum má svoje dobré aj slabé obdobia.

Okrem samotného čítania je vcelku prospešné niečo aj napísať, možno ani nie pre ostatných, ako pre seba. Od jednoduchého utriedenia si myšlienok, cez nadviazanie na iných až po cielenú psychohygienu písaním Ti môže byť fórum a aj jeho členovia nápomocní. Samozrejme fórum je do špiku úplne slobodné a dobrovoľné.

Teším sa na Tvoje príspevky a dúfam, že Ti bude fórum a jeho členovia k prospechu.
Tuto

...............................

PS: Čo sa týka medikácie, mám skoro to isté čo Ty. (deň: Li 1500mg, Seroquel XR 300mg + lieky na spanie podľa potreby)

Ďakujem za privítanie. Postupne si pozerám rôzne časti fóra. Ani som nevedel, že Zyprexa je také svinstvo. Tak nakoniec môžem byť rád, že mi to bolo zmenené, síce po drastických zážitkoch ale výsledok je dôležitý. Možno časom pripíšem aj moju kauzu, ak budem mať chuť znova spomínať na staré aj novšie zážitky. Neviem, či nie je aj trochu nebezpečné prečítavať jednotlivé príspevky. Neviem ako vám, ale mne sa pri niektorých aj rozbúšilo srdce a zanechali vo mne myšlienky, ktoré sa v hlave nejakú dobu naháňali. Som stabilný od apríla tohoto roku a tak snáď to dnešné bušenie srdca môžem pripísať silnej káve.

Tuto:
1500 mg Líthia? Nie je to dosť veľa? Mne pri 600 mg robili krvné testy na lithiázu a vraveli, že je v strede. Či to záleží od metabolizmu každého jednotlivca?