Ako sa dnes máš? 3

Helou

Ani neviem, čo Vám mám napísať, že ako sa mám. Motivačná literatúra mi radí, aby som na otázku "ako sa máš" odpovedal zakaždým "fantasticky!". Neviem, či je to až také fantastické a úžasné, ale zrovna zlé to zase tiež nie je. Máme nejaké rodinné problémy, ale to asi život prináša so sebou bežne. Škola pomaly ide, ešte mám 2 skúšky, pričom kvôli vlastnej lenivosti a taktiež kvôli znepokojeniu nad spomínanými rodinnými dôvodmi som musel presunúť obe skúšky na neskorší termín. Preto jednu mám až zajtra (mal som ju mať v tohtotýždňový pondelok) a druhú mám namiesto zajtrajška až v utorok budúci týždeň. Narobil som si kopu starostí, ale zatiaľ to moja vlna optimizmu a pozitívneho myslenia dokáže mať pod kontrolou.

Takže teraz mám dni vyplnené hlavne čítaním motivačnej literatúry, jej aplikáciou na môj život, učením sa na skúšky, a kontrolou toho, čím vykrmujem svoj organizmus. Schudol som ďalšie kilo, mám už len 95 kg a aj v páse išli centimetre dolu.

Psychicky som sa mal pomerne normálne. Nič extra, len som býval akosi viac unavený, no dalo sa to zvládnuť. Fyzicky sa veci ohľadom proktologických problémov výrazne zlepšili, takže super. Po skúškovom idem na preventívku.

Rozhodol som sa, že po skúškovom začnem vybavovať veci, ktoré budú smerovať k môjmu prestupu od psychiatra v BA k nejakému lekárovi/lekárke tu v Trnave. Viete, on je kvalitný odborník, ale mám tak trochu pocit, že svoju prácu nemá rád. Vždy keď je nejaká menšia záťaž navyše, tak kričí, hučí, hnevá sa, vybehne z čakárne a vynadá pacientovi pred všetkými prítomnými. Oni sú tam vlastne prijímajúca ambulancia do nemocnice, takže tam je furt hluk, veľa ľudí, stačí keď jeden doktor chýba na tej chodbe, všetko musí zaňho vziať môj doktor a ten sa následne veľmi hnevá. Ani mi nebol schopný napísať za 2 týždne lekárske potvrdenie a odporučenie. Musela to urobiť zastupujúca doktorka. A navyše je to hlboko v Bratislave a ja tým, že už nehodlám chodiť do Bratislavy, lebo s denným štúdiom v BA končím, tak mi fakt nevyhovuje chodiť tak skoro a cestovať tam. Navyše, keď si zoženiem prácu v Trnave, tak neviem, či by mi zamestnávateľ toleroval, že každé 2 týždne v piatok som celé doobedie na pracovisku neprítomný (keďže chodím na injekciu tam).

Naopak, keby som mohol chodiť na polikliniku tu v Trnave, to mám asi 5 minút cesty pešo. Bolo by to super. A tiež tam veľa ľudí nesedí, nie je tam taký ruch a doktorka má len svojich pacientov. Tak urobím kroky vedúce k tomu, aby som postupne prešiel sem do Trnavy k psychiatrovi alebo psychiatričke.

Teraz počas skúšok si dávam viacej Oxazepamu na upokojenie. Ale inak fajn.

---

Tak to je všetko. Teším sa z Vašich príspevkov a všetko pozorne čítam, hoci nie vždy mi hneď napadne, čo mám odpísať. Ale všetko podrobne čítam. Nech sa Vám darí.

Ahoj.

Ahojte,

Ahoj ivetoth, srdecne ti blahozelam.

Tebe Matej blahozelam k uspechus chudnutim, dal si mi motivaciu, ze sa to da aj pri silnych liekoch a ze tuto vyhovorku nemozem pouzivat zakazdym.

Ja sa mam posledne dni lepsie. Prisli mi vysledky zo skoly o prijati bez skusok, tak ma to trosku potesilo a zdvihlo mi to sebavedomie. Bolo by uzastne keby som skolu zvladla a keby som sa nenechala odradit chorobou. 8. juna je spolocne stratnutie buducich studentov fakulty v Bratislave, kde nam ukazu laboratoria, zoznamia nas s profesormi a doktorantmi. Tak tam asi pojdem ale este to zvazim podla aktualneho psychickeho stavu. Ale napokon by som chcela vidiet kde budem studovat, tak ma to velmi laka.

V juni mam posudkovu kontrolu na ID (po roku). Neviem co mam od nej ocakavat najma ak sa mi zmenila diagnoza, pred rokom som mala stredne tazku depresiu so psychotickymi priznakmi, kratko na to moja psychiatricka prehodnotila na diagnozu F25.1. Doteraz som poberala CID, dufam, ze mi ho nevezmu. Pretoze je to jedina financna moznost ako by som mohla ist studovat, kedze v aktualnej financnej situacii doma si zivit vysokoskolaka nemozeme dovolit.

Prijemny zvysok dna

Ahoj, drahí pravidelní návštevníci fóra, ako i všetci ostatní užívatelia

Srdečne Vás zdravím.

Venusa, nemyslím, že by Ti mali siahnuť na ID, keď Ti diagnostikovali ochorenie, pre ktoré je invalidizácia ešte bežnejšia záležitosť, než pri depresii s psychózou. Tuto už dávnejšie vravel, že schizoafektívna porucha patrí medzi ochorenia, pre ktoré sa ID dáva, resp. že má daný pacient dokonca právo oňho žiadať. Zároveň gratulujem k prijatiu na vysokú školu, je to veľký posun. Verím, že Ti to bude len osožné a pomôže Ti to rásť, profesionálne i osobne.

Na mňa sa vyvíjajú tlaky v škole, aby som zostal študovať a pokračoval v magisterskom. Som z toho zmätený, lebo mi stále vkladajú do hlavy brouka a ja svoje definitívne rozhodnutie stále zvažujem a prehodnocujem. Už mi prišiel aj papier, že prijímačky na Mgr. mám 22. júna, tak mám teda zhruba mesiac, aby som sa kompletne rozhodol. Len neviem, ako to chodí, keď ja budem štátnicovať až v auguste - pán dekan mi to povolil a schválil, čo ma veľmi teší. Musím sa opýtať na študijnom, že ak by som chcel skúsiť prijímačky, že či k nim pristúpiť môžem, aj keď ešte vlastne nebudem bakalár. Hm.

Len ak by som mal byť v škole, tak pravdepodobne by bolo pre mňa katastrofou ďalej cestovať, preto sme doma rozmýšľali o prenájme garsónky. Ale to je vec až ďalších mesiacov a musím zvážiť všetky okolnosti.

Včera mi krásne skončilo skúškové, mám za sebou všetky skúšky, písomky a seminárky. Nebyť štátnic a obhajoby, bol by koniec. Ale už teraz budem mať pomaličky kľud, a budem pomaly robiť všetko, čo treba a už nebudú také stresy. Vidím to nádejne celé.

Psychicky sa mám dnes uvoľnene, dokonca ma prekvapila po tom viactýždňovom zábere istá forma nudy. Až som skoro sklesol na gauči a pustil sa do ničnerobenia. Takouto cestou však samozrejme kráčať nechcem, budem sa snažiť o proaktivitu.

Fyzicky ako-tak. Po tej psychickej - už si ani nedávam toľko Oxazepamu. V piatok idem na včeličku.

Držím Vám všetky palce, aby sa Vám darilo a boli ste ok.

Ahoj.

Ahojte fórumáci,
rád Vás všetkých čítam a teším sa z Vaších prípadných úspechov.

Mne je oproti pár týždňov dozadu je celkovo lepšie. Vzhľadom na medikamenty, ktoré po hospitalizácii užívam, myslím, že je môj stav celkom primeraný. Spánok je u mňa trochu otázny. Chodím spať až v hlbokej nočnej hodine a budím sa v doobedí, niekedy až na poludnie. Niekedy ma pochytia záchvevy depresie a občasnej sociofóbie. V zásade však všetko zvládam znesiteľne, rozhodne lepšie ako dni dozadu. Na druhej strane mnou stále vládne určitá tendencia k pasivite a celková nechuť k činnosti.

Z predchádzajúceho sa da vydedukovať, že čas trávim skôr televíziou, internetom, filmami. Menej prácou v záhrade, domácimi prácami, prechádzkami, stretnutiami so známymi, obchodmi, čítaním...

Pozvoľna sa rozbieham smerom k normálu, v zásade dúfam, že moja situácia sa bude zlepšovať minimálne tak ako doteraz a bez zbytočných komplikácii. Zajtra idem na lekársku kontrolu, takže sa uvidí aj tam.

Zatiaľ Vás všetkých pozdravujem a želám Vám aby sa Vám všetkým dobre darilo. Iste aj nezabudnite napísať pár slov aj sem.

Čaute. Tuto

Ahoj

Zas som si sem sadol, že reku Vám napíšem, ako sa mám, a nič mi nenapadá.

Ale možno jedno predsa.

Som chorý, mám zvýšenú teplotu a som celý nakapatý. Bolia ma svaly, obzvlášť ruky, ramená, krk vzadu, chrbtica. Strašná nádcha. Prišlo to náhle, možno z toho bude aj niečo vážnejšie. V noci mi bola strašná zima, musel som spať v župane a ešte byť prikrytý paplónom. A potom druhú polku noci mi bolo zase veľmi horko, až som totálne prepotil oblečenie. Stále som sa budil a noc mi pripadala veľmi dlhá. Takže tak, dúfam, že to čo najskôr prejde, najmä do utorka, lebo vtedy máme niečo ako rozlúčku so školou. Nechcel by som tam chýbať, lebo tento ročník tvorili zatiaľ moji najlepší spolužiaci doteraz za celých 7 rokov rôznych generácií spolužiakov, čo som furt prerušoval. A zároveň by som ich tam videl poslednýkrát pravdepodobne.

Po psychickej stránke som bol vyčerpaný a ubolený, ale dal som si energetický nápoj a trochu sa porozprával s rodičmi, a hneď mi bolo na duši lepšie. Teraz momentálne upratujem, lebo z celého semestra sa tu nahromadili všade po byte moje učebné materiály. Treba to všetko dať na poriadok. Tiež si čítam motivačnú literatúru a inšpirujem sa v mnohom. Stanovil som si mnohé ciele a som, dúfam, na ceste kráčať odhodlane za nimi. Ešte si musím dnes vyrobiť afirmačné kartičky a nejaké ďalšie materiály, ktoré mi budú pomáhať vizualizovať moje ciele, a tak napomôžu urobiť zo mňa jednu mašinu, ktorá sa nazastaví, až kým ciele nedosiahne.

Chystám nejaké nové články a rozšírenie webovej stránky. Teraz mám popri dorobeniu Bc. práce trochu viac času, tak chcem splniť svoje sľuby a ciele, že sa to so stránkou trochu pohne dopredu. Veď akosi stojí, hoci niektoré časti pravidelne aktualizujem, nepatrí to k zrovna čulým stránkam. Je čas s tým niečo urobiť a moja zaneprázdnenosť už nie je taká, aby som sa mohol vyhovárať.

Keď si nájdem prácu po štátniciach (alebo budem na úrade práce), tak chystám otvoriť akciu na stránke. Týkala by sa toho, že by ste mi Vy, alebo hocikto iný, posielali námety na zápletky rôznych príbehov inšpirovaných životom s vážnym psychickým ochorením. Zistil som, že je dopyt po takých poviedkach, ale neviem vyprodukovať toľko kvalitných nápadov na zápletky a pointy príbehov. Samozrejme, použitie takého Vášho nápadu by bolo odmenené malým zárobkom v eurách. Zatiaľ nič neposielajte, počkajte kým vypíšem voľakedy v septembri na to akciu. S Vašou pomocou takto skultúrnime stránku o F25.

S chudnutím to ide bledo - chcel som včera cvičiť, ale bol som unavený, lebo som skoro vstával na včeličku. Už sa teším, keď budem mať psychiatra v Trnave. Nebudem vstávať 4:45, ale o 7:00, a to je podstatný rozdiel veru. Včera som to aj prehnal s jedením, dnes je to zatiaľ prijateľné. Viac napíšem potom do témy o chudnutí.

---
Tuto, chcel som ešte Tebe odporučiť, aby si robil všetko možné aj nemožné, aby si zastavil nočný život. Vidím, že znovu hrozí, že budeš v noci hore a cez deň buvať. To je dosť zlý návyk. Mnohé moje problémy voľakedy v rokoch 2006-2008 spočívali v prehodenom režime dňa. Snaž sa tomu veľmi ostro zamedziť, dávaj si veľké budíky, aby si ráno vstal, čo Ťa tak unaví, že ak vydržíš následne celý deň hore, večer pred 22:00 by si mal pravdepodobne byť už unavený natoľko, že zaspíš v pohode. Nedopusť, aby Ťa pokazený spánkový režim zase pohtlil. Držím Ti pevne všetky palce.
---

Ďakujem Vám, že prispievate a že sledujete tieto stránky. Vážim si to. Cítim, že sme akási internetová komunita, ktorá sa môže porozprávať o svojich názoroch, skúsenostiach a problémoch. Želám Vám veľa pokoja na duši.

S pozdravom

Matej

Ahojte,

casto sem chodím, citam vase príspevky a obcas napísem nieco o sebe - tak aj dnes.

Ako sa dnes mám? Uz dlhodobo sa mám fajn, depresivne nálady, ktoré som zjari mávala, presli a fungujem uplne normálne. Tak som si zvykla na to, ze som na ID a fakricky som zienkou domácou, ze si uz pomaly neviem iné ani predstavit. Tesí ma, ze zvládam starostlivost o domácnost i o clenov mojej rodiny i o záhradu. Aspon takto sa snazím byt uzitocná. Obcas pomáham manzelovi s jeho zivnostou, ktorú má popri plnom uväzku. Baví ma chodit do mesta vybavovat kadeco. Rada aj nakupujem, najmä ked nemusím kazdú korunu 3x v ruke otocit. Tesím sa na leto, ked konecne po rokoch nám vyjde i dovolenka, chceme ist do hor na turistiku. Dovtedy sa vsak musím dostat do formy /ako som písala v téme o chudnutí/, potrebujem nieco zhodit, zlepsit svoju kondíciu, co sa mi zatial nie velmi darí.

Ked som psychiatricke vravela, ze depresia u mna pretrnáva napriek uzívaniu antidepresív, poradila mi vymenit poradie uzívania liekov. Brala som ráno antipsychotiká a neskor antidepresíva. Teraz to robím opacne a je to lepsie. Neviem ci je to skutocne tým, no som rada, ze depresivne nálady ma chytajú coraz menej a dokázem byt celé dni aktívna.

Tiež sa mi zdá, Tuto, ze sa vracias so spánkovým rezimom do starých kolají. Viem, ze je tazko ráno vstat ked cloveka tahá postel. Poznám to, obcas sa mi stane ze prespím doobedie, no spat chodím pravidelne o 22. hod. Ked neviem zaspat nejdem do ziadnych aktivít, ale dám si lieky na spanie a cakám na ten milosrdný spánok. Nechcem byť za múdru, mozno ti nezaberaju lieky na spanie, mozno to fakt nejde, no ja by som to riesila s lekárom, bo nocný spánok je iný ako ten denný a prebdené noci aspon u mna spústaju relapsy.

Matej, prajem ti vela stastia pri obhajobe bakalárky i "malých" státniciach a skoré uzdravenie.
Ivertóth - tesím sa s tebou a prajem ti, aby si mala pocas tehotenstva vela dôvodov na radost.
Venusa - tiez si myslím, ze F25 je dôvod na ID, hoci i ja som mala obavy ked som 2-hý x bola na prehodnotení. Osobne si myslím, ze vela závisí i od nálezu, co ti napíse tvoj lekár,aby dobre popísal tvoje príznaky a problémy.

Forumáci, drzte sa, slniecko nech nás dobíja a nevybíja nám baterky Suhlasím s matejom, ze je to tu taká malá komunita. Rada sem chodím a ked nepísem aspon si rada precitam vase príspevky. Je fajn vediet ako dni prezívajú aj iní rovnako postihnutí ludia a ako sa vyrovnávaju s kazdodennými starostami.

Majte sa pekne

Ahojte ,

tak ako sa dnes mam?

Vstala somm do pekneho rana a aj napriek nie uplne dokonalemu spanku sa citim oddychnuto a uvolnene. Konecne po dlhej dobe sa to zlepsilo. Mozno by som to mala pripisat minulotyzdnovemu upraveniu davkovania liekov ale chcem verit tomu, ze moj stav sa zacal stabilizovat vdaka tomu, ze uz nie som len taky pasivny hrac ale ze moja snaha o pozitivnu zmenu sa zacala prinasat vysledky. Som o nieco aktivnejsia, viac sa socializujem, venujem si adekvatne mnozstvo casu na svoje "zasnenie" a nedovolujem mu aby ma uplne celodenne pohltilo. Inak sa snazim pomahat mamke s domacnostou a venovat cas aj sestram, kedze su pre mna rodinne puta dolezite, snazim sa o to aby nase vztahy neochladli. Hlavne z mojej strany je to pokrok, pretoze v casoch ked mi je zle tak, nemam silu davat najavo svoju lasku o ktorej viem, ze je velka, len ju neviem vyjadrit. Teraz sa psychycky pripravujem na trosku dlhsi vylet na tri dni na den otvorenych dveri do mojej buducej skoly. Tak sa aj tesim aj obavam ako to zvladnem ale verim tomu, ze to bude fajn, som o to presvecena.

____________________________________________________________________________________________

TUTO- som rada, ze si sa podlhsom case ozval uz som sa obavala, co s tebou je, drzim palce aby sa ten spanok upravil
MATEJ- mas skvely napad, bude super ak ho v buducnosti zrealizujes
REGINA- obdivujem ta za tvoju schopnost aktivity aj napriek ID

Zdravím Vás!

Teším sa z Vašich príspevkov a zo všetkých aktivít, ktoré popisujete, že robíte, alebo že sa chystáte urobiť. Je to skvelé, činnosť je vskutku tá správna terapia. Aktivita a proaktívnosť, to sú super cesty, ako sa niekam dostať a ako premeniť svoje túžby byť o.k. na skutočnosť.

Ja teraz však v tieto dni robím vecí pomenej. Napokon som do toho utorka vyzdravel, takže som šiel na to stretnutie a dopadlo veľmi dobre. Boli sme v čajovni a dali si čaj, len akurát že mi pripadal ako teplá voda, nebol nejak zvláštne ochutený. No stupeň mojej socializácie dosiahol veľmi dobré výšky, tak som odchádzal zo stretnutia so spolužiakmi spokojný. Dokonca ma všetci prehovárali, aby som zostal študovať a šiel aj na magisterské.

Uvažujem v súčasnosti, že ak by som pokračoval, tak asi by som prestúpil na inú školu, kde sa vyučuje ten istý program. Niežeby mi spolužiaci nevyhovovali, práveže spolužiaci - to je najlepšia generácia spolužiakov, akú som za 7 rokov mal. Je to skôr kvôli odlišnému smerovaniu môjho života, pretože uplatnenie na tej druhej škole je inakšie. To už by som však prezradil, o čo ide, a neviem, či by to bolo vhodné prezrádzať. Nie som si však tým ešte istý, no najhoršie sú na tom rôzne právne prekážky, ktoré mi stoja v ceste za prestupom. Mám 2 mesiace, aby som to vyriešil, ak sa budem naozaj cítiť ísť v šľapajách iného smerovania svojho života. Je to vec srdca, než rozumu, a to je niekedy aj dobre, ale niekedy je to aj na škodu, lebo v tejto veci by asi bolo dobré mať zakomponovaný aj rozum.

Ešte dnes vybavujem nejaké e-maily, na ktoré treba zdĺhavejšie odpovedať. A dosť veľa si v ostatných dňoch čítam, najmä rôznu spirituálnu literatúru na internete. Zajtra začína jún a s ním začína záverečný boj o dokončenie bakalárskej práce. Odpočinok končí a ja sa vrhnem na Bc. prácu. Uvidím, ako to dopadne, ale nepripúšťam si neúspech.

Psychicky sa mám teraz pomerne normálne, nekričí na mňa ani zo mňa žiaden extra príznak. Spánok je taký, že chodím spať okolo 21:00 a budím sa asi o 8:00. Dnes som sa zobudil žiaľ až o 9:00. Čiže vidno, že potrebujem trochu viac buvať. Depresia prítomná určite nie je, skôr som plný zamýšľania sa nad svetom, nad sebou a nad tým, kam mám vo svojom živote kráčať. Vždy som bol tak nastavený povahovo, že som nasledoval nejaký ideál. Tatino, ktorý má dosť odlišný svetonázor odo mňa, ma občas volá idealistom. Toto označenie by som prijal do tej miery, do akej sa chápem ako nasledovník nejakého ideálu či abstraktnej (trebárs duchovnej) hodnoty. Tak si takto filozofujem sám nad sebou a hľadám sa a hľadám cestu. Uvidíme, ako to pôjde. Motivačná aj spirituálna literatúra ma vyzývajú k rozhodnosti, tak musím situáciu jasne uchopiť do rúk a začať konať.

Fyzicky - už nemám nádchu, proktologické veci sa opäť zlepšili.

O chudnutí napíšem do témy o chudnutí.

Prajem Vám všetkým veľa zdaru. Píšte, veľmi rád čítam a čítame zaiste všetci Vaše skúsenosti, plány a myšlienky. Ako aj strasti spojené s našimi ochoreniami. Držím Vám palce a som rád, že Vás mám a že sa máme.

S pozdravom

Matej

Dakujem Venusa, a tebe strasne fandim a drzim silno palce ci uz co sa tyka skoly ale aj ID, aj mna caka komisia v novembri a tiez sa jej obavam, peniazky sa v kazdom pripade zidu, aj ked to nie je vela ale v dnesnom svete je kazda "korunka" dobra.

Matej Skalík napísal:Psychicky sa mám teraz pomerne normálne, nekričí na mňa ani zo mňa žiaden extra príznak.

No, nie som si taký istý, či zo mňa nekričí žiaden extra príznak. Veď stále balansujem na rôznych pozíciách v názoroch na seba a svoju budúcnosť. Je zvláštne pozorovať seba zvnútra, ako v jednu náladu mám taký konkrétny a živý názor na to a ono, a pri čo i len trochu inej nálade mám úplne opačný a pozmenený názor, takisto veľmi živý, rozhodný a takpovediac definitívny. Všetky sú svojou povahou rozhodné a definitívne, mimoriadne precítené a živé. Ale príde iná nálada, a všetko sa otočí o 180 stupňov.

No povedzte, veď aj Vám, ktorí sa na mňa dívate "zvonku", to už musí pripadať až smiešne, alebo prinajmenšom tragikomické. Mojím problémom nie je, že sa neviem rozhodnúť, ale že v danom skalopevnom rozhodnutí na druhý deň neviem zotrvať. Iná nálada, iný svet. Som z toho smutný a neviem, ako sa dať v tomto do poriadku. Druhým pripadám, že neviem čo chcem. No ja vždy viem, čo chcem, len sa to proste v situácii inej chémie v hlave totálne zmení a v danej novej chvíli chcem niečo iné.

Táto nestálosť, labilita, to je, myslím, môj najväčší momentálny (avšak aj dlhodobý) príznak. Je to škoda. Mrzí ma to, no neviem si s tým dať rady.

Ďakujem za vypočutie a želám mnoho pohody.

Ahoj.

Ahojte ludkovia,

V posledných dňoch sa mám prevažne dobre, niečo vo mne sa však búri a mám pocit akoby som sa mal každú chvíľu dostať do psychózy. Už som si však na tento pocit celkom zvykol, lebo aj napriek tomu že prichádza a zotrváva, do žiadnej psychózy sa nedostávam. Je to len také jemné vedomie toho akoby "niečo nebolo v poriadku" aj keď objektívne je všetko o.k.
Možno je to aj preto že som začal aktívnejšie fungovať. Spravil som si denný plán, podľa jednej knižky Léčíme se s psychózou. Na každú hodinu dňa mám naplánovanú aktivitu. Vedľa toho kolónku skutočnosť - teda to, čo som naozaj robil. A ešte tretiu kolónku Výkon / Prežívanie, kde zančím od 1 do 5, no, výkon a prežívanie Toto sa možno podobá na taký denný plán ako ma tuto, ak chcete môžem tú kapitolu v knihe oskenovať a dať tu na fórum.

Čo sa týka školy, bakalárku som nestihol dokončiť a odovzdať, ale podal som si žiadosť na škole aby som mohol ísť obhajovať až v auguste. Vyhoveli mi. Štátnice mám však už naplánované o mesiac, takže sa snažím každý deň venovať štúdiu, otázkam a matematike. Bakalárke sa zatiaľ venujem len okrajovo. Hlavný focus je na štátnice.

Na tréningy chodím pomenej, avšak chcem ostať pri frekvencii cca. dvakrát do týždňa. To mi vyhovuje fyzicky aj psychicky.
Toľko správy o mne

Robo, z celého srdca všetko najsamlepšie k Tvojím meninám! Nech sa Ti darí, chlope!