Ako sa dnes máš? 3

Ahoj Matej. Milo si ma prekvapil, že si si spomenul na moje meniny. Diki, že si si na mňa spomenul. Ahojte kamaráti. V Poľsku, čo sme boli zamestnanci charity bolo dobre. videli sme Osvienčim, Krakow a Niepokalanow-čo v preklade znamená nepoškvrnené... Jednu noc sme prespali v Krakowe v kláštore u františkánov. Dali nám tam žinienky, každý sa zakryl svojim spacákom. Tú jednú noc, som asi 10 minút preplakal... Asi kvôli namýšľaniu... Ale potom už bolo dobre. Keď sme išli do toho Poľska, tak som si myslel, že všetci pôjdeme do zmenárne-kantor a zmeníme si peniažky z Eur a Zlote. Lenže takmer všetci si Eurá vymenili za Zlote v našej krajine. Dalo sa ešte peniaze zmeniť v Osvienčime, ale to som už nestíhal časovo... Potom pred odchodom sme boli "konečne" v nejakej zmenárni, zmenil som si peniaze a takmer so všetkými Zlotymi som prišiel domov, lebo už som nič nestíhal kúpiť, lebo suveníry už nepredávali, lebo už bolo veľa hodín, tak obchody zatvorili. Ale nič si z toho nerobím. Potom som si za 2 kppil 4 sväté obrázky-myslel som si, že keď som nemal Zlote, tak že mi tie sväté obrázky nepredajú-to som kúpil pre babky, ale nakoniec sa ma zľutovala jedna žena z práce-charity a vďaka nej som si kúpil tie obrázky... Ináč čo sa týka mojej psychiky, tak predvčerom a včera som bol depresívny, včera som bol aj na kontrole-predčasnej kontreole,lebo ja chodím raz mesačne na kontrolu ku psychiatričke a tá mi napísala, že som subdepresívny, lebo som bol veľmi smutný-myslela si, že som sa zle vyspal, ale to vôbec nebola pravda. Mala tak zmenený účes, že som ju skoro nespoznal... Včera-až večer mi už bolo lepšie, nazval by som to, že už nie subdepresívny, ale Len trošku depresívny... v stredu som si bol na stanicu kúpiť cestovný lístok aj s miestenkou, lebo zajtra-v piatok poobede, keď prídem z roboty, tak cestujem na západné Slovensko ku mojej priateľke z príležitosti mojich dnešných menín. V nedeľu večer pricestujem od priateľky domov. Včera, keď som už išiel s mamkou autom-mamka šoférovala zo stanice s už kupenými lístkami domov, tak mi zatelefonoval Martin, či by som nechcel ísť s ním a ešte s Tonkou-tiež členkou SZZP do mesta. Ja som bol ale unavený, nervózny, napätý, ale aj napriek tomu som sa akosi vschopil a išiel som za nimi do toho mesta. Dali sme si všetci traja šunkovú pizzu, oni dvaja si k nej ešte dali vineu a ja pepsi-colu. Pizza bola veľmi dobrá, dúfam, že ešte niekedy bude "repete". Dnes mám ako všetci dobre viete svoj sviatok-mám totiž meniny a aby toho ešte nebolo málo, tak dnes má.na Róberta má narodeniny moja sestra Andrea. Dnes má 34 rokov. Ináč v robote-v charite som dnes dostal k meninám čokoládu od zdravotnej sestry. Podľa mňa je to super, keď si na mňa spomenula, potešilo ma to. K dnešným meninám som dostal okrem tej spomínanej čokolády od kolegyne od rodiny bomboniéru Tatiana, peniaze, a od mamky novú koženú peňaženku. Nechcel som si už kupovať nejaké oblečenie, lebo toho mám dosť. Tak som sa rozhodol pre tú peňaženku. Dnes mi k meninám blahoželal aj Lukáš Jamrich a všetkých Vás kamaráti pozdravuje. No a sestre som kúpil na narodeniny šampón na vlasy WELLLA. Ináč si myslím, že do Poľska sa určite ešte dostanem, veď to nie je až taká hrozná diaľka a s mamkou v meste Nowy Targ určite tie moje Zlote minieme na trhu. Deťom, ktoré máme v charite som kúpil cukríky- č balíčky gumené medvedíky JOJO a všetkým deťom chutili. Jarka, to je jedno dievčatko na vozíčku a nosí aj okuliarky, má 4 roky som dal jeden balíček cukríkov len pre ňu, zjedla všetky a potovora jedna malá, jeden balík cukríkov mi "ukradla", potom si to všimla sestra Nikodéma, zobrala jej tie cukríky a pekne mi ich vrátila. Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Ahoj

Ach, ľudkovia, je to všetko také zvláštne. Mám plnú myseľ rôznych nádejí, ilúzií, naivných očakávaní a nereálnych túžob, plamenných kázní a skalopevných ideálov. Som proste snílek. Dúfam, že ma za to neodsúdite, som proste taký. Mám tak trochu spasiteľský komplex, chcel by som, aby svet bol dobrý a aby som ho zachránil od jeho skazy a zla. Záleží mi na každom človeku až tak, že ma to topí, a ja sa potom umáram vo svojej bezmocnosti, čo vyústi do toho, že nepomáham vlastne nikomu. Joj, toľko ľudí potrebuje pomocnú ruku! A ja sa len na to dívam, pozerám sa na tie zbedačené tváre v správach, a nič nemôžem podniknúť. Do konca aj v modlitbe ako veriaci som nedokonalý a lenivý. Celkovo nezvládam svoju spasiteľskú úlohu. Mama ma upozorňuje, že sa mám predovšetkým starať sám o seba. No je to ťažké žiť vo svete s toľkým zlom, a pritom sa starať o seba, akoby som mal ignorovať, čo sa deje všade.

Posledné dni som teda bol dosť smutný, ba až depresívny. Ťažko nachádzam spôsob, ako žiť tak, aby som bol šťastný. Veľmi sa mi páči, Robo, ten Tvoj život. Každým Tvojím príspevkom sa cítim povzbudený, lebo žiješ fakt príkladne. Sirius, aj ten Tvoj spôsob plánovania si aktivity na každú hodinu sa mi veľmi ľúbi. Som ho aj skúšal a je skvelý. Potom som upadol do smútkov, a tak som sa ho vzdal, ale myslím, že sa k nemu zaiste vrátim.

Som teda teraz v týchto dňoch dosť filozoficky rozladený, môj svetonázor a pohľad na veci trochu trpia. No, dá sa to prežiť a myslím, že z toho vychádzam postupne víťazne.

Čo sa týka školy, nerobil som nič extra. Ani bakalárku. Teraz sa k nej konečne musím dokopať. Plánujem si nájsť na budúci akademický rok flek v nejakom internáte, aby som nemusel cestovať. Dúfam, že sa pre mňa miesto nájde, hoci som len Trnavčan, a mohli by povedať, že Trnava je k Bratislave predsa blízko, na čo internát. Ale tých 50 kilometrov, ako som už spomínal, mi berie presne 3 hodiny denne života vždy, keď idem do školy. A to je už fakt psychicky neúnosné na mňa. Teraz som viac doma, a nič nerobím, prípadne sa hrám hry.

Dnes som bol na včeličke a bolo dobre.

Držím Vám palce, majte sa krásne. Ahoj.

Čaute všetci,
teší ma, že každý z Vás občas prispeje a podelí sa tak so svojím osudom. Momentálne ma najmä Robo prekvapuje aký je životaschopný a zapája sa do bežného života. Myslím, že by som musel pochváliť asi každého z Vás, nedá mi ale spomenúť aspoň Mateja, ktorý predcízne postupuje k ukončeniu školy.

U mňa žiadne extra novinky. Okrem Lithia užívam aj Seroquel XR a Chlorprothixen. Táto podarená kombinácia mi však stále nedáva priveľké šance na úplne a bezproblémové fungovanie. Nepriazeň týchto liekov sa prejavuje hlavne večernou dávkou všetkých a následne dosť obtiažnym vstávaním. Ráno a v doobedie venujem akémusi rozoberaniu a rád si vtedy ešte aj zdriemnem.

V poobedí spravidla je už OK a venujem sa viacerým činnostiam. Skôr sú to všetko viac-menej oddychové aktivity. Rád si zájdem na záhradu, do mesta, na nákupy, na prechádzku do prírody, posedenia so známymi... Uvidím, čo bude v budúcnosti a dúfam, že sa zasa dostanem k činnostiam, ktoré budú prospešnejšie.

Žiaľ stále som si nie celkom istý veci, čo sa týka zamestnania. Úprimne, práve v tomto vidím veľký problém. Moje skúsenosti s prácou sú otázne. Po pár týždňoch v pracovnom pomera sa mi výrazne zhoršuje zdravotný stav a upadám buď do depresie so sociofóbiou, alebo naopak nespavosť vyvrcholí mániou so schizofrénnymmi črtami. Doteraz sa mi občas podarilo vyriešiť takúto situáciu v domácom prostredí, niekedy to bol štartér k neskoršej hospitalizácii. Priznám sa, že ma to dosť mrzí, ale dúfam, že do budúcna sa mi tento môj problém podarí vyriešiť.

Momentálne sa samovzdelávaniu venujem v menšej miere ako kedysi. Rád však čítam, zatiaľ však nie organizovane, ale len vrámci záujmu. Určite plánujem k návratu k sebavzdelávaniu a môjmu rozvoju. Takisto som zanedbaný po fyzickej stránke viac ako by som si želal, cvičebné náradie sa u mňa pomerne dávno nepohlo a tukové vankúše sú na mňa prítomné tam, kde nechcem.

Môj kontakt s ľuďmi sa rozhodne neomedzuje len na úplne najbližších príbuzných. Stretávam sa aj s viacerými známymi a ak sa zadarí kontaktujem sa aj s tými vzdialenejšími telefonicky alebo po facebooku.

Na záver Vás všetkých pozdravujem a rád Vás všetkých čítam.
Majte sa dobre. Tuto

Ahoj

Moja situácia je nejako mierne zhoršená, hoci v niečom aj napredujem. Zhoršená je v tom, že opäť na mňa doliehavajú návaly nervozity, strašného napätia s hnevlivými a agresívnymi tendenciami. Doslova mi býva psychicky zle, jak voľakedy, keď som mával návaly depresie. Nerozumiem z čoho presne mi takto býva, lebo už to vďaka Escitilu ustúpilo na minimum doteraz, a teraz zrazu takéto zhoršenie. Možno je to aj preto, že bojujú vo mne dva životné štýly. Jeden propaguje detskú bezstarostnosť, ničnerobenie, hranie počítačových hier, robenie toho, čo sa mi práve akurát zachce. Je to život pohody bez prítomnosti reálneho stresu. A potom je tu druhý životný štýl, ktorý propaguje skutočný život, a síce naplnený zodpovednosťou, systematickým oficiálnym i nadštandardným štúdiom svojho odboru, zodpovedným blogovaním na dôležité témy, zodpovedaním na e-maily svojich čitateľov, sociálnou aktivitou, akceptáciou a zvládaním stresu, životom na internáte, kde sa musím starať sám o seba.

Všetci mi hovoria, že tento druhý je ten skutočný život. V tomto som urobil pokrok, že som sa opäť snažil rozhodnúť pre zodpovednosť a zodpovedné aktivity. Nie vždy sa mi to darí, ale po troške to ide. Niečo na spôsob - dva kroky dopredu, jeden krok dozadu. Preto musím dúfať v internát. Žiaľ, ja trubadúr som ešte dosiaľ neposlal žiadosť. Dávam si predsavzatie ešte dnes ju napísať a skompletizovať.

Koniec koncov, na internáte by som mal priestor aj na blogovanie, aj na prispievanie sem do fóra, aj na prechádzky, aj na e-maily, ba možno aj na nejaké hry. Veď nemusel by som furt len makať. A so ziskom troch hodín denne naviac vďaka necestovaniu je to vskutku nádejné.

Psychicky sa mám teraz pomerne normálne, občas sa to zhoršuje pri návaloch úzkosti a nervozity. Asi to budem musieť začať riešiť znovu Oxazepamom, ktorý som si už dlhodobo nedával, lebo nebolo treba. Fyzicky - bol som včera na preventívke, výsledky moču a krvi budem vedieť v pondelok, tak potom dám vedieť, ako som na tom. Včera som si vyzdvihol slnečné okuliare s dioptriami, aby som mohol chodiť von a nemračiť sa na slnku na svet. Moje oči sú veľmi citlivé na jas, preto sa stále vonku mračím. A v klasických slnečných som slepý, lebo potrebujem dioptrie. Teraz ich už mám a je to fajn. Plánujem aj vďaka tomu chodiť na prechádzky, tu v meste je taká obkľuka, 3,4 kilometra dlhá, to by som spálil okolo tisíc kilojoulov. Tak občas pôjdem.

Mimochodom, na preventívke ma sestrička pochválila, že som schudol, že reku je to na mne vidieť a že to vypadá dobre. Zatiaľ je to 5 kíl, takže ešte nejakých hádam 20 zostáva. No i tak to poteší, že si aj to málo dakto všimol, chi.

Moje nálady sú premenlivé, ale myslím, že môžem zostať optimistom, lebo pomaly sa veci zlepšujú. Aj keď momentálne prišli na rad návaly úzkosti a napätia, napriek tomu celkovo sa v mojej psychike robí čoraz kvalitnejšia úzdrava. Vidno to aj na návšteve sesternice teraz cez víkend, kedy som sa jej vyše dvoch hodín venoval a stále sa s ňou rozprával. Inokedy by som bol zalezený pod perinou a bál sa vyjsť z izby, že reku čo sa s ňou o čom mám baviť. A teraz sa moja sociálna rehabilitácia, myslím, skvalitnila natoľko, že tá návšteva dopadla vlastne dobre. Teším sa.

Držím Ti, Tuto, palce, často myslím na to, aby sa Ti veci v živote zlepšovali každým dňom. Tiež držím palce Siriusovi - vidno, že zdieľame podobný osud, aj Ty máš obhajobu a štátnice posunuté ako ja. Teším sa takisto z každého príspevku aj ostatných, mám Vás rád.

Zdar našej postupnej úzdrave. Zostávajte s nádejou a optimizmom.

Dobrý deň, forumáci

Ako sa mám? Psychicky to celkom ujde. Napätie nejako už ustúpilo, nie je také časté. Depresia je potichu a nehlási sa o slovo. Bludy - žiadne, aspoň teda o žiadnych neviem, no podľa správania môjho okolia usudzujem, že je po tejto stránke všetko v poriadku, možno hádam iba občas niekomu trochu vadí, že som tak dominantne orientovaný na náboženstvo a vieru. V tejto veci si musím dávať pozor, lebo mi tu hrozia konštrukcie, ktoré nemusia byť vôbec o.k. Ale vo všeobecnosti som s takýmto smerovaním môjho myslenia spokojný.

Teraz, keď dopíšem tento príspevok, sa idem oholiť a hurá do banky si založiť účet. Bude to môj prvý vlastný bankový účet. Budem ho mať zatiaľ iba preto, len aby bol, lebo na niektorých blogoch chcú číslo účtu pre prípad honorovaného článku. Bez neho ma nepustia blogovať. Tak preto ten účet.

Fyzicky - po preventívke som mal cholesterol skvelý, cukor dobrý a krvný obraz nádherný. Ale z čudesného dôvodu mi neurobili pečeňové testy, tak ma včera znovu bodli a vzali krv na hepatálky. Výsledok týchto testov budem vedieť zajtra alebo vo štvrtok. Myslím, že to sú ešte dôležitejšie testy, lebo pečeň trpí tými liekmi. Pri preventívke pred 2 rokmi som mal hepatálky báječné. Zdá sa teda, že po fyzickej stránke, nebyť nadváhy, som v poriadku. Ak nerátam niektoré proktologické trable, ktoré sa však pomaly liečia, no je to beh na dlhú trať.

Včera som zatelefonoval (ja neznášam telefonovanie, vždycky som nervózny, keď nemôžem dotyčnému pozerať do tváre, vždy mám pocit, že protistrana nerozumie, čo hovorím) do spinningového centra a idem to tam skúsiť po 2 rokoch. Chcel by som stať členom tej ich komunity a obľúbiť si spinning jak za starých časú v roku 2009. Myslím, že by som spinning uvítal ako svoj obľúbený šport. Vždy ma bavil, len teda aj mám strach z toho sociálneho interagovania. No, možno sa prekonám. Som objednaný na spinningovú lekciu zajtra (teda v stredu) o 8:30 doobeda. Vraj môžem spáliť až 3 tisíc kJ. Takže super. V roku 2009 som spinningom zhodil 10 kíl za 10 týždňov. Potom som to nabral naspäť v rámci jojo efektu, keďže som náhle prestal, a zároveň som žral tak, ako keď som cvičil. Takže zákonite museli ísť kilá hore. Človek si musí uvedomiť, že po schudnutí musí doživotne žiť ako človek, ktorý má zdravú váhu, a teda nejesť 10 tisíc kJ denne, akokeby vážil 110 kíl. Keď totiž vážime 70, tak nám 6500 až 7000 bohate stačí. Ako napredujem, napíšem do témy o chudnutí.

Škola stála, no už som aspoň poslal tú žiadosť o internát. Dokonca som dal potvrdiť obvodnej lekárke papier, že pre minimalizáciu stresu z cestovania doporučuje ubytovanie priamo v meste, kde študujem. Využil som to ako argument, ktorý by pomohol Trnavčanovi zlepšiť výhliadky na ubytovanie v tak blízkom meste, ako je Bratislava. Bakalárka tiež stála, no už sa to rozbieha, ešte mi zostáva asi 16 strán, možno 17. Musím sa na to s vervou pustiť.

Vo štvrtok idem na včeličku zase. Chodievam v piatok, ale v piatok majú lekári z toho oddelenia nejaký kongres. A tak idem už vo štvrtok.

Na facebooku som náhodou odfotil pár vecí z mesta a nazval som to fotoalbum výlet. Na to zareagoval môj fejsbukový priateľ, ktorý bol dávnym kamarátom a šéfom združenia, z ktorého som chodieval za tínedžerských čias na výlet do prírody každý mesiac. Túry po lese, obzvlášť Malé Karpaty. A navrhol mi, aby som pouvažoval nad výletom do prírody, jak voľakedy dávno, keď sme chodili. Viete, ja som odtiaľ vypadol, lebo som schytil túto zdravotnú pliagu, ktorá ma sociálne hendikepovala. Možno by som hádam mohol schystať návrat po 6 rokoch. Pozval ma na konkrétnu jednodňovku do lesa, čo organizujú. Ešte váham, či pôjdem, lebo nepoznám dnešnú tínedžerskú generáciu tých, ktorí sa tam uchytili za posledných 6-7 rokov, tak neviem, či by som zapadol. A navyše som pribral 20 kíl, tak neviem, akoby reagovali tí, ktorí ma poznali voľakedy dávno štíhleho. Budem nad tým intenzívne rozmýšľať, mám na rozmyslenie zhruba 9 dní.

Neviem, ako inde na Slovensku, ale tu u nás sú teraz veľké horká, tak to znášame len tak tak. Aj Vy veľa pite a držte sa v chládku. Prajem Vám veľa zdaru a optimizmu. Držím Vám palce a mám Vás rád.

S pozdravom

Matej

Ahojte,
moje posledne dni sa nesu v znameni toho ze nevladzem. Nic nevladzem, nezvladam fungovat, som uplne vystaveny, nezvladam sa ucit, kazdy den chodim do skoly nieco vybavovat, nezvladam sa rano zobudit, musim pit litre kavy len aby som sa dokazal zdvihnut z postele, nemam energiu na najmensi pohyb, hocico co vyzdajue nejaky pohyb je nadludske usilie.
Je to strasne + pocuvat vsade z okolia ze som neschopny, ze si nedokazem vybavit svoje veci, ved nic ine nemam na praci cele dni, len sa postarat o skolu, ale nevladzem, nemam zaujem, vypadavaju mi z hlavy povinnosti a potom ked si na to spomeniem je uz vacsinou neskoro. Nevladzem takto fungovat. Som uplne bez sil.

Ahoj Sirius

Mrzí ma to, že máš také tlaky. Je to všetko brutálny stres z neustálych tlakov a požiadaviek Tvojho okolia, ako i zo strany štúdia, na to, aby si furt niečo robil.

Iste je aj Tebe jasné, že potrebuješ vypnúť. Viem Ťa pochopiť aj preto, lebo moje prerušenia štúdia boli spôsobené do značnej miery práve tým, že som nezvládal tlak a stres z toľkých povinností. Moja škola istotne nie je taká ťažká ako Tvoja, ale zas sa k nej pridáva to neustále denné cestovanie, ktoré mi stabilitu mojej psychiky moc veru nepodporovalo.

Neviem, aké by to bolo pre Teba prerušiť štúdium, to je asi nevhodné, neviem. Mnoho by si získal, obzvlášť čas, utlmenie stresu, ale zas by si stratil rok, spolužiakov a čo je najhoršie, za nadštandard je už školné. (Hoci mne bolo školné za nadštandardnú dĺžku štúdia viac ráz odpustené, lebo som argumentoval v žiadosti tým, že nie je moja vina, že som prerušil, ale že reku to bolo zo zdravotných dôvodov.)

Ja by som Ti doporučil celkom laické riešenia, ktoré si zrejme už aj vyskúšal. Treba jednoznačne zastaviť ten kolotoč a vypnúť. Neuč sa tak veľa, ale trochu si dopraj popri učeniu aj len tak ledajaké ničnerobenie, alebo aj aktívny relax, ktorý Ti bude regenerovať myseľ. Dovoľ si trochu pospať. Veľmi sa čudujem Tvojmu okoliu, ako Ťa môže nazvať neschopným, keď dokážeš poctivo makať na tak ťažkom odbore už najmenej 3 roky, a pritom si v podstate ťažko chorý. Myslím, že skôr patríš medzi hrdinov, než neschopákov. Si hrdina a zasluhuješ si pochvalu. A si aj statočný, lebo taký výkon nezvládne často ani zdravý človek.

Takže nedbaj na svoje okolie, ktoré evidentne nevie dobre pochopiť, čo prežívaš. Pamätaj, že najdôležitejším prvkom, ktorý môžeš Ty sám ovplyvniť, je Tvoj postoj k veci. Ty sám si nastavuješ, akú šošovku a optiku postavíš pred svoje vnútorné oko, ktorým vyhodnocuješ a a zaujímaš postoj k situáciám. Zrejme máš za chvíľu štátnice. Si ovplyvnený myšlienkou, že nie si asi dokonalo pripravený, a pritom čas sa kráti. Ide o strach, ako aj naznačoval Tvoj smajlík na konci príspevku. To dobre chápem, lebo ja pred skúškami mám vždy pocit, že je to stratené a nič dôležitého a systematického vlastne neviem. Uvidíš, ako sekundu po štátnici všetok ten balvan z Teba spadne a Ty pocítiš hlboký pokoj a šťastie.

Teda zameraj sa jednak na odpočinok, rob určitý čas v dni len to, čo chceš, čo Ťa baví. Musíš pravidelne vypínať, hoci by to malo byť aj na úkor povinností. Myseľ schizočloveka nie je vôbec vstave nechať sa zahltiť stresom a tlakom. Potom sa človek sype a začne prevládať negativizmus, strach, úzkosť, pesimizmus.

A to je aj vec, ktorú ovplyvni aktívne zmenou alebo úpravou svojho postoja. Sirius, nepodliehaj pesmizmu a strachu, hoci Tvoje dôvody pre pocit neistoty a vyšťavenosti sú reálne a opravdivé. Naplň sa vedome a strategicky násilne nádejou. Vštep si ju, že postupne napreduješ a niečo už máš aj za sebou. Všeličo si už dokázal, dokázal si sebe aj svojmu okoliu, že nie si babrák, ale naopak, si veľmi statočný študent, ktorý aj napriek zdravotnému obmedzeniu bojuje.

Tie pocity, že už nemáš ani záujem, to je normálne. Ja mám skúšky všetky za sebou, len ma čaká obhajoba a štátnice. Tiež prejavujem známky nezáujmu a vyhorenia. Zisťujem, že v čase stresu a tlaku "mi to za to až tak nestojí", aby som sa toľko namáhal. No dokonči to postupne a s väčším objemom relaxu, a Tvoja odmena bude obrovská. Jej rozmery pochopíš až keď sa postavíš z lavice a budeš odchádzať od komisie s tým, že "zrejme som ich uspokojil aspoň natoľko, že mi nejakú známku predsa len dajú".

Takže zmena či úprava Tvojich postojov, aby boli naladené na strunu, ktorá Ti bude hovoriť "dá sa to" alebo "je to možné to dorobiť" alebo "vyzerá to nádejne, najmä takto pomalšie a s väčším prehľadom". Potom väčší kus v dni relax a niečo čo Ťa iba baví, hoci aj na úkor povinnosti. A vštepovanie si nádeje. Prípadne si len tak rob plány, čo bude, až skončíš tie štátnice... ako si len odpočinieš a čo všeličo s jedným diplomom vo vačku už budeš môcť robiť. Dnes aj bakalári Tvojho odboru nie sú vôbec na zahodenie, ale práveže sú často aktívne žiadaní.

Držím Ti pevne palce, a myslíme zaiste všetci tu na Teba. Dávaj pravidelne o sebe a o veci vedieť.

Ahoj.

Matej

Po príspevku Siriusovi pridám pár stručných informácií o sebe:

Pečeňové testy dopadli dobre, takže nebyť nadváhy a proktologických problémov, tak som fyzicky zdravý. Psychiater chce, aby som zašiel za svojou obvodnou a ofotil tie výsledky - založí si ich vraj do mojej karty, a tak už nebude musieť robiť v rámci psychiatrickej starostlivosti svoje vlastné merania a testy.

Účet v banke je založený, teraz mi poštou príde bankomatová karta. Takisto aktivujeme nabudúci týždeň internet banking a SMS-ky o stave účtu. Môj prvý vklad na svoj prvý účet bol 20 eur, ktoré som mal ešte z čias svojich menín (alebo narodenín?). Zrejme tam dlho-predlho bude len zhruba tých 20 eur vzhľadom na absenciu pravidelného príjmu.

Psychicky - dá sa to, ale skúsil som si dať znovu po dlhej dobe Akineton, lebo mávam stále tlak k chodeniu. Nemohol som si proste lapnúť a sedieť v pokoji. Mama to volá "preteky". Hovorí, že robím preteky, keď behám hore-dole po obývačke. Som proste fyzicky nepokojný, no v psychike to napätie nie je také markantné. Nazval by som to neposednosť. A bráni mi to trochu sa sústrediť na bakalárku či iné činnosti, pri ktorých sa sedí. Zatiaľ neviem, či mi ten Akineton pomohol, ale už píšem svoj tretí dnešný príspevok na toto fórum, a všetko do radu, tak zrejme už sedieť dokážem.

Stále vo mne burácajú tie dva pohľady na život. Jeden ležérny a pohodový s výrazným zanedbaním svojich povinností a životných cieľov. Druhý usilovný a pracovitý. V súčasnosti obmedzujem pitie energetických nápojov, čo má za dôsledok, že som viac unavený - pociťujem menej životnej energie a stále mám pocit, jak keby som stále na niečo čakal, ale neviem na čo. Nápoje nahrádzam kapučínom. Už aj tri dni som nemal ani jeden nápoj. Je to rekord, lebo viac ako rok som ho pil jeden denne.

Musíme sa navzájom povzbudzovať a motivovať. Hoci je jasné, že najúčinnejšia motivácia musí vychádzať z nás samých, no porozprávať sa aspoň virtuálne o veciach a svojom živote je tiež vhodnou sociálnou interakciou, obohacujúcou naše myšlienky a vôbec život.

Dnes ma ešte čaká bakalárka, nejaký ten anglický jazyk a následne večer spinningová lekcia, po ktorej pravdepodobne bude musieť prísť aj sprcha. Ďakujem Vám, že čítate fórum a prosím, píšte aj Vy, ako sa máte a čo robíte celé dni, aj keby to malo byť stále to isté. Aj pokrok v podobe "dnes som sa o kúsok viac usmieval" je pokrok a zaslúži si pochvalu. Držím palce.

S pozdravom

Matej

Zdravím všetkých čo sem chodíte, občas si na Vás zmyslím. Nechcem Vás všetkých oslovovať po nicku a dúfam, že mi to odpustíte. Spravidla čítam len posledné príspevky a vzhľadom na to, že príspevky sú od seba vzdialené niekoľko dní, celkovo sa k tým starším len začas vraciam. To však rozhodne neznamená, že v podvedomí nemám venusu, Roba, f.f.,annu70, liam, tomasa, ivetoth a ostatných. Určite sa ozvite. Vieme o sebe a držím Vám palce.

........................................

Ahoj Sirius.
Zdá sa, že si padol do pomerne klasickej depresívnej fázy. Nepríjemné je, že najlepšie účinky na takéto príznaky majú antidepresíva, prípadne Lithium. Problém je však dĺžke záberu a to znamená, že si istý čas si v tejto fázy "polietaš". Možno, že Ťa trošku poteší, že aj ja už dobrých niekoľko týždňov v miernej depresívnaj fázy fungujem. Z týždňa na týždeň sa moja situácia zlepšuje, ale stále to nie je úplne v poriadku. V zásade sa teda dá očakávať, že na liekoch sa postupne Tvoj stav bude zlepšovať. Opatrne sa tak môžeš nútiť do činností, upravovať si aktivity tak, aby si to zvládol a pomaly si aj nakladaj trošku viac.

.................................................

Ahoj Matej,
celkom sa mi pozdáva, ako teraz funguješ. Myslím, že všetko sa postupne len ukáže. Držím palce na zisk Bc.


..........................................................

Ahojte,
u mňa od minulého príspevku mierny progres. V zásade som stále v miernej depresívnej fázy. Určitá pasivita je u mňa stále prítomná. Ranné vstávanie je problematické. Na druhej strane sa venujem viacerým záujmom. Uvidí sa čo bude ďalej.

Zatiaľ sa majte fajn, napíšte. Tuto

Ahoj ľudkovia

Posledné tri dni som strávil horlivým čítaním. Dokonca som bol minulú noc hore do pol piatej rána, lebo aby som čítal. Čítal som na internete rôzne teologicko-filozofické veci, ktoré som hltal a vyvolávali vo mne chaos a zároveň prinášali do mysle čerstvý vietor. Teraz som už z toho unavený, tak sa idem venovať konečne niečomu schopnejšiemu.

Moja psychika bola teraz počas čítania pomerne stabilná, avšak s tou hrozivou výnimkou, že vlastne tomu trojdňovému čítaniu predchádzal menší závan depresie. Bol som veľmi nešťastný, strácal som nádej a perspektívu do budúcna. Trpel som v podstate zúfaním, dosť som si poplakal a vysoplil viacero kapesníkov. Prišlo to náhle, pričom všetky tieto moje krízy majú svetonázorovo-filozoficko-teologický podtext. Pre mňa sú totižto trvalé hodnoty, morálka, smerovanie, perspektíva, nádej, dôraz na duševnú činnosť a hľadanie pravdy i šťastia naozaj veľmi dôležité veci. Stále to v hlave preberám a hľadám sa. Mám 26 rokov a vôbec nie som človek, ktorý by už vedel, čo chce. Moje názory sú nestabilné, každý argument sa mi zdá presvedčivý, jedna strana povie áno a mne sa páči vtedy áno, druhá strana povie nie, a mne sa zapáči nie. Som celý labilný vo svojom názore a presvedčeniach. Niežeby som nevedel kde zakotviť, mne chýba samotná tá kotva. Tá schopnosť zastaviť sa na nejakej svetonázorovej pôde a zostať tam. Je niekedy pre mojich rodičov neuveriteľné pozerať sa na mňa z ich perspektívy, ako v jednu hodinu som takýto a o dve minúty už vyznávam iné hodnoty. Neviem, čo myslíte, je toto príznak schizoafektívnej poruchy? Ja by som hádam povedal, že aj áno. Akási emocionálna labilita a možno aj ambivalencia. Neviem. Človek mi nemôže veriť a spoľahnúť sa, ani ja si neviem veriť a spoľahnúť sa na seba. Darmo si presvedčene niečo vytýčim ako cieľ, keď na druhý deň v inej nálade sa mi ten predtým veľmi žiadaný cieľ už vôbec nezdá.

Tiež sa mi nedarí robiť tú bakalárku vôbec. Nekope ma múza. Nechápem, v čom je môj problém. Veď ide o pomerne jednoduchú vec, netreba na to horibilné výskumy ani teórie, je to krátke. Ide predsa o humanitný odbor, takže kde je problém? Prečo si nemôžem jasne prikázať sadnúť si a robiť na tom? Je už koniec júna, druhí by ju mali spráskanú za 2 týždne. Je to so mnou priam neuveriteľné.

Celý podlieham ležérnosti a ničnerobeniu. A tradičná motivačná literatúra, ktorá ma poháňala - akoby som stratil vieru v jej dobré úmysly a zmysel. Bojím sa nasledovať jej rady, aby som si robil plány, zadával ciele a tak, lebo mám pocit, že každú chvíľu aj tak umriem. Dosť ma prenasledujú pocity, že všetko je márne. Že je to všetko vlastne na nič a márnosť nad márnosť. Nie vždy sa týchto pocitov držím, napríklad v túto chvíľu akurát nie, ale občas to na mňa príde, obzvlášť ak by som si mal plánovať dlhodobejšie plány. Trebárs i na mesiac dopredu sa mi to vidí ako márne, lebo môže už byť celá eurozóna v čudu a budú tu veľké nepokoje a vojny. Tak neviem.

Asi sa Vám zdá, že som nejaký mudrlantský a hovorím scestne alebo neuveriteľne. Áno, mám v sebe búrlivé pocity a nezvládam svoje svetonázorové postoje. Zdá sa mi, že som obeťou skutočnosti, že nie som povrchný typ a musím ísť vždy do hĺbky a mať všetko v sebe ideového vydiskutované.

Ďakujem, že ste sa mi moje zmätené srdce vypočuli a želám Vám pokojný čas. Ahoj.

Prajem príjemné letné horúce predpoludnie, drahí forumáci.

Myslím, že už mám v srdci a mysli viac pokoja. Už nečítam toľké chaotické texty a skôr sa utvrdzujem v tradičnom svojom svetonázore, teda takom, aký som mal pôvodne a dlhodobo. Som teraz pokojnejší a kapánek normálnejší. Moje emócie nie sú také neusporiadané a myslím, že sa mi darí si pestovať reálnu nádej, vďaka ktorej nachádzam pokoj duše.

Predstavte si, aj som už prispel k bakalárke. Spravil som si plán, že čo tam treba všetko ešte rozpísať a spraviť. Časovo to vychádza tak, že do štátneho sviatku 5. júla by som mohol mnohé veci už poposielať školiteľovi. A do 10. júla by mohla byť celá Bc. práca vlastne spráskaná. Neviem, kedy ju budem odovzdávať, ale minulý rok ju tí, ktorí štátnicovali v auguste, odovzdávali niekedy okolo 22. júla. Takže si musím švihnúť a podľa môjho plánu sa to dá stihnúť. Každý deň musím napísať aspoň 2 strany. Včera na rozbeh som napísal 1,5 strany. Išlo to zo mňa jak z chlpatej deky, ale podarilo sa. Má to hlavu a pätu. Takže celkovo už mám asi 12 strán spráskaných a ďalších 18 ma čaká. Dnes som trochu pozadu, lebo na poludnie ideme s mamou do Bratislavy na nejaké hodové slávnosti. Je to v dajakej záhrade, tak snáď tam nedostaneme úpal, lebo nám to slniečko riadne prihára. Uvedomil som si, že mám zodpovednosť voči rodičom, ktorá je dôležitejšia ako čokoľvek ostatné, a oni si vyslovene želajú, aby som tú školu dokončil. Veľa sa trápia, že čas uteká a ja nič. Preto boli radi, keď som napísal včera tú jedna a pol strany. Postupne to, verím, pôjde. Dal som si na to aj Pirabene, čo je piracetam, teda nootropikum na povzbudenie kognitívnych funkcií a prekrvenie mozgu. Trochu to zabralo, ale nejaké konkrétne správy o jeho včerajších účinkoch podať neviem. Najmä preto, lebo to išlo zo mňa ten text tak či tak jak z chlpatej deky.

Psychicky sa mám teraz pomerne dobre. Fyzicky - na proktologické problémy sme kúpili Zajačicu horkú, minerálku z lekárne na spôsob šaratice. Trochu pomáha. Čo sa týka chudnutia, je to zastavené, lebo na spinningu majú 2 týždne dovolenku. Ako som začal piť každý deň aj 4 pollitráky čistej vody s vymačkanou šťavou z polky citróna v každom pohári, tak som býval menej hladný. Dokonca som schudol na 93 kg. Čiže vskutku ďalší pokrok. Ale teraz, ako som prestal cvičiť, zas som pribral na 94 kg. Po tamojšej letnej dovolenke musím zaiste znovu začať na ten spinning chodiť. Lebo si myslím, že to nebolo len o citrónovej vode, ale aj o tom cvičení.

Včera som sa bol ostrihať. No nebol som následne v solárku, jak zvyknem. Začínam si uvedomovať hlavne to nebezpečenstvo, a jednak aj to, že moja biela pokožka nemusí byť zrovna špatná. Každý sme originál a každý sme svojím spôsobom krásni. No nie?

Z tých psychiatrických problémov mi nič nenapadá, ťažšie sa mi síce zaspáva, ale to je najmä tým horkom. Včera som zaspal so zapnutým ventilátorom. Vstáva sa mi dobre či zle ako kedy. Snažím sa byť vždy do deviatej rána už prebudený. Aj na silu. No stane sa mi, že niekedy zadriemem cez deň, čo je zlé. V poslednom týždni preferujem kapučíno, než nápoj. Avšak včera som urobil výnimku, a v snahe sa za každú cenu prinútiť k Bc. práci, som si dal ten energetický nápoj. Čo už. Raz za čas predsa nevadí.

Nuž, to je nateraz všetko. Želám Vám, drahí priatelia, veľa pohody a zdravia - nech postupne robíte krôčik za krôčikom smerom k pokroku na ceste za Vašou úzdravou. Ahoj.

Váš Matej

ahojte ´posledne´ /trva to uz asi 4 roky/ ma velmi trapi jedna dost podstatna vec a to taka, ze s prichodom mojej choroby som stratila schopnost komunikovat s ludmi. chcela by som pre to nieco spravit, viem je to aj otazka cviku, ale nejako mi to nejde. ked som s ludmi moje reakcie su iba - ano, uhm, super, parada,... neviem proste pohotovo reagovat, ani rozvijat debatu. este ked s niekym chatujem, tak sa to celkom da, no to su tie vyhody virtualnej reality, ze si mozem odpoved a otazku rozmysliet ci zmazat. preto by som vas chcela poprosit, ci neviete o nejakej dobrej literature ako sa naucit komunikovat s ludmi, alebo zdokonalit vo verbalnej komunikacii. velmi by mi to pomohlo, vopred dakujem za vsetky tipy