Ako sa dnes máš? 3

Ahoj liam,
myslím, že vo svojom probléme nie si sama. Problematikou komunikácie sa zaoberá najmä skupinová terapia, ktorá je bežnou súčasťou programu psychosociálneho stacionára. Nachádza sa v každom krajskom meste a pre pacientov F20 až F25 je bezplatná, teda ju hradí poisťovňa. Osobne, z pozorovania spolupacientov na stacionári, mám dojem, že po čase sa im komunikačné schopnosti o čosi vylepšili. Myslím, že stacionár je dobrým spôsobom ako si aspoň čiastočne kompenzovať nepríjemné následky našich chorôb.

Mám dojem, že knihy a návody v nich obsiahnuté sú vo väčšine zamerané na vylepšenie komunikácie z profesionálneho hľadiska, teda umenie komunikovať v profesiách, kde je nutná jeho vynikajúca zručnosť (politici, diplomati, moderátori, rečníci...). Z hľadiska našich chorôb som doteraz nenarazil na publikáciu, ktorá by bola vhodná na vylepšenie komunikácie.

Ctení forumáci,

Prosím, prečítajte si najnovšie novinky, ktoré som uviedol v téme "Štatistiky a Súťaž" dole v sekcii "Oznamy administrátora". Sú tam poskytnuté rozsiahle štastistiky nášho fóra, vyhlásenie súťaž o týždňovú cenu majstra fóra (už je tam uvedený aj prvý ocenený za uplynulý týždeň od nedele 1. júla). Tiež nejaké informácie o chatboxe, ktorý som umiestnil dole pod fórum. Teším sa na Vaše aktivity a príspevky. Ahoj.

Ahojte,

neviem ako ste na tom vy, ale na mna tieto horucavy posobia velmi negativne. V prvom rade som pri nich velmi pasivna, miestami az apaticka. Len sa prechadzam z izby do izby a vyhladavam, co najnizsiu teplotu v byte. Do nicoho sa mi nechce pustat a pri ziadnej aktivite nevydrzim dlho. Snazim sa dodrziavat pitny rezim ale kombinacia silnych liekov a tohto horka, mi uz sposobili aj chvile silnej slabosti a nevolnosti, ktore su mozno sposobene aj tym, ze po nociach nemozem spavat a zaspavam az nad ranom ked sa to uz ako tak schladi.

Minuly tyzden mi prisli papiere zo skoly. Definitivne som prijata a obalka bola hruba, cize mi dali aj kopec pokynov a rad co vsetko si musim vybavit pred nastupom. Dost ma zarazila vyska vsetkych tych poplatkov, ktore musim zaplatit este pred zapisom. neviem ako si tu skolu budem moct dovolit, moj nizky ID mi urcite nepokryje vsetky mesacne naklady a myslim, ze ked ho poberam asi nebudem mat narok na stipendium. Vkladam ale vsetky svoje nadeje do studia, vytiahne ma to zo stereotypu, prinuti ma to cvicit si mozog a budem medzi ludmi. Dufam, ze sa dovtedy zlepsim v komunikacii s ludmi, pretoze teraz je to dost chabe. Nikdy som v tom nebola dobra ale odkedy u mna prepukla choroba este sa to zhorsilo. Myslim, ze to chce len cvik ale pochybujem, ze tie neprijemne pocity pri komunikacii niekedy uplne odzneju. Netesim sa tomu, ze budem v spolocnosti tolkych novych ludi a navyse byvat na internate, pocula som, ze internatny zivot je dost divoky, kym ja som zvyknuta na klud a denny rezim.

Ale mozno, mi to prospeje a stane sa zo mna bezprostrednejsi clovek, ktory si zivot zacne aj uzivat a nie len prezivat

A co vy? Co mate nove? Dufam, ze to tu nova Matejova sutaz rozprudi.

Skvely napad Matej

Ahoj ľudkovia

Čo by som Vám povedal nového? Bol som ešte v stredu u doktora, no v podstate som nevedel, čo mu mám hovoriť. Tak som mu len vysvetlil, aké mám roztekané myšlienky a že sa mi menia názory ako krumple. Povedal, že takéto pseudofilozofovanie je jednoducho súčasťou celej záležitosti, a preto s ním musím rátať aj do budúcna. Mám horibilné a obmedzujúce sklony o všetkom filozofovať, všade pátrať po detailoch a riešiť existenciálne a "vesmírne" otázky. Som celý z toho zmagorený, ale niekedy sa mi darí nemyslieť. Veru, je to tak, až príliš rozmýšľam nad všetkým. Mama hovorí, že veľa rozmýšľam, aby som sa vyhol robote. Teda písaniu bakalárky. Možno na tom trochu pravdy je, no neviem si predstaviť, že by ma všeobsiahle hlboké filozoficko-teologické otázky netrápili. Neviem byť totiž plytký a život v nevedomosti síce uznávam ako sladký, ale zároveň aj ako veľmi nebezpečný. Mal by som začať písať asi nejaké tie traktáty, no zatiaľ mi stačia moje blogy.

Dnes som si dal aj Akineton, aj Oxazepam. Snažím sa zosústrediť svoje roztekané myšlienky, aby som mohol písať tú asi už aj prekliatu bakalárku. Nechápem, ako mi to môže robiť takáto vec taký problém, a pritom počas môjho dlhoročného štúdia som napísal haldy seminárok, ktoré boli často aj dosť dlhé, a teraz neviem skomponovať pár strán kvalifikačnej práce. Čítam si aspoň motivačnú literatúru o výhovorkách a sebadisciplíne - pomáha mi to sa pomaličky nadchnúť pre vec a pre skutočnú sebadisciplínu. Ale nemám ani len poriadok vo svojej vlastnej hlave, tak je to všetko na mňa zložité.

Cez tieto horúčavy pijem veľa citrónovej vody (bez cukru) - pomáha mi to zahnať hlad a je to aj osviežujúce. Venusa, veľmi rád počujem, ako sa Ti tá škola čoraz viac a viac približuje a ako smelo do toho ideš. Držím Ti všetky svoje palčeky, aby sa Ti podaril tento veľký krok a aby si učinila vo svojom živote nový a kvalitný posun dopredu. Podporujem túto Tvoju nádej, ktorú do veci vkladáš. Len tak ďalej!

Všetkým Vám želám mnoho kvalitnej nádeje a radosť zo života, urobte si z neho očarujúce dielo a budujte seba, ako i svoje okolie.

Čaf.

Ahoj

Včera som sa mal oveľa lepšie. Bol som dosť aktívny, už ráno som cvičil 25 minút na eliptickom trenažéri ešte pred raňajkami, a aj dnes (v stredu) som si takisto zacvičil, no vydržal som už 30 minút. Tiež pred raňajkami. Avšak aj včera, aj dnes som dlho spal. Darmo si nastavujem pravidelne budík na siedmu, keď ho len zastavím a spím ďalej. A zobudím sa až niekedy okolo deviatej. Spím si teda ako kráľ a to ma dosť mrzí - no ale poznáte to, dá to riadne zabrať rozkázať si, aby som ako rozospatý vstal. Môžem byť rád, že aspoň o tej deviatej som už definitívne hore.

Včera som teda okrem cvičenia ešte si aj zapisoval kilojouly do papu.xls, ďalej som napísal 2 strany bakalárky a pripravil pôdu pre ďalšie 2. Už mi zostáva len asi 10 alebo 9 strán do 30stranového minima. Takže super. 20 strán je spísaných a pekne pripravených, ako i podložených literatúrou. A robil som počas dňa aj také drobnosti, ktoré tu nemusím všetky vymenúvať, ale celé dohromady mi dodávajú pocit aktívneho strávenia dňa.

Dnes plánujem teraz po obede pokračovať v Bc. a v ďalšom budovaní vecí. Uvidíme, ako to pôjde, ale nevyzerá to zrovna zle.

Dávam si aj MemoPlus na povzbudenie pamäte a mozgu. Občas aj piracetam, ktorý mi zostal ešte z dávnejších čias (ale je stále "v záruke"). Žiaľ, vrátil som sa k dennému pitiu energetických nápojov (jeden denne), lebo bez neho som oťapený a skôr ako o druhej poobede sa bez neho k ničomu neviem donútiť. Okrem toho prijímam aj kapučíno, obzvlášť čokoládové.

Ďakujem za vypočutie a želám krásny deň. Urobte si ho čo najkrajším.

S pozdravom
Matej

Zdravím všetkých.

Dúfam, že sa máte v zásade dobre a že Vám ochladenie prišlo vhod. Je pomerne známe, že vysoké teploty vzduchu neprospievajú mnohým psychicky chorým a obzvlášť tým čo užívajú aj Lithium. Dúfam, že ste tie najteplejšie dni zvládli bez úhony.

U mňa celkom pohoda. Veľmi som sa potešil ochladeniu v posledných dňoch, lebo som mohol byť vonku viac hodín. Tak bolo aj dnes. Inak doteraz denný čas zostávam skôr doma čítaním prípadne čosi na počítači. V rámci možností som vybehol na relatívne krátke prechádzky, do obchodov, prípadne so známymi niekde do mesta. Bohužiaľ stále sa neviem dokopať do poriadneho cvičenia a systematického štúdia. S prácou je to tiež otázne, jednoducho ohľadom zamestnania mám obmedzenia a musím ich zohľadňovať pri jej hľadaní a rátať s nimi pri jej prípadnom vykonávaní.

Včera som bol na kontrole. Doktorka mi opäť znížila medikamenty. Dnes sa cítim lepšie ako tie dni dozadu. Vstávanie bolo prijateľnejšie. Počas dňa to bolo pohoda. Zaspávanie rovnaké ako pri vyššej dávke. Počas dňa som sa necítil tak unavený a nemal som takú nechuť do činnosti.

V krátkosti je to asi všetko relevantné.
Majte sa fajn a napíšte.
Tuto

Je mi cťou Vám predstaviť novú majsterku fóra: venusu! Viac informácií v sekcii "Sieň slávy" dole.

Ahojte,
tak posledne dni sa mam ovela lepsie. Urcite k tomu prispelo chladnejsie pocasie, ktoremu sa tesim a prezivam ho s vacsou lahkostou ako tie horucavy. Uz mi ani neprichadza zle a mozem si dovolit prechadzky po vonku. Spanok sa zlepsil tiez, uz sa tolko neprehadzujem zo strany na stranu a aj zaspavanie je o nieco kratsie. Skusila som nechaat neprijemnym myslienkam volny priebeh. Sice ma napadaju neprijemne veci ale tak ako prisli ich necham aj odist a nesnazim sa nad nimi za kazdu cenu filozofovat a riesit nieco co este nenastalo. Povedala som si, ze pripadne problemy budem riesit az v momente ked nastanu a nie teraz, ked mam cas zamyslat sa nad momentalnymi tazkostami a riesi tie. Chvalabohu, ze to nie su nejake zasadne problemy a dokazem ich riesit s takou lahkostou ako uz davno nie

Aj tak vo mne rezonuje strach z buducnosti ale snazim sa nepripustat si ho do takej miery aby ma ochromil. Povedala som si, ze si upravim denny rezim tak, aby som sa tej buducnosti nemusela az tak bat. Moja doktorka mala pravdu. Veci, ktorych sa bojim su sice realne ale daju sa odstranit pravidelnym vystavovanim sa podobnym situaciam a cvik zo mna spravi majstra danej situacie. Uvedomujem si, ze to budem mat na skole o cosi tazsie ako zdravi spoluziaci ale na druhej strane som zacala aj vnimat, kolko som toho napriek chorobe zvladla a neboli to malickosti. Citim, ze som silnejsia ako ma vnima okolie a ako sa vnimam ja, preto mam motivaciu tuto svoju silu dokazat nejakymi skutkami a nie len presviecanim blizkych, ze sa nemusia bat. Citim, ze im na mne zalezi a boja sa o mna, preto sa budem snazit aby ich obavy boli coraz mensie.

A co vy? Som zveava ako sa maju aj ostatny, tak hor sa aspon do par strucnych riadkov o momentalnej situaciu u vas

Ahojte kamaráti. Nič vážne sa mi nestalo, som rád, že vám napíšem, ako sa mám. Dnes v práci som sa dosť nudil, lebo veľa detí v charite bolo chorých, dokonca sme išli s dvoma sestrami-dvojičkami s autom na polikliniku na vyšetrenie ku neurologovi. Od minulého štvrtka až po včerajšiu nedeľu bola v mojom meste veľká akcia. Bol 57. Spišský trh, v piatok som si dal dovolenku, lebo pricestovala ku mne moja priateľka Miška a trhovali sme spolu a potom aj s mojou mamkou. Bolo super, proste neopakovateľný zážitok... Rozhodol som sa ešte privyrobiť si nejaké tie € tak, že budem distribuovať do schránok Katolícke noviny v mojom meste. Po objednaní KN budem dostávať balík s KN na moju adresu. Mám sa tak, dobre, ani výborne a ani zle. Hlasy našťastie nepočujem... Minule sme boli ja, mamka a babka na cintoríne, ktorý susedí s jednou záhradkárskou oblasťou. Tú záhradkársku oblasť spomínam preto, lebo tam bolo zopár ľudí, čo sa veľmi rehotali, ja som počul ten ich silný veľký smiech až som si namýšľal, že sa smejú zo mňa... V nedeľu, keď som išiel na aute s Miškou a mamkou na stanicu,odprevadiť Mišku na vlak domov na západ Slovenska, tak som si všimol, že tam bolo dosť ľudí a tiež som si namýšľal a mal som nervy, že sa tí ľudia o mne na tej stanici smejú, prezývajú ma podobne... Do konca júla má ešte čaká rozhovor pri psychologičke a "návšteva"úradu práce. Moja psychologička sa bude sťahovať do priestorov, ktoré budú väčšie, krajšie, lepšie, anonymnejšie, má to byť v nejakom dome blízko pri mne. Najbližšie pôjdem aj ku svojej psychiatričke, lebo mi už pomaly dochádzajú lieky. A ešte ma čaká v júli jedna udalosť. Babka Anna bude mať meniny a s rodičmi prídeme s autom ku babke, ktorá býva v jednej dedine spolu s tetou, zablahoželáme babke, posedíme si a pôjdeme domov. Potom po všetkých svätých zas príde teta s babkou do mesta do činžiaku na zimu. Veľmi sa teším na posledný augustový týždeň, lebo pôjdem autobusom s mamkou na dovolenku do Chorvátska, 30 km južne od mesta Zadar. Kamarát-vozičkár Martin sa včera vrátil z dovolenky v Grécku, napísal mi, že sa má na pi..., ale neviem prečo, nič mi na facebook-u nenapísal, snáď mi to povie, keď prídem ku nemu na návštevu. A ešte sa teším aj na trh ľudových remesiel, ktorý bude na začiatku jesene tiež v mojom meste. Priateľka Miška ma pozvala na Michalský jarmok, pozvanie prijímam a tiež sa ne neho teším. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak by som Mišku k nám pozval aj na Vianočné trhy, ktoré sú u nás veľmi pekné. A ešte ma napadlo, že pravdepodobne pôjdem s Miškou na Oravu na Oravský zámok a tak podobne, lebo Miškina mamina pochádza z Oravy. Moja mamka ma od dnes 2 týždne dovolenky, takže sa bude venovať svojim vnukom, mojím synovcom. Objednali sme si cez internet umývačku riadu GORENJE, ktorá už umýva riad a mamka je s ňou veľmi spokojná. Sestra má už umývačku riadu dlhšie, tak nám pekne vysvetlila, ako sa do nej dávalú tablety, soľ a leštidlo. Aby som nebol smutný, tak si takmer každý deň pustím nejakú dobrú hudbu a hneď mi je lepšie. Miška pôjde do kúpeľov Vyšné Ružbachy, na 3 týždne a ja plánujem tam mať s ňou po práci príjemný víkend, dúfam, že sa nám to podarí. Želám vám všetkým milý kamaráti peknú druhú polovičku júla, krásne leto, aby sme mali čo najmenej depresiií. Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Zdravím všetkých čo pravidelne čítajú a aj tých čo sem občas zablúdia.

Dúfam, že sa máte celkom dobre a naše ochorenie Vám v týchto dňoch nijako neznepríjemňuje dni.

U mňa nič extra nového. Dni trávim skôr menej aktívnymi činnosťami. O výraznejšie športovanie vlastne ani nezakopnem. Samovzdelávanie ide tak akosi trochu, teda čiastočne. Práca momentálne nehrozí hlavne z nedostatku príležitostí a zároveň si musím sakra rozmyslieť kde nastúpiť a aké dôsledky to vlastne na moje zdravie môže mať. Napriek zníženiu medikamentov, mám dojem, že ich mám stále privysokú dávku. Spánok mám síce dostatočný, na druhej strane vstávania sú dosť strašné, vlastne doobedia sú nič moc. Keď vstanem skoro, hodiny sa následne som väčšinou v akomsi ospalom opare. Dnes som deň strávil doma, na prechádzke, na nákupe, pri PC, TV, varenie. V zásade som sa cítil letargicky a z výraznou tendenciou k pasivite.

S dúfaním v lepšie a pozdravom Vám všetkým. Tuto

Helou

Robo, a tak si čítam Tvoj príspevok, a ako vždy som Tvojimi kultúrnymi aktivitami a prácou povzbudený a nadšený. A reku, že Ti porozprávam, ako si musíš vsugerovať pravdu, ktorá znie, že všetci všade na ulici na Teba zvysoka kašlú, takže nikoho jednoducho netrápiš na to, aby sa zaoberal Tebou, ako vyzeráš, alebo nebodaj Ti dávať prezývky. Veď nie si na základnej škole a na ulici zväčša nechodia 10-ročné deti, ale dospelí ľudia, ktorí sa vyznačujú tým, že na druhých ľudí proste kašlú. A takto som Ti chcel mudrovať, no a v utorok som potreboval povybavovať nejaké veci v meste, tak som šiel a mal behačky. A čo sa stalo? Normálne po sto rokoch som sa zase červenal a mal som dosť silný pocit, že sa na mňa ľudia pozerajú a negatívne ma hodnotia. Hanbil som sa kráčať tam na ulici a cítil som sa strašne menejcenne, ponížene a začervenano. Hneď som pochopil, že ani s Tebou to teda nie je také samozrejmé - naše sociálne úzkosti, prípadne vzťahovačnosť, to nie sú len veci, ktoré sa dajú prebiť pár radami z motivačnej literatúry, evidentne na to treba lieky, lebo je to hĺbková vec mozgu. Včera v stredu som išiel znovu vybavovať, tento raz celý poučený som si už dal aj Oxazepam polku na cestu, a naozaj mi to pomohlo a cítil som sa na ulici takpovediac bezpečnejšie. Takže sa Ti vopred ospravedlňujem, Robo, že som Ťa chcel poučovať - naproti tomu som dostal poučenie ja, že naša vzťahovačnosť a úzkosť je vlastne komplikovaná zdravotná obtiaž. Iste, vsugerovanie a pozitívne afirmácie naozaj pomáhajú, ale pravdepodobne najmä za výdatnej podpory liekov. Držím Ti palce.

Tuto, veru, poznám tie doobedia. V poslednom čase som aj ja celý rozospatý a v podstate som začal niečo poriadneho robiť až okolo druhej poobede. Najhoršie je vtedy, keď vstávam neskoro. Vtedy sa naraňajkujem, dvakrát sa otočím a je obed. A po obede som unavený z jedla, raz sa otočím a už je pol tretej. O tretej začínam konečne nejaké denné aktivity. No strach a hrôza. Prednedávnom som vstal ráno o siedmej a taká pohoda to bola, toľko som toho stihol, večer o šiestej som už bol sýty aktivitami a to som mal ešte 3 hodiny do spánku! Proste naozaj ranní ptáče dál doskáče. Joj, Tuto, keby som mal peniaze, tak by som Ti ihneď daroval nejakú prácu. Vzhľadom na Tvoje problémy so vstávaním a tak by si pracoval podľa svojho flexibilného času cez internet na zakázku. By som Ti dal vypracovať podľa vzdelania nejaký článok, alebo niečo preložiť, alebo tvoriť. Tak rád! Ale som len biedny študent, ktorý je bez príjmu, na svojom účte mám asi 17 eur a vidina ďalšieho dodania nejakej čiastky je v nedohľadne. Chcel by som aspoň zarábať popri škole, ale neviem, či by to moje psychické kapacity pri všetkom tom cestovaní zvládli. Vyslovene sa obávam pádu a netrúfam si na to. A aj teraz, keď mi odopreli internát - prišlo mi oznámenie, že majú nabité. Tak budem musieť znovu cestovať medzi-mesto každý deň. To je na moje biedne psychické pomery veľká záťaž, a preto aspoň cez víkend vypnúť mám naozaj zapotreby, preto si neviem predstaviť ešte cez víkendy makať na brigádach. Jedným z mojich snov je vlastniť nejakú výrobňu, alebo firmičku, ktorá by zamestnávala alebo sprostredkúvala prácu ľuďom s našimi ochoreniami, obzvlášť s tými na ID. Chránená dielňa, alebo také niečo. Zatiaľ nie som moc v tomto fachu zorientovaný, ale veľmi by sa mi to páčilo. Ale je to ťažké... podnikať a ešte k tomu v takejto brandži, to je dosť neperspektívne. Ale keby to fungovalo čo do výplat a zisku, tak by ma to napĺňalo. Tuto, mrzí ma, že Ti neviem pomôcť, ale ak by som niekedy o niečom vedel, čo by si mohol robiť a zároveň by Ti to prinieslo nejaké euríčka, tak si určite prvý, ktorého o ponuke budem informovať! Drž sa.

Venusa, musel som Ti dať reputačný bodík, lebo sa mi veľmo páčil Tvoj posledný príspevok. Veľmi ma oslovilo, že sa treba vystavovať tomu, čoho sa obávame. Aj ja som vlastne preto začal chodiť na facebook, že reku kvôli rodine (sesternice, tety a tak), aby som bol s nimi v kontakte, keď som sa im 3 roky vyhýbal. Totiž vždy, keď prišli na návštevu, tak som sa ukryl v izbe. Teraz už dokážem prijímať návštevy. Začal som elektronicky cez internet komunikovať, potom som sa už ukázal aj zoči-voči. Túto istú stratégiu používam aj pri svojich bývalých spolužiakoch a pri mládeži z istého mládežníckeho združenia, do ktorého som kedysi patril, no kvôli chorobe som ho musel zanechať a opustiť. Je to taký postupný návrat systematickým vystavovaním sa sociálnym interakciám. Dokonca som pokročil až tak, že som na Fejsbuku zverejnil pred všetkými bývalými spolužiakmi, že robím bakalárku, takže moji spolužiaci, ktorí už dávno odmagistrovali a odinžinierovali a už pracujú... tak už vedia, že ja ešte len za svojím prvým vzdelaním stále kráčam. Prekonal som tú hanbu a využil som na to internet, ktorý pravdu zverejnil, a pritom to až tak nebolelo. A teraz cítim, že keď niekoho stretnem na ulici, už sa nemusím báť vyrozprávať, čo mám za tie roky nové a čo robím. Tiež sa mi podarilo v tento utorok zavolať do školy na študijné. Je to drobnosť, ale môj iracionálny strach z telefonovania bol takto na krátky čas prekonaný a mohol som si dať do denníčka takéto menšie pekné víťazstvo. Takže venusa, veru, práve to vystavovanie sa obávaným situáciám, to je cesta. Spolu s liekmi, optimizmom a pozitívnym naladením, je to perfektná cesta k úspechu. Držím Ti palce.

V nasledujúcom príspevku napíšem, ako sa mám.

Ahoj Matej,
páči sa mi, že si tak všetkým pekne odpovedal. Priznám sa, že u mňa je problém zamestnania skôr sekundárny. V prvom rade musím všetko zosúladiť tak, aby som mohol do práce vôbec nastúpiť. Problémom sú silné večerné lieky a ich účinnosť v doobedí. Pre zamestnávateľa bude neprijateľné aj moje fajčenie, vlastne tabakizmus. Únava a tendencia k pasivite tiež tomu všetkému nepraje. Zlom u mňa nastal počas dní mojej hospitalizácie, keď ma brali ako vážneho pacienta a to ani nie pre samotnú F25, ale pre príznak insomnie počas 8 nocí. Niekedy sa uvádza, že nespavosť už okolo 10 nocí vyvoláva totálny kolaps organizmu a veľmi pravdepodobnú smrť. Na základe tohoto mi počas hospitalizácie ordinovali deň za dňom vyššiu dávku liekov zo sedatívnym účinkom. Po 8 noci mi paradoxne okrem medikamentov zabrali magnéziové injekcie a výrazne mi znížili tlak krvi a na pár hodín som zaspal. Niektoré z liekov mi vysadili, ale aj tak mi niečo zostalo.

V podstate som tu dávnejšie písal, ako som fungoval. Po hospitalizácii sa mi stále nedarí na režim nabehnúť a vôbec netuším ako to bude z mojím potenciálnym zamestnaním. Dúfam a snažím sa...

Teším sa na Tvoj príspevok, ktorý si vo svojich posledných vetách avizoval.
Maj sa. Tuto