Ako sa dnes máš? 3

Ahoj ľudkovia

Vlastne neviem čo napísať. Určite by som chcel pozdraviť viki a popriať jej, aby sa jej darilo a bola statočná a liečenie jej dobre dopadlo. Takisto by som chcel povzbudiť =W=, ktorý má už dlho depresiu, čo ma veľmi mrzí. Prajem Ti, =W=, aby si vyšiel z depresie ako víťaz. Je to boj, bitka, zápas, ale si inteligentný chalan, takže Tvoja myseľ a Tvoj intelekt len tak ľahko, verím, nepodľahnú a zachovajú si svoju tradičnú silu a perspektívu. Stavaj na svojich kvalitách a na tom, čo dobrého máš. A všetko usilovne konzultuj s lekárom, prípadne na nete čítaj nejaké povzbudzujúce články, napr. uspech-ako.sk. Držím Ti palce!

Tomas, ohľadom tých hier - Tvoje hry poznám iba z počutia, ale už aj z toho predpokladám, že moje hry by Ťa asi nebavili. Hrávam sa budovateľské stratégie. Napr. Civilization II., Civilization III., SimCity 3000 a potom takú hru, ktorú som si sám vymyslel. Hrám sa ju v Exceli, nie je to program, ale iba taká vymyslená hra plná fantázie (Excel mi slúži na vzorce, ktoré vypočítavajú rôzne údaje, ako je výška nezamestnanosti v krajine a tak). Čiže opäť budovateľská stratégia, typu god-game, teda hra, kde všetko spočíva na mne, ba aj pravidlá hry.

Uvedomil si pri príležitosti zaspávania, že často som sa snažil dosiahnuť veľké ciele (napr. stať sa doktorom vo svojom odbore) preto, lebo som túžil po sláve alebo po úcte druhých ľudí voči mne. A to je ctižiadosť, ktorá niektorých motivuje, ale mňa zrovna ťahala dolu. Je tomu tak, lebo som cieľ (teda otitulovanie) videl v ďalekej budúcnosti a mne sa nechcelo čakať a na veci pracovať. Preto som zlyhával a konkrétne kroky, ktoré som mal v ročníku robiť, som nerobil.

Teraz viem, že musím uveriť a presvedčiť sa, že naozaj je štúdium mojím hobby. Urobiť ho mojím hobby. Nemám od toho ďaleko, ale predsa tie dve veci nie sú úplne stotožnené. Keď budem študovať, lebo ma to baví a chcem to robiť celý život a rád, tak môžem dosiahnuť výsledky. Štúdium mi bude cieľom a budem napĺňaný už len tým, že získavam nové poznatky.

Takže takéto je moje uvažovanie v týchto dňoch.

Inak sa mám pomerne fajn, len akurát nikam nechodím. Som stále doma. Ale včera prišla návšteva a ja som sa pred ňou neskryl, normálne som bol pozdraviť a ukázal som sa. Z tohto pokroku som nadšeny.

Prajem Vám veľa úspechov v boji s našimi zdravotnými pliagami. Povzbudzujem takých, ako je Lapaj, že aj pri značnom obmedzení našimi poruchami môže človek kvalitne žiť, takpovediac Lapajovými slovami "hýriť, tešiť sa, žiť". Dá sa napredovať. Len treba uznať svoju životnú situáciu, porovnať ju s inými, ťažšími životnými osudmi a nechať na seba pôsobiť nádej, že ešte sme na tom pomerne dobre. Uznať životnú situáciu - teda zmieriť sa s ňou natoľko, že ju pochopím a uznám, že budeme súpútníci na ceste životom, a nezmieriť sa s ňou natoľko, že budem aj tak bojovať a niečo so sebou robiť a starať sa o napredovanie.

Takže Lapaj, veľa zdaru, nech sa Ti darí a urobíš pokrok vo svojom myslení!

Pozdravujem aj všetkých ostatných - Tuta, filipku, Lauru, Igora a všetkých, ktorých som v tomto príspevku nespomínal.

Vzdávam Vám hold - ste statoční.

Pa.

Matej

Mne sa viac osvedcuje porovnavanie s tymi, co su na tom lepsie :-) Urcite ma to zenie dopredu viac ako vedomie, ze nejaki chudaci ochrnuti od krku dole tiez existuju..

Matej Skalík napísal:
... často som sa snažil dosiahnuť veľké ciele (napr. stať sa doktorom vo svojom odbore) preto, lebo som túžil po sláve alebo po úcte druhých ľudí voči mne. A to je ctižiadosť, ktorá niektorých motivuje, ale mňa zrovna ťahala dolu. Je tomu tak, lebo som cieľ (teda otitulovanie) videl v ďalekej budúcnosti a mne sa nechcelo čakať a na veci pracovať. Preto som zlyhával a konkrétne kroky, ktoré som mal v ročníku robiť, som nerobil.

Teraz viem, že musím uveriť a presvedčiť sa, že naozaj je štúdium mojím hobby. Urobiť ho mojím hobby. Nemám od toho ďaleko, ale predsa tie dve veci nie sú úplne stotožnené. Keď budem študovať, lebo ma to baví a chcem to robiť celý život a rád, tak môžem dosiahnuť výsledky. Štúdium mi bude cieľom a budem napĺňaný už len tým, že získavam nové poznatky.

Ahoj Matej,
veľké ciele sú len kulisa. Žeby ďaleká nádej? Iste, je dôležité vedieť kam by sa chcel jednotlivec uberať. Je ale absurdné stáť na mieste a dlhú dobu, dni, týždne, dokonca roky len ukazovať na cieľ a byť spokojný, že tam niekde je. Skutočnosť je taká, že keď sa chceš k cieľu dostať, je nutné kráčať po ceste denne a neustále udržovať tempo. Najdôležitejšie slovo v tomto odstavci je práve to DENNE. Nie je podstatné stále mať pred očami to, kde sa chceš dostať. Význam majú práve tie kroky. Vždy záleží na Tebe, koľko ich v daný deň urobíš.

Je zbytočné večer si pripomínať svoje ciele. Význam má pozrieť sa na celý čas bdenia a opýtať sa sám seba: Čo som pre ten cieľ dnes urobil? Ak nič, predpoklad je, že nielen je prítomná stagnácia, ale dokonca aj kroky vzad, pretože aj udržať sa na mieste v skutočnosti vyžaduje určitú energiu a snahu.

Píšeš, že sa venuješ strategickým hrám. Zamysli sa nad tým koľko času si nimi zbytočne premárnil. Za tú dobu by si mal prelúskaných množstvo kníh a textov v danej problematike. Dobre viem, že "startégie" sú šialeným zabíjačom času. Ak si chceš primerane zahrať, hodina denne nemá šancu stačiť. Prepočítaj si na rok, koľko hodín si strávil pri PC takto zbytočne. Ak by to bola len hodina denne, tak ročne sa jedná o vyše 15 dní úplne premrhaných. Keby som si to prerátal na konštruktívne činnosti, prečítal by si za ten čas cca 50 tristostranových kníh. Je na pováženie, či by si sa takýmto počínaním skutočne aj nestal odborníkom v určitom obore. Otázkou je, či chceš na tom denne pracovať aspoň hodinu.

.......................................................................

filipka napísal:
Mne sa viac osvedcuje porovnavanie s tymi, co su na tom lepsie :-) Urcite ma to zenie dopredu viac ako vedomie, ze nejaki chudaci ochrnuti od krku dole tiez existuju.

Zdravím filipka,
nedá mi zareagovať na tu citované. Pravdepodobne ide o reakcii na moje vyjadrenia. Vec sa má tak, že práve takýto ľudia sú omnoho životaschopnejší ako zdraví. Veľa si toho vytrpeli aj trpia, ale bojujú. Nie pár ich ústami maľuje, píše a na svoje žalostné pomery fungujú s využitím maxima, čo im ich ťažký hendikep umožňuje. Majú obrovskú zásluhu na tom ako sa im darí žiť napriek veľkým prekážkam.

Naopak sú taký, čo majú bezproblémové detstvo, sú nadaní, rodičia im zaplatili školy, ktoré vyštudovali. Na vysokej sú samá párty, ale preliezajú. Po škole im rodičia vybavia teplé miestečko a tam trávia svoje chvíle. Na nejakej ožran party na vysokej pretiahnu naivnú prváčku a keďže nemajú na donchuanstvo, tak s ňou chodia až do manželstva po škole. Za určitý čas nadobudnú majetky aj zdravé deti. Sú úspešní.

Ale mám takých ľudí obdivovať? Veď oni nemajú najmenšie tušenie, čo je to prekonávať príkoria. Oni sa len "vezú" bezproblémovo životom. Posúvajú sa vpred nie bojom, ale ako na eskalátore. Ich životná zásluha je nulová. Spoločnosť ich má rada, ale v mojich očiach to nie sú hrdinovia. Jednoducho mali šťastie a to nie je zásluha. Vyhrali v lotérii života. To je akurát všetko. Ich zásluhy sú mizivé. Ja sa vzhliadam k tým, ktorý napriek ranám osudu bojujú a nevzdávajú sa. To je v mojich očiach hrdinstvo.

...............................

Ahoj všetci,
U mňa nič zvláštne. Mám úplne rozhádzaný spánkový režim. Totálne.
V poslednej dobe sa nadpriemerne venujem čítaniu. Priebežne si pozerám prácu, ale je to skutočná bieda. Denný plán plním primerane a primerane. Chudnutie nepokračuje. Na leto je tu chladno a zamračeno. Fajčím rovnako ako som toto aj vykonával.

S pozdravom všetkým, Tuto.

Ahojte.
Tuto, nemala som na mysli takych ludi, akych tu opisujes :-D Chcela som len povedat, ze ma inspiruju skor ludia, ktori vela dokazali (nemyslim len na pracovnom poli). Bohuzial denne sa stretavam s ludmi, ktorych tragicke osudy ma skor deprimuju, nez by mi mali priniest utechu pri porovnavani sa. Taka je moja praca, pretoze to nechcem robit stylom-3krat denne 1 tabletku a zbohom, vypadni...

Matej, absolutne sa stotoznujem s nazorom Tuta. Do poslednej bodky. Teraz si uzivas po tom, co si jednu skolu zanechal a mas pred sebou nejaky "hmlisty ciel" v podobe druhej skoly. Ale co konstruktivne robis pre to, aby sa nezopakovala situacia s prvou skolou? Potom, ked bude neskoro, zacnes panikarit, zacnes sa psychicky rucat, budes nuteny opat skusat nove lieky a moze sa zopakovat situacia ako cez kopir. Hovorim ti to ja, co som na liekoch vystudovala s vyznamenanim a pochvalou dekana. Na lieky sa nemozno vyhovarat. Uzivala som 17,5mg Zyprexy, pomaly som o sebe nevedela, taka som bola depresivna a utlmena, ale atestaciu a doktorat som urobila. Nebola to nahoda a ani stastie, ale kazdodenna makacka, kedy som si poctivo odrobila v zamestnani 8 hodin a vo volnom case pisala rigoroznu pracu a po veceroch sa ucila. Bola som zrela na nedobrovolnu hospitalizaciu, ale nedala som sa, zatala som sa a makala a makala. Precitala som stohy knih, na jedinu skusku som potrebovala ovladat cca 1500-2000 stran textu.
Musis si uvedomit jedno-mat doktorat je pekna vec, ale vzdelavanie sa je celozivotna zalezitost. To nie je o nauceni sa na skusky a padla. Urob si poriadok vo svojom zivote a prehodnot svoje zivotne ciele a podla toho sa zariad.

Ahojte,
v pondelok ma znova testovali, aby si vraj potvrdili diagnozu, co si aj potvrdili . Zaujimalo by ma ako mozu hlavne na zaklade rorschachu potvredit ze ide o schizofrenicke ochorenie. Co som vlastne povedala, ze im to vyslo jednoznacne tak?

Ahoj filipka,
pekne si to napísala. Je úžasné, že si sa pri tom všetkom dokázala tak premôcť a navyše tak perfektne zvládnuť školu. Dosť to o Tebe vypovedá. Myslím, že môžeš byť považovaná za vzor nielen tu na fóre. Mohla by si popísať aj viac o Tvojich úspechoch a ako si k ním aj dospela.

...................

Ahoj viki,
som rád, že si napísala. Opisovaný test sa používa už dlhú dobu. Údajne je veľmi spoľahlivý. Priznám sa dlhodobo som zháňal k nemu manuál a dosť ma to zaujíma, ale práve toto predstavuje dosť zložitú záležitosť na zohnanie. Psychológovia si dosť strážia vysvetlenia k týmto testom. Dokonca aj na Nete je len test v podobe obrázkov a bez vysvetlení. V poslednej dobe som sa o to nezaujímal, či by sa niečo dalo stiahnuť. Možno sa zasa po tom obzriem. Hľadal som ho asi 5 rokov dozadu, lebo aj ja som ho absolvoval a chcel som si zistiť, čo a prečo mi tak vyšlo.

Ak má niekto link na manuál, tak ho pošlite.

Inak občas na Teba pomyslím, že to asi v tej nemocnici nie je extra skvelé. Želám Ti aby si sa z toho tam za chvíľu dostala a to v dobrom stave. Myslím, že môžeš mať ťažké srdce na svoju doktorku z ambulancie, ktorá Ti tak jednoznačne poznižovala lieky.

Iste nám ešte odpíš a poreferuj ako sa máš.

..................................

Ahoj všetci,
osobne nemám nič zvláštne. Dni akosi plynú, čítam, študujem, vlažne sa venujem aj pohybu, sem-tam niečo v domácnosti, nejakí známi, práca žiadna... Takže nič špeciálne nové. Spánkový režim mám tradične v zúfalom stave. Dnes v noci neviem, či mám dúfať v spanie. Dnes som mierne pocítil závan sociálnej fóbie. Mal som sa stretnúť s kamarátom, ktorého som dlhšie nevidel. Sťahovalo mi žalúdok od úzkosti a mierne som začínal prechádzať do depersonalizácie. Tento stav trval asi pol hodinu. Prekvapivo zmizol po tom, čo som sa išiel prejsť. Potom to bola pohoda. S kamarátom som si dobre podebatil, má aj peknú a príjemnú priateľku, ktorá bola s ním. Počas stetnutia som sa cítil uvoľnene a bola to pohoda. Niekedy som ešte nervózny, keď chodím na balkón fajčiť. Mám taký nepríjemný pocit, že ma z opačnej strany - bytovky niekto sleduje a komentuje moje chodenie na balkón. Občas ma to aj vystraší, lebo si spomeniem na moje vážnejšie stavy. Osobne si však myslím, že všetko toto spomínané je stále ešte v rámci primeranej normy a nie je nutné sa znepokojovať, alebo pohybovať s dávkou aktívnej látky v medikácii.

Počasie sa trochu umúdrilo. Je v celku príjemne tak som si dnes bol aj zahádzať na koš basketbalovou loptou. Na hrisku zrovna nikto nebol tak som si to aj užil. Chodím si zahádzať takmer dennne pokiaľ to dovolí počasie alebo obsadenosť hracej plochy. Občas sa mi stane, že sa ku mne aj niekto priplichtí, a sem-tam si aj s niekým zahrám. Väčšinou je to taká hra na body za triafanie do koša s postupným vzďaľovaním sa a zároveň aj zvyšovaním možnosti vyššieho skórovania. Priznám sa, že často mám väčšie problémy trafiť z blízka s citom, ako z väčšej vzdialenosti. Som na hrisku ako taká stará vydra medzi samými mladšími a niekedy dokonca aj deťmi. Len občas tam zavítajú nejaký tí starší.

S pozdravom Tuto

Ahoj všetci,
dnes som mal celkom pekný deň. Bol som doobeda v krajskom meste vrátiť knihy do knižnice. Predtým som sa dohodol s kamarátom, ktorý tam býva, že vybehneme na kofolu. Inak aj on sem zo dva razy napísal. Chvíľu sme podebatili, vlastne asi tak dve hodiny. Poznali sme sa na stacionári a je to vcelku fajn človek. Celkom sa mi naše posedenie rátalo a prediskutovali sme všetko možné.

Cesta autobusom naspäť mi ušla pomerne dobre. Čítal som si angličtinu, ktorú som zároveň počúval na mp3 v mobile. Bol som rád, že nebolo nejako príliš teplo a dalo sa dobre cestovať.

Doma ma už čakal chutný obed. Mama je veľká a úžasná kuchárka, takže jedlo bolo ako vždy vynikajúce. Následne som išiel na záhradu. Tu som sa len chvíľu zdržal a nakŕmil naše mačky. Bol som len na otočku, tak som sa už po štvrtej vrátil zase do bytu. Priebežne som plnil denný plán, ale ešte som mal čo robiť. Večer som si zahádzal na koš.

Zvyšok dňa som strávil pri knihách, televíznych novinách, večeri, rozhovore s blízkymi, upratovaním, notebookom a samozrejme fajčením.

Až na únavu zo slabého spánku, som sa cítil zdravotne celkom dobre. Pôvodne som sem ani nechcel písať, ale keď už som na Nete, tak som si na Vás aj spomenul. Chvíľka na napísanie pár riadkov sa vždy nájde.

Spánok mám inak tradične dobre rozvrátený. Medikamenty na spanie už istý čas vôbec neberiem, a zdá sa mi, že to ani nemalo význam ich tak vo veľkom konzumovať. Spanie mám aj tak blízke tomu, ako som mal aj s liekami. Dnes som spal asi 2 hodiny, dúfam, že dnes to bude o čosi lepšie.

Plány na víkend nemám v zásade žiadne a vlastne aj piatok bude bez väčšej štruktúry. Pevným bodom mi je stále môj denný plán, od ktorého sa odvíja deň. Dnes som zrovna dorazil poslednú stranu Lexikónu svetových dejín, čo bolo aj zahrnuté v pláne. Teraz si musím nájsť inú knihu k dôkladnému čítaniu. Prechádzal som ho dosť pomaly, teda najmenej dvojstránku za deň. V celku som rád, že už je koniec. Osobne si myslím, že až tak veľa sa na mňa nenalepilo, ale aj to málo je lepšie ako nič.

Zatiaľ sa s Vami všetkými lúčim a nehambite sa aj čosi prispieť, nech je to tu aspoň o čosi živšie. Špeciálne som zvedavý na viki, ktorá nám píše priamo z nemocnice. Avšak si myslím, že aj mnohí skalní by mohli prispieť do témy ako sa máš a nielen čítali. Lapaj a Matej ako "funkcionári" by mali ísť príkladom. Filipka by sa určite nemala dať zahambiť, veď už napísala kvantum príspevkov. Laura nám načrtla to samostatné bývanie a potom sa jednoducho vyparila a nevieme ako to s ňou je. Tomas sa ozve len občas, naposledy k spamu na fóre, ale o sebe nič. A =W= netušíme, či už sa šťastne dostal z depresie alebo sa stále s ňou morí. Iste sú aj ďalší, ktorí by sa mohli aj ozvať. Tak ako?

S pozdravom Tuto

Ahoj priatelia

V ostatných dňoch som učinil viacero krokov, aby som Vaše rady, filipka a Tuto, vyslyšal. Niektoré kroky som porobil už aj predtým, napríklad voľakedy na prelome júna a júla som sa takmer úplne zbavil negativizmu a negatívneho pohľadu na seba a na svet. Zbúral som vďaka stránke "uspech-ako.sk" svoje tradičné postupy uvažovania o sebe samom, prestal som sa podceňovať a nadávať si, nenávidieť sa a učím sa postupne sa mať rád. Preto som Lapajovi napísal, že porovnanie s ťažšími osudmi môže pomôcť, lebo kým som bol negativista, tak aj mňa sťahovalo dole registrovanie ťažkých osudov, ale akonáhle som sa začal mať viac rád, tak som uvidel a začal si vážiť všetko, čo mám ja. Naopak všímanie si lepších, krajších ľudí ma deprimuje, lebo mi pripomína, čo všetko ja nemám. Tým nechcem povedať, filipka, že by si sa nemala rada, zrejme je to proste iba obyčajná odlišnosť medzi nami v tejto otázke, čo nás viac motivuje, či ťažší osud alebo úspešní ľudia. Istým spôsobom som si začal všímať aj systematicky niektorých úspešných ľudí, ktorí sú úspešní vo veci, v ktorej chcem byť aj ja úspešný. A tu musím priznať a dať za pravdu filipke, že toto ma nakopnúť vie a vie mi to pomôcť, či inšpirovať ma.

Iný krok, ktorý som spravil ešte pred Vašimi radami, bol, že som začal systematicky plánovať, čo treba robiť do budúcej školy. Po Vašich radách som sa zdvihol a skutočne som zašiel v horku do knižnice a vypožičal som si 4 knihy, ktoré mi pomôžu dostať sa do obrazu v mojej študijnej oblasti. Takisto sú v nich informácie, ktoré majú význam pri tvorbe bakalárskej práce, keďže idem do tretieho, štátnicového ročníka. Tiež som napísal e-mail svojmu budúcemu školiteľovi a vedúcemu Bc. práce, ktorý mi už aj odpísal a potvrdil mi, že ma môže pri tvorbe Bc. práce viesť, ba mi hneď aj odporučil literatúru.

Dané literatúry som už aj začal čítať. Zháňal som na nete rady, ako zlepšiť pozornosť, a medzi radami bol aj tip, aby som si vždy z každého prečítaného úseku vytvoril otázky a vlastnými slovami, nepozerajúc sa do knihy, si otázky zodpovedal. Vraj sa mi zlepší efektivita štúdia a zapamätávania textu. Tak to skúšam.

Venujem sa takémuto v-podstate-štúdiu asi aj 3 hodiny denne. A možno viac. Ako-kedy. Včera trochu menej, ale zase sa mi podarilo výraznejšie pohnúť s bakalárkou. Zostavil som obsah, ciele, dnes zostavím otázky, výzvy, rozpracujem myšlienkové pochody a hlavne musím čítať k tomu literatúru.

Je ale hanba, že 25-ročný mladík ako ja, si takto počína vlastne naďalej pri mame. Mama sa hrá na svojom PC a ja jej komentujem, čo robím. Jej prítomnosť ma naštartuváva a povzbudzuje. Hanbím sa za to, ale nejak sa stále neviem vymaniť zo závislosti na jej prítomnosti pri mojom štúdiu. Logika, ktorú si rozvíjam v podobe viet "veď tu nebude navždy, čo potom?" alebo "veď musí variť a starať sa o domácnosť, nemá vždy čas na mňa", tak tieto argumenty vo mne nejak nedokážu obstáť a správnym smerom ma nakopnúť. Neviem, úprimne, ako to riešiť.

Chcem len podotknúť, že nie vždy to tak bolo, my sme sa začali spolu učiť až na vysokej po roku 2006. Vlastne keď mama zostala doma, prestala pracovať, lebo sa potrebovala postarať o manžela, môjho tata, ktorý mal mozgové príhody. Práve vtedy som akosi spohodlnel a úzky život po boku mamy sa mi stal štandardom. Ja doma, ona doma... tak došlo k takémuto, niekedy až nežiaducemu zblíženiu.

Iný krok bol, že som zredukoval čas, ktorý som venoval PC hrám. A darí sa mi to dodržiavať. Začal som sa aj venovať gréčtine, ktorú mám v tomto semestri povinnú. A plány počítajú s tým, že sa začnem viac venovať angličtine. Uvedomujem, že na to treba systém, systematickosť a pravidelnosť sú mojím mottom.

-----------

Tak vďaka za všetky rady. Veľmi mi pomáhate, som Vám veľmi vďačný. Prajem všetko dobré do Vašich ďalších dní.

Ahoj všetci

Ozývam sa ešte dodatočne, lebo som si uvedomil, že som v predchádzajúcom príspevku len vymenúval, čo robím v rámci vyslyšania rád filipky a Tuta, a vôbec som nenapísal, ako sa mám.

Psychicky to ujde. I keď je pravdou, že trebárs predvčerom som plakal v kúte svojej izby. Prišlo mi mnohých vecí ľúto. Potom som sa na druhý deň pozviechal a bol som činný. V pondelok idem na ďalšiu dávku 50 mg Risperdal Consta a dozviem sa výsledky z toho, čo mi brali krv minule - oprávnene sa obávam, že dojdu na to, že som si sem-tam nedal Orfiril tisícku večer. Napríklad aj deň pred samotným neplánovaným odberom. Hm.

Tiež som v posledných dňoch sa išiel do športového areálu bicyklovať. Bolo fajn, ale po dvoch dňoch vozenia sa ma strašne z toho bolí riť. Tak mám teraz v týchto dňoch pauzu. Myslel som, že z toho spravím koníček, ale akosi tá bolesť zadku je desná.

Spánok mám lepší odvtedy, čo som prestal počúvať potichu zapnuté rádio v noci a pri zaspávaní. Neplesknite si ruku o čelo, lebo veď mne práve kedysi toto počúvanie rádia pomáhalo zaspať. Teraz mi v tom bráni, tak po odstránení prekážky sa zdá, že zaspím za takú hodinku a pol, čo nie je nejaký zlý výsledok.

Také tie "príznaky", ktoré som uvádzal pri minulej návšteve doktora, resp. zastupujúcej doktorke, sa zlepšili. Vlastne ich už vôbec nevnímam. Iba moje brehy obchádza sem-tam nejaký výkyv nálady alebo malá, krátkodobá depka.

Tomas, Igor, =W=, 4713N, Robo, Laura - kde ste? Čím vypĺňate svoje dni? Ako sa máte? A takisto ďalší, každého príspevok je vítaný. Podeľte sa o svoje starosti, prípadné úspechy a myšlienky.

No som rada, ze si prehodnotil svoj pristup Pri bolestiach zadku od bicykla odporucam gelove sedlo...

Zdravím Matej,
je chválihodné, že si sa nielen takto rozhodol, ale si začal aj primerane konať. Želám Ti aby Ti to aj vydržalo.

Na druhej strane som skeptický voči tempu, ktoré si nasadil. Tri hodiny na štúdiu je podľa mňa na začiatok priveľa. Ja viem, že si teraz nabudený a možno aj nadchnutý, ale toto Ti zaručene nevydrží mesiace. Nadšenie a nabudenosť je síce pekná vec, ale predstavuje len iskru v zapaľovaní spalovacieho motora pri štartovaní. Najviac práce robí pravidelný, neutíchajúci a rovnomerný pohyb valcov. Aj ty si nastav takéto tempo. Musí byť dokonca ešte menšie, ako je Tvoj skutočný priemerný výkon. Ale pozor! To čo si takto naplánuješ, musíš priam za každú cenu denne vykonávať. Výnimky sú prípustné len pri extrémnych udalostiach resp. nie je možné vykonanie takéhoto plánu.

O čo vlastne ide?
Teoreticky:
Štartérmi pre určité konanie je obvykle buď vôľa alebo nadšenie. Samozrejme nadšenie je oveľa príjemnejšie. Tieto štartéry smerujú len k jednej veci a to vybudovať zvyk. Ak sa to však nepodarí, nadšenie vyhasne a vôľa sa zníži. Výsledkom je koniec aktivít. Na druhej strane, ak sú nastavené znesiteľné parametre zvládnuteľnosti, nadšenie, alebo vôľa prechádzajú do zvyku. Dlhodobé pôsobenie vôle alebo nadšenia činnosťou vyústi k pravidelnému vykonávaniu činností a to bez veľkého vydávania energie. Dokonca organizmus sa bude určitým spôsobom dožadovať vyplnenia činností súvisiacich so zvykom.
Niečo podobné žiaľ platí aj pri zlozvykoch a závislostiach. Takže aj fajčenie som si zavaril práve takýmto postupom.

Celkovo z toho vyplýva, že ak si svoje aktivity nastavíš na optimálnu a ľahko zvládnuteľnú záťaž a budeš ich vykonávať pravidelne, teda denne, postupne sa s nich stane zvyk, a činnosti budeš konať s omnoho väčšou ľahkosťou, ako pred tým.

Nenechaj sa však naladiť na nárazové konanie a teda spraviť priveľa naraz. Radšej si činnosti rozlož na malé "porcie", ktoré budeš "pojedať" v malých pravidelných dávkach. Dlhodobý efekt je veľmi výrazne lepší oproti nárazovému konaniu. Za ďalšie sa vyhneš sklamaniu z vynúteného zníženia aktivít. Radšej teda sprav menej, ale konaj tak s železnou pravidelnosťou.

Príkladom môže byť napríklad umývanie zubov. Niekto by si ani nevedel predstaviť túto činnosť nevykonať pravidelne. Možno by ani nezaspal. Keď sa však na toto pozrieme z nadhľadu: Ako je prirodzené si šúchať štetinami obalenými chemickou látkou každý deň v živote svoje zuby? Je to len zvyk, ktorý robíme čiste len preto, že sme sa ho postupne naučili ešte ako deti. Základ jeho vzniku je silná pravidelnosť na začiatku vznikania zvyku. Nakoniec to dopadlo tak, že každý deň priam automaticky venujeme čisteniu zubov minúty každý deň.

Podobne to platí u množstva činností, ktoré máme ako zvyky.

Matej, doporučujem Ti zaviesť pravidelnosť do činností, ktoré chceš vykonávať často, teda štúdium, šport. Ako pomocník Ti môže byť čas, ktorý Ti lepšie určí pravidelnú dobu začiatku činnosti. (rovnakú denne) Ja toto kôli rozbitému spánkovému režimu nekonám.

Dúfam, že Ťa toto napísané zaujalo a hádam Ti to bude aj nápomocné.
Prosím Ťa napíš mi svoju reakciu, ako Ťa tento spôsob vykonávania činností zaujal.
Aj keď som to písal hlavne pre Teba, kľudne sa tým inšpirujete hocikto a aj napíšte svoj názor.

.................................

Ahoj všetci,
dnes mám celkom pekný a plodný deň. Plán mi ušiel akosi prirodzene. Bol som s viacerými ľuďmi, veľa som sa aj narozprával a bolo mi dobre. Spanie je stále otáznikom, ale dá sa mi pomerne fajn fungovať. Na víkend nič zvláštne neplánujem a ani neočakávam nič zvláštne.

Ako vždy, špeciálny pozdrav posielam viki. Prajem Ti viki, aby si už bola OK a zase v pohode doma.

Zdravím všetkých,
dúfam, že sa každý z vás má aspoň dobre, a tým čo nie želám aby náprava prišla čo najskôr.

Dnes som mal celkom znesiteľný deň. Po prebdenej noci som ráno zaspal a zobudil som sa až na poludnie. Myslím, že vzhľadom na to, že je nedeľa som si to mohol dovoliť. V podstate som spokojný, že som sa vyspal.

Po dobrom obede som sa venoval už dennému plánu. Neskôr som ho aj zdarne ukončil, čomu som bol pomerne rád. Po dvadsaťminútovej prechádzke som navštívil blízky pub, kde som si posedel pri chladnej kofole, ktorá mi v dnešnom sparnom dni celkom dobre padla. Ešte som vybehol aj na hrisko zahádzať si trochu s basketbalkou do koša.

Po večeri som plánoval ešte raz sa ísť prejsť a to trochu na dlhšie, ale v tomto mi zabránil hustý dážď, ktorý sa z ničoho nič spustil tu u nás.

Na dnešnom dni ma trošku mrzí, že okrem príbuzných som sa okrem telefónu s nikým nestretol a tak bol program čisto na mojích pleciach.

Zdravotne sa cítim relatívne dobre. Pociťujem určitú únavu, ale vzhľadom na to, že nemusím mať žiadne hektické tempo, môžem si oddýchnuť, kedy potrebujem. Občas pociťujem náznaky sociofóbie, ale to len v rámci normy. Závažnejšie príznaky F25.2 ma vcelku v poslednej dobe obchádzajú. Otázny je u mňa stále spánok. V určitej miere mám obavy ohľadne prípadného zamestnania, kde sa môj zdravotný stav často výrazne zhorší až do patologickej roviny. Problém je, že chcem pracovať a byť zamestnaný. Žiaľ už veľakrát, presnejšie 5 krát, sa mi v zamestnaní výrazne pohoršilo. Z toho 2X som bol hospitalizovaný a 3X na dlhodobej PN. V tejto veci je na mieste pre mňa najvyššia opatrnosť a musím byť veľmi ostražitý.

Príbuzný s časti chápu moje problémy. Niekedy však naznačujú, že by som mal konať viac. Občas to "naznačovanie" nie je len v jemnom chápaní a dosť sa zato aj trápim. Osobne by som chcel robiť v svoj prospech viac, ale myslím, že všetko má svoj čas. Najvytýkanejšia je práve tá práca, ktorú nemám. Mrzí ma to, chcel by som to zmeniť. Ako som už spomínal vo výbere zamestnania musím byť veľmi ostražitý a brať ohľad na moju pracovnú minulosť a jej následky. Verím, že sa raz nájde zamestnanie, ktoré mi sadne a budem ho môcť vykonávať dlhodobo.

Ostatné je u mňa na znesiteľnej úrovni. Chudnutie sa nehýbe. Fajčím rovnako ako doteraz.

Zatiaľ Vás všetkých pozdravujem a napíšte sem nejaký riadok, keď to tu navštívite.
Ahojte. Tuto