Ako sa dnes máš? 3

Robo, veľmi dobre sa čítajú Tvoje riadky! Skvelé, len tak ďalej, prajem Ti, aby sa Ti aj vzťah s Miškou dobre vyvíjal a bolo všetko fajn. Super. Aj som Ti dal z nadšenia reputačný bodík za Tvoj posledný príspevok.

--

Včera som mal skúšku z dvoch predmetov, ale bola to vlastne spojená záležitosť, lebo to vyučoval ten istý profesor a on to aj tak prednášal, akoby to bol jeden predmet. Dostal som áčko. Teraz mám perné 2 týždne, kedy mám dohromady už len 4 skúšky. Dve sú náročné a dve sú také o trošku ľahšie. Teraz v pondelok mám jednu z tých ľahších. Už som sa aj začal na to učiť - zatiaľ sa darí.

Predstavte si, kamaráti moji, že zase som ja, trubadúr, zmenil svoje rozhodnutie, a zase by som chcel skúsiť pracovné ponuky. Viete, keď ja zmením rozhodnutie, že chcem zrazu pokračovať v štúdiu, alebo prestúpiť sem do Trnavy, tak to preto, lebo sa mi v danej chvíli začne dariť učiť sa. Nadobudnem následne pocit, že štúdium zvládnem a že ma bude baviť a bude to všetko fajn. No ale teraz je skúškové a ja jasne vidím, že už sa nechcem učiť núteným štýlom hektá spisov a dokumentov, z ktorých ma niekto ide skúšať, či to viem vyrapotať. Po 7 rokoch bakalárskeho štúdia a cestovania do BA tri hodiny denne som už fakt unavený a chcem skúsiť prácu. Nejakú zárobkovú činnosť. Veď ja tým, že nemám žiadny príjem, a pritom mám 26 rokov, som úplne závislý od rodičov a nemám ani žiadny paralelný súkromný život. Celý môj svet sú len rodičia. Takže treba sa, myslím, v živote posunúť a skúsiť prácu. Samozrejme, ak by som v budúcnosti videl, že sa treba kvalifikovať aj ako mgr., tak by som možno externe dokončil veci. Ale nateraz treba trochu kľudu. Veľmi túžim, aby som po pracovnej dobe mohol robiť len to, čo chcem ja. Takto furt je všetko len o škole, 7 hodín v BA, 3 hodiny cestovania a 4 hodiny učenia sa alebo prípravy seminárok. To je proste furt len o škole. Nemám žiadny voľný čas, iba ten, ktorý si na úkor štúdia spravím nasilu ja sám. A samozrejme potom nestíham povinnosti.

A tak som sa rozhodol ja sám, a aj rodičia ma v tom podporili, že teraz vydržím 2 týždne sa učiť, spravím skúšky, cez jún nejako dokončím tú bakalárku (dostal som oponenta, ktorý má povesť na našej fakulte, že nerobí pri obhajobe študentom problémy, ale naopak vyjde v ústrety, takže som veľmi potešený). A pozvoľna sa cez dlhokánske leto naučím na štátnice pekne v kľude a svojím tempom, obhájim bc. a vydám sa do sveta pracovného trhu s názorom, že žiadna práca nie je ma nehodná.

A chcel by som na jeseň ísť tu v TT do kurzu angličtiny, aby som získal nejaký certifikát. A postupne si zvyšoval svoju hodnotu na pracovnom trhu, lebo teraz je moja hodnota na trhu práce pri zohľadnení mojich schopností a kvalifikácie, fakt temer nulová.

--

Psychicky sa mám obstojne, iba občas strácam zo zreteľa životný optimizmus a mám sklony smútiť. Akoby som bol sklamaný, že môj blud, že budem slávnym vedcom a profesorom, bol iba naozaj blud. A že pravdepodobne nebudem ani pracovať v oblasti, v ktorej by sa využilo moje doterajšie neslávne 7-ročné štúdium. Je to akýsi pocit straty perspektívy a pocit prázdnoty. Stáva sa mi to občas. Ale uvedomujem si, že začína nová etapa života, ktorá bude úplne iná než táto študijná, keď som chodil 20 rokov do školy. Neviem, čo môžem čakať, aj sa trochu bojím, ale zároveň sa aj teším, lebo budem mať dúfam voľný čas mimo pracovnej doby a takisto budem mať nejaký ten zárobok a prístup k vlastným peniazom.

Fyzicky je to tiež o trošku lepšie, čo sa týka proktológie.

Chudnutie sa takisto znovu rozbehlo, ale len naozaj základ, takže som na začiatku. Mám 97 až 98 kíl a idem do novej etapy, kedy sa pokúsim opäť týždenne zhodiť jedno kilečko.

--

Prajem všetkým Vám, aby sa Vám darilo a prosím, napíšte o sebe, o mnohých tu nevieme vôbec žiadne najnovšie informácie. Prosím, podeľte sa s tým, čo máte nové a ako sa máte.

Ahoj!

Ahoj Matej aj Robo,
blahoželám Vám k perspektíve, ku ktorej sa dostávate. Tým Vám obom aj želám aby to napredovalo minimálne tak, ako doteraz. Niekedy sa však nedajú záležitosti vyriešiť hneď, ale chce to trošku trpezlivosti. Na Vás oboch vidieť, že ste zase postúpili ďalej.

........................................

Ahojte všetci,
u mňa momentálne mierne zlepšenie. Malými krôčkami sa dostávam z depresie. Spavosť síce zostáva, ale už sa aj toto korigovať do lepších dimenzií. Ešte budem pravdepodobne istý čas v nepohode, ale podľa doterajšieho vývoja by som sa pomaly mal dostávať do formy, uvidím. Zatiaľ sa snažím zvyšovať svoju aktivitu, zdá sa, že sa mi to opláca. Rozhodne si pripadám v lepšej forme ako v týždni po nemocnici.

PA. Tuto

ahojte,

tak mna konecne prepustili po mesiaci z nemocnice. Pobyt nebol najhorsi a celkom ma zabijali niektore nenaplnene casti dna. Mam ich aj doma ale tu si to viem zariadit tak aby to aspon z casti vyzeralo, ze nieco dolezite robim .
Taktiez som po prvy krat absolvovala jednu seriu ECT (6x) a musim uznat, ze mi v mnohom pomohli ale samozrejme uskodili mojej schopnosti artikulacie a spomalili moj celkovy stav.

Cize je teraz zo mna spomaleny clovek so zlou artikulaciou, ktory musi dlho premyslat kym vyplodi schopnu vetu .


A CO VY AKO SA MAVATE???

Teším sa, Tuto, že to pomaličky ide. Držíme Ti zaiste všetci palce.

Ahoj Venusa! Vrúcne Ťa vítam medzi nami, som rád, že si to tam celé zvládla. ECT som aj ja absolvoval a tiež mi v mnohom pomohli, no mali aj mínusy v sebe. Teraz u Teba nastupuje fáza zvykania si na domáce prostredie a doliečovanie sa. Je to také obdobie aj s kladmi, aj so zápormi. Želám Ti veľa trpezlivosti a sily pri tých záporoch. Zrejme sa Tvoj stav aj polepšil teda, takže super. Napíš aj konkrétne, v čom vidíš plusy svojej liečby v nemocnici. Teda že v čom konkrétnom cítiš zlepšenie. Takže ešte raz: Vitaj doma!

---

Ako sa mám ja? Skúška v pondelok dopadla dobre, spravil som na áčko. Teraz mám ťažkú skúšku v piatok a mám problém s prokrastináciou, stále to odsúvam, brutálne sa mi nechce učiť. Napríklad včera som sa celý deň hral počítačové hry. Bieda je to so mnou. Som celý akýsi pohodlný, neviem rozkázať svojmu pudu "príjemné nasleduj, nepríjemnému sa vyhýbaj", a nastoliť vládu svojej osobnej vôle, ktorá sa učiť chce, lebo je to nutné.

Dúfam, že dnešný deň bude, čo sa týka učenia, úspešnejší.

Psychicky sa mám obstojne. Nehlásim zvláštne stavy, ani hĺbanie sa. Ale pociťujem určité spirituálno-psychické problémy a tlaky. Tie boli prítomné obzvlášť cez víkend. Dnes je to lepšie.

Fyzicky taktiež obstojne.

Chudnutie je na tom biedne, ale snažím sa. No výsledky zatiaľ žiadne, lebo furt pri menšom psychickom tlaku alebo pri akomsi zvláštnom pocite nudy idem do chladničky sa napchávať. Takže 11 tisíc kJ nie je vôbec u mňa výnimočné. To ma mrzí, no ako som už povedal, pudovosť je u mňa silná. Kiež by som mal rozum v silnejšej pozícii a dokázal by som vládnuť nad svojím telom! Kiežby!

Tak to je asi všetko. Veľa sa toho teda nezmenilo. Všetko pomaly ide. Už sa strašne teším, keď prejdú tieto dva týždne, teda zhruba do 18. mája. Vtedy mám poslednú skúšku, teda ak spravím všetky na prvý raz. Ak to do 18. mája vydržím, potom bude už pohoda. V kľude bakalárka a budem mať viac ako 2 mesiace na naučenie na štátnice, čo je fakt luxus a nadštandard. Veľmi sa na to obdobie teším. Teraz ešte je prítomné toto kvázi-utrpenie, preto sa musím snažiť vydržať.

Nech sa Vám darí, priatelia.

S pozdravom
Matej

Ahojte,

Matej dakujem za privitanie.

Co sa tyka ECT, tak som po nich badatelne spomalenejsia, hlavne ked sa snazim verbalne vyjadrit. Slova ma nenapadaju v momente kedy by mali a casto krat pouzijem synonymum o ktorom som ani netusila, ze ho viem v konverzacii vyuzit. Rec mam velmi pomalu a musim klast doraz na to aby som spravne artikulovala, pretoze sa mi obcas stane, ze mi nie je rozumiet. Najvacsi problem mam s dvojhlaskami, preto pravidelne cvicim logopedicke riekanky pre predskolakov a citim, ze sa to zlepsuje. Aj pohyby su do znacnej miery pomalsie, pre niektorych to navodzuje zdanie, ze som pokojnejsia, pre mna je to rozrusujuce najma preto, ze zjavny vnutorny nepokoj nemozem vybit, prudkym gestom alebo pohybom. Co ale narobim so spomalenym myslenim este neviem, najma ma to ubija ked sa snazim venovat studiu ale len takemu pohodovemu citaniu.

Ma to ale aj kladne stranky, citim sa byt vyrovnanejsia. Menej kontrolujem okolie. Depresia sa o niekolko stupnov zlepsila a obcas mam pocit nadnesenosti a s tym spojene emocne vykyvy. V celku sa citim byt stastnejsia ako som bola posledne mesiace a hlavne uz zacinam rozumiet, ze aj ked vsetky teorie, ktore som vyprodukovala za posledne mesiace, su minimalne dost prepracovane a s vysvetlenim davaju dokonaly zmysel, nepriblizuju sa realite natolko ako som tomu verila a bola o nich presvecena. Na tom ma ale s istotou podiel aj mnoho rozhovorou s lekarmi a psychologmi.


Teraz planujem vybavit vsetky papiere pre socialnu poistovnu, co sa tyka invalidneho dochodku. Tento mesiac mam mat prehodnotenie po roku s teraz uz staro-novou diagnozou F25. aj ked som ako F25 evidovana uz dlho, ID som poberala na depresiu so psychotickymi priznakmi. Som preto zvedava ake bude rozhodnutie posudkoveho lekara. Peniazky by sa mi teraz hodili, najma ak sa snazim osamostatnit aby som od septembra bola schopna studia na VS. Citim, ze do zivota potrebujem takuto zmenu aby som si zvysila sebavedomie a aby som sebe aj okoliu dokazala, ze mam aj na viac ako na vecne behanie po lekaroch a nemocniciach.


Prajem prijemny zvysok dna

ahoj, ľudia, pamätáte si ma ešte?

frances farmer napísal:ahoj, ľudia, pamätáte si ma ešte?

Jasné, Wojaczek. Utkvel si mi v pamäti ako inteligentný mladý muž, ktorý má pesimistické a depresívny sklony, pekné básne s voľným štýlom, a pritom išlo o kvalitu, taktiež nemožno zabudnúť Tvoje filozofické vlohy a nejaké tie haldy kníh, ktoré si prečítal. Dúfam, že sa Ti polepšilo ohľadom smutných nálad. Napíš nám, ako sa Ti darí a čo je u Teba nového. Vítam Ťa opäť medzi nami. Ahoj a držím palce.

ahoj Matej Tak pekne si ma vyprofiloval, nevedel som, že to všetko sa dá vyčítať z niekoľkých mojich príspevkov Ale musím to pozmeniť, lebo niektoré veci nie sú tak celkom pravda Po prvé, už dosť dlhú dobu, chválabohu, nemám pesimistické a depresívne sklony Práve naopak, cítim sa veľmi dobre a nejaký relaps nehrozí. Po druhé, básne už nejak nepíšem. Bojujem s nedostatkom kreativity, čo je pre mňa vážna vec. Takže kvalita sa znížila na minimum. Filozofické vlohy mi hádam zostali, stále študujem filozofiu ako samouk Myslím, že kníh nie je halda a v poslednom čase k nim nejaké nové nepribudli. Ale už mám niečo objednané, tak čakám. Polepšilo sa mi, ako sám vidíš a ako som už spomenul v úvode. Je mi podstatne lepšie. Dlho som tu nenapísal. Nejak sa mi nechcelo. Častokrát som sa ani nemal s čím podeliť. Mnohokrát bolo všetko také prázdne. Alebo som nechcel zbytočne zverejňovať svoj život. To je jedno, teraz som sa ozval a ty si ma, Matej krásne privítal, čo ma veľmi potešilo Ďakujem.

Ahojte vsetci, ako sa dnes mam??? davno som tu nebola, priznam sa, ale vsetko je ok, a mam pre Vas novinu, v septembri sa mi narodi vytuzeny syncek, no musim Vam povedat, ze napriek tomu ze v Nr v Nemocnici mi povedali ze prve tri mesiace by som mala byt bez liekov a injekcii, moj psychiater v Kn mi ich aj nadalej pichal, ale lieky neuzivam...uz sme boli aj na amniocenteze a sono a zatial to vyzera ze to bude zdravucke. Tak drzte palceky.
Potom mam na Vas este jednu otazku, ja sa liecim od 1998 ale len pred dvoma rokmi som si vybavila invalidny dochodok a v novembri mam ist na presetrenie stavu, ake mate skusenosti, bojim sa ze mi ho zoberu, lebo uz od roku 2008 som nebola hospitalizovana a relativne sa citim OK. Sice mam obavy co bude ked sa babo narodi a ja nebudem moct spat tolko kolko doteraz. Sice teraz som kvoli praci zvyknuta skoro vstavat ale nie budit sa kazdu chvilu v noci.
Dakujem za odpoved. Peknu nedelu Vam vsetkym!

frances farmer napísal:ahoj Matej Tak pekne si ma vyprofiloval, nevedel som, že to všetko sa dá vyčítať z niekoľkých mojich príspevkov Ale musím to pozmeniť, lebo niektoré veci nie sú tak celkom pravda Po prvé, už dosť dlhú dobu, chválabohu, nemám pesimistické a depresívne sklony Práve naopak, cítim sa veľmi dobre a nejaký relaps nehrozí. Po druhé, básne už nejak nepíšem. Bojujem s nedostatkom kreativity, čo je pre mňa vážna vec. Takže kvalita sa znížila na minimum. Filozofické vlohy mi hádam zostali, stále študujem filozofiu ako samouk Myslím, že kníh nie je halda a v poslednom čase k nim nejaké nové nepribudli. Ale už mám niečo objednané, tak čakám. Polepšilo sa mi, ako sám vidíš a ako som už spomenul v úvode. Je mi podstatne lepšie. Dlho som tu nenapísal. Nejak sa mi nechcelo. Častokrát som sa ani nemal s čím podeliť. Mnohokrát bolo všetko také prázdne. Alebo som nechcel zbytočne zverejňovať svoj život. To je jedno, teraz som sa ozval a ty si ma, Matej krásne privítal, čo ma veľmi potešilo Ďakujem.

Ahoj frances, sice sa nepozname, ale chcem ti povedat, ze myslim ze je skvele ze si pisal basne, ja som zas v minulosti kreslila a tiez ma to nejak prestalo ani nie ze bavit ale ked som mala vacsie sklony k chorobe tak som mala viac inspiracie a motivacie, teraz som zacala skladat jedno tazke puzzle ale ked som sama doma tak ma to vobec nebavi, zvykla som skladat ked bol doma priatel a boli sme spolu v jednej izbe, on sa hral na pocitaci a ja som skladala....teraz mesiac pracoval mimo tak mi bolo smutno a ja som neskladala...

Ahojte kamaráti. Uplynulý víkend v sobotu 12.mája 2012 sa z mojej práce do Poľska nešlo. Do Poľska sa z práce pôjde, ale až 28.mája 2012 v pondelok. To len jedna pani povedala, že to tak malo byť. Lenže ja sa mám hlásiť na úrade práce 28.mája, preto som dnes telefonoval na úrad práce, aby mi termín vymenili, tak aj urobili a na úrad práce pôjdem v piatok ráno 25.mája. Dnes som bol na kontrole pri svojej psychiatričke, povedal som jej, že všade doma zatváram okná, aby som si nič nenamýšľal. Aj v práci som si prvý týždeň namýšľal, či sa tam ľudia zo mňa nesmejú a prišiel som potom na to, že to vôbec tak nie je. Deti by sa zo mňa určite nesmiali, veď sú skoro všetky mentálne postihnuté... No a kolegovia-niektorým tikám a niektorým tikám. Mal som jednu kolegyňu, išla na maródku, lebo čaká bábätko. S ňou som si ihneď potykal. Potom prišla nová kolegyňa, ale tej už vykám-v rámci slušnosti. Dnes mi prišlo v práci doobeda zle-zvracal som a kvôli tomu ma poslali domov a povedali mi, aby som sa uzdravil a aby dom pil horký čaj, čo som aj urobil. Teplotu som nemal, možnože mi bolo zle z jedenia alebo potom už neviem z čoho... Môj druhý synovec bude mať u nás v nedeľu 20.mája prvé sväté prijímanie. Dnes som bol s mamkou v náboženskej predajni Spolok svätého Vojtecha a kúpil som mu 2 knihy. Jednu ako pamätnú na prvé sväté prijímanie a druhú o prírode a Ježišovi. Zo slovenského zväzu zdravotne postihnutých- klub detí a mládeže ak sa naplní počet ľudí, lebo niektorí ľudia sa odhlásili pôjdeme na výlet Stratenský kaňon a možno aj do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ja už som raz v Dobšinskej ľadovej jaskyni bol, ale to som bol ešte malý chlapček. Takže na spomenutý výlet sa už teraz veľmi teším. Hlasy nepočujem, len si namýšľam,som vzťahovačný, lucídny, nemám problém s lbludmi, som introvert, proste človek, ktorý má každý deň ľahké depresie a občas ťažké depresie. Niekedy, keď mi je smutno a nemám s kým ísť von, tak si aj poplačem a potom mi už je lepšie na duši. Keď som pri počítači, tak striedam internetové stránky raz centrum, raz facebook, raz diskusné fórum, občas si pustím aj pesničky na youtube a tak. Okrem youtube si púšťam piesne-aby som si nenamýšľal aj zo svojej hi fi veže. Je to taká moja "domáca muzikoterapia", s ktorou som veľmi spokojný. Vypočujem si moderné hity, aj ľudovky, no najviac sami páčía južanské Chorvátske piesne. Čo sa týka mojej pirateľky Mišky, tak s ňou som každý večer v telefonickom kontakte. Je možné, že ju asi pôjdem navštíviť niekedy v júni, lebo v júni mám meniny a v deň mojich menín má moja sestra narodeniny. V mojej práci je aj v charite špeciálna základná škola Maximiliána Kolbého, on pochádzal z NIepokalanowa z Poľska, bol svätý alebo je svätý, to už presne neviem a preto pôjdeme z práce-z charity do Poľského Niepokalanowa, a ešte si pozrieme aj mestá Krakow a Osviemčim. Budú to také duchovné cvičenia u našich severných susedov. budeme chodiť po kostoloch a podobne. Aj na tento výlet sa už veľmi teším.Čo sa týka miest Krakow a Osviemčim, tak už som ich videl aj som v nich bol už 2-krát-boli sme tam zo školy, čo som chodil na strednú školu. Ale Krakow je tak krásne Poľské mesto, žeby som sa do neho vrátil a pozrel si ho ešte "sto krát". Čo sa týka kamaráta Martina-vozičkára, tak sme minule išli aj s jedho mamkou do Tesca, potom sme išli pešo ku mne a keď sme išli pešo ku mne a aj keď sme išli naspäť tiež pešo odo mňa do Tesca, tak sme tak veľmi obidvaja zmokli, že až som sa musel doma prezliecť. Ťažko sa mi s ním tlačil vozík, lebo v jednej ruke som mal dáždnik a s druhou rukou som tlačil vozík. Potom som striedal raz s pravou raz s ľavou rukou som tlačil Martina na vozíku, na viete čo, dlho nám to trvalo, lebo ja som slabý a keďže som ho nemohol tlačiť s obidvoma rukami, tak som ho tlačil veľmi pomaly, lebo som už nevládal. proste som slabý... Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.

Ahoj frances, sice sa nepozname, ale chcem ti povedat, ze myslim ze je skvele ze si pisal basne, ja som zas v minulosti kreslila a tiez ma to nejak prestalo ani nie ze bavit ale ked som mala vacsie sklony k chorobe tak som mala viac inspiracie a motivacie, teraz som zacala skladat jedno tazke puzzle ale ked som sama doma tak ma to vobec nebavi, zvykla som skladat ked bol doma priatel a boli sme spolu v jednej izbe, on sa hral na pocitaci a ja som skladala....teraz mesiac pracoval mimo tak mi bolo smutno a ja som neskladala...

Ahoj ivetoth je pravda, že momentálne netvorím poéziu, ale dlhodobo sa venujem písaniu textov pre svoje kapely to ma tak nejak drží v tom tvorivom tempe. písaniu som sa venoval dlho predtým než som ochorel. neviem povedať, či mi choroba nejak zvýraznila umelecké skony, skôr nie, lebo počas choroby, v obdobiach ťažkých depresií som nebol schopný nič tvoriť. ak vieš kresliť je veľká škoda, že sa tomu nevenuješ naplno, niečo dobré by z toho mohlo byť ale z tvojich príspevkov viem, že teraz máš iné, oveľa dôležitejšie starosti. je na tebe, či ešte budeš kresliť. či už pre seba, alebo to uvidí aj niekto iný PS: puzzle je super