Ako sa dnes máš? 3

Ahojte,

Robo : to je vyborne ako stale nieco robis a mas energiu hladat si pracu a chodit na rozne akcie, super!
Matej : taktiez obdivujem ta ako dokazes poctivo studovat denne studium, popritom pisat pracu, urcite je to velmi narocne a to ako sa s tym pasujes je vyborne a je to vzor aj pre nas ostatnych
Tuto : to je fajn ze si zalieceny, nic si nerob z toho ze si otapeny a unaveny, ved z tolkych liekov by bol kazdy. Hlavne ze to najhorsie je zazehnane a ze mozes relativne normlane spat. Ostatne sa casom utrasie a verim ze budes moct znova nabehnut na denny rezim

Ja : sa mam v poslednom case tak vseliako, hlavne sa to nesie v duchu takom ze som unaveny, mam malo energie k comukolvek sa dokopat mi vyzaduje subjektivne obrovske usilie, najma co sa tyka skoly. Ta je u mna dlhodobym problemom, aj ked uz mam skusky porobene je tu este bakalrka. To ze mam na niecom samostatne pracovat, najma na niecom tak relativne komplexnom, je pre mna dost vysilujuce momentalne.
Co ma drzi nad vodou znacne su treningy mojho bojoveho umenia, vzdy sa na ne tesim, je tam dobry kolektiv, psychicky si tam vzdy dobre odpociniem a fyzicky sa unavim. Tiez mam potom dobry pocit ze som urobil nieco dobre pre svoju kondicku.
Tak sa majte zatial pekne a nech sa nam dari

Ahojte,

Tuto som rada, ze si uz spat a ze ta dali do normalu, dolezitost liekov som si uvedomila az v poslednych mesiacoch, ked saom padala a stupala v relativne kratkych intervaloch. Este teraz mi robi problem dostat sa z toho.

Pre mna je kazdy prispevok povzbudenim v dalsej snahe, kedze sa od septembra chystam dalej studovat a na to budem potrebovat vela odhodlania a sil. Tie sa snazim cerpat zo vsetkeho, co je mi k dispozicii a jenou vecou z toho je aj ttoto forum. Ked vidim ako to ludia zvladaju, dodava mi to nadej, ze aj ja to zvladnem a nemam mat z toho az tak velky strach.

Momentalne sa v mojej veci prejednava hospitalizacia na preladenie liekov, pretoze beriem prilis velke mnozstva a som po nich pocas dna strasne unavena a otupena. Co je u mna neobvykla zvyknem si pol hodinky pospat aj pocas dna.

MAjte sa pekne

Ahojte kamaráti,
veru už pár dní minulo a namiesto reálneho fungovania som pekných pár dní solídne zničený a zdemolovaný. Nerád to píšem, ale polovicu liekov som musel vymazať, lebo som už vyzeral ako taká mŕtvolka a ledva som sa dostal z postele. Aj napriek tomuto poklesu som stále značne zdrvený tými chemikáliami. Keď som bol v nemocnici v hypománii, tak to bola pohodička. Žiaľ teraz keď ma chytá fázovanie do depresie cítim devastačné účinky tlmivých medikamentov. Som donútený si to potestovať, aby som mohol aspoň trochu fungovať.

Zajtra by som mal a chcel ísť na stacionár a tak môžem svoje veci prekonzultovať s odborníkom. Otázka je aj či budem schopný sa tam dotrepať.

Venusa, som rád, že si tu s nami. Myslím, že sa do nemocnice moc nehrň. Riskuješ totiž reálne domiešanie medikamentov, ktoré Ti bude ambulantný psychiater nastavovať niekoľko mesiacov. Nemocnica je totiž dobrá na poriadny zásah do akútneho stavu, jemné odtiene vyladenia sú už na domácu kúru. Zatiaľ sa drž a želám veľa trpezlivosti so samou sebou.

Tuto

Ahoj Tuto,

s tym stacionarom ti drzim palcce. Verim, ze tam zvladnes dojst a nieco tam s tymi liekmi poriesis. Posledne dni viem, co je to otupenost liekmi a tak sa troskku viem vcitit do tvojej koze. Ja bohuzial z vlastnej skusenosti viem, ze v mojom pripade sa s liekmi neoplati eperimentovat, lebo vacsinou skoncim v depresii alebo hypomanii az manii. Naposledy sprevadzanej aj miernymi bludnymi presveceniami.

S tou nemocnicou to vidim ako najvhodnejsie riesenie, kedze aj moja doktorka to uz vzdava s experitami na mojej medikacii. Momentalne mam takmer vsetky lieky kumulovane na vecer a aj napriek tomu je to so spankom viac ako tragicke. Preto mi moznost nemocnice pride ako vhodne riesenie, kedze chcem ist len na psychoterapeuticke oddelenie a vacsinou odtial odchadzam len s minimom liekou ako udrziavacou davkou. Tiez aj potrbujem zmenit domace prostredie, kedze mam dojem, ze na moju nespavost a fazovanie vplyva najma ono.

Drzim vam vsetkym palce a prijemny vecer

Ahoj venusa,
mne to s tou nemocnicou až tak nevyšlo. Lieky mi parádne nastavili na akútnu hypomániu a akosi sa pozabudli, že ešte je bipól depresia, na ktorú treba úplne iné farmaká. Tak som zostal na silných neuroleptikách a až do dneška som nemohol vôbec fungovať a bol som poriadne oťapený. Dnešok je oproti včerajšku už celkom super, ale aj tak sa mi nepodarilo vstať na autobus ráno o 6:00 na autobus. Tak som bol bez toho stacionára. Na druhej strane už nie som celý oťapený a celkovo aj konečne fungujem bez výrazných vedľajších účinkov. Takisto spím dobre a nastavenie liekov je už primerané. Dúfam, že o týždeň už do toho stacionára nastúpim.

Taktiež Tebe želám, aby si bola v pohode a v nemocnici si všetko zvládla ako treba. Mne tam v zásade pomohli a upravili hlavne to spanie.

Pozdravujem všetkých. Tuto

Zdravím Vás

Včera som bol na včeličke, zastupovala môjho doktora iná doktorka, tak som nerozprával o tréme a červenaní. Ale to nevadí, veci sa trochu zlepšili, a to obzvlášť ak aplikujem dychové cvičenia. Napríklad som mal niečo verejne čítať a krátko predtým som si umelo naťahoval časovú dĺžku mojich výdychov. Celkom dobre som sa ukľudnil a hoci sa mi triasli ruky, prečítal som text bez zatrasenia hlasu. Bol som spokojný.

Hladinu valproátu z Orfirilu som mal dobrú, dostal som pochvalu. Minule som ju mal zlú, tak som sa špeciálne snažil, aby bola konečne dobrá a bral som tie orfirily tak, ako sa majú. A výsledok sa dostavil.

Fyzicky sa mám stále rovnako - prevláda nádcha a zapchatý nos, sťažené dýchanie. Lenže nikdy v živote som nemal tak dlho nádchu, preto uvažujem vážne nad tým, že či sa mi neprejavuje nejaká jarná alergia. Ja som nikdy nemal príznaky alergie, ale možno už teraz v dospelosti sa veci zmenili. Za mesiac mám preventívku, asi teda tam poprosím o testy na alergie.

Psychicky je to dobré, hoci vždy prichádzajú aj muchy, ale to je normálne. Aj zdravým ľuďom sa menia sem-tam nálady. Zostávam optimistom. Zase som čítal kopec motivačnej literatúry a som povzbudený pozitívnym myslením, pričom ten optimizmus sa mi veľmi páči. Kvalita môjho subjektívneho šťastia je, myslím, na veľmi dobrej úrovni, a to vďaka aj Escitilu, Risperdalu Consta a samozrejme duchovnej a motivačnej literatúre.

-----------------

Robo, keď si priamo uvedomuješ, že sa berieš často vážne a hocičo sa Ťa dotkne, skús psychohygienicky na seba pôsobiť, normálne sa vychovávaj a veď svoju psychiku tak, aby nebola tak citlivá. Máme v rukách veľké tromfy, keď si uvedomíš, že nemusíme čakať, kým nás druhí ľudia alebo situácie vychovajú, ale posunúť vpred sa môžeme aj sami. Môžeš si trebárs vedome plánovať a cvičiť svoje reakcie na typické situácie, v ktorých sa cítiš dotknutý. Takisto si čítaj články o psychohygiene alebo aj investuj do motivačnej literatúry (odporúčam od autora Briana Tracyho). Mne to veľmi pomohlo k športovému sebauzobraniu. Hľadaj koreň svojho problému, napr. môže sa skrývať v tom, že si si vnútorne nie istý pri náhľade a vytváraní vlastného obrazu o sebe samom, preto keď doňho niekto nejakou poznámkou zasiahne, tak sa Ťa to dotkne. Riešenie by potom viedlo cez budovanie väčšej sebaistoty ohľadom toho, čo si myslíš sám o sebe, čím by si sa usiloval o to, aby Ťa nerozrušovalo, keď si niekto myslí niečo iné. Odporúčam hľadať na internete články o sebaistote. Výrazne v tom pomáha anglicky písaný internet - vlastne ja temer každý deň takto hľadám odpovede na rôzne problémy v anglických článkoch. Mnohé sú kvalitné. Ak Ti angličtina robí problém, môžeš využiť simultánne prekladače na googli, jak moja mama. Ak by si mal nejaké otázky, opýtaj sa. Je vskutku dôležitá sebavýchova a akési kvázi-pedagogické pôsobenia na seba samého. Lebo človek musí prevziať zodpovednosť za seba v plnej miere a prevziať tiež kontrolu nad vlastnými skutkami a emóciami. Nie vždy sa to dá, ale miera úspešnosti nie je vôbec zanedbateľná. Držím palce a posielam objatie.

Venusa, budem tiež na Teba myslieť, aby si to v tej nemocnici zvládla. Koniec koncov lepšie teraz, než potom, keď už sa Ti rozbehne škola. Nech Ti to tam čo najviac prospeje.

Tuto, veľmi sa teším, že už viacej funguješ. I keď ja by som to osobne riešil tak, že by som nejaký ten poskromný týždeň vydržal v oťapenosti, že či sa to nezlepší návykom. A používal energetické nápoje, prípadne kávy. V minulosti som vydržal v oťapenosti dokonca aj 2 mesiace - pamätám si, že v dobe keď som mal robiť prvú bakalárku, som bol oťapený strašne z jedného antipsychotika, a prestal som ho brať, až keď už bolo jasné, že bakalárku kvôli nemu nestihnem (čo som aj vskutku už nestihol). Ale zas Tvoja situácia je iná, ťahá na Teba depresívna fáza, čo ma dosť mrzí. Prajem Ti veľa síl, ktoré istotne potrebuješ, drž sa! Naozaj mám už radosť, že si s nami a že môžeš opäť pravidelne prispievať. Super!

Určite držím palce aj Siriusovi, s ktorým zdieľam podobný osud bakalárky. Ja mám na to posledný mesiac, akurát apríl a už šup odovzdať. A nemám dokopy nič. Musíme na tom poriadne zamakať. Držme sa!

-------------

Pozdravujem aj všetkých ostatných, ku ktorým som sa v tom príspevku konkrétne nevyjadril. Nech Vás všetkých sprevádza pokoj mysle a napredovanie v zdraví, sebavýchove a šťastí.

Všetko dobré praje
Matej

Ahoj Matej,
ďakujem za podporu. Trošičku je mi lepšie. Navyše spím až priveľa, dnes až 13 hodín. Celkovo som však dosť unavený a vstávanie je priam hororové. Stále by som bol zašitý v posteli a mal od všetkého pokoj. Ako tradične pri depresívnej fáze mi kolujú aj tie najmenšie volovinky v hlave a ťažko sa i ich zbavuje. Nemám chuť na žiadnu prácu, alebo aktivitu. Pociťujem úzkosť a to najmä zvieraním v žalúdku. Otázkou je aj ten stacionár, či budem môcť na tú skoršiu hodinu vôbec vstať.

.......

Dnes sa mi podarila aj krátka prechádzka s kávičkou, tak som celkom rád. Štve ma však, že stále nedokážem nabehnúť na svoj denný program, ktorý som aj tu na fóre tak propagoval. Teraz celkovo tápem, vyberám si pasívne "činnosti", pofajčievam a nie je mi z toho dobre. Trochu sa za seba hambím.

Majte sa krásne. Tuto

Ahoj

Tuto, netráp sa priveľmi tým, že si ešte do úplnosti nenabehol na svoj denný program - ja verím pevne, že to postupom krátkeho času znovu príde a navráti sa Ti pre Teba tak typická činorodosť. A určite sa za seba nehanbi, tu nie je prečo sa hanbiť, lebo krátko po hospitalizácii, keď sa berie kopec liekov a človek ich ešte pred nejakým drobným časom ani nebral, teda si ešte len na ne zvyká, tak v takejto situácii je dočista normálne, že je človek oťapený, cíti sa trochu aj prázdny a skĺza do nečinnosti. Ja som bol síce hospitalizovaný len dvakrát, ale zakaždým som došiel domov oťapený a trvalo celé týždne, kým som sa zmohol k nejakej systematickej činnosti. Môj doktor to volal "doliečovanie" alebo "domáce liečenie" v zmysle predĺženia ústavného liečenia do domáceho prostredia.

Takže naozaj, hore hlavu, vštepuj si optimizmus, vec sa vyvíja predsa sľubne, už aj s kávičku si išiel na prechádzku - pomaličky urobíš každý deň nejaký krôčik smerom k aktivite a pôjde to. Drž sa nádeje a ver mi, že nie je vôbec táto nádej slepá, lebo je evidentné, že Ty máš na to, aby si sa zlepšoval a napredoval. Nie si typ, ktorého by niekto niekam posadil a nechal tam posadeného. Vidím Ťa ako typ človeka, ktorý má kvalitnú myseľ a vlastné hodnoty a vidí zmysluplnosť napredovania a sebarozvoja. Už len táto Tvoja typická vlastnosť vytvára nespochybniteľnú nádej, že časom (a to vôbec nie zadlho) sa Ti polepší a budeš čoraz aktívnejší.

Radšej pomaličky a isto.

Všetko dobré Ti želá
Matej

Ahoj všetci

Trápi ma v týchto dňoch bakalárka, ako asi aj Siriusa. Je mi to zaťažko celé robiť.

Objednal som si prednedávnom knihu "Najprv zjedzte žabu". Je to motivačná literatúra, ako hneď na začiatku dňa urobiť v zmysle Paretovho pravidla to najťažšie a najnepríjemnejšie, ale z čoho je zároveň obvykle najväčší osoh. Lebo ja často prokrastinujem, odkladám donekonečna ťažké úlohy a robím najprv tie ľahké. Celý deň zabijem ľahkými vecami a to najhlavnejšie - bakalárka - zostané nepovšimnuté. Do troch dní by mi tá kniha už mal prísť.

Čo sa týka učenia, robím pokroky. Už som si vytvoril 31 pamäťových šuplíkov. Napísaných mám až 100 šuplíkov, ale 31 mám v aktívnej pamäti a sú bezprostredne použiteľné. Stiahol som si tiež program Mindmap a tak si môžem vytvárať pamäťové mapy, v ktorých poskladám celé dané učivo. Učiť sa však budem až trochu neskôr, asi o 2 týždne - teraz mám len veľa písania, Bc. a seminárku.

Psychicky sa mám obstojne a stabilne, len som trochu nervózny z tej svojej ustavičnej prokrastinácie. Ale to je hlavne moja chyba (no odstrániť ju a vzdať sa jej je vskutku ťažké). Fyzicky sa tiež polepšilo, nádcha ustupuje a už som mohol aj v noci normálne dýchať.

V zásade inak nič nové. Možno nové informácie som dal do príspevku v téme o chudnutí.

Všetkým prajem veľa zdravia a pohody. A píšte, píšte a ešte raz píšte. Vylejte tu svoje duše, poradíme sa navzájom o veciach.

S pozdravom
Matej

Ahojte,

Matej a Sirius, drzim vam palce s bakalarkou. CHce to vela usilia ale verim, ze na koniec vsetko dobre dopadne. Z tvojej strany matej vidim velku snahu nieco urobit s odkladanim povinnost na neskor, co je aj mojim velkym problemom. Ked som sa takto mala pripravovat na maturitu, vacsinou som to nechala az na neskore hodiny nocne, co v kombinacii s liekmi nebolo najstastnejsie riesenie. Ale ako sa hovori, koniec dobry, vstko dobre.

Tuto, ty prosim nezufaj, zaciatky su po kazdej hospitalizacii tazke. Zmena prostredia, liekov a denneho rezimu spravi v cloveku risdny chaos a trva trosku dlhsie nabehnut na stary zauzivany rezim. No, vidim ta ako cloveka, ktory to zvladne a vsetko sa pomaly podari. Vzdy si mi bol akoby vzorom s tvojim dennym rezimom a ak som si uz ja dokazala, aky taky rezim zaviest, tak s tebou by to nemal byt problem. Mozno sa najprv treba, zbavit nemocnicnych navykov, kde nie je az tolko cinorodej prace. Verim ti a drzim palce

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ja sa mam aktualne stabilizovane. Ale vdacit za to mozem len vysokym davkam liekov, ktorych sa chcem pod dozorom co najskor zbavit. Pred par dnami som si podala prihlasky na vysoku skolu a vlialo to do mna trosku nadeje na zivotnu zmenu a celkovo priblizenie sa k zivotu s nejakym cielom, pretoze, teraz som len akasi bludiaca ovecka, co nevie, co so sebou. Hladam pomoc vsade kde mozem a pomaly prichadzam na to, ze sa musim viac spoliehat na seba a na svoje sily. Zial castokrat si myslim, ze ak by som bola titulovana ako MuDr. sama by som si lieky nastavila inac, nuz teraz mi neostava len pocuvat a stazovat sa na prislusnych mmiestach


S pozdravom a zelanim peknych sviatkov Venusa

Ó, aká to bieda, aký to žiaľ! Aká to márnosť a hlúposť! Och, tá pýcha a chlípnosť!

Je mi strašne mizerne. A nehovorte, že strašne hovoria chlapci a hrozne hovoria dievčatá. Viete čo, ani sa mi nechce robiť zo seba blázna, jednoducho sa mám veľmi zle a akceptujte to. Nemôžem vyjadriť všetky aspekty môjho boľu, lebo materialisticky zmýšľajúci ľudia až príliš veľa podstatných vecí v živote jednoducho nevnímajú. Takže by ste ma nepochopili. Ale to je iba sčasti dôvod. Oveľa väčším dôvodom je, že nerozumiem sebe ani ja sám. O to horšie by sa mi vec vysvetľovala.

Všetko sa mi zdá veľmi mizerné, márne a chlípne. Všade vidím len utrpenie, bolesť, absenciu fundamentálnych hodnôt a lásky. Svojou povahou som tak odlišný od ľudí, ktorých stretávam, ba od ľudí, ktorí sú mojimi príbuznými. Cítim sa veľmi odvrhnutý a nepochopený. Všetko je akési hlúpe. Neustále som pokúšaný, furt dokola som bombardovaný samými chlípnymi a hnusnými myšlienkami, ktoré mi spôsobujú veľké výčitky. Najhoršie je, že oni su mi doslova vtláčané do mysle a vsugerúvané, a pritom mňa situácia vyhodnocuje ako toho, ktorý je za ne zodpovedný a ktorý nimi koná zlo. Čiže som odsudzovaný len za to, že si povšimnem nejakú mne do hlavy nasilu natlačenú myšlienku. Je mi veľká hanba.

Mám pocit, že všetci ľudia, ktorí nemajú dobré srdce, sú len blbci. Najhoršie je, že aj ja som dosť pyšný a nemám priveľmi dobré srdce, takže patrím medzi tých ešte výraznejších blbcov. Už som sa aj opäť raz triasol na posteli. Aj som si skoro poplakal, a smrť tým ktorí odsudzujú plač, lebo nemajú srdce. A človek bez srdca je úbožiak a proste blbec, ktorý sa narodil na to, aby jedného dňa proste bez zmyslu len tak umrel a zakopali ho pod kytičky. Verím však, že v človeku so srdcom sa skrýva viac a má omnoho skutočnejší, životaplnší potenciál. Aké smutné, že ja som taký mizerný človek a taký tupec.

No, odsúďte ma, mne je to jedno. Ja mám svoju sebaúctu, takže si myslím svoje. Nijak ma vaše odsudzovanie neponíži. Ten, kto vie, ako ma ponížiť, to je iný macher. Je ma síce ľahké ponížiť, ale treba to vedieť. A poznámky od ľudí bez srdca medzi potenciálne hrozby vôbec nepatria - oni sú len na smiech, lebo tak ako nezmyselne sa narodili, tak aj nezmyselne si umrú.

A teraz mi dovoľte sa teda ísť do kúta vyplakať. Hanbím sa za seba a ľutujem, že som vám vynadal a mal takéto reči. Ale doma ma nepočúvajú, tak som sa chcel zveriť so svojimi pocitmi aspoň tu. Dúfam, že sa nájde nejaká duša, ktorá mi aspoň štipku porozumie.

Ospravedlňujem sa za svoje výlevy. Už mi je lepšie. Želám všetkým plnohodnotný a krásny veľkonočný pondelok. Pa.