Ako sa dnes máš? 3

Ahoj Matej,
je mrzuté, že máš takéto nálady. Dňu to určite nepridá. Som rád, že Ti je už lepšie a snáď Ťa chytí aj trošku optimizmus.

...............................................

U mňa stále žiadna sláva. V podstate si vytváram určitú samotu. Veľa spím. Nie je výnimočné, že dám v noci a v doobedí tých 13 hodín. Depresia ma nateraz opustila, ale pasivita sa prehĺbila. Stále nie som vo svojej koži. Snáď ma to po čase prejde, v podstate ale len hliviem doma a nerobím nič konštruktívne. V zásade nič moc...

Majte sa krásne. Tuto

Ahoj ľudkovia

Nuž, keďže ma zase raz nebaví písať povinnosti, tak som sa rozhodol vytvoriť príspevok na našom fóre, že reku napíšem, ako sa mám.

Motivačná kniha "Najprv zjedzte žabu" mi došla v poriadku. Už som vyše polovice z nej aj prečítal a som s ňou spokojný. Cítim sa však pod tlakom a to mi nerobí dobre. Je 14. apríl a na konci apríla treba dať zviazať bakalárku. Ja z nej však mám sotva 10 neusporiadaných strán a môj školiteľ ich ešte ani nevidel. Neviem vo svojom malom rozume pochopiť, ako je to možné takéto niečo reálne stihnúť. Narobil som si kvôli prokrastinácii množstvo problémov, avšak jednoducho v sebe cítim neschopnosť, akúsi nemohúcnosť jasne sa rozhodnúť a vytrvať pri nepríjemnej činnosti viac ako 5 stálych minút. Furt musím odbiehať, celý deň sa ponevieram po byte hore-dole a 3 hodiny u mňa vždycky uplynú len tým, že si dám trochu jedla, idem na wecko, pozriem e-maily a porozprávam mame nejaké svoje pocity. Jednoducho obrovské márnenie času, ktoré však z vlastnej vôle neviem zvrátiť. Snažil som sa o to všelijako už, nútiť sa, čítať texty nahlas, dávať si kávy, energetické nápoje, tabletky podporujúce pamäť a sústredenie, skúšal som rôzne taktiky, trebárs napísať jednu vetu a vždy sa za ňu nejak odmeniť. Mám vskutku znížené vôľové vlastnosti a vidím to ako hlavný mínusový príznak mojej choroby, na ktorú je aj Risperdal Consta krátky.

Mám pred sebou 16 dní na napísanie zmysluplných, plne podložených, systematicky vyargumentovaných 20 strán textu, 16 dní na prekonzultovanie celého "diela" a napokon na vytlačenie a zviazanie. Popritom robím seminárku, nehovoriac že sa blížia tri strategické písomky, ktorými sa zápočtovo ukončujú 3 predmety ešte vo výučbovom období.

Ospravedlňujem sa, viem že mnohých z Vás nezaujímajú moje ťažkosti so školou, ale možno to súvisí aspoň trochu aj s charakterom fóra, lebo do šlamastiky som sa dostal, myslím, hlavne kvôli problému s učením a zníženej vôle, čo je negatívny symptóm našich ochorení.

Psychicky sa mám teda napäto a mám sklony byť riadne nervózny. Nálada je našťastie pomerne v poriadku, depresiu zaiste nemám, čo je pokrok oproti minulým rokom, kedy som na podobný stres reagoval depresiou a autizmom. Spím trochu viac než obvykle, neraz aj poobede, napríklad aj dnes som si 2 hodiny pospal popoludní. Fyzicky je to kvalitné, nádchu už vôbec nemám, iba ma trápia proktologické problémy, no čo už, každý niečo máme.

Najhorší je ten režim dňa, keď nie som v škole. Ledva sa prebudím o deviatej jak nejaký feudál. Raňajkujem a robím ranné rituály okolo hygieny, liekov, preberania sa, asi hodinu. Od desiatej riešim každý deň mamin odchod do obchodu na nákup, že reku či idem s ňou alebo nie. Popritom vediem dlhý pseudofilozofický monológ, hrám sa hry a čekujem maily a fórum. O jedenástej sa mamina vykotí do obchodu, ja sadnem za jej počítač a trávim hodinu čítaním diskusií na sme.sk a na pravde.sk. Popritom jem desiatu. O pol jednej je zväčša obed, najem sa a som plný natoľko, že mi je ťažko a idem si ľahnúť. Buď ležím v obývačke, spievam si nahlas alebo sa rozprávam s rodičmi. Ak to nerobím, tak zrejme spím v izbe. O štvrtej sa preberem a idem si dať olovrant. Najem sa a začnem konečne niečo robiť povinného do školy. Stále pri tom odbehujem, všetko komentujem a mame vysvetľujem každý môj krok, akoby bola mojím denníčkom, do ktorej si zvukom nahrávam svoj život. Ledva niečo spravím a je pol šiestej. Vtedy nadobudnem pocit, že sa blíži večera a Simpsonovci, a začnem byť unavený. Tak už výrazne spomalím tempo a flákam sa po internete. Po šiestej si dávam večeru a o pol siedmej idem pozerať Simpsonovcov. Po nich sú správy a do štvrť na deväť mám tak o program postarané. To už nastáva večer a väčšinou už o pol deviatej idem spať, čítajúc si knižku v posteli. Zaspím a ráno, ak nejdem do školy, tak zase o deviatej roztvorím oči a scenár sa opakuje.

No povedzte, je toto normálne? A ja s tým neviem nič urobiť. Teda teóriu ovládam, motivačná literatúra ma nabila kopu informáciami, ako si zmeniť život tak, aby som bol produktívnym človekom. Ale v srdci som zbabelec, ktorý sa nevie vôbec premôcť, nedokáže si rozkázať. Moje vôľové vlastnosti sú strašne biedne. A takto žijem odo dňa ku dňu.

Mrzí ma to, no môj živočíšny nízky pud vyhľadávať príjemné a vyhýbať sa nepríjemnému je veľmi silný, preto keď mám povinnosť, ktorú ono vyhodnotí ako nepríjemnú, vypukne vo mne totálna vojna, ktorá za každú cenu chce spôsobiť, že sa mám nepríjemnému vyhnúť. Aj keby to bola bakalárka a ja by som si kvôli tomu nespravil vzdelanie. To je mojej mysli a mozgu jedno.

Ach, takto zápasiť. Verím, že mi rozumiete a že trochu máte pochopenie. Ďakujem Vám, že ste si ma vypočuli.

Držím Vám palce, nech sa Vám darí.

S pozdravom
Váš Matej

Ahojte, priatelia!

Matej - úplne ťa chápem. Síce nepíšem diplomovku, nerobím seminárku, no i ja sa ťažko "dokopávam" k povinnostiam. Pociťovala som to hlavne pred Veľkou nocou, keď bolo treba umyť okná na dome a všetko upratať. Nechávala som si to na poslednú chvíľu. Nie je to slabou vôľou, ako tvrdíš, je to našou chorobou. Neviem ako ty, ale ja ked mám neprijemné pocity, že je predomnou veľa práce a ja to nezvládnem, zvyknem si povedať, že pekne pomaly, po kuskoch to zvládnem. Verím, že i tebe sa to podarí! Budem Ti drzat palce.

Predvcerom som bola u svojej psychiatricky a povedala mi, že "vsetky muchy" sa vychytať liekmi nedajú, a preto mi pretrváva tá ranná únava, nevôľa vstať z postele a pustiť sa do nejakej zmysluplnej cinnosti. V podstate sa rozbieham az okolo 10-11tej hod., ale potom to uz ide. Vraj je super uz len t,o ze som dlhodobo stabilizovaná. Je zaujímavé, ze cez víkend, ked nie som sama doma, vstávam skor -okolo 8mej ráno a kedze je predomnou aj viac práce /navarit, niekolkokrát oprat, ozehlit.../, rozbieham sa skor a som plná energie. Ked mám okolo seba nejakých ludí, lahsie sa mi povinnosti plnia.

Dnes mám za sebou dalsí den naplnený prácou a koncí sa dobrým pocitom. Nielenže som navarila, 2x oprala, vyvesala, ale podarilo sa mi v záhrade s manzelom zasiat vsetku zeleninu, dokonca i nejaké kvety a pokosili sme i dvor. Vidím za sebou kus roboty a to ma naplna spokojnostou.

Okrem iného som psychiatricke vravela, že som nespokojná so svojou hmotnostou. Pri výske 163 cm znova mám 87 kg, co je uz obezita a ona na to : "Ale coby?! Dobre vyzeráte!" Nie som zanedbaná, starám sa o seba, no nadváhu mám riadnu. Vraj tabletky na chudnutie mi ziadne neodporuca uzívat. Pravdupovediac to som ani v úmysle nemala, no tento týzden som znova zacala cvicit zumbu. Dúfam, ze vytrvám a ze sa to odrazí aj na mojej váhe a celkovej kondicke.

Vsetkých Vás pozdravujem a zelám, aby s jarným slnkom neprisla jarná únava, ale dostatok pozitívnej energie

Ahoj

Regina, veľmi Ti ďakujem za Tvoj príspevok, povzbudili ma Tvoje slová a začal som veci vidieť trošku priaznivejšie. Povzbudilo ma to aj do konkrétnej činnosti v ten daný deň a makal som na rôznych veciach.

Teraz je situácia taká, že mi začalo blokové vyučovanie, kedy musím byť dlhšie v škole a pribudla mi náhle aj jedna dlhá seminárka navyše. Takže nie je šanca, že by som do 10 dní spísal a skonzultoval celú bakalársku prácu. S rodičmi som sa dohodol, že to preložíme na leto a dnes sme už aj volali doktorovi, že či mi dá lekárske odporúčanie na preloženie obhajoby na letný termín zo zdravotných dôvodov. A doktor nádherne vyšiel v ústrety a povedal, že dobre.

Takže mi hneď odľahlo a môžem sa sústrediť na záverečné písomky a dve ďalšie seminárky. Tiež sa za 2 týždne spustí náročné skúškové obdobie. Príprava naň vrcholí. Veľmi mi pomôže, ak mi dekan schváli odklad. Už mi ho v minulý rok na tom predchádzajúcom odbore raz schválil, tak uvidíme - dúfam, že to aj tento raz vyjde.

Psychicky sa mám teda teraz pokojne, vyrovnanejšie a optimistickejšie. Zápasím skôr s určitými druhmi výčitiek a mávam pocity viny a taktiež návaly malomyseľnosti a celkovej akejsi psychickej únavy zo života. Tiež cítim častejšie fyzickú únavu, napr. dnes a včera som priam zdochýnal. Návaly duchovno-psychických problémov mi spôsobujú stav, kedy mi čo do skutkov nezáleží na mojej nadváhe, takže nielenže prekračujem limit 6000 kJ, ale ešte sa aj neraz prežeriem. Typické zajedanie problémov.

Nevyhodnocujem však tieto ťažkosti ako zásadné, alebo ako nejaké veľmi veľké psychické utrpenie - skôr je len sprievodný jav môjho vyzrievania. Jednoducho rastiem psychicky, duchovne i skúsenosťami, tak to občas bolí. Som formovaný ako keď hrnčiar utvára svoju nádobu. Alebo lepšie prirovnanie - ako keď kováč kuje železo, aby z neho utvoril nádherný meč. Je to zápas so samým sebou, niekto múdry raz povedal, že kto nebojuje sám so sebou, bude sebou samým raz porazený. Beriem to ako súčasť aj ochorenia, aj celkového vývoja charakteru mojej povahy, a aj ako bežné skúsenosti v živote introverta, ktorým som.

Robo, Tuto, Sirius a ďalší naši tradiční prispievatelia, kdeže ste? Podeľte sa, čo je u Vás nové, alebo ako sa u Vás veci vyvíjajú, čo robíte celé dni a ako sa máte. Ja osobne som napríklad dosť zvedavý.

Prajem Vám veľa síl do Vašich bojov. Žite svoje životy najlepšie, ako v danej chvíli viete.

S pozdravom

Matej

Ahojte kamaráti. Začal som pracovať na 4 hodiny denne. Pracujem v Spišskej katolíckej charite. Hrám sa s deťmi, občas nejaké to dieťa nakŕmim, chodím s deťmi na prechádzky po dvore alebo niekedy aj po sídlisku. Ešte nosím a ukladám prádlo. Som zamestnaný na absolventskej praxi na pol roka... Moja práca v charite ma zaujala, je tam kopu vozičkárov a keďže mám kamaráta-vozičkára a troch synovcov, tak pomáham týmto postihnutým deťom aj mentálne postihnutým s ochotou a dobrovoľne... Som rád, že môžem pomôcť chorým deťom, aby sa v "našej" charite cítili dobre a aby sme im my-zamestnanci charity spestrovali a pomáhali prežiť dni v charite. Čo sa týka mňa, tak už dlhodobo nepočujem "hlasy", čo ma nesmierne teší, a to nielen mňa, ale aj pani doktorku-moju psychiatričku a moju mamku. Síce som stále lucídny,vzťahovačný, introvert, depresívny typ... Plachý už ale asi nie som, čo mňa aj ostatných tiež potešilo. Budeme mať zo Slovenského zväzu zdravotne postihnutých aj z roboty-Spišskej katolíckej charity ples, ktorý nesie názov:Ples ľudí s dobrým srdcom, na ktorý som pozval aj moju priateľku Mišku a Miška pozvanie prijala. To ma tiež nesmierne teší. Miška dôjde do mesta, v ktorom bývam, aj s babkou v piatok poobede. Ja spolu s mamkou pôjdem po Mišku na stanicu a potom ju odvezieme, asi aj s jej babkou k nám. Mamka pôjde na spomínaný ples tiež. Takže budeme takáto trojica, Robo, Miška a mama Eva. Keď som zabezpečoval lístky na ples, tak mi pani Mlynárová povedala, že ja ako člen Slovenského zväzu zdravotne postihnutých klube detí a mládeže mám ples zadarmo a Miška s mamkou za ples zaplatia 12.€. Ale keďže ja som gantleman, tak som ten ples Miške zaplatil. Potom mi pani Mlynárová hovorila, že budeme na plese spolu sedieť ako jedna partia a to nasledovne. Martin-kamarát-vozičkár s kamarátkou Andreou, jeho rodičia pani Ľudmila a pán František, ja-Robo, Miška a moja mamka Eva. Tak takúto akciu, ples ľudí s dobrým srdcom organizuje MKC a už spomínané inštitúcie už 16-ty krát a ja na ten ples spolu s "mojími ľuďmi-MIškou a mamkou Evou pôjdem úplne prvý krát, takže ma čaká takáto spoločenská a kultúrna premiéra. Myslím si, že nám tam bude dobre, účinkovať budú žiaci z cirkevnej základnej školy, Domu Charitas sv.Jozefa, Špeciálnej základnej a Praktickej školy sv.M. M Kolbeho a má byť aj "živá" hudba... Potom Vám moji kamaráti napíšem zážitky z plesu... Do soboty-čiže ešte do konca pracovného týždňa navštívim kamaráta Martina, pokecáme, možno sa aj prejdeme a tak. Zapojil som sa aj do súťaže COOP JEDNOTA-"najväčšia Veľkonočná nádielka, možno niečo vyhrám a ak nie tak, nič, život ide ďalej... Dnes som bol aj v supermarkete LIDL, spolu s mamkou sme urobili nákup, a zapojil som sa do súťaže, čo organizuje LIDL súťaž, v ktorej súťažiaci môžu vyhrať kávovar Tassimo a keďže som kávičkár, tak by ma také prekvapenie ako je výhra kávovaru veľmi potešila... Ináč mám predplatné časopisu Moje zdravie a vždy mi príde časopis bez prílohy-raz bola výnimka, že mi poštárka dala k časopisu do schránky aj prílohu. Keď mi "vyprší" čas predplatného časopisu Moje zdravie-čo bude pravdepodobne až v septembri, tak si spomínaný časopis kúpim každý mesiac normálne v stánku alebo v hypermarkete, kde ho majú skôr ako čitatelia, ktorí majú časopis predplatený. K prvému vydaniu Mojeho zdravia mi poslali poštou voňavku a na tie prílohy akosi zabúdajú... Takže asi tak. Majte sa krásne a napíš aj ty Tuto aj ty Sírius niečo o sebe, lebo aj ja som zvedavý, podobne ako Matej, že ako sa máte a čo máte nového, či máte ťaťkosti-depresie... alebo jarnú únavu a podobne. To aprílové počasie je asi naozaj také "bláznivé... S pozdravom Robo.

Robo, vedieš veľmi zaujímavý, a pritom kultúrny a pokojný život. Inšpiruješ ma v mnohom. Dokonca som začal uvažovať, že aj ja by som sa pokúsil viesť taký pokojný, kultúrne vyspelý a pekný život. Uvažoval som, že by som po skončení Bc. štúdia išiel na ID a popritom odpočíval, robil webové stránky a chodil na brigády.

Zatiaľ som sa s rodičmi dohodol aspoň na jednej veci. Ale neberte ma za slovo, lebo viete ako to je so mnou - už som Vám hovoril, že budem pokračovať v Mgr., už som aj hovoril, že pôjdem skúsiť prácu, a už aj že skúsim ID. Proste som kopa, v ktorej sa nikto nevyzná, ani ja. Tatino povedal, že je zo mňa už zmätený. Aj ja som. No zatiaľ sme si povedali, že musím nutne si odpočinúť od školy a od toho úmoru cestovania. Preto, hoci mám svoj odbor rád, sa budem uchádzať o Mgr. štúdium tu v Trnave, a nie v hlavnom meste. Kto sleduje môj ticker v podpise pod každým mojím príspevkom, tak vie, že už čoskoro budem mať 26 rokov. Prestanú mi teda platiť zľavy na cestovanie. Vybavil som si včera síce čipovú kartu, ale tá platí len na Slovak Lines, a ja väčšinou cestujem všelijakými diaľkovými medzimestskými spojmi, ktoré sú strašne bez ISICu drahé. A plnú sumu platiť? To je veľká záťaž. Zároveň veľa skapínam, keď musím toľko cestovať, veď polhodina je záležitosť ísť z môjho sídliska na stanicu a vyčkať tam autobus, 50 minút je cesta do BA, polhodina z Nív do mojej školy. To je, ak rátam tam aj naspäť, 3 a pol hodiny cestovania denne. Som z toho po 7 rokoch fakt už znivočený. Uvedomujem si, že cestovanie mi spôsobovalo hneď prvé šoky a bolo neraz dôvodom, prečo som vynechával povinné predmety a narobil som si kopu restov, ktoré skončili až prerušením štúdia a/alebo nemocnicou.

Takže by som išiel na trnavský odbor a keďže na bicykli sú všetky miestne vysoké školy maximálne 10 minút od môjho sídliska, tak pohoda. Len teda je teraz otázne, či na ten odbor otvoria dodatočné prijímačky - minule otvorili. Tak uvidím. Teraz treba usilovne spraviť Bc., hoci v letnom termíne, ako som sa dohodol už aj so svojím školiteľom, aj so svojím lekárom-psychiatrom.

Psychicky sa mám teraz tak typicky predskúškovo. Ale nálada, aj spánok vyzerajú kvalitne. Nejaká vzťahovačnosť nie je, len mávam trémy a som červený. Chodím aj do solárka, že reku keby som bol aspoň ja bleduľo opálený, tak hádam budú tie červené škvrny aspoň prekryté alebo splývavé s okolnou pokožkou. Mám kúpenú permanentku, chodím do vertikálneho turbo-solária na 5 alebo 6 minút. To výrazne stačí, lebo ja som taký fototyp, že moja koža reaguje podráždene.

Fyzicky takisto obstojne. Ibaže sa mi zase zhoršil zrak. Už mám mínusky -2,75, a asi budem potrebovať nejaké silnejšie dioptrie, lebo zas vidím diaľky rozmazane. Ešte v 20. roku veku som behal po svete bez okuliarov, prešlo 5 rokov a som v tom až po uši.

Obávam sa, že Tuto menej prispieva aj preto, lebo naňho dolieha ten post-nemocničný rytmus a negatívne príznaky. Je to tak, Tuto? Lebo som si všimol, že vždy, keď niekto z fóra išiel do nemocnice, tak potom po návrate začal byť pasívnejší. Aj Lapaj bol pred hospitalizáciou veľmi aktívny, zakladal množstvo tém a veľa diskutoval, ale po hospitalizácii nastal postupný útlm. Laura takisto. Ja takisto - bol som v januári 2010 v nemocnici a po návrate som už pomaly nemal záujem prispievať a starať sa o nejaké fórum. Akosi vo mne rezonovala potreba nemyslieť na chorobu a na nič psychiatrické. Možno teraz podobné pocity má aj Tuto. Tuto, napíš, či som úplne vedľa, alebo ako to je.

Prajem všetkým veľa síl a nech sa Vám darí. A píšte. Všetko dobré všetkým.

Ahoj.

Matej

Zdravím Vás kamaráti,
dúfam, že sa máte vcelku dobre a aj vaše plány sa primerane plnia.

U mňa momentálne celkovo nič moc. Lieky mám nastavené znesiteľne, ale žiaľ som prefázoval do takmer depresívnej fáze v ktorej je u mňa príznačná pasivita, mierne úzkostná nálada, spavosť. o je aj dôvodom, že nemám chuť ani nejako zvlášť tvoriť a teda aj písať na fórum. Som však anonymne občas prítomný, takže čítam Vaše príspevky. Celkovo mi do života chýba určitá iskra v momentálnom živote. Trápi ma nechuť do činností celkovo.Dúfam, že sa to v blízkej dobe vyladí k lepšiemu.

Zatiaľ Vás všetkých pozdravujem a držím palce. Pa

Ahojte,
mam sa vcelku stabilne, obcas jemne do depresie, obcas som vo vybornom stave. Najma riesim bakalrsku pracu a chodim na treningy. V sobotu mame seminar. Tiez obcas vybehnem s kamosom do cajovne. Zajtra sa chystam s druhym kamosom, tiez psychiatrickym pacientom na id, na plavaren. Inak pohoda. Najviac ma drzia nad vodou treningy. Celkovo som si vsimol ze potrebujem vo vseobecnosti obcas svoj vlastny pokoj a pohodu a samotu ked ma nikto nevyrusuje a mozem si v klude citat. Niekedy sa mi vsak ziada vybehnut do spolocnosti medzi ludi a kamaratov. Takze tak normalne sa mam v poslednom case.
Dufam ze aj vy sa tesite z prijemnej jari. A piste co vas trapi aj co vas tesi

Ahoj priatelia

Tieto dni sa zaradili u mňa medzi tie horšie. Aj som bol včera na včeličke a zastupujúcej doktorke som rozprával o rôznych zvláštnych pocitoch a rozmanitých spirituálno-psychických problémoch. Veľa som pseudofilozofoval, viedol som dlhé monológy, v ktorých som mame podrobne vysvetľoval svoje pomerne zložité myslenie a pocity. Mal som pocit, že sa moje myslenie roztriešťuje, že niektoré myšlienky mi napadajú, ale pritom sa k nim nehodlám hlásiť. Viem síce, že sú moje, nepociťujem ich ako importované alebo ako cudzie. Jednoducho len mi vyčítajú, spôsobujú pocit viny, motivujú ma k rúhaniu a následne mi spôsobujú celkový chaos v hlave. Myšlienky sa jedna k druhej správajú nekultúrne, vystupujú ako samostatné myšlienkové prúdy a hádajú sa mi v hlave. A ja v tomto chaose mám sklony k pesimizmu, prejedaniu sa, smútku, počúvaniu smutných pesničiek a k celkovej spomalenosti. Vo štvrtok som išiel po Bratislave ako taká kôpka nešťastia, veľmi pomaly, kukal som do zeme a nevšímal som si okolitých ľudí. Tiež som mal komplexy z červenania a menejcennosti.

Toto, čo som Vám tu napísal, sa nemôže považovať za výcuc z toho môjho monológu, v ktorom som rozoberal, čo všetko ma trápi. Iste pochopíte, že je to nemožné len tak zhrnúť, keďže monológ trval asi 3 a pol hodiny.

Mnohé problémy sú skôr pseudo, lebo vznikajú len ako sprievodné javy istého druhu myslenia. Myslenia, ktoré býva prítomné len občas, a síce v takýchto horších dňoch. V lepších dňoch, ktoré bývajú kvalitné a sú už pomerne časté, si pripadám neraz ako psychicky zdravý človek.

Som teda v istom zmysle a v istej nálade velice komplikovaná duša, no usilujem sa byť jednoduchším. Najmä v pekných dňoch sa mi v tom darí. Vtedy toľko nefilozofujem, neskúmam sa do detailu a nestávam sa úpenlivým pozorovateľom svojho vlastného myšlienkového pozadia, na ktorom vystupujú ako na javisku všemožné, navzájom si kontrujúce myšlienky. Vtedy mám jednoduchšie, akési jednoliatejšie myslenie a aj pocity.

-----

Včera som bol v solárku a bol som červený ako paprika. Asi som to trochu prehnal, bol som na 7 minút. V utorok však chcem byť trochu pigmentovo chytený, lebo ideme s rodičmi na výlet. Z klubu abstinentov sa organizuje taký krátky malý pochod, túra po lese tu neďaleko Trnavy v Malých Karpatoch. Nič zložité, nijaké veľké kopce. Veľmi sa tam teším. Voľakedy som chodil na túry každý mesiac z nášho mládežníckeho združenia, do ktorého som kedysi patril. Chýba mi to. A teraz aspoň raz za rok 1. mája tatinov klub organizuje takýto výlet, tak si ho nenechám ujsť.

Čo sa týka toho, čo robím väčšinu času: Chodil som teraz intenzívnejšie do školy, lebo som doháňal nejaké podpisy na individuálny plán, plus mali sme vyvrcholenie výučbového obdobia. Možno aj preto som upadal do malomyseľnosti a depresie, lebo som bol vystavený 5 dní po sebe veľmi skorému vstávaniu už o 4:45. Včera u psychiatričky som dostal odporúčanie na preloženie obhajoby na letný termín. Takže preto sa už 2 týždne bakalárke nevenujem, ale za to som spravil 2 seminárky, ktoré som v pondelok úspešne odprezentoval, ba dokonca sa mi pri nich ani netriasol hlas.

Teraz je sobota a v pondelok mám 2 písomky. A potom mám skúšky, ktoré sú od sebe jedna od druhej oddelené s odstupom len 2 až 3 dni. Takže budem mať veľký fofr až do poslednej dekády mája. Najhoršie je sa začať učiť a vytrvať pri tom. Strašne ma premáha nechcenie sa. Čítam si kvôli tomu aj motivačnú literatúru, ale akoby som sa správal väčšmi pudovo, než racionálne. A pud mi hovorí: Príjemné nasleduj, nepríjemnému sa vyhýbaj. A učenie je vzhľadom na namáhavosť môjho sústredenia klasifikované ako nepríjemné. Takže chápete.

Pokúsim sa použiť aj tie rôzne techniky pamäťových palácov, pamäťových šuplíkov, pamäťových máp a pamäťového linkovania. Prípadne nejaké iné mnemotechniky. Musím sa proste do toho dostať. Mesiac som sa venoval skôr písaniu, a teraz zrazu sa mám preorientovať na učenie, tak je to trochu problematické, iste ma pochopíte.

-----

Psychicky sa mám teraz už lepšie. Dnes som opálenejší, bol som aj u holičky, takže som krásne vystrihaný. Len sa teda dotlačiť k povinnostiam. Fyzicky prevládajú výrazné proktologické problémy, je to vec veľkého množstva krvi a bolesti. Inak fajn. Chudnutie je na katastrofálnej úrovni, pribral som dve kilá na 98 kg, lebo som sa v posledný týždeň strašne prekrmoval. Možno aj vplyvom depresívneho rozladenia. Mám totiž tendenciu problémy zajedať.

-----

Som rád, že Siriusovi sa darí, a že mu pomáhajú tie tréningy. Takisto sa teším z určitej jeho stability. Držím Ti, Sirius, palce, s tou bakalárkou.

Tuto, Tebe prajem, aby sa Ti polepšilo, ďakujem Ti, že nás naďalej neopúšťaš a čítaš nás. Vždy sa poteším, keď sa Ti podarí napísať nejaký príspevok. Drž sa! Myslíme na Teba.

Prajem napokon všetkým, aby sa Vám darilo vo Vašich úsiliach a napĺňaní Vašich túžob. A želám ešte aj príjemné a kvalitné prežitie posledného aprílového víkendu.

Ahoj!

Matej

Ahojte,
dnes som si na Vás akosi zmyslel. Akoby mi bolo mierne lepšie a tak, že Vám pred spaním napíšem pár slov.

Niekedy je to skutočne na nič, keď sa choroba a jej liečenie odráža na celkovej nepohode. Nejak tak to cítim teraz aj ja. Prejavuje sa to hlavne spavosťou v doobedí, nepríjemnými pocitmi počas dňa a tendenciou k pasivite.

Aby som to prekonal snažím sa chodiť na prechádzky a aspoň máličko sa zaoberať jednoduchými aktivitami. Ani zďaleka nedosahujem nejaké extra výsledky, ale v zásade fungujem o čosi lepšie ako pred týždňom. Dosť ma mrzí, že som musel predčasne ukončiť prácu na doma pred nemocnicou a vlastne som bol donútený prezradiť aj dôvody ukončenia. Teraz netuším, aká bude moja budúcnosť. Stále som prefázovaný v pasívne-depresívnej fázi a ťažko odhadnúť čo ďalej. Momentálne skôr prežívam zo dňa na deň a rozhodne to nepovažujem za niečo úžasné.

Zatiaľ sa majte krásne, teším sa na Vaše príspevky. Tuto

Zdravím Vás, folks

---

Tuto, mrzí ma na jednej strane, že sa Ti prerušil kontakt s prácou na doma, na druhej strane však stále verím v Tvoje možnosti. Niekde som počul, že schizoafektívne ochorenia sa majú tendenciu v priebehu rokov, ako človek napreduje životom, zlepšovať. Nie je teda nič stratené, práveže veľkými plusmi pre zlepšenie Tvojej choroby, aby si jedného dňa mohol byť aspoň do istej miery zárobkovočinný, je vyššie IQ a dobré emocionálne zvládanie situácií, istá odolnosť, duševná vyzretosť, kvalitné domáce a podporné prostredie. Obzvlášť to IQ, emocionálne zvládanie a vyzretosť - to zaiste máš na veľmi dobrej úrovni. Dr. Lajčiaková, ktorá sa venovala v Pezinku schizoafektívnym pacientom, sa raz vyjadrila približne v tom zmysle, že dobré IQ, vyzretosť a emocionálne zvládanie situácií sú nositeľmi veľmi dobrej perspektívy do budúcna u takých pacientov, ako sú F25. A myslím si, že Tvoj záujem o psychohygienu, obzvlášť ten cit pre ňu, ktorý si mal pred hospitalizáciou, Ti veľmi pomôže, a ak nie teraz, tak až sa Ti znovu vráti, a ver, že sa vráti. Tvoj rozum a povaha proste inak nepustí.

Hoci to teraz vyzerá s nejakou zárobkovou činnosťou biedne, postupom času po návrate kvality citu pre psychohygienu, rozkvitne opäť u Teba záujem o rozmanité činnosti. A príležitosť k zárobku Ti, myslím, napredovaním času, zdravie postupne bude čoraz viac umožňovať. A koniec koncov, aj tento neúspech s prácou na doma, kedy Ti prepukla choroba, sa zaiste stane vhodným argumentom jedného dňa pre navýšenie percent Tvojho dôchodku. Držím Ti teda palce a z celej sily si zachovávaj optimizmus a akú takú pohodu, ako Ti tie nepríjemné pocity a spavosť umožnia. Organizuj si svoj čas pomaličky, myslím si, že kráčaš správne. Veď ako hovoríš, si o čosi na tom lepšie, než minulý týždeň. Prajem Ti úprimne veľa zdaru.

---

Ako sa mám, priatelia? V pondelok som napísal 2 písomky, výsledky ešte neviem, ale zdá sa, že by som mal prejsť, ku každej otázke som sa nejak vyjadril. Takže som spokojný. Učil som sa dosť neskoro, lebo som upadol do prokrastinácie, čo je pre mňa typické. Nevyužil som pamäťové techniky palácov, šuplíkov a tak. Bolo pre mňa ťažké sa sústrediť, tak som zvolil metódy neustáleho opakovania čítania dokolečka toho istého textu. Na prvý raz som si zapamätal asi 1% informácií, čo svedčí o mojej dekoncentrácii. Ale keď som to už čítal 4krát, tak som pomerne dobre obsiahol hlavné myšlienky a ústredné informácie. Myslím, že som ich mal aj v pamäti, lebo som aj na druhý deň na písomke ich celkom vhodne používal. Myslím, že sa takto budem učiť celé skúškové - rozdeliť si text na kúsky a každý kúsok 4krát alebo 5krát si dokolečka prečítať nahlas. Zdá sa, že je to pre môj mozog účinné, a pritom to tak nebolí, lebo moja sústredenosť nie je natoľko vyžadovaná - informácie sa lepia na mňa jednoducho daným opakovaním textu.

V utorok, teda včera, som bol na výlete do Malých Karpát v okolí dedinky Smolenice. Organizoval to klub abstinentov, v ktorom sa angažuje môj tatino. Tato, keďže mal mozgové príhody, tak on by nevyšlapal tú túru, tak jeho doviezli autom na cieľovú chatu, kde bolo pohostenie a posedenie. Ja a mama sme poctivo šlapali cez lesy. Bolo to dobrodružstvo, aj som sa opálil a bolo fajn. Hodnotím to ako veľmi dobrý výlet. Počasie nám vyšlo.

Psychicky sa mám už obstojnejšie, bol som aj komunikatívny a ignoroval som svoje červenanie. Bol som miestami až družný. Aj v škole so spolužiakmi som v pondelok celkom kvalitne komunikoval. Sociálna fóbia je teda v týchto časoch krajších dní na ústupe a vlastne ju temer vôbec nepociťujem. Má v tom prsty určite aj Escitil, moje AD, ktoré beriem už od r. 2010 a je skvelé nielen na depresiu, ale aj na sociálne úzkosti a sklony k autizmu. Pseudofilozofovanie bolo taktiež na ústupe. Iba moje žranie nie je na ústupe, takže chudnutie je načas katastrofálne prerušené. Fyzicky iba tie proktologické veci, inak možno rozhorúčená hlava z včerajšieho dlhého pobytu na slnku.

---

Teraz na mňa čaká skúška v piatok, v pondelok, ďalší piatok atď. Uvidíme, ako to pôjde. Už som aj na poslednú chvíľu odovzdal na dekanát žiadosť o odklad obhajoby Bc. na leto zo zdravotných dôvodov. Máme nového dekana, tak neviem, čo od neho môžem čakať, a či mi schváli žiadosť. Ak neschváli, tak som stratený.

---

Prajem Vám všetkým hojnosť kvalitného vyžitia, nech sa Vám darí a nech pomaličky vlastným tempom napredujete v zápase so svojimi zdravotnými obtiažami. Ahoj!

Ahojte kamaráti. Ples ľudí s dobrým srdcom, ktorý organizovala Spišská katolícka charita bol na vysokej úrovni, mali sme tam DJ, páčilo sa mi tam, aj večera bola chutná a aj sme si trošku ja, Miška a mamka spolu potancovali a bolo nám dobre. Bol som tam ale zostresovaný, lebo som bol po prvýkrát na takom plese z charity. Už sa teším na budúcoročný ples ľudí s dobrým srdcom, budem určite živší a lepší, lebo mamka mi na plese povedala pri tanci, že citujem:Robo, trochu života do toho.... Ples sa konal od 16:00 hod do 24:00 hod, ja, mamka aj Miška sme neboli na plese do úplného konca-odišli sme domov asi o 22:30 hod.Dnes dopoludnia, keď som išiel do práce, tak som videl jedného nepríjemného človeka, išiel na bicykli, aj keď som si ho už potom vôbec nevšímal, ale aj napriek tomu, aj keď som ho zazrel iba na pár sekúnd, nešiel mi preč z mysle, celý deň som kvôli tej osobe mal dobabraný deň, bol som v strese, v robote som sa triasol a podobne. Mali sme mať zo SZZP výlet do Poľska na nákupy a na kúpanie, ale padlo to, lebo sa prihlásilo málo ľudí a bolo aj zlé počasie-pršalo. Tak som sa s mamkou rozhodol, že pôjdeme do Poľska na nákupy na trhu, ale autobusom, lebo autom by sa nám to neoplatilo. Problém je ale v tom, že v SAD-ke sa prihlásilo málo záujemcov o cestu do Poľska-iba 8 ľudí-dnes to povedali mamke, keď išla kúpiť lístky do Poľska. No a ešte mamke povedali, aby zatelefonovala zajtra-v piatok. do SAD-ky, a povedia jej, či sa autobus naplnil a ak áno- s čím ja nepočítam, tak si lístky máme kúpiť v autobuse vpredu od šoféra. Dnes som sa dozvedel, že z mojej roboty-Spišskej katolíckej charity sa bude konať 12.mája v sobotu výlet do Poľska-do jedného mesta, zabudol som, do akého, ale okrem toho aj do Krakowa, a Osviemčimu. Cena vstupného je 30€ plus ešte nejaké tie € na vreckové. Síce v Krakowe aj v Osviemčime som bol už 2-krát,zo školy ale aj napriek tomu som sa tam rozhodol ísť, lebo Krakow, je jedno nádherné európske veľkomesto. Čo sa týka mojej psychiky, tak by som povedal, že je to stabilizované, lieky mám už dlhodobo tie isté v rovnakých dávkach, tie hlasy nepočujem, tak to je potom dobré. No a aby toho nebolo málo, tak pôjdeme zo Slovenského zväzu zdravotne postihnutých na výlet na Stratenský kaňon a aj do Dobšinskej ľadovej jaskyne-výlet sa uskutoční v sobotu 26. mája. Pôjdeme tam autobusom. Ten Stratenský kaňon je na prechádzky pre vozičkárov, Aj kamarát Martin tam pôjde.on už tam raz bol a bolo to odvysielané v televíznych novinách. S priateľkou Miškou som každý večer v pravidelnom telefonickom kontakte. Miška bola u nás na tom plese, na ktorý som ju pozval a bola veľmi očarená a spokojná. Aj mesto sa jej páčilo. Miška mala "premiéru"-navštívila ma totiž po prvý krát v živote.Ja som bol pri Miške už 4 krát-tri krát u nich a raz na Orave, lebo aj na Orave má Mička rodinu. Pozývam Mišku aj na Spišský trh, ktorý je každoročne v mojom meste a je najväčším sviatkom mesta a Miška pozvanie prijíma. Miška ma pozýva aj do jej mesta na grilovačku, do novej cukrárne a tak. A ešte-ak sa nám to podarí, tak ma pozýva aj na Oravský hrad, ktorý je vraj krásny-no krásny, ale ja som ho videl len z auta, ale vidieť hrad naživo je pre mňa celkom zaujímavá ponuka. A ukázal by som Miške aj Spišský hrad a Košice, uvidíme, či sa nám to všetko podarí, a ak nie, tak keby aspoň nám vyšla polovička akcií, na ktoré sa pozývame. Takže asi tak... Majte sa krásne, Robo.