Ako sa dnes máš? 3

Ahoj Laura,
je fajn, že si napísala. Áno, školu mám ukončenú, presnejšie s vyznamenaním na II.stupni, teda som Mgr. Pred 4 rokmi som promoval.

Ďakujem za pochvalu, že na sebe po duševnej stránke pracujem. Poteší každé milé slovo.

V Tvojom prípade sa mi zdá dôležité, aby si si vytvárala silnejšiu predstavu o svojej budúcnosti, t.j. optimisticky a začala v nej pokiaľ možno ešte dnes drobnými krôčikmi pracovať.

.......................................

Ahoj Matej,
som zvedavý ako Ti to ide s učením t.j. čítaním. Už sa Ti to trošku dostáva do hlavy? Dúfam, že si nerezignoval, ale naopak sa so svojími povinnosťami primerane boríš.

.............................................


Ahoj všetci,
u mňa taká klasika. V zásade je mi fajn. Plním denný plán a som rád ak mi to ide tak aby som bol so sebou spokojný. Ach, keby to s tým zamestnaním... Sociálna poisťovňa sa ohľadom môjho ID ešte neozvala.

Majte sa.

Ahojte všetci!
Už dávno som sem nič nenapísala, ale sem-tam som si prečítala vaše príspevky. Teší ma že sú tu aj noví členovia a nájdu sa tu aktívni ľudia, ktorí im vždy odpíšu. Pravdu povediac, mám sa teraz dosť blbo. Nič sa mi nechce, musím sa do všetkého nútiť a som hrozne unavená. Nálada na bode mrazu. Asi jesenná depresia. Jeseň je hroozne deprimujúca, aspoň pre mňa... V robote to zatiaľ ako-tak zvládam. Len ostatné veci zanedbávam, napr. upratovanie, cvičenie, čítanie a písanie. Vo voľnom čase robím "nič", čiže ležím s mojim psom na posteli. Dúfam, že táto moja pasivita nebude trvať dlho, lebo sa blíži frmol v práci.
Prajem všetkým pevné nervy a veľa zdravia a pohody. Držte sa a píšte.
P.S. Za kauzou teraz dávam tri bodky... Pokračovanie, keď mi bude lepšie.
S pozdravom,
psychojane

Ahojte kamaráti. V utorok som bol pri svojej psychologičke a psychiatričke. Svojej psychiatričky som sa opýtal, že či mám nárok na kúpeľnú liečbu v budúcom roku. Doktorka mi ale povedala, že nevie, že to sa musím opýtať v zdravotnej poisťovni. Dnes som si bol s mamkou a jej kamarátkou zacvičiť vo fitnese. Asi budeme chodiť cvičiť, lebo mám veľmi slabé svalstvo... Otec s nami teraz nie je, pracuje v Českej republike, domov by mal prísť koncom novembra. Pýtal som sa psychologičky, že aký darček mám kúpiť svojej priateľke. Kozmetiku nie, lebo robí AVON Lady. Tak mi poradila, že jej mám kúpiť stromček šťastia a "drahé" kamene. Alebo nejaké CD. Ja som jej ale kúpil knihu a CD-relaxačnú hudbu, lebo si takéto CD prosí na Vianoce. Kúpil som ešte jednu knihu pre jej rodičov. Potom som ešte kúpil priateľke kameň-modrý kameň v znamení ryba. Tie "drahé" kamene kúpim svoje priateľke na narodeniny, ktoré bude mať v marci. A ešte aj ďalšie CD s relaxačnou hudbou. Mimochodom začal som už kupovať vianočné darčeky už aj rodine. Pre mamku mám kozmetiku z AVON-u od priateľky, pre sestru a najstaršieho synovca mám DOVE kozmetiku. Ešte niečo kúpim pre ostatných dvoch synovcov. V decembri bude v mojom meste Vianočný trh, tak tam niečo kúpim pre babky, otca a mamka kúpi niečo mne. Psychologička mi povedala, že aj ona už začala s nakupovaním vianočných darčekov, že to nemá rada na poslednú chvíľu, čo aj chápem. Keď si predstavím 2 dni pred Vianocami tú tlačenicu v Kauflance, tak ak by som tam išiel, tak by ma z tej tlačenice pri vianočnom nákupe asi "porazilo" Nebudem sa tam prehrabávať s ľuďmi zo sociálne slabších rodín a cigánov. Nech si tam všetko vykúpia. Ináč veľmi sledujem letáky, žč čo a kde je kddy v akcii. Minule som už kúpil Palmarín-y na pečenie, v jednom obchodnom centre je palmarín za o,39€. Psychologička ešte dodala, že v decembri, tých pár dni čo budú pred Vianocami, sa budú snažiť obchodníci predať aj ten tovar, čo stojí v regáloch po celý rok a nevedia sa ho zbaviť a ja jej dávam za pravdu. V zime sú častejšie depresie, čo pociťujem aj ja. Často som veľmi roztržitý, zamyslený, nervózny, napätý, lucídny, senzitívne vzťahovačný atď. To sú proste príznaky môjho ochorenia, s ktorými musím bojovať. "Hlasy" už počujem málokedy. No a samovražda by ma nenapadla ani v tom najhoršom sne. Niekedy sa mi stáva, že zo sna niečo vykrikujem, zakričím, poviem a že aj občas chrápem. Čo sa týka zimy, tak ja ju mám celkom rád, lebo na štedrý večer má moja mamka meniny, piateho januára má sestra meniny, deviateho januára má najstarší synovec narodeniny a 31.januára mám zas ja narodeniny. Druhého februára má najstarší synovec meniny. No a čo sa týka mesiaca marec, tak v marci, konkrétne 7.marca má narodeniny môj otec, ôsmeho marca má narodeniny babka a šestnásteho marca bude mať moja priateľka narodeniny. Takže ma čaká toľko narodeninových a meninových udalostí. Minule som zbadal na internete dobrý vtip. Mláďa leva-levíča, mláďa antilopy-antilop...a. Chcem sa Vás ešte milí kamaráti opýtať, či ste sa niekedy zaoberali ezoterikou, a ak áno, tak mi napíšte, čo Vás na nej zaujalo alebo možno ešte zaujíma. A na záver ešte jedna otázka. Chcem vedieť, či si radi púšťate relaxačnú hudbu, lebo ja áno, ako veľmi dobre viete je to aspoň podľa mňa balzam na dušu. Takže asi tak... Majte sa krásne a píšte básne, Robo.

Robo napísal: V utorok som bol PRI svojej psychologičke a psychiatričke.

to sa kde takto hovori?

Ahoj Robo,
teší ma, že si napísal. Aj ja sa pomaly obzerám po Vianočných záležitostiach. Z Tvojho príspevku cítim určitý optimizmus a pozitívne ladenie. Je to dobre. Sme ťažko chorí, a ešte sa budeme cítiť zle?

S ezoteriky som čítaval knihy od OSHOa. Je to celkom príjemné čítanie, ale ťažko sa udržuje nadhľad. Skôr ako ezoterika je lepšia antická filozofia, najmä etika. Keby som odporúčal, skôr by som Ťa smeroval takto.

.....................................................

Čaute,
ja osobne nemá až tak nič extra. Po čase som si dal na čítanie aj nejakú beletriu a dobre mi to padlo. Dnes som dočítal prínehy jedného zverolekára... podnetné. Inak som času dosť doma, občas idem na prechádzku, nákup, na kafčo, kofolu, za kamarátom...

Už mám predvolanie na posudkovú komisiu kôli ID. Na budúci týždeň sa to koná. Dúfam, že môžem dúfať.

Mometálne mám v podstate inverzný spánok. Zaspávam okolo 3,00 až 4,00. Zobúdzam sa okolo poludnia. Už to je tak asi 2 týždne. Snažil som sa to poopravovať všeliako, teda skorým vstávaním, nespaním cez noc a teda deň, zatiaľ bez výsledku. Na druhej strane som rád, že sa vyspím aspoň takto. Časť dňa mám tak fuč.

Patológia ako minule.

Majte sa. Tuto

potvrdzujem, ze nie je dostat akineton - treba mi to kvoli ociam, takze prothazin nie je volbou...budem musiet zajtra zavolat doktorke, co s tym, bo priamo generikum nie je...v lekarni mi povedali, ze uz tyzden im ho nedodavaju a tak len vyskusat, ci nema niektora lekaren na sklade. pobehal som ich niekolko a nic, zajtra mam poslednu tabletku, asi sa budem musiet zase trepat do susedneho mesta psychiatricke, dva dni po sebe

Zdravím Tomas,
je super, že Ti Akineton zaberá, ale je zle, čo píšeš, dúfam, že sa to dá doporiadku. Pamätám si, že keď som mal kŕče zo Zyprexy, nacpali do mňa dve tabletky tohoto lieku a nato ešte dve iniekcie "čohosi". Kŕče som si užíval asi týždeň. Pamätám sa, že ma to chytilo na chodbe a ja som sa mohol len plaziť smerom k posteli. Pár dní ma solídne vykrúcalo, bola to pomerne sila a bolelo to.

...................................................................


Ahojte.
U mňa štandard, za chvíľu pôjdem spať. Teraz počúvam nejakú hudbu, vybavil som emaily aj facebook. Mrzí ma, že netrávim viac času vonku, lebo radšej čuším doma a čosi študujem a čítam. Hlavná príčina je že som na jednej strane lenivý a na druhej strane unavený. V poslednej dobe s tým je veľký problém. Keby som toľko čo myslím na fyzickú činnosť, radšej primerane konal. Takto tu len kysnem ako neupečená buchta a v podstate nič nekonám. Pripadá mi to priťažké pustiť sa do poriadneho pohybu a na dlhšie rozhýbať svoje telo. Hamba. Ja viem, že mám narušenú psychiku, ale zato to neznamená, že by som nemohol poriadne zabrať. Viem, že sa to dá. Teraz len pasívne drepím doma. Uvedomujem si, že to nie je dobrá ceta. Cítim za seba hambu.

Konanie o ID mám na budúci týždeň a tak mi držte palce, aby sa to zvýšenie zadarilo. Veľa v mojom svete sa môže tým zmeniť k lepšiemu.

Ženy bozkávam a chlapom trasiem pravicou. Pa.
Tuto.

ahojte

Tuto, ja som bral zyp. spolu s halo. a bol som ako parkinson. až som raz vzal viac halo. a dostal som strašný EPS.

Ahoj

Už som dlho nenapísal. Je tomu tak preto, lebo ani neviem, čo všetko mám písať. Najradšej by som bol, keby som mohol odpovedať na všetky Vaše príspevky a nejak sa k nim proste vyjadriť. Ale skutočnosť je taká, že ja mám fantáziu len na fantasmagórie, ale pravú tvorivosť na reálne problémy a reálny svet, to nemám. A tak aj v škole, aj doma, aj tu na fóre, vždy iba mlčím ako taký tĺk. Veľa podnetov, ale mne nenapadá, ako sa vyjadriť a čo povedať k veci. Som z toho istým spôsobom smutný, lebo mi to prináša sklamanie zo seba. Druhí spolužiaci a iní ľudia majú vždy ku všetkému hneď pohotovo vytvorený názor, a ja nič. Mne akoby bolo všetko jasné a vôbec vo veci nevidím priestor pre ďalšie myšlienky. Desivo smutné.

Keby som bol vidlami a derešom donútený, aby som predsa len voľačo poradil, tak Tutovi by som povedal asi tak toto: Tuto, to, čo so sebou robíš, ako sa snažíš v dennom organizovanom pláne pracovať na sebe, to proste zakaždým zatieňuje akékoľvek nedostatky ohľadom absencie fyzickej aktivity. Myslím si, že Tvoja každodenná činnosť je pre nás ostatných veľmi inšpirujúca; chcem povedať, že hoci si si zvykol takto pekne na sebe makať, nie je to ani náhodou samozrejmosť. Preto pestuj v sebe spokojnosť so sebou (pri zachovaní cieľavedomosti do budúcna). Fyzickú aktivitu môžeš prinášať do života pozvoľna, ja by som začal tými prechádzkami dlhými... nejak na hodinku pomaly voľakam ísť. Môžeš spáliť skutočné pekné číslo kilojoulov. A bude to aj pre Teba rekreačný šport - walking.

Čo sa týka Akinetonu, nemám ho teda ani ja. A navyše som zistil, resp. si znovu-uvedomil, že Prothazin ani u mňa nie je voľbou, keďže som z neho celý rozbitý a furt len spím po ňom.

Robovi by som povedal, že aj u nás je Vianočný trh. Obvykle tam nechodím, hoci tú atmosféru by som chcel zažiť. Nuž, stále sa bojím, že niekoho stretnem a nebudeme si mať čo povedať. Je to obmedzujúca sociálna obava, strach, prerastajúci do úzkosti, keď sa to už aj naozaj udeje. Vyhýbam sa takýmto situáciam vopred. Ale u nás v meste je už vianočný strom postavený, ibaže nie je ešte ozdobený. Ezoteriku moc nečítam, mám doma nejaké tituly, ale orientujem sa hlavne na kresťanské názory, preto ezoterické pohľady ma zatiaľ nezlákali a nebavili.

Psychojane prajem veľa radosti do života, aby prekonala jesenný depresívny záber. Mám pocit, aspoň tu u nás, že máme peknú jeseň, nie je taká zima, nefúka často, je slnečno. Iba tie krátke dni a to skoré stmievanie už o štvrtej poobede, asi to je také dosť zaťažujúce, však? Aj mne to veru vadí. Ale držme sa, tieto depresie z ročného obdobia a z počasia, aspoň vopred vieme, že sú umelé, je to chémia a biorytmus nášho organizmu. Preto čierne myšlienky odstraňujme, ako sa len dá, alebo ich ignorujme. Ako povedal Tuto, nebudeme si predsa kaziť život my sami zaoberaním sa celé hodiny nejakými pesimisticko-negativistickými čiernymi myšlienkami. Zbytočne nás sťahujú dole a zabraňujú nám rásť v smere nášho ľudského a životného potenciálu. Prajem všetkým, na ktorých to dolieha, veľa nádeje a sily. A zvlášť Tebe, psychojane, a takisto menovite aj frances farmerovi. Posielam veselého smajlíka na povzbudenie:

V ďalšom príspevku napíšem voľačo o sebe, ak mi vôbec niečo napadne. Lebo ako hovorím, som čo do myšlienok dosť prázdny.

Všetko dobré!

Konečne si sadám k PC s tým, že Vám napíšem aj voľačo o sebe. Myslím si, že mi ten Risperdal Consta veľmi pomáha. Môj dlhoročný blud, že som nejaký výnimočný, vyvolený, neobyčajný a skrýva sa vo mne zvláštny a úžasný potenciál, ktorý sa pretaví do skutočnej praktickej i teoretickej múdrosti, je vďaka tejto injekcii znovu výrazne podkopaný. Je to akýsi vývoj, celú pubertu až cez adolescenciu a prvé roky dospelého veku to bolo presvedčenie pevne zafixované v mojej mysli. Ale teraz konečne sa cítim obyčajným a jednoduchým človekom, a necítim pritom hanbu alebo pocit poníženia, akejsi bezvýznamnosti a bezútešnej hodnoty. Tento pocit mizérie a komplex menejcennosti už takmer vôbec nie je v mojej psychike cítiť, ako som si dnes v diskusii s mamou uvedomil. Dokážem akceptovať, že som jednoduchý a priemerný, a pritom sa nebáť zníženia vlastnej hodnoty.

Je to značný posun. Ešte stále to vo mne žije ten blud, stále sa snaží dýchať a parazitovať na mojom pohľade na svet a na vlastné sebahodnotenie. Ale dnes som urobil rozhodujúci úder vo vojne proti môjmu perfekcionizmu. A úspešne. Dovolil som si sa učiť priemerne, ba až nedbalo. Zriekol som sa niekoľkokrát a opakovane počas celého dňa zámeru stať sa odborníkom. Chcem byť proste iba bakalár, alebo možno magister, mať dané vzdelanie a hotovo. Vždy som odsudzoval "študovanie iba kvôli titulu". Ale jednoducho mám overené už rokmi, že ja a učenie sa nie sme kamaráti. Priznal som si otvorene, že sa nerád učím, a že je mi to vyslovene nepríjemné a psychicky ma to znervózňuje, bolí. Je zaujímavé, že v škole a inde pri bežných činnostiach žiadnu akatíziu nemám, ale akonáhle sa mám ísť učiť, tak idem vyskočiť od akatízie z kože. Nebude to náhoda.

Tiež som si dovolil mať déčka na písomkách a skúškach. Budem študovať priemerne. Jednoducho nemám na viac. Nechcem, kamaráti moji, aby ste to brali ako rezignáciu alebo výhru choroby, naopak! Je to veľké víťazstvo! Ani neviete, ako sa teraz cítim oveľa slobodnejší a spokojnejší sám so sebou. Je to neskutočne super. Celé roky sa vo mne pri učení bili dve sily, jedna veľká lenivá, ktorá sa veľmi bolestne búrila voči akémukoľvek násilnému udržiavaniu informácií v mojej mysli (t.j. učenie sa)... a druhá sila, ktorá chcela, aby som látku dokonalo ovládal a stal sa univerzitným profesorom a vedcom. Normálny život, normálne vzdelanie, normálne známky, normálna práca, to je to, čo hľadám. Hľadám pokoj a mier. A teraz som k nim blízučko, a pritom môžem robiť, čo mám.

Držím Vám palce, aby ste aj Vy našli veľa pokoja a mieru vo svojich srdciach. Vidíte, že sebaskúmanie nemusí byť vždy na škodu, ja takéto hlbinné vpády do svojej psychiky vždy užitočne využijem na riešenie nejakého zapeklitého problému a pomáha mi to s vecami vyrovnávať. Takže paušálne všetky "zaoberania sa sebou samým" by som neodsudzoval.

Prajem Vám teda veľa pokoja. Ahoj!

Ahoj Matej,
pekne si nám napísal. Je super, že si troška ubral z požiadaviek na seba. Myslím, že robíš dobre. V danej chvíli bude pre Teba vhodnejšia kvantita a nie prílišná hľbka štúdia a rozoberanie do detailov učiva. Vlastne nech Ti ide pri štúdiu vytvoriť určitú sieť, ktorá je pokiaľ možno, čo najpevnejšia. Na tú si budeš podľa potreby namotávať dôležité poznatky, práve vtedy, keď to budeš potrebovať. Takáto sieť sa tvorí podobne tomu, čo vlastne tu opisujem ja. Denne sa venovať danému oboru a priebežne si to najpodstatnejšie utvrdzovať. Niektoré obory sa takto samozrejme nedajú študovať, ako je napr. medicína, veterina... kde každé najmenšie zakolísanie znamená pád. U humanitných vied, alebo im podobným je to inak. Ide o poznanie, pochopenie, uvedomenie a až následne o konkrétnu informáciu, ktorá častokrát padne do lona poznania akosi automaticky. Chcem tým napísať, že tým, že študuješ vlastne buduješ rozvetvený základ oboru, ktorý doplňuješ neustále novými poznatkami. Ak to robíš správne, dokonca aj štátnice sú jednoduché a len si zopakuješ už naučené. Držím palce.

............................................


Ahojte,
zajtra ráno idem na posudkovú kontrolu a pokúsim sa získať plný ID. Uvidím ako to všetko dopadne. Po dnešku mám nádej na úkolovú prácu na doma v podobe písania. Zatiaľ však nič určité. Odhadujem, že asi na tri mesiace budem zaneprázdnený. Som tomu celkovo rád. Obdobu som už robil, takže by to snáď nemal byť problém.

Tradične plním denný plán: čítam, študujem, rozcvička, písanie denníka, angličtina, prechádzka, autogénny tréning, pomoc v domácnosti a tak

Patologické príznaky bez zmeny

...........................................................

Napíšte aj o sebe, čo nové...

Ahojte,
mám zvýšený dôchodok z 50% na 65%. Sláva to síce nie, ale som celkom spokojný, že aspoň čosi. Zajtra idem na kontrolu psychiatričke a po lieky.

Majte sa fajn. Tuto