Ako sa dnes máš? 3

Ahojte,
ja trochu aj závidím Matejovi,že má taký vzťah s mamou,lebo mňa pri poslednej hospitalizácii chceli dať do ústavu.Síce vraveli,že im to radili psychiatri,no tí to asi radili,keď videli ich netrpezlivý prístup ku mne.Pre toto všetko chcem bývať sama.Naši majú zas na druhej strane dosť peňazí,aby ma podporili i keď peniaze mi určite chýbať budú.Stále som brigádovala.Bola som na seba pyšná,že viem byť finančne aktívna a teraz si neviem predstaviť robiť.Poobede väčšinou spím.S našimi teraz vychádzam prekvapivo dobre.No neviem sa tešiť,ani plakať.Zomrel mi druh a ja som nevyronila ani slzy.Boli sme už pred tým síce rozídení,no krátko.

Ahoj Laura,
súcitím s Tebou a myslím, že nie si vôbec v jednoduchej situácii. Keď čítam Tvoje príspevky, zamýšľam sa aj nad svojou budúcnosťou... Bojím sa jej.

.......................................

Ahoj všetci,
verím, že sa máte dobre, lebo tie nenapísné príspevky čo tu nevidím, svedčia o ničom. Bolo by dobré, keby ste sa trošku aj podelili...

V poslednej dobe bývam výrazne unavený. Už pár dní dozadu som to pociťoval, ale dnes to bolo najhoršie. Väčšinu dňa som preležal a bol som nešťastný a unavený. Až v podvečer som sa odhodlal fungovať ako človek. Dovtedy som v stave polospánku ležal v posteli a pripadalo mi priam nemožné vstať a robiť povinnosti. Okolo tej piatej som sa už konečne dostal do stavu, že som mohol aj čosi konať. Pre istotu som išiel hneď na prechádzku. Zo začiatku som sa len zťažka vliekol, ale postupne sa to rozbehlo a rýchlym krokom som prešiel asi 20 minút. Z radosti som si sadol v pube na kofolu a prečítal si noviny. Už mi bolo o čosi lepšie, ale úplne OK to nie je ešte ani teraz.

Následne som sa snažil plniť denný plán, samozrejme večera a bol som nesmierne rád, že som sa okrem cvičenia dokopal aj na basketbalové ihrisko s loptou. Denný plán som dokončil pomerne rýchlo a to o 22:00. Zmeškal som aj posledný diel triológie "Nevera po slovensky". Na začiatku dňa som strácal nádej, že budem čosi schopný aj vykonať. Teraz som už vysmiaty a v podstate mi je aj šum-a-fuk, či budem do rána hore.

V posledné dni mám akoby na mozgu závoj únavy. Dosť zle sa mi všetko vykonáva. Doobedie je úplne zabité a poobedie sa nesie v duchu letargie. Na večer sa mierne preberiem, ale to za chvíľu je noc a treba ísť spať. V tomto duchu sa niesli posledné 4 dni. Dnešok bol úplne najhorší.

Obávam sa zajtrajšku, že sa to zhorší. Vzhľadom na to, že som toľko oddychoval, driemal, pospával a spal, mal by som byť túto noc hore. Tak aj vykonám. Počkám do zajtrajška do večera a snáď mi bude lepšie. Je možné, že som už nie unavený s činnosti (s čoho vlastne?), ale naopak som prespatý a rozospatý.

Takto asi som trávil posledné dni. Nič moc. Akosi si neviem ani predstaviť, že by v tom malo byť aj zamestnanie. Dúfam, že sa to po čase upraví smerom k normalite.

Myslím na Vás a istotne sem napíšte. Za tri dni len Laura napísala na Ako sa máš.
=W=, ako depresia?
Matej, ako si na tom s aktivitami?
Filipka, čo vtácto? Poslúcha?
Lapaj, daj niečo z Tvojho všedného dňa!
Tomas, ako sa máš?
Viki, už je lepšie?
atď.

Majte sa! Tuto

Ahoj,

Zase neviem, čo napísať. Ale snáď niečo zo seba dostanem. Hanbím sa písať, lebo som na tom s aktivitami veľmi biedne. Vlastne som aktuálne v takej menšej, plytkej depresii. Mám choré myslenie. Všetko je zle. Potreboval by som kompletný reštart svojho života a svojho mozgu. Priam reset. Nebudem vysvetľovať prečo, lebo by ste to aj tak nepochopili. Ja som proste nepochopiteľný, a to už aj preto, lebo sa sám nechápem.

Nerozumiem, ako sa mohla vo mne vyvinúť taká slepá túžba (a vskutku je to silná túžba) stať sa vedátorom, keď som taký hlúpy, všetko čo sa naučím, vzápätí zabudnem, možno maximálne to vydrží po skúšku. Takže odborník, ktorý má v hlave knihy, zo mňa nemôže byť. Strávil som posledných pár dní intenzívnym čítaním rôznych dokumentov o tom, ako si zlepšiť pamäť, sústredenie, pevnú vôľu. A na figu borovú mi to bolo. Proste ja kvôli svojej blbej povahe (alebo chorobe?) to neviem ani za ten modrý svet dokázať.

Pýtal som sa zastupujúcej doktorky, či nemám poruchu pozornosti. Ona vysvetlila, že je to súčasť môjho ochorenia a že "tá choroba postupuje". No neviem, ja som na mnohých miestach čítal, že tieto schizoafektívne poruchy sa majú tendenciu počas života zlepšovať, tak teraz som zmätený. Neviem, či nemám hodiť flintu do žita, lebo aj tak je to šumafuk, nemá zmysel sa snažiť, lebo "choroba postupuje". A tak zo mňa nikdy nič nebude. A ani tú druhú školu samozrejme nedokončím. Úplne s jasnosťou a presnosťou registrujem, že som oveľa hlúpejší, než keď som nastupoval pred 6 rokmi na vysokú. Teraz nemám ani bakalára a som sprostý. Proste asi má tá doktorka pravdu a vskutku "choroba postupuje".

Najhoršie je sústredenie, pamäť a slabota vôle. Furt som rozladený. Nedokážem vydržať pri jednej činnosti viac ako 5 až 10 minút. Mali by ma utratiť ako neperspektívneho študenta a o-ničom-"človeka".

A nemali by ste súdiť podľa seba!!! Keď vám to išlo dobre tá vysoká a zamestnanie, a to vďaka liekom, neznamená, že aj mne to tak funguje a že lieky u mňa všetko vyriešili, že filipka!? A neťahaj ma za slovíčka.

Život je mizerný. Najmä pre takých hlupákov a chudákov ako som ja. A to že mám čo jesť, ešte neznamená, že to tak bude navždy. Umrú rodičia za chvíľu a pôjdem na ulicu. Už roky sa pripravujem na tento scenár. Nebol by som ani prvý, ani posledný, čo kvôli svojej blbej povahe, ktorú nevie ako má zmeniť, a kvôli duševnej chorobe, skončí na ulici.

A mne sa začala postupne choroba rozmáhať už od trinástich! Takže si nedovoľuj!

Matej!
Ja som Ti v dobrom napísal pomerne dosť. Je na Tebe, či to dáš jedným uchom dnu a druhým von. Je to Tvoj život.

Osobne mi choroba prepukla v 15-16 rokoch a vtedy som mal spojenú depku, sociofóbiu a paranoju. Triasol som sa pod stolom v detskej izbe, myslel som si, že ma ľudia vidia, smejú sa na mne a ukazujú na mňa prstom. Potil som sa od strachu a bol som neustále unavený. Keď som ešte nebol v liečebni celý čas vyučovania som mal hlavu na lavici a bol som rád ak mi bolo uľavené plačom, čo sa často ani nedalo. Napriek tomuto stavu, keď som ešte nemal lieky a detský psychiater mi naordinoval len antidepresívum slabú dávku som robil komisionálne skúšky a v rámci možností som aj posiloval doma. Moja depresia bola taká silná, že som nebol schopný ani so sebou skoncovať. Zo zúfalstva som do seba nahádzal všeliaké lieky a zalial fľašou becherovky. Žalúdok to samozrejme nevydržal. Podrezať tepnu na krku alebo obesiť sa by som vtedy považoval za vyslobodenia, ale nebol som ničoho ani len schopný.

Ty hovoríš, že máš akúsi miernu depku či čo a už nie si nič schopný vykonať. Je to Tvoj problém. Vysporiadaj sa s ním.

Ešte posledné:
Myslím, že by si mal radikálne prehodnotiť svoj postoj k svojej invalidizácii a dôchodku.

..........................................

Ahoj všetci,
v poslednej dobe som pomerne ustatý. Spánok je stále kolísavý. Cez deň zvládam iba ak stanovený denný plán a možno pár činností navyše. Keď sa dá polihujem v posteli. Keby nebolo denného plánu asi by môj deň vyzeral len ako ležanie, stravovanie a fajčenie. Som aj roztrpčený z tej práce, ktorá u mňa nie je prítomná.

Dnes okrem prechádzky a krátkeho zahádzania na koš som bol výlučne doma. Svojich 12 aktivít som zvládol primerane a bez ústupkov. Stálo to však za to, mám dobrý pocit, že som sa prekonal a urobil niečo pre svoju perspektívu. Konečne pociťujem aj zlepšovanie v angličtine. Veľmi ma to povzbudilo a dodalo energie.

Zajtra je nedeľa a dúfam, že moje prežívanie reality bude o niečo lepšie ako dnes. Zatiaľ Vás všetkých pozdravujem. Viki napíš nám aspoň kratúčko ako si na tom.

PA. Tuto

Ahojte vsetci!

Som tu nový, toto fórum som objavil už niekedy v jari a občas si ho čítal a teraz som sa aj zaregistroval a chcel by som sa občas podeliť.
Mám paranoidnú schizofréniu, ktorá vypukla asi tak pred štyrmi rokmi, kedy som bol hospitalizovaný na Miskievicovej v ba, potom v trnave a nakoniec vo veľkom záluží. Bolo to celkom zvláštne leto kedy som tri mesiace strávil v nemocniciach. Dávali do mňa všetky možné lieky a stále nič nezaberalo, tak sa rozhodli mi šupnúť elektrošoky. V polosfetovanom stave z liekov som podpísal súhlas na ECT. Potom mi už lieky zabralali čiastočne. Dodnes však mávam rôzne vizuálne aj zvukové halucinácie, ale už som sa s tým naučil fungovať.

Momentálne študujem už šiestym rokom bakalárske štúdium informatiky. Stále sa nedarí dokončiť V septembri mi začína semester a ak to nedám ani tento rok, tak uz asi končím so školou a pôjdem si hľadať nejakú manuálnu prácu. Takže Matej, chápem tvoje útrapy študíjne, lebo som na tom podobne, študujem pomerne ťažkú školu a nie a nie to dokončiť. Vôľa do učenia je malá a je to tiež aj tým že sa mi ťažko učí, ťažko sa pamatajú veci. Tak ale som momentálne plný optimizmu a dúfam že pravidelnu účasťou na prednáškach príde aj kus motivácie

Inak ešte chodím na kung fu, konkrétne Wing tzun, čo mi dáva príjemné prostredie, kúsok odvahy a kúsok sebadôvery. Taktiež som niekde čítal že to má aj určité terapeutické účinky.

Momentálne stále riešim či by som mal ísť k psychologičke. Moja psychiatrička odporúča podpornú terapiu. Už som dokonca dostal aj referenciu na jednu dobrú psychologičku, ,stačí jej už len zavolať.

Ako ste na tom vy? chodíte na terapie? alebo si udržujute stav len liekmi?

Každopádne zatiaľ good luck do vašich dní

Ahoj Sirius, ak mas moznost chodit k dobrej psychologicke, urcite ju vyuzi, moze ti to len prospiet. Strasne ti drzim palce v skole, dufam, ze sa ti to podari uspesne zavrsit. Mozes napisat, ake halucinacie mavas? (teda ak to neberies ako vysostne intimnu vec, na co mas plne pravo.)

Ahoj filipka,
dakujem za povzbudenie do skoly, skusim to uz brat vazne a dat do toho vsetko tento rock.

Halucinacie som mal najhorsie ked ma hospitalizovali to som videl vseliake abstraktne demonicke pláne a prostredia kde sa pohybovali rozne zvierata najma macky, obcas lisky. Vela ciernej farby, ciernota vsade. Teraz je to uz lepsie, vidavam rozne postavy roznych velkosti, niektore velke ako dlan, niektore ako nechet na palci, vacsinou maju v sebe zakomponovane nejake symboly, trojuholniky, gule, rozne obrazce. Tiez vidavam akoby dve velke ruky, ktore drzia gulu ktora je akoby malym svetom, malou relaitou a vtej guli sa odohravaju veci. Tiez ked niekto ma napriklad strach tak vidim okolo neho ciernu farbu. Ked je niekto uvolneny tak mi jeho hlas pride ako anielska hudba a ked je niekto vystresovany tak ten hlas vnimam ako vrtanie brusky. Taketo vnimanie nemam stale 24hod obcas to pride, obcas nie. vacsinou dna mavam lahke halucinacie, je to vsak akoby na inom "platne" ako realita. Akokeby som videl nejake vnutorne pochody svojho myslenia, ktore sa obcas zhoduju s realitou. Audio halucinacie som mal tiez najhorsie ked som bol hospitalizovany pocul som rozne hlasy, ktore mi davali rady, vacsinou si navzajom odporovali, alebo ma urazali. To je teraz uz tiez lepsie, hlasy ignorujem.
Dost casto sa stava ze tieto halucinacie predchadzaju nejaku udalost, napriklad nieco uvdim a potom pride vnutorny pocit (napatie/uvolnenie) alebo nieco pocujem ako napr "Vsetko je dovolene" alebo "Nechavam tomu volny priebeh" a v tej istej sekunde realny clovek ktory je pri mne nieco povie.

Vsetko sa to akoby trochu zlepsielo odkedy som zacal citat alebo cvicit Falun Gong. Odvtedy uz vidavam aj nejake prijemne veci ako malych budhov, alebo svetlo a biele farby.

Takze tak, uz som sa stym naucil zit po case a niekedy mi to ani nepride ako nieco extra, plnit povinnosti si pri tom dokazem a uz ma to ani nevystrasi, ani mi to nevadi az tak

aha a este som zabudol napisat ake lieky beriem : rano serlift 50mg - je to AD ale je dobre aj proti uzkosti a vecer zyprexu 10mg

Sirius, to mas velmi zaujimave halucinacie. Esteze ich tak dobre znasas, ze nevyvolavaju uz v tebe negativne pocity. Ja som nikdy klasicke halucinacie nemala, poznam ich len z knih, preto som bola zvedava, ake je to v realite. Jedine, co si pamatam, ze som mala pocit, ze niekto stoji na okraji mojho zorneho pola, ale ked som sa pozrela tym smerom, tak to zmizlo. Objavilo sa to opat az ked som zase pozerala dopredu a opat len na okraji zorneho pola, alebo som mala pocit, ze niekto stoji za mnou a pozera sa na mna. Ale konkretne som nikoho nevidela, bol to len pocit. Inac obdivujem kazdeho, kto dokaze studovat informatiku, ja som z pocitacov uplne vedla. Ked som mala kedysi straaasne davno pocas gymnazia napisat nejaky program v Pascale, tak som vzdy skoncila uz v druhom riadku pri deklaracii premennych Odvtedy mam z pocitacov mierne neprijemny pocit

Sirius, prečítal som si tvoje príspevky a skladám ti obrovský obdiv, že pri tvojich zážitkoch s halucináciami si stále v tomto vesmíre Zaujímalo by ma, a dúfam, že tým nebŕnknem na nesprávnu strunu, keďže si podľa vlastných slov vyrovnaný s týmito príznakmi a pokladáš ich za rutinné, či nepociťuješ skepsu voči reálnemu svetu a nenachádzaš paralely v realite, ktorú zobrazuje tvoja myseľ a vnútro? Alebo im nekladieš žiadny, alebo len slabý význam a si pevne presvedčený, že videnie takýchto súvislosti je len a len patologické? Trochu ťa pokúšam, ale podľa mňa si výnimočný tým, ako to berieš vo všeobecnosti. Si v mojich očiach viac fenomenálny ako prekliaty.

Ahoj Sirius,
vítam Ťa na fóre ako nového člena. Čítam, že to nemáš ľahké. Zaujímalo by ma, či považuješ svoje halucinácie za niečo oddelené od reality, alebo naopak si myslíš, že na nich niečo skutočné je. V prípade, že by si ich chápal aspoň mierne reálne, jednalo by sa pravdepodobne o blud. Pokiaľ ich však berieš izolovane a chápeš, že je to niečo "mimo" Teba, niečo parazitujúce, je to v podstate v Tvoj prospech. S takýmito halucináciami sa potom dá žiť, aj keď rozhodne nie v takej kvalite ako bez nich.

Osobne som mal spojenie manického stavu s halucináciami a megalomanským bludom. Bolo to naposledy asi pred 8-mimi rokmi. Považoval som svoje halucinácie za reálne. Predstavovali rôzne tiene a tušenia, že za objektami je niekto resp. ktosi s výzvedných služieb. Neboli to priame halucinácie, že by som videl niečo konkrétna, ale v podstate to bolo akési mihnutie v kútiku oka, nezrovnalosti v tieňoch, skryté zvuky, moje predpoklady. V spojení s bludom som si myslel, že som naviazaný na výzvedné služby, špeciálne na ruskú vojenskú rozviedku. Mánia sa prejavovala postupne, až som ňou a bludom bol pohltený úplne. Moje konanie sa prejavovalo útekom do hôr, kde som sa v samote oddával "telepatii" a "mentálnemu trénovaniu" rozviedky. Túlal som sa takto niekoľko dní. Nepil som a nejadol. Keď sa vrátim k tým halucináciam, stále to bolo na rovnakej úrovni, teda tiene, záblesky mezi stromami, obrysy postáv v diaľke a medzi konármi v korunách. Občas som mal zvukové halucinácie, ktoré však boli na podobnej úrovni ako vizuálne halucinácie. Práve audio bolo v malej forme v chápaní zašuchotania a vzdialených zvukov. Ešte som mal aj "hlasy", ktoré však nie sú chápané ako zvukové halucinácie, ale samostatne. Vnímal som ich ako určitú podobu komunikácie, ktorá pochádzala z mozgu a v danej chvíli som si myslel, že mám schopnosti prenosu svojich myšlienok. ... vcelku divočina, že?

Pokiaľ máš halucinácie izolované a netrpíš bludom, buď celkom rád. Akonáhle prepukne blud, halucinácie sú ako stlačená spružina. Odpália Ťa do ťažkej patológie.

Som rád, že si nám napísal. Iste prispej aj nabudúce. Môžeš písať aj o všedných dňoch. Teším sa na tvoje riadky aj odstavce.

........................

Ahoj všetci,
mám za sebou priemerný víkend. Bol som vonku, postretal sa kamarátmi, užíval si záhradu, porozprával sa s rodinou blízkou aj vzdialenejšou a samozrejme plnil som denný plán. V sobotu o 4:00 padali meteory, ale bolo zamračené u nás, tak som nič nevidel.

Sobota bola celkom v pohode. Zato nedeľa bola až do večera dosť hrozná. Po zdĺhavom vstávaní som bol sčasti apatický, dosť unavený a navyše ma rozbolela hlava a to poriadne. Na posledné nezabral ani Ibalgin. Až do večera som to cítil a následne sa to už dalo do znesiteľných koľají. Sťažka som plnil svoje predsavzaté povinnosti. Problém bol hlavne so sústredením na činnosti, kde bolo nutné čítať. Teraz je niečo po 23.00 a už som takmer so všetkým hotový. Predpokladám zaspanie okolo druhej až tretej, cítim sa dobre a predpokladám, že všetko zdarne ukončím.
V podstate mi chýba už len dočítať pár strán textu.

Som zvedavý, čo prinesie nasledujúci týždeň. Na pláne nemám nič výnimočné. Diár mám prázdny. Očakávam, že sa pôjdem pozrieť po nejakom zamestnaní, ale vo veľa v tomto nedúfam. Na záhrade máme kvantum rajčín, tak asi to ešte pooberať. Nakŕmiť mačičky. ...a samozrejme dôsledné plnenie denného plánu.

Držím Vám všetkým palce a iste nezabudnite odpísať ako sa máte, lebo určite aspoň nejako takto ste, niečo sa s Vami deje a je veľký predpoklad, že nie ste len v stave totálneho životného nepohybu.

.................................

Ahoj filipka,
teší ma, že si takto pohotovo prispela. Drž sa.

................

Ahoj =W=.
Ako depka? Už sa zlepšuješ?


S pozdravom Tuto.

Helou people

Ospravedlňujem sa filipke, že som na ňu nahučal a taktiež Tutovi. To som proste celý ja - najprv som v pohode, potom som veselý, potom som veselý nadmieru, a potom upadnem do pesimizmu a smútku, následne ma zachváti hnev, vykričím sa, a potom sa ospravedlňujem všetkým navôkol s tým, že som zase v pohode. A takto dokolečka. Prepáčte.

Nejako to neviem ovládať. Ale už som si vynadal aj ja sám sebe, že čo som taký tĺk, že sa nechám ovládať dajakými vášňami, hnevom alebo nutkaniami. Veď je to také nízke a nehodné človeka. Také zvieracie, inštinktívne. Preto som vyhlásil vojnu niektorým formám najviac ma ovládajúcich nutkaní a šablôn správania. Napríklad ma ovláda nutkanie trhať si kožu okolo nechtíkov na ruke. Bolí to, krváca to, štípe to, ale ja to aj tak robím. Je to otroctvo. Každopádne včera som konečne tak nečinil, lebo som si z celej sily povedal, že ja som tu kráľ a ja hovorím, že nebudem si to trhať. A čuduj-sa-svete, naozaj som prestal a neodtrhol som si. Prišlo uvoľňujúce víťazstvo. Víťazstvo v bitke, nie vo vojne, ale s každou vyhratou bitkou som silnejší.

Najhoršie je to s mojou lenivosťou, alebo s nesústredením a takisto s drzým namietaním môjho tela a mojej psychiky voči akémukoľvek snaženiu o zmysluplnú (najčastejšie povinnú) činnosť. Proste ja rozkážem: "Idem teraz okamžite sa naučiť 5 strán z týchto skrípt!" A telo či psychika drzo namietne: "A veruže, Matej, nikam nejdeš, lebo sa ti nechce!" No nie je to otras a des?

Čo si to moje telo a psychika dovoľujú? Jak sa môžu vzoprieť môjmu výslovnému rozkazu a vôli?

Takto to nemôže pokračovať. A tak som sa vzbúril aj ja a tiahnem s armádou do boja. A just splním rozkaz, ktorý som si vedome uložil. Aj preto som dal hore do hlavičky fóra nový obrázok, a síce znázorňujúci boj dobra so zlom, konkrétne prenesený do nás samých, kedy musíme bojovať so samými sebou. Človek sám si je najväčšou prekážkou. A preto zápasíme ťažko, aby sme niečo dosiahli.

Už som si napísal podrobný plán a stratégiu, ako schudnúť a ako napredovať v štúdiu. Nie je to len stratégia o tom, čo robím a budem robiť každý deň, ale aj konkrétne stanovený cieľ. Napríklad do nedele 21.8.2011 mám stanovené, že musím mať o 1 kilogram menej. Od soboty na tom pracujem. A taktiež nejaké ciele mám stanovené ohľadom štúdia, takisto na týždeň dopredu. Sú realistické, splniteľné, nie obtiažne pre začiatočníka a pritom aj časovo limitované. To je fajn. Poučil som sa z Vašich rád, Tuto a filipka.

----------

Vitaj, Sirius, na fóre! Veľmi ma teší, že si prispel a že sa, verím, staneš aktívnym členom našej komunity.

Vďaka za vyjadrenie pochopenia mojich obtiaží so štúdiom. A držím Ti pevne silno ozlomnechty palce v štúdiu Tvojom.

-----

Všetko dobré!